Zmeny v zákone o pedagogických a odborných zamestnancoch

Zákon č. 138/2019 Z. z. bol v roku 2022 výrazne zmenený prijatím zákona č. 414/2022 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 138/2019 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len „zákon č. 138/2019 Z. z.“), ktorý je platný od 19. novembra 2021 a nadobudol účinnosť 1. januára 2022. V roku 2022 bol ešte doplnený zákonom č.128/2022 Z. z., ktorým sa dopĺňa zákon č. 138/2019 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý je platný od 13. apríla 2022 a účinnosť nadobudol od 1. septembra 2022.

Pracovná činnosť – S cieľom zjednotiť prístup rôznych subjektov k otázke plnenia kvalifikačných predpokladov a bezúhonnosti došlo k jednoznačnejšiemu vymedzeniu spôsobu výkonu pracovnej činnosti pedagogického a odborného zamestnanca.

Nadčas – Zákonník práce upravuje prácu nadčas vo všeobecnej rovine a zákon č. 138/2019 Z. z. upravuje prácu nadčas v špecifických podmienkach výkonu pracovnej činnosti pedagogických zamestnancov, kde je rozvrhnutý základný úväzok. Podľa aktuálnej úpravy sa očakáva, že najskôr bude odpracovaný základný úväzok a následne budú odpracované nadčasové hodiny. Nadčasové hodiny preto musia byť plánované ako posledné v pracovnom týždni. Zákon hovorí, že k práci nadčas dochádza vtedy, ak je splnený základný úväzok.

Doplnenie základného úväzku – Rozšírila sa možnosť dopĺňania si základného úväzku pracovnou činnosťou v ďalšej kategórii alebo podkategórii pre pedagogických zamestnancov na strednej odbornej škole, ktorá poskytuje praktické vyučovanie v systéme duálneho vzdelávania. Cieľom je rozšíriť možnosť pôsobenia odborníkov z praxe v odbornom vzdelávaní. Sformulovala sa požiadavka na kvalifikáciu pedagogického asistenta, ktorý si dopĺňa pracovne základný úväzok výkonom pracovnej činnosti učiteľa, vychovávateľa, majstra odbornej výchovy. Táto úprava predpokladá dostatok pedagogických asistentov, ktorí spĺňajú kvalifikačné predpoklady na výkon pracovnej činnosti v uvedených kategóriách pedagogického zamestnanca.

Dohody – Nedostatok učiteľov možno riešiť aj uzatváraním dohôd o prácach mimo pracovný pomer, napr. so študentmi učiteľských študijných programov. Treba však dbať na to, aby to nemalo vplyv na kvalitu vzdelávania. Táto možnosť by mala byť využívaná v krajných prípadoch. Pracovný pomer na dobu určitú možno dohodnúť najkratšie na jeden školský rok, to sa netýka pracovného pomeru dohodnutého na určitú dobu z dôvodu zastupovania zamestnanca podľa § 48 odsek 4 písmeno a) zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce: zastupovanie počas materskej, otcovskej, rodičovskej dovolenky, dovolenky bezprostredne nadväzujúcej na materskú, otcovskú alebo rodičovskú dovolenku, zastupovanie počas dočasnej pracovnej neschopnosti alebo zastupovanie zamestnanca, ktorý bol dlhodobo uvoľnený na výkon verejnej funkcie alebo odborovej funkcie a z dôvodu výkonu práce podľa § 48 odsek 4 písmeno b) Zákonníka práce (z dôvodu vykonávania prác, pri ktorých treba podstatne zvýšiť počet zamestnancov na prechodný čas nepresahujúci osem mesiacov v kalendárnom roku).

Jazyk národnostnej menšiny – V školách s vyučovacím jazykom národnostnej menšiny je v nutnej miere potrebné ovládať jazyk národnostnej menšiny z dôvodu schopnosti viesť pedagogickú dokumentáciu.

Vzdelanie – Pre potreby plnenia kvalifikačných predpokladov na výkon pracovnej činnosti v kategóriách pedagogických a odborných zamestnancov možno zvoliť rôzne vzdelávacie cesty. Uvedenú skutočnosť zohľadnila úprava zákona tým, že zrovnoprávnila všetky vzdelávacie cesty, ktoré si možno vybrať pre potreby plnenia kvalifikačných predpokladov. Zároveň bolo treba rozšíriť aj okruh pedagogických zamestnancov, od ktorých sa nevyžaduje ako splnenie kvalifikačných predpokladov vyučovanie predmetov svojej aprobácie v rozsahu najmenej jednej polovice základného úväzku zníženého o jednu hodinu. Týka sa to napr. „odborníka z praxe, ktorý vykonáva pracovnú činnosť v rozsahu najviac šesť mesiacov počas školského roka a vyučuje odborný vyučovací predmet v triede so žiakmi, ktorí sa pripravujú v systéme duálneho vzdelávania.” K tomu, aby sa predchádzalo zamestnávaniu nekvalifikovaných pedagogických zamestnancov, pre osoby ktoré nezískali ani najnižší požadovaný stupeň vzdelania (napr. učiteľ bez VŠ II. stupňa) je jednoznačne uvedená podmienka „získania stupňa vzdelania vyžadovaného pre príslušnú kategóriu a podkategóriu pedagogického zamestnanca”.

Bezúhonnosť – Úprava doterajšieho znenia a vloženie nového ustanovenia je výsledkom snahy o zosúladenie úpravy bezúhonnosti s možnosťou preukazovania bezúhonnosti. Došlo k explicitnému vymedzeniu trestných činov, pri ktorých pedagogický alebo odborný zamestnanec nespĺňajú predpoklad bezúhonnosti. Cieľom úpravy bolo zefektívnenie preukazovania bezúhonnosti, spresnenie postupov pri preukazovaní bezúhonnosti. Došlo tiež k ustanoveniu lehôt v procese preukazovania bezúhonnosti, vytvoreniu rámca pre nakladanie s osobnými údajmi, vytvoreniu rámca pre efektívne postupy pri vybavovaní a spracovaní žiadosti, pri zabezpečovaní ochrany osobných údajov a citlivých údajov, opravného prostriedku a riešenie prípadov. Uvedené zmeny majú na zreteli ochranu detí a žiakov, pedagogických a odborných zamestnancov, aj zainteresované inštitúcie.

Mlčanlivosť – Pri odhaľovaní trestnej činnosti v trestnom konaní je potrebná komunikácia s pedagogickými a odbornými zamestnancami pri jej odhaľovaní v školách, školských zariadeniach, zariadeniach sociálnej pomoci. Z tohto dôvodu bola upravená možnosť zbavenia mlčanlivosti osôb, ktoré vykonávali činnosť pedagogického alebo odborného zamestnanca.

Školský digitálny koordinátor – Novela priniesla ustanovenie tejto novej kategórie pedagogického zamestnanca. Došlo k vymedzeniu kvalifikačných predpokladov pre túto kategóriu. Pri zohľadnení špecifickej charakteristiky tejto kategórie bola prijatá požadovaná dĺžka výkonu pracovnej činnosti a zaradenie do kariérového stupňa: „Vyžaduje sa výkon pracovnej činnosti v kategórii učiteľ najmenej tri roky a splnenie predpokladov na zaradenie najmenej do kariérového stupňa samostatný pedagogický zamestnanec alebo samostatný odborný zamestnanec”. Požadovaným stupňom vzdelania je vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa. K ustanoveniu novej kategórie pedagogického zamestnanca došlo z dôvodu, že koordinovanie digitálnych technológií, ktoré sa vykonávajú v školách ako súčasť modernej výchovy a vzdelávania žiakov, nemožno charakterizovať ako pracovnú činnosť podľa Katalógu pracovných činností v časti Informatika.

Školský podporný tím – Prínosom pre školy je definovanie možnosti zriadenia školského podporného tímu na materských, základných a stredných školách na účely inkluzívneho vzdelávania, definovanie úloh a zloženie školského podporného tímu.

Iné zmeny v zákone – Vymedzila sa činnosť majstra odbornej výchovy, ktorý môže viesť aj praktické cvičenie ako súčasť praktického vyučovania v stredných odborných školách (v súlade s úpravami v zákone č. 61/2015 Z. z.). Nastalo rozšírenie kompetencií školského špeciálneho pedagóga a zosúladenie vymedzenia pracovnej činnosti pre kategórie: psychológ a školský psychológ, špeciálny pedagóg, logopédia a školský logopéd, liečebný pedagóg a sociálny pedagóg.

Kariérový stupeň – Odborný zamestnanec sa mohol zaradiť do kariérového stupňa samostatný pedagogický zamestnanec, ak vykonával pracovnú činnosť v kategórii odborného zamestnanca najmenej 5 rokov. Obdobne učiteľ, vychovávateľ, majster odbornej výchovy mohol byť zaradený do kariérového stupňa samostatný odborný zamestnanec, ak vykonával pracovnú činnosť v týchto kategóriách najmenej 5 rokov. Vypustením uvedeného zo znenia zákona sa zjednodušila možnosť kariérového rastu pri prechode pedagogických zamestnancov zodpovedných za uskutočňovanie výchovno-vzdelávacieho programu školy, školského zariadenia do niektorej kategórie odborných zamestnancov. Na základe uvedeného možno postupovať podľa zásady „adaptačné vzdelávanie len jedenkrát za celú kariéru”. Schválené zmeny priniesli aj zmeny v zaraďovaní pedagogických alebo odborných zamestnancov s prvou alebo druhou atestáciou. Nové znenie zákona má snahu zohľadniť získanie vysokoškolského vzdelania tretieho stupňa, či pôsobenie na vysokej škole. Od 1. septembra 2022 je možnosť kariérového rastu prostredníctvom zaraďovania do kariérových stupňov rozšírená aj pre športovcov, ktorí sa rozhodli pôsobiť v školstve.

Uvádzanie – Zákon poskytuje jasnejší výklad zabezpečenia funkčnosti procesu kariérového rastu a ponúka odpoveď, ako postupovať v prípadoch, ak zamestnávateľ nie je schopný zabezpečiť uvádzanie pedagogickým alebo odborným zamestnancom s 1. atestáciou a príslušnou kategóriou z vlastných radov. Zachovaná ostala možnosť požiadať o uvádzanie inú školu, resp. školské zariadenie alebo zariadenie sociálnej pomoci. Ak zamestnávateľ nemá ani túto možnosť, zákon dovoľuje požiadavku prvej atestácie v prípade uvádzajúceho zamestnanca nahradiť požiadavkou desiatich rokov výkonu pracovnej činnosti. V záujme zachovania kvality uvádzania by malo byť 10 rokov výkonu pracovnej činnosti v príslušnej kategórii alebo podkategórii pedagogického alebo odborného zamestnanca. V krajných situáciách zabezpečí uvádzanie priamy nadriadený začínajúceho zamestnanca, a to so súhlasom zriaďovateľa. Úprava sa dotkla aj postupu pri financovaní uvádzania začínajúceho pedagogického alebo odborného zamestnanca.

Výkon vedúceho zamestnanca – Motiváciou pre zamestnanie s možnosťou kariérového rastu v školách alebo v školských zariadeniach pre osoby „zvonku” môže byť zmena, ktorá umožňuje samostatným pedagogickým alebo odborným zamestnancom vykonávať činnosť vedúceho pedagogického alebo odborného zamestnanca (za predpokladu splnenia podmienok). Na výkon činnosti vedúceho zamestnanca už netreba byť zaradený do kariérového stupňa pedagogický alebo odborný zamestnanec s prvou atestáciou. Potreba kompetencií na výkon činnosti vedúceho zamestnanca rešpektuje vzdelávacie cesty, ktoré si môže zamestnanec zvoliť. Zamestnanec si môže zvoliť formálne vzdelávanie (príslušný študijný program) alebo neformálne vzdelávanie (funkčné vzdelávanie). Možnosť výberu potvrdzuje aj formulácia úpravy (§ 47), ktorý nevyžaduje funkčné vzdelávanie, ak pedagogický alebo odborný zamestnanec absolvoval príslušné vysokoškolské vzdelávanie.

Špecializované činnosti – Došlo k zrovnoprávneniu podmienok výkonu špecializovaných činností vo všetkých kariérových pozíciách, špecializačné vzdelávanie sa vyžaduje od kariérového poradcu aj od výchovného poradcu. Rozšíril sa okruh pedagogických zamestnancov, od ktorých sa nevyžaduje absolvovanie špecializačného vzdelávania. Výkon špecializovaných činností sa umožňuje aj vedúcim oddelenia, koordinátorovi školského podporného tímu a školskému digitálnemu koordinátorovi. Nové znenie prinieslo možnosť zapojenia školského špeciálneho pedagóga a odborných zamestnancov do systému výchovného poradenstva v súlade so školským zákonom. Úprava plánovania profesijného rozvoja priniesla potrebu zosúladenia povinnosti vedúceho predmetovej komisie, vedúceho vzdelávacej oblasti a vedúceho metodického združenia. Nastala úprava kompetencií školského koordinátora vo výchove a vzdelávaní, či vymedzenie činností školského digitálneho koordinátora a tiež obsahové vymedzenie činností koordinátora školského podporného tímu.

Profesijný rozvoj – Úpravy účinné od 1. januára 2022 priniesli rozšírenie okruhu oprávnených poskytovateľov vzdelávania v profesijnom rozvoji. Doterajšia úprava predpokladala jednorazové vypracovanie, prerokovanie a vydanie plánu profesijného rozvoja. Nová úprava prináša možnosť pružnejšie reagovať na nové okolnosti a potreby školy za účelom udržania a zvyšovania kvality výchovy a vzdelávania.

Vzdelávanie – Ako osobitnú formu vzdelávania možno vnímať aj odbornú stáž. Rozšírené možnosti vzdelávania v profesijnom rozvoji prináša možnosť vzdelávania v inom jazyku ako v štátnom a tiež možnosť absolvovať programy vzdelávania aj fyzickým osobám, ktoré nevykonávajú pracovnú činnosť pedagogického alebo odborného zamestnanca. Rozšíril sa okruh oprávnených poskytovateľov kvalifikačného vzdelávania aj na iné právnické osoby (priamo poverené ­MŠVVaŠ SR). Poskytovateľom rozširujúceho štúdia sa rozšírili možnosti pri nominovaní členov skúšobnej komisie pre ukončenie štúdia napríklad aj o možnosť menovania odborníka z praxe. Zmeny nastali v organizovaní funkčného vzdelávania. Týkajú sa nevyhnutného základu vedomostí potrebných pred začiatkom výkonu činnosti vedúceho zamestnanca, možnosti voľby rozširujúcich vedomostí a zmeny v ukončovaní vzdelávania. Zároveň je umožnené poskytovať funkčné vzdelávanie ďalším subjektom. Rozširuje sa okruh poskytovateľov špecializačného vzdelávania, na čo nadväzuje aj úprava spôsobu schvaľovania programov. Zdôraznila sa potreba väčšieho využívania vzdelávania supervízorov v pomáhajúcich profesiách v podmienkach škôl, školských zariadení a zariadení sociálnej pomoci. Vylúčenie pochybností o zaradení zamestnanca, ktorý nespĺňa kvalifikačné predpoklady, do adaptačného vzdelávania má vyvrátiť zmenená formulácia zákona, ktorá uvádza, že začínajúci pedagogický alebo odborný zamestnanec bude zaradený do adaptačného vzdelávania „najneskôr do piatich dní od vzniku pracovného pomeru bez ohľadu na splnenie kvalifikačných predpokladov začínajúceho pedagogického zamestnanca”. Adaptačné vzdelávanie je ukončené pred trojčlennou skúšobnou komisiou podľa programu adaptačného vzdelávania. V prípade problémov s vymenovaním členov komisie z hľadiska personálneho zabezpečenia môže do procesu vstúpiť zriaďovateľ.

Cieľom úprav v oblasti predatestačného vzdelávania bolo zjednodušenie jeho ukončenia. Došlo k rozšíreniu okruhu oprávnených poskytovateľov inovačného vzdelávania. Kvalita inovačného vzdelávania poskytovaná vysokou školou, ktorá vzdeláva v akreditovaných študijných programoch budúcich pedagogických alebo odborných zamestnancov, sa odvodzuje od kvality študijného programu. Potreby praxe si vyžiadali ustanoviť rozsah aktualizačného vzdelávania a rozšírenie jeho účelu. Účelom je získať vedomosti z rôznych oblastí, ktoré súvisia s činnosťou školy, školského zariadenia, zariadenie sociálnej pomoci alebo súvisia so zameraním školy. Rozšíril sa okruh oprávnených atestačných organizácií aj o stredné školy, stavovské alebo profesijné organizácie a iné právnické osoby priamo poverené ministerstvom školstva. Dôvodom úpravy procesu schvaľovania programu vzdelávania alebo modulu programu vzdelávania bola „potreba posilnenia princípu transparentnosti pri výkone pôsobnosti ministerstva školstva, najmä pri vydávaní potvrdenia po schválení programu vzdelávania alebo modulov programov vzdelávania, pri vydávaní oprávnenia na organizovanie inovačného vzdelávania, potreba vytvoriť právny základ pre prechod potvrdenia o schválení programu vzdelávania, oprávnenia na organizovanie inovačného vzdelávania a oprávnenia na organizovanie atestácií na právneho nástupcu poskytovateľa, respektíve právneho nástupcu atestačnej organizácie” – otvorili sa možnosti prechodu potvrdenia.

Financovanie profesijného rozvoja – Rozšírila sa možnosť hradenia nákladov spojených so vzdelávaním. Vytvoril sa priestor pre podporu vzdelávania za účelom zvyšovania odbornosti výchovy a vzdelávania. Pre podporu profesijného rozvoja pedagogických alebo odborných zamestnancov bola zadefinovaná možnosť poskytnutia dotácií z kapitoly ministerstva školstva.

Hodnotenie pedagogického alebo odborného zamestnanca je podkladom pre ukončovanie adaptačného vzdelávania, vypracovanie plánu profesijného rozvoja, odmeňovanie a môže slúžiť aj ako podklad na upozornenie zamestnanca odstránenie nedostatkov v práci. Súčasťou zmeny je aj ustanovenie recipročného hodnotenia vedúcich zamestnancov podriadenými pedagogickými alebo odbornými zamestnancami formou anonymného dotazníka jedenkrát ročne.

Centrálny register – Zmeny sa týkajú doplnenia údajov, ktoré možno zverejniť, ustanovenia okruhu údajov, ktoré sa do centrálneho registra zapisujú, doplnenia údajov o splnení alebo nesplnení predpokladu bezúhonnosti. Snahou je aj zefektívnenie nakladania s údajmi získanými pri preukazovaní bezúhonnosti. Rozšíril sa okruh subjektov oprávnených predkladať MŠVVaŠ SR návrhy na morálne ocenenie pedagogických alebo odborných zamestnancov. Z dôvodu prechodu na nový právny stav treba upraviť aj postup v prípade nespĺňania predpokladu bezúhonnosti pred účinnosťou novely zákona, postup pri zaraďovaní do kategórie školský digitálny koordinátor, podmienky doteraz absolvovaného funkčného vzdelávania a plnenia povinnosti absolvovať funkčné vzdelávanie a pod.

Doplnenie zákona priniesol aj zákon č. 271/2021 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony s účinnosťou od 1. januára 2022 a zákon č. 92/2022 Z. z. o niektorých ďalších opatreniach v súvislosti so situáciou na Ukrajine s účinnosťou od 30. marca 2022.

Zdroj: www.direktor.sk