Skládky odpadov a environmentálne záťaže ako netradičné zdroje surovín

Slovensko má bohatú históriu baníctva a výroby kovov. V minulosti patrilo k popredným producentom antimónu, niklu, kobaltu, medi, gália a iných. Akákoľvek priemyselná výroba, nielen výroba kovov, je v súčasnosti ešte stále istou zárukou produkcie odpadov. V minulosti boli priemyselné zóny umiestňované v prírodných územiach pričom sa vôbec nebralo do úvahy možné riziko, ktoré by predstavovali pre toto prostredie. Na Slovensku tak vznikalo veľké množstvo odpadov z ťažby rúd, z ich úpravy či samotnej výroby kovov. Vznikajúce odpady boli koncentrované na nekontrolovaných skládkach, čím spôsobovali kontamináciu celého okolitého prostredia. Dnes sú tieto staré skládky označované ako environmentálna záťaž (ďalej len "EZ").

Na Slovensku existuje viac než 2 000 lokalít EZ, medzi ktoré patria aj staré skládky odpadov, staré banské diela, haldy, odkaliská a iné objekty starej banskej činnosti. Na Slovensko s takou malou rozlohou je to pomerne vysoké číslo. Za staré EZ možno považovať aj staré skládky odpadov, odvaly, odkaliská a iné objekty starej banskej činnosti, ktoré môžu byť značným zdrojom znečistenia podzemnej a povrchovej vody, horninového prostredia, ovzdušia a pôd. Vďaka významnému kovonosnému potenciálu EZ na báze niklu, medi a kobaltu by sa EZ mohli stať novým zdrojom surovín. Získaním hodnotných kovov z EZ a následným rekultivovaním zvyšku EZ sa zníži množstvo odpadu a zníži sa tak aj záťaž na životné prostredie. Na Slovensku je potvrdených 150 EZ s vysokou prioritou riešenia [2].

Každá priemyselná spoločnosť závisí od dodávok surovín a energie, ktorých zásoby z globálneho hľadiska možno považovať za nedostatočné. Nedostatok nerastných surovín sa prejavuje nedostatkom kovov. Kovy ako napríklad nikel, kobalt alebo lítium, ktoré sa používajú v nových IT technológiách z dôvodu ich špecifických vlastností, sa v súčasnosti nedajú nahradiť inými materiálmi. Množstvo primárnych surovín s obsahom týchto kovov je nízky, preto sa hľadajú iné alternatívne zdroje surovín, ktorými sa môžu stať aj odpady. Kvalifikované odhady celosvetových zásob niektorých kovov v bilančných náleziskách sú takmer vyčerpané, pričom aj obsah kovov v ich primárnych surovinách (najmä v prípade neželezných kovov ako antimón, cín, meď a pod.) je značne nízky. Vyťažená nerastná surovina sa musí upraviť tak, aby sa obohatil obsah úžitkového kovu a výsledný produkt, tzv. koncentrát sa následnými fyzikálno-chemickými a chemickými operáciami mohol spracovať. Pri výrobe kovov vznikajú odpady ako trosky, úlety a kaly, v ktorých sa nachádzajú väčšie množstvá kovov ako v primárnych surovinách. Z toho dôvodu sú kovonosné odpady cieľom nášho záujmu. Kovy v odpadoch sa nachádzajú vo forme čistých kovov alebo zliatin (kovový odpad, tzv. šrot) alebo vo forme zlúčenín (kovonosný odpad). Prítomnosť kovov v kovonosných odpadoch je vo forme ich zlúčenín, napríklad oxidov, síranov, komplexných zlúčenín, prípadne aj v kovovej forme, ale v nízkom zastúpení [3].