Zrážky zo mzdy pri výkone rozhodnutia podľa exekučného poriadku (II.)

Prehľad výšky nepostihnuteľných súm od 1. 7. 2015 (táto výška platí od 1. 11. 2013):

Legenda: ŽM – životné minimum.

Spôsoby určenia a použitia nepostihnuteľných súm sú ustanovené v nariadení vlády č. 268/2006 Z. z. o rozsahu zrážok zo mzdy pri výkone rozhodnutia v z. n. p. (ďalej len „nariadenie vlády č. 268/2006 Z. z.“), z ktorého vyplývajú nasledovné pravidlá:

• nepostihnuteľná suma na povinného – suma, ktorá sa nesmie zraziť povinnému z jeho mesačnej mzdy, je 60 % životného minima platného v mesiaci, za ktorý sa vykonávajú zrážky,
• nepostihnuteľná suma na povinného (poberateľa dôchodkovej dávky) – suma, ktorá sa nesmie zraziť povinnému, je 100 % životného minima platného v mesiaci, za ktorý sa vykonávajú zrážky (uvedené neplatí, ak ide o pohľadávku na výživnom),
• nepostihnuteľná suma na vyživovanú osobu – suma na každú osobu, ktorej povinný poskytuje výživné, je 25 % životného minima platného v mesiaci, za ktorý sa vykonávajú zrážky; v tejto sume sa uplatní nielen na deti povinného, ale aj na manžela/ku povinného, ktorá má samostatný príjem,
• nepostihnuteľná suma na vyživovanú osobu – suma na každú osobu, ktorej povinný (poberateľ dôchodkovej dávky) poskytuje výživné, je suma vo výške 50 % zo životného minima na plnoletú fyzickú osobu platného v mesiaci, za ktorý sa vykonávajú zrážky (uvedené neplatí, ak ide o pohľadávku na výživnom),
• ak sa zrážky zo mzdy vykonávajú z miezd oboch manželov – započíta sa nepostihnuteľná suma na vyživovanú osobu (dieťa) vo výške 25 % životného minima na dieťa, ktoré spoločne vyživujú, každému z nich osobitne; naopak nepostihnuteľná suma vo výške 25 % životného minima sa nezapočítava na tú osobu, v ktorej prospech trvá výkon rozhodnutia na vymoženie pohľadávky výživného.

Odporúčanie: Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť (zákon č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p.). Z uvedeného vyplýva, že na účely výkonu zrážok zo mzdy, sa dieťa považuje za vyživovanú osobu do tej doby, dokedy trvá vyživovacia povinnosť rodičov voči dieťaťu.

Tretinový systém

Základom pre výpočet zrážok je zvyšok čistej mzdy povinného, ktorý vychádza z tzv. tretinového systému. V zmysle nariadenia vlády č. 268/2006 Z. z. suma, nad ktorú sa zvyšok čistej mzdy povinného zrazí bez obmedzenia, je 150 % zo sumy životného minima na plnoletú fyzickú osobu platného v mesiaci, za ktorý sa vykonávajú zrážky.

Od 1. 7. 2015 končí tretinový systém pri sume 297,13 € (stav totožný so stavom od 1. 7. 2013), tzn., že:

• úhrn čistej mzdy nad túto sumu sa zrazí bez obmedzenia a súčasne,
• čiastka 297,13 € sa rozdelí na tri tretiny.

Na prednostné pohľadávky sa zrážajú dve tretiny, a to tak, že najprv sa uspokojujú z druhej tretiny a až vtedy, ak táto tretina nestačí, uspokojujú sa spolu s ostatnými pohľadávkami podľa svojho poradia z prvej tretiny.

V praxi môžu nastať tieto situácie, ak zvyšok čistej mzdy zamestnanca (už po odpočítaní nepostihnuteľných súm):

• dosahuje nulovú, resp. mínusovú hodnotu, nie je možné zrážku vykonať,
• nepresahuje 150 % zo sumy životného minima, zaokrúhli sa na číslo deliteľné troma, a rozdelí sa na tri tretiny,
• presahuje 150 % zo sumy životného minima, suma vo výške 150 % životného minima sa rozdelí na tri tretiny a suma nad 150 % životného minima sa pripočíta k prvej tretine.

♦ Príklad č. 3:

Zamestnanec je ženatý a má vyživovaciu povinnosť k dvom maloletým deťom. Pracuje na základe dohody o pracovnej činnosti, z ktorej má za príslušný mesiac nárok na čistý príjem vo výške 250 €. Pri určení nepostihnuteľných súm, zvyšku čistej mzdy a výpočte zrážok sa postupuje nasledovne: