Je rozpočtová organizácia oprávnená prekročiť svoje výdavky na základe dosiahnutých príjmov?
Novelou zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy sa od 1. januára 2018 zmenil spôsob rozpočtovania u rozpočtových organizácií.
Do novely zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy do 31. decembra 2017 sa v praxi rozpočtových organizácií uplatňovali tzv. osobitosti rozpočtového hospodárenia rozpočtových organizácií podľa § 23 ods. 1 zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy. Na základe tejto právnej úpravy bola rozpočtová organizácia oprávnená prekročiť rozpočtový limit výdavkov o prostriedky prijaté od iných subjektov na základe darovacej zmluvy, prijaté na základe zmluvy o združení, prijaté od iných subjektov napríklad formou dotácie alebo grantu, získané z rozdielu medzi výnosmi a nákladmi z podnikateľskej činnosti po zdanení.
Tento právny stav podľa Ministerstva financií SR spôsoboval problémy v rozpočtovaní a vykazovaní príjmov a výdavkov rozpočtovej organizácie. Od rozpočtových organizácií sa vyžadovalo vykazovanie všetkých príjmov a výdavkov, t. j. aj tých, ktoré sa nepoužívali prostredníctvom príjmového a výdavkového účtu. Vznikali rozdiely vo vykazovaní skutočných príjmov a skutočných výdavkov v porovnaní so schváleným rozpočtom.
Novela zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy zrušila osobitosti rozpočtového hospodárenia rozpočtových organizácií podľa § 23 ods. 1 zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy. Rozpočtová organizácia má povinnosť rozpočtovať svoje príjmy a svoje výdavky na všetkých svojich účtoch. Súčasťou rozpočtu rozpočtovej organizácie sú všetky prostriedky na príjmových účtoch vrátane prostriedkov podľa § 17 ods. 4 zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy, všetky prostriedky na výdavkových účtoch, ako aj prostriedky na iných účtoch rozpočtovej organizácie podľa § 22 ods. 4 uvedeného zákona.
Podľa § 17 ods. 4 zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy rozpočtová organizácia rozpočtuje aj príjmy, ktoré predpokladá, že získa z rozdielu medzi výnosmi a nákladmi z podnikateľskej činnosti po zdanení, prijme z poistného plnenia zo zmluvného poistenia alebo zo zákonného poistenia, prijme od fyzickej osoby alebo právnickej osoby podľa osobitných predpisov, prijme od úradu práce, sociálnych vecí a rodiny podľa osobitného predpisu, prijme od účastníkov konania o obnove evidencie niektorých pozemkov a právnych vzťahov k nim. K týmto rozpočtovaným príjmom rozpočtuje aj zodpovedajúce výdavky, ktoré je oprávnená čerpať do výšky skutočne prijatých rozpočtovaných príjmov. Ak rozpočtová organizácia dosiahne vyššie príjmy ako rozpočtované príjmy, ktoré predpokladá, že získa z rozdielu medzi výnosmi a nákladmi z podnikateľskej činnosti po zdanení, prijme z poistného plnenia zo zmluvného poistenia alebo zo zákonného poistenia, prijme od fyzickej osoby alebo právnickej osoby podľa osobitných predpisov, prijme od úradu práce, sociálnych vecí a rodiny podľa osobitného predpisu, prijme od účastníkov konania o obnove evidencie niektorých pozemkov a právnych vzťahov k nim, je oprávnená prekročiť limit výdavkov, a to práve z dôvodu dosiahnutia vyšších ako rozpočtovaných príjmov.
Podľa § 22 ods. 4 zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy rozpočtová organizácia sústreďuje príjmy svojho rozpočtu na príjmovom účte s výnimkou vzájomného započítania príjmov a výdavkov a realizuje všetky svoje výdavky z výdavkového účtu. Zároveň sa rozpočtovej organizácii umožňuje aj naďalej sústreďovať príjmy na samostatných účtoch a aj realizovať výdavky z týchto samostatných účtov, avšak len v taxatívne vymedzených prípadoch. Rovnako sa umožňuje zriaďovateľovi rozpočtovej organizácie – obci alebo vyššiemu územnému celku – určiť sústreďovanie príjmov a realizáciu výdavkov iným spôsobom.
Zdroj: publikácia Rozpočet obce a vyššieho územného celku, 2. vydanie