Zamestnávatelia poskytujú svojim zamestnancom rôzne výhody, benefity. Medzi najčastejšie patrí napr. prispievanie na stravovanie vo väčšej miere než upravuje legislatíva, prispievanie na kultúru, či zavedenie pružného pracovného času.
- Vzor
Pružný pracovný čas je medzi zamestnancami populárny, lebo zamestnanec si sám zvolí začiatok alebo aj koniec pracovného času v jednotlivých dňoch v rámci časových úsekov určených zamestnávateľom (voliteľný pracovný čas). Medzi dva úseky voliteľného pracovného času je vložený časový úsek, v ktorom je zamestnanec povinný byť na pracovisku (základný pracovný čas).
Pružný pracovný čas oceňujú viacerí zamestnanci najmä z dôvodu, že im pomáha skĺbiť pracovný život so súkromným, t. j. hlavne starostlivosť o rodinu a jej potreby. Uplatňovanie pružného pracovného času tak predstavuje zlepšenie pracovných, ale aj iných životných podmienok zamestnancov.
Zamestnanec si sám slobodne volí začiatok svojho pracovného času v ten-ktorý pracovný deň, ale tak, aby bol splnený mesačný fond v danom kalendárnom mesiaci, t. j. aby v rozhodujúcom období odpracoval tzv. prevádzkový čas.
Pojem „prevádzkový čas“ definuje zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v z. n. p. (ďalej len „Zákonník práce“) v § 88 ods. 4 ako celkový pracovný čas, ktorý je zamestnanec povinný odpracovať v pružnom pracovnom období určenom zamestnávateľom.
Rozhodujúcim obdobím, v ktorom sa uplatňuje pracovný čas, pritom v zmysle § 88 ods. 5 Zákonníka práce môže byť:
- pracovný deň,
- pracovný týždeň,
- štvortýždňové pracovné obdobie alebo
- iné pracovné obdobie.
Pružné pracovné obdobie
Ustanovenie § 88 ods. 5 Zákonníka práce dáva možnosť zaviesť pružný pracovný čas najmä ako:
- Pružný pracovný deň, t. j. denný pružný pracovný čas. Pri pružnom pracovnom dni si zamestnanec sám volí začiatok pracovnej zmeny a je povinný v príslušnom pracovnom dni odpracovať celú pracovnú zmenu pripadajúcu na ten deň podľa zamestnávateľom určeného rozvrhu pracovného času.
- Pružný pracovný týždeň, t. j. týždenný pružný pracovný čas. Pri týždennom pružnom pracovnom čase si zamestnanec sám volí začiatok, ale aj koniec pracovnej zmeny. Pri tomto spôsobe rozvrhnutia pružného pracovného času nemá zamestnanec stanovenú dĺžku dennej pracovnej zmeny, ale iba dobu základného pracovného času. Zvyšok týždenného pracovného času (týždenný voliteľný čas) si zamestnanec určuje sám s tým, že je povinný v príslušnom týždni odpracovať celý určený týždenný pracovný čas, pričom dĺžka pracovnej zmeny v daný deň môže byť najviac 12 hodín.
- Pružné štvortýždňové pracovné obdobie. V tomto období si zamestnanec sám volí začiatok a koniec pracovných zmien a je povinný v období štyroch po sebe idúcich týždňov, ktoré určí zamestnávateľ, odpracovať pracovný čas určený zamestnávateľom na toto štvortýždňové obdobie.
- Iné pracovné obdobie. Zamestnávateľ môže určiť aj iné obdobie, napr. pružný pracovný mesiac.
Pružný pracovný čas sa neuplatní v deň, počas ktorého je zamestnanec na pracovnej ceste. Zamestnávateľ vtedy na tento účel určí pevný začiatok a koniec pracovnej zmeny. Uvedené však neplatí, ak pracovná cesta zasahuje výlučne do základného pracovného času alebo ak sa zamestnávateľ so zamestnancom dohodnú inak. Zamestnávateľ môže po dohode so zástupcami zamestnancov určiť aj ďalšie prípady, v ktorých sa toto pravidlo neuplatní.
Zamestnávateľ nie je povinný zaviesť pružný pracovný čas. Zavedenie pružného pracovného času je v kompetencii zamestnávateľa. Zákonník práce v § 88 ods. 1 ustanovuje, že zamestnávateľ môže zaviesť pružný pracovný čas kolektívnou zmluvou alebo po dohode so zástupcami zamestnancov.
V zmysle § 11a ods. 1 Zákonníka práce sú zástupcami zamestnancov:
- príslušný odborový orgán,
- zamestnanecká rada alebo
- zamestnanecký dôverník.