Príspevok poukazuje na rozdiely medzi druhom práce a pracovnou náplňou, ako aj na možné spôsoby zmeny druhu práce dohodnutého v pracovnej zmluve a pracovnej náplne zamestnanca.
Zo zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce v z. n. p. (ďalej len "Zákonník práce") vyplýva pre zamestnávateľa povinnosť dohodnúť so zamestnancom v pracovnej zmluve podstatné náležitosti, ktorými sú:
-
druh práce, na ktorý sa zamestnanec prijíma, a jeho stručná charakteristika,
-
miesto výkonu práce (obec, časť obce alebo inak určené miesto),
-
deň nástupu do práce,
-
mzdové podmienky, ak nie sú dohodnuté v kolektívnej zmluve.
Druh práce, ktorý má zamestnanec pre zamestnávateľa vykonávať, je jedným z najdôležitejších pojmových znakov dohodnutého pracovného pomeru. Zamestnávateľ je povinný a zároveň aj oprávnený zamestnancovi prideľovať len práce v medziach dohodnutého druhu práce.
V pracovnej zmluve treba ako podstatnú náležitosť dohodnúť nielen druh práce, na ktorý sa zamestnanec prijíma, ale je potrebné uviesť aj jeho stručnú charakteristiku. V praxi ide zvyčajne o určenie pracovnej pozície, ktorú dopĺňa stručná charakteristika hlavnej činnosti, ktorú bude počas pracovného pomeru zamestnanec vykonávať.
Okrem druhu práce sa v praxi stretávame aj s pojmom "pracovná náplň". Pracovná náplň je v podstate konkretizáciou pracovných úloh, ktoré sú všeobecne vyjadrené v rámci druhu práce v pracovnej zmluve.
Druh práce
Druh práce určuje rozsah možností, v akom zamestnávateľ zamestnanca riadi a dáva mu pracovné pokyny.
Z dikcie § 43 ods. 1 písm. a) Zákonníka práce vyplýva, že druh vykonávanej