Zmeny v zákone o pohrebníctve účinné od 1. januára 2020

Základné zmeny v zákone o pohrebníctve

Základné zmeny a doplnenia zákona o pohrebníctve sa týkajú nasledujúcich oblastí úpravy:

• úprava ochranných pásiem na účely vytvorenia pietnych miest na pohrebiskách,
• spresnenie povinností poskytovateľa zdravotnej starostlivosti pri zaobchádzaní s potrateným ľudským plodom alebo predčasne odňatým ľudským plodom,
• stanovenie pravidiel a podmienok vystavovania ľudských pozostatkov,
• doplnenie povinností poskytovateľa zdravotnej starostlivosti, ktorý poskytuje zdravotnú starostlivosť v špecializovanom pracovisku nukleárnej medicíny, ktorý z dôvodu ochrany zdravia pred ionizujúcim žiarením nevydá na pochovanie ľudské pozostatky osoby kontaminovanej rádionuklidmi do 48 hodín, ale až v čase, keď tieto kontaminované ľudské pozostatky už nebudú ohrozovať zdravie osôb, ktoré s nimi prichádzajú do kontaktu,
• spresnenie požiadaviek, ktoré sa týkajú označovania rakvy, transportnej rakvy alebo transportného vaku pre fyzickú osobu – podnikateľa a právnickú osobu, ktorá prevádzkuje pohrebnú službu,
• doplnenie povinnosti prevádzkovateľa pohrebnej služby, ako aj fyzickej osoby – podnikateľa a právnickej osoby, ktorá prevádzkuje krematórium a fyzickej osoby – podnikateľa a právnickej osoby, ktorá prevádzkuje balzamovanie a konzerváciu, vypracovať prevádzkový poriadok a predložiť ho príslušnému regionálnemu úradu verejného zdravotníctva,
• zavedenie nových priestupkov a správnych deliktov, ktoré majú zvýšiť vymáhateľnosť plnenia povinností ustanovených zákonom o pohrebníctve.

Úprava ochranných pásiem na účely vytvorenia pietnych miest na pohrebiskách

Pri umiestňovaní pohrebiska je potrebné, aby obec zohľadnila jeho pietny charakter. Zákon o pohrebníctve v § 15 ods. 7 pôvodne ustanovoval, že „Ochranné pásmo pohrebiska je 50 m od hranice pozemku pohrebiska; v ochrannom pásme sa nesmú povoľovať a ani umiestňovať budovy okrem budov, ktoré poskytujú služby súvisiace s pohrebníctvom.“

Novela zákona o pohrebníctve prináša od 1. januára 2020 zmenu v tom, že neustanovuje ochranné pásmo pohrebiska priamo v zákone, ale zveruje obci možnosť všeobecne záväzným nariadením ustanoviť ochranné pásmo pohrebiska. Obec vo všeobecne záväznom nariadení určí šírku ochranného pásma pohrebiska v rozsahu najviac 50 metrov od hranice pozemku pohrebiska, pravidlá umiestňovania a povoľovania budov a stavieb v ňom so zreteľom na pietny charakter pohrebiska a ustanoví činnosti, ktoré nie je možné v ochrannom pásme vykonávať počas pohrebu.

Zákon č. 131/2010 Z. z. o pohrebníctve, účinný od 1. januára 2011, upravil ochranné pásmo pohrebiska v šírke 50 m a v tomto ochrannom pásme povolil umiestňovať budovy schválené územným rozhodnutím alebo podľa v tom čase platného územného plánu a budovy, ktoré súvisia s prevádzkou pohrebiska, ako je dom smútku a budovy, ktoré poskytujú služby súvisiace s pohrebníctvom, kamenárstvo, kvetinárstvo a podobne.

Aplikácia presne ustanoveného ochranného pásma v šírke 50 metrov na všetkých pohrebiskách sa v praxi ukázala ako problematická, najmä pri existujúcich pohrebiskách situovaných v obytných zónach. Obce mali záujem, ak si to situácia vyžaduje, alebo to územie obce umožňuje, individuálne si určovať podmienky uplatňovania ochranného pásma pohrebiska.

Novela zákona o pohrebníctve účinná od 1. januára 2020 vytvorila obciam podmienky umožňujúce individuálne určenie šírky ochranného pásma s prihliadnutím na miestne zvyklosti a špecifické podmienky v obci alebo s ohľadom na možné budúce rozšírenie pohrebiska, a to prostredníctvom možnosti vydať všeobecne záväzné nariadenie obce podľa zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov.

Obec si všeobecne záväzným nariadením sama určí šírku ochranného pásma, pravidlá umiestňovania a povoľovania budov a stavieb umiestňovaných v ochrannom pásme so zreteľom na pietny charakter pohrebiska a ustanoví činnosti, vykonávanie ktorých v ochrannom pásme nie je možné počas pohrebov. Súčasné ochranné pásmo v šírke 50 m zanikne.

Zákon o pohrebníctve súčasne v prechodných ustanoveniach ustanovuje, že ochranné pásmo pohrebiska podľa § 15 ods. 7 zákona v znení účinnom do 31. decembra 2019 zaniká najneskôr 31. marca 2020, ak si obec všeobecne záväzným nariadením neustanoví inú šírku ochranného pásma pohrebiska skôr. Zákon teda vytvára priestor pre obce, aby VZN prijali počas prvých troch mesiacov roka 2020.

Spresnenie povinností poskytovateľa zdravotnej starostlivosti pri zaobchádzaní s potrateným ľudským plodom alebo predčasne odňatým ľudským plodom

Zákon o pohrebníctve umožňuje rodičom potrateného ľudského plodu alebo predčasne odňatého ľudského plodu, aby ho pochovali. Novela zákona o pohrebníctve účinná od 1. januára 2020 toto v § 3 spresňuje v tom, že rodič potrateného ľudského plodu alebo predčasne odňatého ľudského plodu môže najneskôr do štyroch dní od vzniku tejto skutočnosti písomne požiadať poskytovateľa zdravotnej starostlivosti o jeho vydanie poverenej pohrebnej službe na pochovanie. Časové obmedzenie tohto práva zabráni vzniku sporov medzi rodičom a poskytovateľom zdravotnej starostlivosti vznikajúcich vtedy, keď rodič o vydanie plodu požiada v čase, keď poskytovateľ zdravotnej starostlivosti už s ním naložil iným spôsobom.

Zákon súčasne ustanovuje, že na pochovanie bude potratený ľudský plod alebo predčasne odňatý ľudský plod vydaný bez biologického materiálu určeného na bioptické vyšetrenie vrátane biologických zvyškov po potrate, ak sa nedajú od ľudského plodu oddeliť. Ľudský plod nebude môcť byť vydaný, ak bol bez zvyšku použitý na bioptické vyšetrenie.

Postup poskytovateľa zdravotnej starostlivosti pri vydaní potrateného ľudského plodu alebo predčasne odňatého ľudského plodu na pochovanie na žiadosť rodiča je nasledovný:

• poskytovateľ zdravotnej starostlivosti vyplní v spolupráci s rodičom žiadosť, ktorej vzor je uvedený v prílohe zákona o pohrebníctve,
• žiadosť poskytovateľ zdravotnej starostlivosti vyhotoví v prvopise a dvoch kópiách. Prvopis žiadosti je súčasťou zdravotnej dokumentácie, jedna kópia je určená pre rodiča a druhá pre poverenú pohrebnú službu,
• ak sa na potratenom ľudskom plode alebo predčasne odňatom ľudskom plode má vykonať pitva, žiadosť sa vyhotoví v prvopise a troch kópiách. Tretia kópia spolu s dokumentáciou je určená pracovisku ÚDZS,
• poskytovateľ zdravotnej starostlivosti a pracovisko ÚDZS vydá potratený ľudský plod alebo predčasne odňatý ľudský plod na pochovanie pohrebnej službe, ktorá predloží doklad o tom, že je poverenou pohrebnou službou,
• poskytovateľ zdravotnej starostlivosti, u ktorého došlo k potrateniu ľudského plodu alebo k predčasnému odňatiu ľudského plodu, ak rodič nepožiadal o jeho vydanie na pochovanie a nepoužil sa na vedecké účely alebo výučbové účely a ak neexistuje podozrenie z trestného činu, je povinný zabezpečiť jeho spopolnenie v spaľovni.

Stanovenie pravidiel a podmienok vystavovania ľudských pozostatkov

V novom ustanovení § 3 ods. 12 zákona o pohrebníctve je ustanovený zákaz vystavovania ľudských pozostatkov v rozpore s ustanoveniami § 4 ods. 1 písm. b) a c) tohto zákona. Cieľom tejto úpravy je obmedziť vystavovanie mŕtvych ľudských tiel nedôstojným spôsobom.

Ľudské pozostatky sa môžu vystavovať pred ich pochovaním v otvorenej rakve, ak uplynuli viac ako tri dni od úmrtia a neboli uložené v chladiacom zariadení. Vystaviť konzervované alebo balzamované ľudské pozostatky pred ich pochovaním je možné len v súlade s podmienkami určenými osobou, ktorá konzerváciu alebo balzamovanie vykonala.

Inak vystavovať ľudské pozostatky je zakázané okrem:

1. historických zbierok v múzeách a múzejných zariadeniach,
2. archeologických nálezov, krýpt, kostníc,
3. náboženských relikvií,
4. iných miest s ľudskými pozostatkami sprístupnenými verejnosti podľa zákon č. 130/2005 Z. z. o vojnových hroboch v znení neskorších predpisov.

Doplnenie povinností poskytovateľa zdravotnej starostlivosti, ktorý poskytuje zdravotnú starostlivosť v špecializovanom pracovisku nukleárnej medicíny

Pri úmrtí osoby, ktorej boli pri liečbe implantované uzavreté rádioaktívne žiariče alebo aplikované rádionuklidy, alebo pri závažnom podozrení, že ľudské pozostatky sú kontaminované rádionuklidmi, lekár, ktorý vykonal prehliadku mŕtveho tela, je povinný túto skutočnosť bezodkladne oznámiť orgánu štátnej správy v oblasti radiačnej ochrany, ktorý bezodkladne vydá pokyny na zaobchádzanie s ľudskými pozostatkami.

V ojedinelých prípadoch sa totiž môže stať, že zdravotný stav pacienta, ktorému bol v rámci liečby aplikovaný rádionuklid, zomrie v krátkej dobe po podaní rádionuklidu, keď zvyšková aktivita v jeho tele je ešte veľmi vysoká. Napríklad pri terapii metastáz pomocou I-131 je v Slovenskej republike podľa údajov poskytovateľov zdravotnej starostlivosti obvyklá podávaná aktivita do 7,4 GBq, môže sa však podať až 11 GBq.

Poskytovateľ zdravotnej starostlivosti pri úmrtí osoby, ktorej sa pri liečbe aplikoval rádionuklid, je povinný v súlade s pokynmi orgánu štátnej správy v oblasti radiačnej ochrany ľudské pozostatky uložiť do:

1. miestnosti vyčlenenej na dočasné uloženie mŕtvych. Ak sa v priestoroch susediacich s miestnosťou vyčlenenou na dočasné uloženie mŕtvych kontaminovaných rádionuklidmi môžu zdržiavať osoby, miestnosť sa musí zabezpečiť tienením, aby pre dotknuté osoby bol dodržaný limit ožiarenia pre obyvateľa podľa zákona č. 87/2018 Z. z. o radiačnej ochrane a o zmene a doplnení niektorých zákonov,
2. chladiaceho zariadenia s trvalým udržaním teploty v rozmedzí od 0 °C do 5 °C,
3. mraziaceho zariadenia s trvalým udržaním teploty nižšej ako −10°C, ak od zistenia úmrtia lekárom, ktorý vykonal prehliadku mŕtveho tela, do času umožňujúceho vydať ľudské pozostatky poverenej pohrebnej službe na pochovanie, uplynie viac ako 14 dní.

Zaobchádzanie s ľudskými pozostatkami, ich úprava, vykonanie pitvy, konzervácia, balzamovanie, preprava, pochovanie alebo spopolnenie, môže v takomto prípade predstavovať z hľadiska ochrany zdravia pred ionizujúcim žiarením ohrozenie zdravia osôb, ktoré uvedené činnosti vykonávajú ako aj príbuzných pacienta. Doba potrebná na zníženie zvyškovej aktivity v ľudských pozostatkoch môže v niektorých prípadoch presiahnuť aj 14 dní.

Spresnenie požiadaviek, ktoré sa týkajú označovania rakvy, transportnej rakvy alebo transportného vaku

Prevádzkovateľ pohrebnej služby je povinný označiť rakvu, transportnú rakvu alebo transportný vak identifikačnými údajmi mŕtveho, ktoré zodpovedajú listu o prehliadke mŕtveho a štatistickému hláseniu o úmrtí a musia byť také, aby nemohlo dôjsť k zámene ľudských pozostatkov alebo ľudských ostatkov.

Ustanovenie ukladá povinnosť prevádzkovateľovi pohrebnej služby označiť rakvu, transportnú rakvu alebo transportný vak. Pôvodné znenie zákona o pohrebníctve ustanovovalo požiadavku uviesť na označení rakvy, transportnej rakvy alebo transportného vaku také identifikačné údaje mŕtveho, aby nemohlo dôjsť k zámene ľudských pozostatkov alebo ľudských ostatkov, nemalo však určený subjekt, ktorý mal povinnosť toto označenie zabezpečiť.

Doplnenie povinnosti vypracovať prevádzkový poriadok a predložiť ho príslušnému regionálnemu úradu verejného zdravotníctva

V zákone o pohrebníctve je upravený obsah prevádzkového poriadku, nebola však určená povinnosť tento prevádzkový poriadok vypracovať.

Prevádzkovateľ pohrebnej služby je povinný vypracovať prevádzkový poriadok pohrebnej služby a

1. predložiť ho príslušnému regionálnemu úradu verejného zdravotníctva,
2. predkladať príslušnému regionálnemu úradu verejného zdravotníctva každú zmenu prevádzkového poriadku.

Prevádzkovateľ pohrebnej služby je povinný dodržiavať prevádzkový poriadok pohrebnej služby.

Prevádzkový poriadok pohrebnej služby obsahuje:

1. identifikačné údaje prevádzkovateľa pohrebnej služby,
2. rozsah poskytovaných služieb,
3. postup pri prijímaní ľudských pozostatkov a ľudských ostatkov a postup pri prijímaní potrateného ľudského plodu alebo predčasne odňatého ľudského plodu,
4. postup pri zaobchádzaní s ľudskými pozostatkami a s ľudskými ostatkami vrátane prepravy,
5. spôsob vedenia evidencie o zaobchádzaní s ľudskými pozostatkami a ľudskými ostatkami podľa § 8 ods. 4 písm. d) zákona o pohrebníctve,
6. spôsob vedenia evidencie o pochovaní potrateného ľudského plodu alebo predčasne odňatého ľudského plodu,
7. postup pri vykonávaní dezinfekcie vozidiel, pracovných a prevádzkových priestorov, chladiacich zariadení a pracovných nástrojov a pomôcok.

Prevádzkovateľ krematória je povinný vypracovať prevádzkový poriadok krematória a

1. predložiť ho príslušnému regionálnemu úradu verejného zdravotníctva,
2. predkladať príslušnému regionálnemu úradu verejného zdravotníctva každú zmenu prevádzkového poriadku krematória.

Prevádzkový poriadok krematória obsahuje:

1. identifikačné údaje prevádzkovateľa krematória,
2. postup pri prijímaní ľudských pozostatkov a ľudských ostatkov a postup pri prijímaní potrateného ľudského plodu alebo predčasne odňatého ľudského plodu na spopolnenie vrátane druhu rakiev, v ktorých sa môžu spopolňovať,
3. spôsob vedenia evidencie o spopolnených ľudských pozostatkoch a ľudských ostatkoch podľa § 11 ods. 3 písm. b) zákona o pohrebníctve,
4. spôsob vedenia evidencie o spopolnení potrateného ľudského plodu alebo predčasne odňatého ľudského plodu podľa § 11 ods. 3 písm. c) zákona o pohrebníctve,
5. spôsob uloženia ľudských pozostatkov a ľudských ostatkov do spopolnenia,
6. podmienky spopolňovania ľudských pozostatkov a ľudských ostatkov,
7. postup pri uskladňovaní a vydávaní urien s popolom,
8. postup pri nakladaní urny s popolom, ak nebola prevzatá,
9. postup pri vykonávaní dezinfekcie pracovných a prevádzkových priestorov, chladiacich zariadení a pracovných nástrojov a pomôcok,
10. podmienky vstupu prevádzkovateľa pohrebnej služby do krematória.