Zákon vyšiel v Zbierke zákonov pod č. 251/2022 Z.z. v čiastke 81/2022
Účinnosť: | 1. august 2022 | |
Anotácia: | transpozícia smernice EÚ o otvorených dátach a opakovanom použití informácií verejného sektora | |
Popis: | Návrh zákona reaguje na potrebu zabezpečiť transpozíciu Smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1024 z 20. júna 2019 o otvorených dátach a opakovanom použití informácií verejného sektora (prepracované znenie) (ďalej len "smernica 2019/1024") do právneho poriadku Slovenskej republiky. Návrhom zákona sa do právneho poriadku preberá smernicu 2019/1024, ktorá s účinnosťou od 17. júla 2021 nahradila pôvodnú smernicu 2003/98/ES Európskeho parlamentu a Rady zo 17. novembra 2003 o opakovanom použití informácií verejného sektora (transpozícia vykonaná zákonom č. 341/2012 Z. z.) a jej upravené znenie novelizované smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2013/37/EÚ z 26. júna 2013, ktorou sa mení smernica 2003/98/ES o opakovanom použití informácií verejného sektora (transpozícia vykonaná zákonom č. 340/2015 Z. z.); obe transpozície boli historicky vykonané do zákona o slobodnom prístupe k informáciám (ustanovenia § 21b až § 21l). K najzásadnejším zmenám, ktoré smernica (EÚ) 2019/1024 prináša, patria: 1. rozšírenie personálnej pôsobnosti na tzv. verejné podniky, 2. rozšírenie vecnej pôsobnosti na "osobitné" kategórie informácií napríklad na informácie s vysokou hodnotou (tzv. high-value datasets alebo datasety s vysokým potenciálom na opakované použitie), ktorých zoznam zadefinuje Európska komisia vykonávacím aktom, ďalej výskumné údaje ako špecifickú kategóriu informácií vznikajúcich v rámci vedeckého výskumu financovaného z verejných zdrojov (napr. štatistiky, výsledky meraní; nie však vedecké články/publikácie, ktoré naďalej zostávajú vylúčené z pôsobnosti smernice), dynamické údaje (napr. satelitné, meteorologické, dopravné a i.), ktoré majú byť sprístupňované prostredníctvom aplikačného programovacieho rozhrania (API), 3. bezplatné sprístupňovanie informácií na účely opakovaného použitia (s výnimkou tzv. hraničných nákladov spojených napr. s anonymizáciou osobných údajov alebo ochranou dôverných obchodných informácií), 4. rozšírenie zákazu tzv. výhradných dohôd. Od prijatia pôvodnej smernice v roku 2003 došlo celosvetovo k rýchlemu technologickému pokroku a prudkému nárastu informácií vrátane tých, ktoré vytvára resp. ktorými disponuje verejný sektor. Ide o informácie z rôznych oblastí napríklad zemepisné, dopravné, environmentálne, meteorologické, hospodárske ale i spoločenské či politické. Informácie, ktoré vznikajú vo verejnom sektore, na úrovni všetkých zložiek moci (zákonodarnej, výkonnej, súdnej), pri výkone činností verejných podnikov vo verejnom záujme (napr. pri poskytovaní služieb v oblasti dopravy, energetiky, atď.) alebo ako výsledok výskumov financovaných z verejných prostriedkov, predstavujú významný zdroj informácií, ktoré môžu byť pre spoločnosť prínosné. Prístup k týmto informáciám v elektronickej podobe umožňuje fyzickým a právnickým osobám hľadať nové spôsoby ich využitia a vytvárať nové produkty a služby. Európska komisia sama uvádza "inteligentné využívanie údajov vrátane ich spracúvania prostredníctvom aplikácií umelej inteligencie môže mať transformačný účinok na všetky odvetvia hospodárstva". Smernica 2019/1024 tak reaguje na požiadavky súčasnej digitálnej a technologickej doby s cieľom čo v najväčšom rozsahu využiť hospodársky a sociálny potenciál informácií verejného sektora. | |
Odkazy: | Legislatívny proces vo vláde SRLegislatívny proces v Národnej rade SR | |
Derogácie: |
Zákon 211/2000 Z.z., o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií)
|
|
Vzťah k: |
Smernica 32019L1024, Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1024 z 20. júna 2019 o otvorených dátach a opakovanom použití informácií verejného sektoraPE/28/2019/REV/1
|