Pandémia COVID-19 má nepochybne zásadný dopad na plnenie uzavretých zmluvných záväzkov. Absencia pracovnej sily, nedostatok materiálu z dôvodu jeho pôvodu v najviac zasiahnutých oblastiach, zákaz vykonávať určité činnosti alebo navštevovať určité oblasti alebo nevyhnutné neočakávané výdavky v súvislosti s rôznymi režimovými opatreniami, to všetko môže mať významný vplyv na Vaše zmluvné záväzky najmä na včasné splnenie Vašich povinností. Povinnosti na základe zmlúv s verejným sektorom nie sú v tomto smere žiadnou výnimkou.
Zatiaľ čo pri zmluvách uzatváraných medzi komerčnými subjektami existuje široká zmluvná voľnosť a tak aj možnosť pružne reagovať na vzniknuté okolnosti na základe vzájomnej dohody, zmluvy s verejným sektorom uzatvárané na základe zákona o verejnom obstarávaní sú tradične pomerne nepružné, ak ide o ich zmeny. Zákon vychádza z toho, že raz uzavretá zmluva sa v princípe meniť nemá. Preto obsahuje len niekoľko výnimiek, ktoré umožňujú zmluvu počas jej trvania zmeniť na základe dohody jej strán. Tieto výnimky sa navyše musia vykladať reštriktívne, pričom zmena zmluvy v rozpore so zákonom je zároveň správnym deliktom, ktorý je spojený s pokutou. Verejný sektor je preto tradične pri uzatváraní dodatkov k zmluvám veľmi opatrný.
Pandémia COVID-19 však nepochybne prináša množstvo situácií, v ktorých je potrebné upraviť zmluvné záväzky vzniknuté so zákaziek udelených prostredníctvom verejného obstarávania. Dopady súčasnej krízy majú totiž na verejné zákazky výrazný vplyv. Hospodársky subjekt, ktorý vykonáva zákazku, môže napríklad čeliť komplikáciám pri výkone prác odsúhlasených v zmluve a poskytovaní služieb alebo dodávok, ktoré sú predmetom zmluvy. V určitých prípadoch sa môže dokonca stať, že hospodársky subjekt nie je schopný plniť zákazku vôbec napríklad kvôli zastaveniu výroby alebo prerušenej sieti dodávok alebo môže čeliť problémom s likviditou kvôli uzavretiu prevádzky. Bez pragmatického riešenia takýchto situácií môže prísť k absolútnemu zlyhaniu príslušných verejných zákaziek, následným súdnym sporom a významne negatívnym ekonomickým a sociálnym dôsledkom.
Aj napriek všeobecnej nepružnosti však našťastie zákon o verejnom obstarávaní umožňuje situácie ako je pandémia COVID-19 zohľadniť a umožniť stranám reagovať na vzniknuté problémy. Podľa § 18 ods. 1 písm. c) zákona o verejnom obstarávaní je totiž možné zmluvu, rámcovú dohodu alebo koncesnú zmluvu zmeniť počas jej trvania bez potreby nového verejného obstarávania, ak potreba zmeny vyplynula z okolností, ktoré verejný obstarávateľ nemohol pri vynaložení náležitej starostlivosti predvídať a zmenou sa nemení charakter zmluvy.
Hoci je nepochybné, že dopady spôsobené globálnou pandémiou ochorenia COVID-19 nemohol nikto vopred očakávať a tým pádom predvídať, nie je možné zabudnúť ani na ďalšie podmienky, ktoré je potrebné splniť, aby mohla byť zmluva uzavretá s verejným sektorom na základe súčasnej krízy zmenená. V prvom rade sa úpravou existujúcej zmluvy nesmie zmeniť celková povaha zákazky. Úpravy by teda nemali podstatne pozmeniť rozmer / objem a povahu stavebných prác, služieb alebo dodávok tovaru. Tieto parametre sú veľmi špecifické vo vzťahu k tej-ktorej zákazke a v prípade kontroly by sa posudzovali od prípadu k prípadu, v súčasnej situácii je však zrejmé, že zmeny týkajúce sa podmienok platieb, udeľovania výnimiek pre hospodárske subjekty, ktoré oslobodzujú od zmluvných a zákonných sankcií za nesplnenie povinností pri plnení zákaziek, ako aj opodstatnených omeškaní pri plnení zákazky, sa budú s veľkou pravdepodobnosťou považovať za opodstatnené úpravy na základe § 18 ods. 1 písm. c) zákona o verejnom obstarávaní.
Okrem podmienok nepredvídateľnosti a zachovania celkovej povahy zákazky sú zmeny zmlúv uzavreté s verejným sektorom podmienené aj ich finančnou hodnotou. Akékoľvek zvýšenie ceny nemôže predstavovať viac ako 50 % hodnoty pôvodnej zákazky alebo rámcovej dohody. Ak sa vykoná niekoľko úprav nasledujúcich po sebe, uvedené obmedzenie sa vzťahuje na hodnotu každej úpravy. Účelom takýchto úprav nasledujúcich po sebe však nesmie byť obchádzanie zákona o verejnom obstarávaní. Vzhľadom na charakter zmien, ktoré budú v súvislosti s dopadmi pandémie potrebné, sa však táto podmienka nejaví ako problematická, keďže v praxi pôjde predovšetkým o zmeny v lehotách plnenia a zmluvných sankciách, hoci nie sú vylúčené ani nevyhnutné „preklenovacie“ finančné úpravy.
Tieto závery potvrdzujú aj Úrad pre verejné obstarávanie a Európska komisia, ktorí na svojich webových sídlach zverejnili stručný návod, ako postupovať v prípade potreby zmien uzavretých zmlúv z dôvodu dopadov krízy COVID-19. Európska komisia pripravila pre verejných obstarávateľov a obstarávateľov dva dokumenty, ktoré sa týkajú obstarávania v súčasnej neľahkej situácii spôsobenej pandémiou ochorenia COVID-19. Prvý dokument je Usmernenie Európskej komisie k využívaniu rámca pre verejné obstarávanie počas núdzovej situácie súvisiacej s krízou spôsobenou ochorením COVID-19 2020/C 108 I/01 a druhý dokument sa týka práve pravidiel uzatvárania dodatkov.[1]
V súčasnej situácii teda existuje predpoklad, že úpravy verejných zákaziek na základe § 18 ods. 1 písm. c) zákona o verejnom obstarávaní môžu byť a zrejme aj budú akceptovateľné. Je však potrebné dbať na splnenie všetkých zákonných podmienok tak, ako boli uvedené v predchádzajúcom texte a zároveň realizovať akékoľvek úpravy výlučne do takej miery, do akej sú potrebné na zmiernenie dôsledkov krízy pri plnení verejných zákaziek.