V priebehu roka 2022 (do 30. 9. 2022) boli schválené už tri novely zákona č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v z. n. p. (ďalej len „zákon o miestnych daniach“). Ide o novely, ktoré si vyžiadal predovšetkým vzniknutý vojenský konflikt na Ukrajine začiatkom februára 2022 a aj dlhodobo neriešená situácia s chátranými a neobývanými nehnuteľnosťami v obciach a spresnenie základu dane a sadzby dane u vybraných druhov pozemkov.
Ide o tieto novely zákona o miestnych daniach:
● v čl. XII zákona č. 92/2022 Z. z. o niektorých ďalších opatreniach v súvislosti so situáciou na Ukrajine (ďalej len „lex Ukrajina“) je zverejnená novela zákona o miestnych daniach,
● v čl. I a II zákona č. 178/2022 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v z. n. p.,
● v čl. VII zákona č. 249/2022 Z. z., ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti so zlepšovaním podnikateľského prostredia.
Zmeny v zákone č. 92/2022 Z. z. s účinnosťou od 30. 3. 2022
Lex Ukrajina, okrem novely zákona o miestnych daniach, upravuje viaceré zákony. Vykonané legislatívne úpravy bezprostredne súvisia so situáciou na Ukrajine v nadväznosti na vyhlásenie mimoriadnej situácie v súvislosti s hromadným prílevom cudzincov na územie Slovenskej republiky spôsobeným ozbrojeným konfliktom na Ukrajine.
Novela zákona o miestnych daniach negatívne vymedzuje základné pojmy ako je predmet dane, daňovník a poplatník z dôvodu neplatenia vybraných druhov miestnych daní od týchto osôb, ktoré majú štatút odídenca podľa osobitného predpisu, ktorým je zákon č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. (ďalej len „zákon o azyle“).
Cudzinec – fyzická osoba má podľa § 2 písm. j) zákona o azyle štatút odídenca, ktorému ministerstvo na základe rozhodnutia vlády SR poskytlo útočisko.
Fyzické osoby so štatútom odídenca podľa zákona o azyle nemajú postavenie daňovníka alebo poplatníka na účely platenia nasledujúcich miestnych daní:
● daň za psa,
● daň za ubytovanie,
● poplatok za komunálne odpady.
Z uvedeného dôvodu boli tieto druhy miestnych daní a poplatky pre osoby so štatútom odídenca legislatívne upravené tak, ako uvádzame ďalej.
Ustanovenie § 22 – daň za psa; legislatívna úprava sa týka odseku 2,ktorý udáva, za akých podmienok nie je pes predmetom dane. Odsek 2 sa dopĺňa o nové písmeno d), podľa ktorého predmetom dane nie je pes, ktorého vlastníkom alebo držiteľom je odídenec podľa osobitného predpisu s odkazom na § 2 písm. j) zákona o azyle.
Doplnené je ust. 38a v súvislosti s predmetom dane za ubytovanie fyzickej osoby v ubytovacom zariadení. Podľa doplneného nového ust. § 38a, daňovníkom dane za ubytovanie nie je odídenec podľa osobitného predpisu s odkazom na § 2 písm. j) zákona o azyle.
Ustanovenie § 77 – poplatok, ktorý platí osoba definovaná v odseku 2 za činnosť nakladania s odpadom podľa odseku 1 tohto ustanovenia.
K legislatívnej úprave došlo v odseku 4, ktorý ustanovuje, ktorá osoba a za akých podmienok nie je poplatníkom a platiť poplatok za nakladanie s komunálnym odpadom podľa odseku 1.
Odsek 4 sa doplnil o nové písmeno f), podľa ktorého poplatníkom nie je ani osoba, ktorej oprávnenie užívať nehnuteľnosť vyplýva z povahy právneho vzťahu s poplatníkom podľa odseku 2, ak na jeho základe užíva nehnuteľnosť, ak ide o odídenca podľa osobitného predpisu opäť s odkazom na § 2 písm. j) zákona o azyle ako už bolo uvedené.
Podľa § 104m – prechodného ustanovenia k úpravám účinným dňom vyhlásenia sa ust. § 22 ods. 2 písm. d) a § 77 ods. 4 písm. f) prvýkrát použijú už na zdaňovacie obdobie roku 2022.
Vzhľadom na to, že zákon podľa čl. XXXIII bol účinný dňom vyhlásenia v NR SR, t. j. 22. 3. 2022, obce mohli uplatniť novelizované ust. § 22 ods. 2 písm. d), t. j. nevyberať daň za psa patriaci odídencovi a ust. § 77 ods. 4 písm. f), podľa ktorého osoba so štatútom odídenca sa nepovažuje za poplatníka s povinnosťou platiť poplatok za komunálny odpad počnúc 22. 3. 2022.
Zmeny v zákone č. 178/2022 Z. z.
Zákonom č. 178/2022 Z. z. s účinnosťou od 15. 6. 2022 sa umožňuje mestám a obciam vyrubiť vyššiu daň z tzv. chátraných stavieb. Ide o stavby dlhodobo neudržiavané vlastníkmi, ktoré nezodpovedajú základným požiadavkám na stavby, ale sú závadnými stavbami, ktoré ohrozujú život alebo zdravie osôb. Touto novelou zákona o miestnych daniach došlo aj precízovaniu znenia za účelom odstránenia výkladových nejasností niektorých ustanovení uvedených ďalej.
Zámer miest a obcí odstrániť množstvo chátraných stavieb na ich území je aktuálny už niekoľko rokov. Takéto stavby sú dlhodobo neudržiavané, neobývané, v ktorých sa hromadí komunálny odpad, alebo sa v nich zdržiavajú osoby bez domova so zvieratami bez primeraných životných podmienok na bývanie. Takéto stavby predstavujú hrozbu pre okolité nehnuteľnosti a pre celé okolie, môžu spôsobovať problémy z hľadiska ekologického, hygienického a aj protipožiarneho.
Lenže mestá a obce nemajú priame možnosti, prostredníctvom ktorých by ovplyvnili a motivovali vlastníka takejto nehnuteľnosti, aby zabezpečil ich riadnu a pravidelnú údržbu. Ako naložiť v mestách a obciach s chátranými stavbami nemajú mestá a obce veľa možnosti alebo takmer žiadne, keďže nie sú vlastníkmi takýchto budov a často je situácia, že vlastník sa v danom meste alebo obci dlhodobo nezdržiava alebo takáto stavba mení často vlastníka.
Z uvedených dôvodov zákonodarca prišiel s návrhom, že motivujúcim prostriedkom pre vlastníka, aby zabezpečil riadnu údržbu a starostlivosť o neudržiavanú nehnuteľnosť, je ekonomický nástroj v podobe povinnosti platiť vyššiu daň zo stavieb. Takáto stavba je posudzovaná na účely zdanenia ako neudržiavaná stavba s odkazom na ustanovenia § 43d, § 86 ods. 1 a 2, § 87, § 88 ods. 1 písm. a) zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v z. n. p. Skôr ako obec vyrubí daňovníkovi zvýšenú sadzbu dane, zašle daňovníkovi písomné oznámenie o tom, že mu vyrubí zvýšenú daň za neudržiavanú nehnuteľnosť.
Poznámka: Zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v z. n. p. je podľa § 41 zákona č. 200/2022 Z. z. o územnom plánovaní účinný do 31. 3. 2024. Od 1. 4. 2024 je účinný zákon č. 201/2022 Z. z. o výstavbe, ktorý nahradí stavebný zákon.
Tento zámer obcí bol premietnutý do legislatívnej úprava ust. § 12 – Sadzba dane, ktorý určuje sadzbu dane zo stavieb.
Ust. § 12 bolo doplnené o nové odseky 7 a 8, ktoré problematiku v súvislosti so sadzbou dane určenú pre neudržiavané stavby podľa osobitného predpisu upravujú.
Podľa odseku 7 tohto ustanovenia môže správca dane, ktorým je obec všeobecne záväzným nariadením (ďalej len „VZN“) podľa miestnych podmienok v obci alebo jej jednotlivé časti určiť koeficient ročnej sadzby dane zo stavieb pre jednotlivé druhy stavieb podľa § 10 ods. 1 zákona o miestnych daniach, ak sú stavbami podľa nového odseku 8 (ďalej len „koeficient sadzby dane neudržiavanej stavby“). Takto určený koeficient sadzby dane neudržiavanej stavby je vyšší ako 1, najviac 10. Výpočet sadzby dane určeným koeficientom neudržiavanej stavby sa násobí a výšku koeficientu určí obec vo VZN. Pred vyrubením tejto dane je správca dane povinný zaslať daňovníkovi dvakrát písomné oznámenie o zámere vyrubiť daň s uplatnením koeficienta sadzby dane neudržiavanej stavby. Správca dane uplatní túto sadzbu dane v zdaňovacom období nasledujúcom po zdaňovacom období, v ktorom bolo doručené druhé oznámenie správcom dane. Ak správca dane neurčí vo VZN sadzbu dane a koeficient neudržiavanej stavby, koeficient neuplatní.
Odsek 8 určuje, na ktoré stavby sa uplatní koeficient sadzby dane neudržiavanej stavby ako je uvedené v odseku 7. Podľa odseku 8 koeficient sadzby dane neudržiavanej stavby možno určiť pri stavbách, ktoré sú:
● stavbami, ktoré vlastník riadne neudržiava alebo stavbami, ktoré nezodpovedajú základným požiadavkám na stavby s odkazom na uvedené ustanovenia stavebného zákona, ak tieto stavby ohrozujú alebo obťažujú užívateľov alebo okolie stavby. Znamená to, že vlastník je povinný udržiavať stavbu v dobrom stavebnom stave tak, aby nevznikalo nebezpečenstvo požiarnych a hygienických závad spôsobené neudržiavanou stavbou, stavebný úrad vo verejnom záujme nariadi vlastníkovi stavby, aby sa v určenej lehote a za určených podmienok postaral o nápravu a uskutočnil nevyhnutné úpravy na stavbe podľa osobitného predpisu (stavebný zákon) na vlastné náklady, avšak vlastník túto povinnosť v stanovenom termíne nesplnil.
● závadnými stavbami ohrozujúcimi život alebo zdravie podľa osobitného predpisu (stavebný zákon), ak ich nemožno hospodárne opraviť a stavebný úrad vlastníkovi právoplatne nariadil odstránenie takejto stavby podľa osobitného predpisu(stavebný zákon), a vlastník túto povinnosť v stanovenom termíne nesplnil.
Postup pri aplikácii tohto ustanovenia v praxi
Podľa vyjadrenia niektorých obcí, na jednej strane privítali takúto legislatívnu úpravu zvýšenej sadzby dane na neobývané nehnuteľnosti, ale na druhej strane, nie sú ešte rozhodnutí, či využijú túto novú legislatívu zvýšiť sadzbu dane pre vlastníkov neudržiavaných stavieb na maximálnu možnú výšku. Podľa vyjadrenia obcí, táto nová legislatíva si vyžaduje komunikáciu s príslušným stavebným úradom pre presnú definíciu konkrétnej zanedbanej stavby nadväzne na znenie odseku 8, ktorý definuje pojem „neudržiavaná stavba“. Znamená to, že:
● obec vypracuje zoznam neudržiavaných stavieb a následne posúdi, či spĺňajú charakter neudržiavanej stavby podľa odseku 8 v spolupráci s odborníkmi stavebného úradu v danej obci,
● pri každej neudržiavanej stavbe je obec v povinná zistiť skutočného vlastníka. Zároveň obce očakávajú, že terajší vlastníci začnú predávať neudržiavané stavby, ktorým by obec vyrubila každoročne počnúc rokom 2022, zvýšenú sadzba dane alebo by nariadila odstránenie takejto stavby. Aj v súčasnosti sa stáva, že práve takáto neudržiavaná stavba merní vlastníka, napr. aj každé dva-tri roky. Potom bude pre obec pomerne zložité vyrubiť novému vlastníkovi neudržiavanej stavby vyššiu sadzbu dane, ktorý jej stav nezapríčinil. Vlastníkom takejto neudržiavanej stavby môže byť aj samotná obec.
Podľa dôvodovej správy sa predpokladá, že zavedením zvýšenej dane z neudržiavaných nehnuteľností sa zvýšia príjmy obcí a zvýšia sa príjmy obce z tejto dane. Avšak, podľa vyjadrenia niektorých starostov obcí, zavedenie zvýšenej sadzby dane za neudržiavané stavby nemusí znamenať len zvýšenie príjmu obce, ale aj zvýšenie nedoplatkov na tejto dani, ktorá nebude zaplatená v lehote splatnosti dane. Následne bude obec tieto nedoplatky vymáhať postupom ako upravuje zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. v časti daňové exekučné konanie. Podľa § 88 ods. 2 daňového poriadku môže obec vymáhanie daňových nedoplatkov zabezpečiť aj podľa osobitného predpisu, ktorým je zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v z. n. p. prostredníctvom súdnych exekútorov.
Ďalším ustanovením, ktoré bolo touto novelou upravené bolo ust. § 39 – Sadzba dane pri dani za ubytovanie. V tomto ustanovení došlo k precízeniu za účelom jeho správneho uplatnenia, a to doplnením za slová „60 prenocovaní“ slovo „daňovníka“. Doplnenie bolo potrebné vykonať, aby bolo jednoznačné, že daň za ubytovanie sa vzťahuje na daňovníka – fyzickú osobu, ktorá využíva prechodné ubytovanie v ubytovacom zariadení odplatne a nie na platiteľa tejto dane.
Do ust. § 98 – Spoločné ustanovenia sa doplnil slová „koeficient sadzby dane neudržiavanej stavby“. Pre úplnosť je potrebné uviesť, že toto ustanovenie upravuje obdobie, odkedy môže obec zaviesť, zrušiť, alebo zmeniť sadzby dane, koeficient sadzby dane neudržiavanej stavby, hodnotu pozemku, príplatok za podlažie, oslobodenie od dane alebo zníženie dane; tieto úpravy sadzby daní môže obec vykonať len k 1. 1. zdaňovacieho obdobia. To znamená, že aj koeficient sadzby dane neudržiavanej stavby môže obec zaviesť, zmeniť alebo zrušiť len k 1. 1. zdaňovacieho obdobia Dôvodom je skutočnosť, aby správca dane, ktorým je obec neuplatňoval rôzny režim pre tú istú stavbu počas roka.
V ust. § 99d – Spoločné ustanovenia bola vykonaná v odseku 4 legislatívno-technická úprava, ktorou došlo k zosúladeniu vzoru tlačiva s existujúcimi miestnymi daňami, ktoré sa priznávajú podaním priznania k dani z nehnuteľností, k dani za psa, k dani za predajné automaty a k dani za nevýherné hracie prístroje, ktoré určí Ministerstvo financií SR a uverejní ho na svojom webovom sídle s vyznačením dátumu uverejnenia. V tomto tlačive daňovník označí druh priznania, ktorým je priznanie, čiastkové priznanie, opravné priznanie a dodatočné priznanie.
Účinnosť novely zákona o miestnych daniach
Novela zákona o miestnych daniach nadobudla účinnosť 15. 6. 2022.
Vzhľadom na to, že uplatnenie zvýšenej sadzby dane z neudržiavanej nehnuteľnosti možno podľa § 98 zákona o miestnych daniach zaviesť najskôr k 1. 1. zdaňovacieho obdobia, t. j. k 1. 1. 2023, má vlastník neudržiavanej nehnuteľnosti nejaký čas na vykonanie nevyhnutných opráv tejto neudržiavanej nehnuteľnosti.
Zmeny v zákone č. 249/2022 Z. z.
K zákonu č. 249/2022 Z. z., ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti so zlepšovaním podnikateľského prostredia s účinnosťou od 1. 9. 2022, v ktorej je okrem ďalších zákonov aj novela zákona o miestnych daniach.
Cieľom novely zákona o miestnych daniach je zavedie maximálnej sadzby dane pre niektoré skupiny pozemkov a určenia rozpätia medzi najnižšou a najvyššou sadzbou dane z pozemkov ustanovenou obcou vo svojom všeobecne záväznom nariadení (ďalej len „VZN“) na všetky skupiny pozemkov, nielen na vybrané druhy pozemkov ako je tomu v súčasnosti.
Ide najmä o prípady, keď obec určí vyššiu hodnotu stavebných pozemkov vo VZN obce ako je ich bežná trhová hodnota. V takýchto prípadoch novela zákona umožňuje daňovníkovi, aby predložil vlastný znalecký posudok, ktorým preukáže nižšiu hodnotu pozemku, ktorá bude základom dane z pozemkov vybraných druhov pozemkov (záhrad, zastavaných plôch a nádvorí, ostatných plôch a stavebných pozemkov).
Novelou zákona o miestnych daniach sa legislatívne upravili nasledovné ustanovenia:
● § 7 – Základ dane,
● § 8 – Sadzba dane.
Ust. § 7 pojednáva o stanovení výšky hodnoty pozemkov, ktorá je základom dane z pozemkov, do ktorého sa do odseku 7 doplnilo nové znenie o ďalšom určení hodnoty stavebného pozemku na účely určenia základu dane z pozemkov. Podľa tohto znenia základom dane u stavebného pozemku sa hodnota pozemkov podľa § 6 ods. 1 písm. e) uvedená na prílohe č. 2 alebo hodnota pozemku uvedená vo VZN použije len vtedy, ak daňovník hodnotu pozemku nepreukáže znaleckým posudkom nie starším ako tri mesiace pred vydaním právoplatného stavebného povolenia, predloženým najneskôr v lehote podľa § 99a ods. 1 alebo ods. 3 alebo § 99b ods. 3. Správca dane môže dať vyhotoviť na vlastné náklady kontrolný znalecký posudok. Správca dane pri výpočte dane použije vyššiu hodnotu zistenú zo znaleckých posudkov.
To znamená, že ak obec ustanoví vo VZN hodnotu stavebného pozemku a súčasne daňovník predloží správcovi dane v lehote na podanie priznania k stavebnému pozemku znalecký posudok s hodnotou vyjadrenou na m2 výmery pozemku, ktorá je nižšia ako je hodnota ustanovená správcom dane vo VZN, správca dane pri výpočte dane z pozemkov za stavebný pozemok má dve možnosti:
● použije hodnotu pozemku z predloženého znaleckého posudku (obdobne ako pri uplatnení hodnoty zo znaleckého posudku na pozemky, na ktorých sú hospodárske lesy) alebo
● správca dane môže dať vyhotoviť na vlastné náklady kontrolný znalecký posudok.
Keďže s vysokou pravdepodobnosťou nebudú tieto posudky rovnaké, stanovuje sa, že správca dane pri výpočte dane použije vyššiu hodnotu zistenú zo znaleckých posudkov, ktoré bude mať k dispozícii.
Dôvodom tejto legislatívnej úpravy bola aj skutočnosť, že hodnota pozemkov uvedených na prílohe č. 2 sa prakticky od účinnosti zákona, t. j. od roku 2005 nemenila. Tieto hodnoty pozemkov a najmä stavebných pozemkov už nezodpovedajú dnešným trhovým cenám v jednotlivých lokalitách. Obec však môže v nadväznosti na miestne podmienky hodnotu stavebných pozemkov určiť vo VZN. Takto stanovená hodnota stavebných pozemkov tak môže byť vyššia aj nižšia ako je uvedená v zákone.
Ust. § 8 pojednáva o sadzbe dane z pozemkov, ktorá je 0,25 %, a ktorú správca dane môže VZN v jednotlivých častiach obce znížiť alebo zvýšiť alebo môže ustanoviť ročné sadzby dane rôzne pre jednotlivé skupiny pozemkov uvedených v § 6 ods. 1 zákona o miestnych daniach.
Legislatívna úprava ust. § 8 bola vykonaná v odseku 2 a 5, a to tak, že z odsekov 2 a 5 boli za slovami „dane pre pozemky § 6 ods. 1“ vypustené slová „písm. b), c) a e)“. Po vypustení týchto písmen, ktorými sú označené pozemky ako sú záhrady, zastavané plochy a nádvoria a ostatné plochy a stavebné pozemky uvedené na prílohe č. 2 zákona, podľa odseku 2, nesmie ročná sadzba dane z pozemkov pre pozemky podľa § 6 ods. 1 písm. b), c) a e) presiahnuť 5-násobok najnižšej ročnej sadzby dane z pozemkov ustanovenej správcom dane pre pozemky podľa § 6 ods. 1 vo všeobecne záväznom nariadení.
Ak podľa odseku 5 ročná sadzba dane z pozemkov pre pozemky podľa § 6 ods. 1 písm. b), c) a e) ustanovená podľa odseku 2 a ročná sadzba dane z pozemkov ustanovená podľa odseku 4 presiahne 5-násobok najnižšej ročnej sadzby dane z pozemkov ustanovenej správcom dane pre pozemky podľa § 6 ods. 1 vo VZN, uplatní sa ročná sadzba dane z pozemkov podľa odseku 1, t. j. sadzba dane z pozemkov vo výške 0,25 %.
Uvedené legislatívne úpravy základu dane z pozemkov a aj sadzby dane z pozemkov boli vykonané na základe zistení a dlhodobého sledovania daňovej politiky obcí pri určovaní sadzby dane práve u pozemkov ako sú záhrady, zastavané plochy a nádvoria a ostatné plochy a stavebné pozemky uvedené na prílohe č. 2. Výsledkom tých zistení bola skutočnosť, že v súčasnosti majú obce pomerne veľkú voľnosť pri tvorbe vlastnej daňovej politiky na území obce, ktoré potom premietajú do VZN obce. Je to aj z dôvodu, že v § 6 ods. 1 zákon určuje niekoľko druhov pozemkov, ku ktorým obec môže vo VZN určiť rôzne sadzby dane jednak pre celú obec, jednotlivé katastrálne územia alebo jednotlivé časti obce. Pri pozemkoch, na ktorých sú záhrady, zastavané plochy a nádvoria, ostatné plochy a stavebné pozemky, obec môže sadzba určiť ľubovoľne, ak sa dodrží päťnásobok sadzby medzi najnižšou a najvyššou sadzbou spomedzi vymenovaných druhov pozemkov. Extrémnym príkladom môže byť napr. 10 % sadzba dane zo záhrad, 30 % sadzba zo zastavaných plôch a nádvorí a ostatných plôch a súčasne 50 % sadzba dane zo stavebných pozemkov. Tieto sadzby nezodpovedajú kritériám primeranosti zdanenia a proporcionality zdanenia vo vzťahu k iným druhom pozemkov.
Práve tieto zistenia boli dôvodom uvedenej legislatívnej úpravy za účelom stanoviť primeranosť zdanenia pôdy a odstránenie „neobmedzenej“ výšky sadzby dane z vybraných druhov pozemkov ako sú záhrady, zastavané plochy a nádvoria, ostatné plochy a stavebné pozemky obcami. Najvyššia sadzba dane z pozemkov v uvedených druhoch môže byť (ako v súčasnosti) päťnásobok najnižšej sadzby, ale zo všetkých druhov pozemkov vrátane sadzby príslušnej pre ornú pôdu, trvalé trávne porasty a lesné pozemky.
Účinnosť novely zákona o miestnych daniach bola dňom 1. 9. 2022
Prvýkrát sa zmena určenia násobku ročnej sadzby dane pri jednotlivých druhoch pozemkov a aj hodnoty stavebných pozemkov, o ktorých táto novela pojednáva sa premietne vo VZN obcí účinnom od 1. januára 2023 v súlade s § 6 zákona SNR č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v z. n. p.
Zdroj: www.daneauctovnictvo.sk