475/2005 Z.z.
ZÁKON
z 22. septembra 2005
o výkone trestu odňatia slobody a o zmene a doplnení niektorých zákonov
Zmena: 475/2005 Z.z.
Zmena: 93/2008 Z.z.
Zmena: 498/2008 Z.z.
Zmena: 461/2012 Z.z.
Zmena: 370/2013 Z.z.
Zmena: 78/2015 Z.z.
Zmena: 444/2015 Z.z.
Zmena: 125/2016 Z.z.
Zmena: 35/2019 Z.z.
Zmena: 310/2021 Z.z.
Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:
Čl.I
PRVÁ ČASŤ
VŠEOBECNÉ USTANOVENIA
PRVÁ HLAVA
ZÁKLADNÉ USTANOVENIA
§ 1
Predmet zákona
Tento zákon ustanovuje spôsob výkonu trestu odňatia slobody (ďalej len
„výkon trestu“), práva a povinnosti odsúdených a dozor a kontrolu nad výkonom trestu.
§ 1a
Účel výkonu trestu
Účelom výkonu trestu je chrániť spoločnosť pred páchateľmi trestnej činnosti,
zabrániť odsúdeným v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvárať podmienky umožňujúce
podporovať a rozvíjať pozitívne osobnostné rezervy pre ich resocializáciu, aby viedli
riadny život.
§ 2
Vymedzenie základných pojmov
Na účely tohto zákona sa rozumie
a) základnými potrebami osobnej hygieny
mydlo, toaletný papier a uterák; u odsúdených žien aj hygienické vložky,
b) ďalšími potrebami osobnej hygieny hrebeň na vlasy, zubná kefka, zubná pasta, šampón
na vlasy a holiace potreby,
c) základnými potrebami na korešpondenciu papier, obálka, tlačivá poštového podniku,
písacie potreby a odoslanie obyčajnej listovej zásielky; tlačivá poštového podniku
sa odsúdenému poskytujú bezplatne a písacie potreby sa odsúdenému iba vypožičajú,
d) blízkou osobou manžel, manželka a ich rodičia, druh, družka, rodič, vlastné a
osvojené dieťa a jeho manžel alebo manželka, osvojiteľ, starý rodič, vnuk alebo vnučka,
súrodenec a jeho manžel alebo manželka a osoba, ktorej bolo dieťa odsúdeného zverené
do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov z dôvodu výkonu trestu.
§ 3
Základné zásady výkonu trestu
(1) Vo výkone trestu sa rešpektuje ľudská dôstojnosť odsúdeného a nesmú
byť použité kruté, neľudské alebo ponižujúce spôsoby zaobchádzania alebo trestania.
(2) Všetky práva ustanovené týmto zákonom sa zaručujú všetkým odsúdeným
v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania. 1)
(3) Vo výkone trestu sa podporujú také postoje a schopnosti, ktoré odsúdenému
pomôžu pri opätovnom zaradení do spoločnosti a rešpektovaní právneho poriadku.
(4) Zmiernenie obmedzenia vo výkone trestu sa nesmie vykonať spôsobom,
ktorý by ohrozil ochranu spoločnosti pred páchateľmi trestnej činnosti alebo znížil
účinok preventívneho pôsobenia výkonu trestu na ostatných členov spoločnosti.
(5) Trest sa vykonáva diferencovane. Pohyb, kontakt, spôsob zabezpečenia
a uplatňovania práv odsúdeného je rozdielny podľa stupňa stráženia.
(6) Na zvýšenie účinnosti výkonu trestu sa vykonáva vnútorná diferenciácia
a vytvárajú sa špecializované oddiely.
§ 4
Obmedzenie základných práv a slobôd
(1) Počas výkonu trestu je odsúdený povinný podrobiť sa obmedzeniam tých
základných práv a slobôd, ktorých výkon by bol v rozpore s účelom výkonu trestu alebo
ktoré sa nemôžu vzhľadom na výkon trestu uplatniť. Odsúdený je obmedzený najmä v
práve na nedotknuteľnosť osoby a jej súkromia, slobode pohybu a pobytu, zachovaní
listového tajomstva a tajomstva dopravovaných správ a iných písomností, v práve slobodnej
voľby povolania a v práve na nakladanie s vecami osobnej potreby.
(2) Počas výkonu trestu odsúdený nemá právo na štrajk, slobodne sa zhromažďovať
a združovať v spolkoch, spoločnostiach alebo iných združeniach, zakladať odborové
organizácie a združovať sa v nich, slobodne si vybrať lekára a zdravotnícke zariadenie.
Odsúdený nemôže vo výkone trestu zakladať politické strany, politické hnutia a združovať
sa v nich a nemôže vykonávať volené a iné verejné funkcie.
(3) Výkon práva odosielať a prijímať korešpondenciu, balíky a poukazy
poštového platobného styku počas výkonu trestu odňatia slobody odsúdeného zabezpečuje
v jeho mene ústav.
§ 5
Miesto výkonu trestu
(1) Trest odňatia slobody (ďalej len „trest“) sa vykonáva v ústavoch
na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia, stredným stupňom
stráženia a maximálnym stupňom stráženia, 2) v ústave na výkon trestu odňatia slobody
pre mladistvých 3) a v oddelení na výkon trestu zriadenom v ústave na výkon väzby
(ďalej len „ústav“), ako aj v nemocnici pre obvinených a odsúdených (ďalej len „nemocnica“).
(2) Pri ústave a pri ústave na výkon väzby môže generálny riaditeľ Zboru
väzenskej a justičnej stráže (ďalej len „generálny riaditeľ“) zriadiť otvorené oddelenie.
Otvorené oddelenie je organizačnou súčasťou príslušného ústavu alebo ústavu na výkon
väzby.
(3) Ak zdravotný stav odsúdeného vyžaduje zdravotnú starostlivosť, ktorú
nemožno poskytnúť v ústave, poskytne sa v potrebnom rozsahu v nemocnici. Ak nemožno
poskytnúť zdravotnú starostlivosť ani v nemocnici, poskytne sa na nevyhnutne potrebný
čas v inom zdravotníckom zariadení; stráženie odsúdeného zabezpečuje Zbor väzenskej
a justičnej stráže (ďalej len „zbor“) okrem odsúdeného umiestneného v otvorenom oddelení.
§ 6
Orgán zabezpečujúci výkon trestu
(1) Stráženie, dozor, dohľad a zaobchádzanie s odsúdenými a podmienky
výkonu trestu zabezpečuje zbor, ak osobitný predpis 4) neustanovuje inak.
(2) Príslušník zboru je oprávnený odsúdenému vydávať príkazy a pokyny,
uplatňovať obmedzenia podľa tohto zákona a používať donucovacie prostriedky v rozsahu
a za podmienok ustanovených osobitným predpisom. 4)
(3) Zamestnanec podieľajúci sa na plnení úloh zboru 5) (ďalej len „zamestnanec
zboru“) je oprávnený vydávať odsúdenému pokyny a príkazy a vykonávať zaobchádzanie
v rozsahu, v akom sa podieľa na plnení úloh zboru.
DRUHÁ HLAVA
PRIJÍMANIE, UMIESTŇOVANIE, PREMIESTŇOVANIE A ZMENA SPÔSOBU VÝKONU TRESTU
§ 7
Prijímanie
(1) Odsúdeného možno prijať na výkon trestu len na základe právoplatného
rozsudku súdu, ak sa preukáže jeho totožnosť a príslušný súd vydal nariadenie výkonu
trestu. Ak k nariadeniu výkonu trestu nie je pripojené písomné vyhotovenie právoplatného
rozsudku, súd rozsudok zašle ústavu dodatočne. Na výkon trestu sa nastupuje v ústave
na výkon väzby. Ak odsúdený dodaný do výkonu trestu príslušníkmi Policajného zboru,
Vojenskej polície alebo ozbrojenými príslušníkmi finančnej správy nemá žiadny doklad,
ktorým môže preukázať svoju totožnosť, možno ho prijať, len ak jeho totožnosť písomne
potvrdí orgán, ktorý ho do výkonu trestu dodal. Ak totožnosť odsúdeného nemožno overiť,
ústav odsúdeného do výkonu trestu neprevezme.
(2) Na overenie podoby tváre a správnosti údajov zapísaných v doklade
totožnosti predloženom odsúdeným, ktorý nastúpil do výkonu trestu sám na základe
nariadenia výkonu trestu súdom, poskytne na písomné požiadanie ústavu príslušný útvar
Policajného zboru, ktorý doklad vydal, informáciu z informačného systému Policajného
zboru; 5a) obdobne sa postupuje, ak vznikne podozrenie zo zámeny osoby vo výkone
trestu.
(3) Odsúdený je povinný po prijatí na výkon trestu podrobiť sa osobnej
prehliadke, zdravotnej prehliadke, hygienickým, protiepidemickým opatreniam a iným
výkonom v rozsahu a za podmienok podľa osobitných predpisov. 6)
(4) Odsúdenému sa odnímu veci, ktorými by mohol byť ohrozený život, zdravie,
majetok alebo bezpečnosť odsúdených alebo iných osôb, marený účel výkonu trestu alebo
narušovaný ústavný poriadok, ako aj veci, ktoré by mohli byť zneužité na útek, prostriedky
audiovizuálnej techniky, návykové látky 7) a veci uvedené v § 40 písm. i).
(5) Odsúdený musí byť pri prijímaní do výkonu trestu poučený o právach
a povinnostiach podľa tohto zákona, o dĺžke trvania jeho výkonu trestu a o možnostiach
prepustenia z výkonu trestu. Ak tomu bráni zdravotný stav odsúdeného alebo iné závažné
dôvody, odsúdený sa poučí ihneď po odpadnutí takýchto dôvodov.
§ 8
Umiestňovanie
(1) Ústav, do ktorého sa odsúdený umiestni na výkon trestu, určuje generálny
riaditeľ alebo ním určený príslušník zboru podľa stupňa stráženia, dĺžky trestu,
závažnosti trestnej činnosti, veku, zdravotného stavu, vzdelania a kvalifikácie odsúdeného.
(2) Pred umiestnením odsúdeného do príslušného ústavu sa bez zbytočného
odkladu vykoná psychologické vyšetrenie osobnosti. Psychologické vyšetrenie osobnosti
odsúdeného je zamerané na zistenie jeho potrieb na určenie programu zaobchádzania.
(3) Do cely alebo izby sa umiestňujú oddelene
a) ženy od mužov,
b) mladiství od dospelých odsúdených,
c) odsúdení podľa stupňa stráženia, ktorý určil súd, 8)
d) odsúdení podľa vnútornej diferenciácie.
(4) Riaditeľ ústavu alebo ním určený príslušník zboru môže v odôvodnených
prípadoch pri umiestňovaní odsúdených postupovať odlišne od zásad uvedených v odseku
3 písm. b) až d). Mladistvého možno umiestniť s dospelým odsúdeným len výnimočne
a len, ak takéto umiestnenie bude v záujme mladistvého, dospelý odsúdený nebude na
mladistvého nepriaznivo vplývať, ohrozovať jeho zdravie alebo zneužívať jeho prítomnosť
v cele alebo v izbe a mladistvý a dospelý odsúdený s tým súhlasia. O takomto umiestnení
informuje ústav prokurátora vykonávajúceho dozor nad zachovávaním zákonnosti v ústave.
Opodstatnenosť takéhoto umiestnenia preskúmava riaditeľ ústavu a prokurátor vykonávajúci
dozor nad zachovávaním zákonnosti v ústave najmenej raz za tri mesiace.
(5) Odsúdeného možno umiestniť do cely alebo izby samostatne, ak
a)
o to odsúdený požiada a v ústave sú na to vytvorené podmienky,
b) tak rozhodne riaditeľ ústavu alebo ním určený príslušník zboru z dôvodu ochrany
bezpečnosti odsúdeného alebo iných osôb alebo z iného závažného dôvodu,
c) mu bol uložený disciplinárny trest umiestnenia do uzavretého oddielu alebo bol
umiestnený do oddielu s bezpečnostným režimom.
§ 9
Zmena spôsobu výkonu trestu
(1) O zmene spôsobu výkonu trestu rozhoduje súd podľa osobitného predpisu.
9)
(2) Ak odsúdený zaradený do ústavu s vyšším stup ňom stráženia plní program
zaobchádzania, môže mu súd zmeniť spôsob výkonu trestu preradením do ústavu s nižším
stupňom stráženia; to neplatí pre odsúdeného na doživotný trest.
(3) Ak odsúdený porušuje opakovane alebo závažným spôsobom ústavný poriadok,
je podozrivý zo spáchania trestného činu počas výkonu trestu, z jeho prípravy alebo
pokusu, môže mu súd zmeniť spôsob výkonu trestu preradením do ústavu s vyšším stupňom
stráženia.
(4) O zmene spôsobu výkonu trestu preradením do iného stupňa stráženia
rozhoduje súd na návrh prokurátora, riaditeľa ústavu alebo odsúdeného alebo aj bez
takéhoto návrhu. Odsúdený môže podať návrh o zmenu spôsobu výkonu trestu preradením
len do ústavu s nižším stupňom stráženia po vykonaní
a) tretiny trestu, ak bol zaradený
do ústavu so stredným stupňom stráženia,
b) tretiny zo zvyšku trestu zostávajúceho po jeho preradení z ústavu s maximálnym
stupňom stráženia do ústavu so stredným stupňom stráženia,
c) polovice trestu, ak bol zaradený do ústavu s maximálnym stupňom stráženia.
(5) Odsúdený môže podať návrh podľa odseku 4 najskôr po uplynutí šiestich
mesiacov od začiatku výkonu trestu; ak bol odsúdenému uložený trest kratší ako šesť
mesiacov, po uplynutí troch mesiacov.
(6) Ďalší návrh o zmenu spôsobu výkonu trestu preradením do nižšieho
stupňa stráženia môže odsúdený podať až po uplynutí šiestich mesiacov od právoplatnosti
rozhodnutia súdu, ktorým jeho predchádzajúcu žiadosť zamietol.
(7) Riaditeľ ústavu navrhne súdu zaradenie mladistvého do ústavu s príslušným
stupňom stráženia po dovŕšení 18 rokov jeho veku.
§ 10
Premiestňovanie
(1) Odsúdený sa prechodne premiestni na výkon trestu do ústavu na výkon
väzby na
a) písomnú žiadosť orgánu činného v trestnom konaní 10) alebo súdu,
b) návrh riaditeľa ústavu, ak nemožno v ústave, kde odsúdený vykonáva trest, zabezpečiť
uplatnenie primeraných obmedzení vyplývajúcich z dôvodu výkonu väzby,
c) návrh riaditeľa ústavu s cieľom zúčastniť sa športovej alebo kultúrnej činnosti
organizovanej zborom.
(2) Odsúdený sa prechodne premiestni na výkon trestu do iného ústavu
s rovnakým stupňom stráženia
a) na návrh riaditeľa ústavu s cieľom preškoliť odsúdeného v odbornom kurze, absolvovať
inú formu vzdelávania alebo sa zúčastniť športovej alebo kultúrnej činnosti organizovanej
zborom,
b) na výkon súdom nariadenej ochrannej liečby,
c) ak Generálne riaditeľstvo zboru (ďalej len "generálne riaditeľstvo") tak rozhodlo
z iných dôvodov.
(3) Odsúdený sa premiestni na výkon trestu do iného ústavu tiež vtedy,
ak
a) súd rozhodol, že odsúdený sa preradí do ústavu s iným stupňom stráženia,
b) generálne riaditeľstvo kladne rozhodlo o návrhu riaditeľa ústavu na premiestnenie
odsúdeného s cieľom prehĺbiť plnenie účelu výkonu trestu,
c) generálne riaditeľstvo tak rozhodlo z iných dôvodov.
(4) Odsúdený môže podať písomnú žiadosť o premiestnenie podľa odseku
3 písm. b) riaditeľovi ústavu. Ustanovenie § 25 ods. 7 sa použije primerane.
DRUHÁ ČASŤ
ZAOBCHÁDZANIE
PRVÁ HLAVA
ÚČEL ZAOBCHÁDZANIA
§ 11
Vymedzenie zaobchádzania
Zaobchádzanie s odsúdeným je súhrn aktivít, ktorých účelom je diferencovaným
spôsobom zabezpečiť výkon práv a povinností podľa tohto zákona, podporovať a rozvíjať
zmysel pre zodpovednosť, dodržiavanie zákonov a spoločenských noriem, pozitívne osobnostné
vlastnosti, úctu k iným, sebaúctu a pozitívny vzťah k rodine. Pri zaobchádzaní s
odsúdeným sa dbá aj na obmedzovanie nepriaznivých vplyvov väzenského prostredia.
DRUHÁ HLAVA
VONKAJŠIA DIFERENCIÁCIA A VNÚTORNÁ DIFERENCIÁCIA
Vonkajšia diferenciácia
§ 12
Vonkajšia diferenciácia je výkon trestu podľa stupňa stráženia a riadi
sa zásadou, že čím je vyšší stupeň stráženia, tým väčší je rozsah obmedzení; rovnako
diferencovane je upravený aj výkon práv a formy zaobchádzania.
§ 13
(1) Výkonom trestu v jednotlivých stupňoch stráženia sa sleduje aj
regulácia a kontrola pohybu a činnosti odsúdených v záujme zaistenia ich primeranej
izolácie. Využívajú sa pritom spravidla
a) stavebné, ženijné a technické prostriedky,
b) spojovacie a signálno-bezpečnostné prostriedky,
c) informačný systém,
d) technické prostriedky podľa osobitného predpisu.10a)
(2) V ústave s minimálnym stupňom stráženia spravidla
a) ubytovne
odsúdených od budíčka do večierky sa neuzamykajú; v odôvodnených prípadoch môže riaditeľ
ústavu rozhodnúť aj o uzamknutí ubytovní počas dňa s cieľom zaistiť poriadok alebo
bezpečnosť,
b) odsúdení majú povolený pohyb vo vymedzených priestoroch ústavu,
c) odsúdení sa zaraďujú do práce na pracoviskách mimo ústavu,
d) odsúdeným v súvislosti s plnením pracovných úloh pre potreby ústavu možno povoliť
voľný pohyb aj mimo ústavu.
(3) V ústave so stredným stupňom stráženia sa spravidla
a) odsúdení
uzamykajú v ubytovniach, nie však v celách alebo izbách; v odôvodnených prípadoch
môže riaditeľ ústavu nariadiť aj uzamykanie ciel alebo izieb,
b) odsúdení mimo ubytovní pohybujú pod dohľadom príslušníka zboru,
c) odsúdení zaraďujú do práce na pracoviská v ústave alebo mimo neho,
d) odsúdeným voľný pohyb mimo ústavu nepovoľuje.
(4) V ústave s maximálnym stupňom stráženia sa spravidla
a) cely,
ubytovne a izby odsúdených uzamykajú,
b) odsúdení mimo ciel a ubytovní pohybujú pod dozorom príslušníka zboru,
c) odsúdení zaraďujú do práce iba na pracoviská vnútri ústavu alebo pracujú v celách
alebo izbách,
d) návštevy odsúdených vykonávajú bez priameho kontaktu.
(5) Voľný pohyb odsúdených mimo ústavu, ak bol povolený podľa tohto
zákona, možno kontrolovať technickými prostriedkami podľa osobitného predpisu.10a)
§ 14
Vnútorná diferenciácia
(1) Vnútorná diferenciácia je umiestňovanie odsúdených do oddielov a
skupín v rámci toho istého stupňa stráženia na zvýšenie účinnosti zaobchádzania s
odsúdenými.
(2) Odsúdení umiestnení do oddielov alebo skupín sú spolu ubytovaní a
spravidla aj spolu pracujú a podieľajú sa na plnení určených cieľov zaobchádzania.
TRETIA HLAVA
PROGRAM A PROSTRIEDKY ZAOBCHÁDZANIA
§ 15
Program zaobchádzania
(1) Na splnenie účelu zaobchádzania podľa § 11 určený pedagóg vypracuje
pre odsúdeného program zaobchádzania.
(2) Program zaobchádzania sa vypracúva pre každého odsúdeného; ak ide
o odsúdeného so zvyškom trestu kratším ako deväť mesiacov, vypracujú sa krátkodobé
ciele zaobchádzania.
(3) Program zaobchádzania je súhrn aktivít zameraných na rozvoj osobnosti
odsúdeného, jeho primerané správanie a hodnotovú orientáciu v súlade s právami a
povinnosťami ustanovenými v tomto zákone a v iných všeobecne záväzných právnych predpisoch.
(4) Program zaobchádzania ustanovuje cieľavedomé, komplexné a štruktúrované
pôsobenie na odsúdeného podľa jeho osobnostných vlastností, odborných vedomostí a
stupňa vzdelania v súlade s účelom výkonu trestu.
§ 16
Prostriedky zaobchádzania
Pri zaobchádzaní s odsúdeným sa na splnenie cieľov programu zaobchádzania
využívajú formy a metódy pedagogického a psychologického pôsobenia, metódy sociálnej
práce, ústavný poriadok, disciplinárna právomoc, zaraďovanie do práce, vzdelávanie
a kultúrno-osvetová činnosť.
§ 17
Poradný zbor
Na uplatňovanie nových poznatkov, foriem a metód zaobchádzania s odsúdenými,
ktoré napomáhajú dosiahnuť účel výkonu trestu, a na prehĺbenie účinnosti výkonu trestu
riaditeľ ústavu zriaďuje v ústave poradný zbor zložený z pedagógov, psychológov,
sociálnych pracovníkov a iných odborníkov.
ŠTVRTÁ HLAVA
PRÁVA A POVINNOSTI
Prvý oddiel
Základné sociálne práva
§ 18
Ubytovanie
(1) Odsúdenému sa poskytne ubytovanie v cele alebo izbe. Ubytovacia
plocha v cele alebo izbe pre odsúdeného je najmenej 3,5 m2. Ak sa na nadmerne zvýši
počet odsúdených v ústave, možno ubytovaciu plochu na nevyhnutne potrebný čas znížiť.
(2) Pre každého odsúdeného je v cele alebo izbe lôžko s matracom, podhlavníkom,
prikrývkou, lôžkovou bielizňou a stolička. V cele alebo izbe musí byť stolík, rozhlas,
elektrické osvetlenie.
(3) Na uloženie osobných vecí, odevu a bielizne sa každému odsúdenému
poskytne uzamykateľná skrinka.
(4) Ubytovňou sa na účely tohto zákona rozumie stavebne vymedzený priestor
určený na ubytovanie odsúdených, ktorý je zložený z viacerých ciel alebo izieb.
(5) Celou sa na účely tohto zákona rozumie ubytovacia miestnosť v ústave,
v ktorej je odsúdený umiestnený. Cela pre odsúdených zaradených do ústavu s maximálnym
stupňom stráženia a pre odsúdených, ktorí sú uzamykaní na cele, je vybavená bezpečnostnými
dverami, signalizačným zariadením, oddeleným hygienickým zariadením, umývadlom s
pitnou vodou a ak to stavebno-technické možnosti objektu umožňujú, aj sprchou.
(6) Kompenzačná miestnosť je miestnosť špeciálne upravená tak, aby
si odsúdený nemohol spôsobiť ujmu na zdraví. Do kompenzačnej miestnosti sa umiestni
odsúdený na dobu do skončenia príznakov jeho nekontrolovateľného správania, ktorým
by mohol ohroziť svoj život, zdravie alebo život a zdravie inej osoby. Kompenzačná
miestnosť neslúži na ubytovanie odsúdeného; na vybavenie kompenzačnej miestnosti
sa nevzťahujú ustanovenia odsekov 2 až 5. Kompenzačná miestnosť musí spĺňať požiadavky
na umelé osvetlenie, tepelno-vlhkostnú mikroklímu a vykurovanie ustanovené osobitným
predpisom. 11)
(7) Izbou sa na účely tohto zákona rozumie ubytovacia miestnosť v ústave,
v ktorej je odsúdený umiestnený a ktorá spravidla nie je vybavená bezpečnostnými
dverami. Ubytovacie priestory oddielov s izbami môžu byť vybavené spoločným hygienickým
zariadením vrátane spŕch a umývadlami s pitnou vodou.
(8) Cela a izba musia spĺňať požiadavky na denné osvetlenie a umelé
osvetlenie, požiadavky na tepelno-vlhkostnú mikroklímu, vykurovanie a vetranie ustanovené
osobitným predpisom. 11)
(9) Podľa potrieb odsúdených sa zriaďujú fajčiarske a nefajčiarske
cely. V cele určenej pre fajčiarov nemôžu byť umiestnení nefajčiari. Ak nemožno zabezpečiť
oddelenie fajčiarskych a nefajčiarskych ciel, fajčenie sa povolí v stanovenom čase
vo vyhradenom fajčiarskom priestore.
§ 19
Stravovanie
Odsúdenému sa poskytuje trikrát denne strava, ktorá zodpovedá odporúčaným
výživovým dávkam, pritom sa prihliada na druh a náročnosť vykonávanej práce, vek
a zdravotný stav odsúdeného. Pri stravovaní sa prihliada aj na kultúrne a náboženské
tradície odsúdených. Medzi vydávaním jedál nesmie byť väčší časový odstup ako sedem
hodín.
§ 20
Odievanie
(1) Odsúdenému sa poskytuje odev a obuv, ktoré zodpovedajú klimatickým
a mikroklimatickým podmienkam a zabezpečia ochranu jeho zdravia pred nepriaznivými
účinkami týchto podmienok. Odsúdenému ústav poskytuje aj iné súčasti výstroja podľa
určených vzorov a noriem.
(2) Riaditeľ ústavu alebo ním poverený príslušník môže odsúdenému povoliť
používať vlastnú spodnú bielizeň a ponožky v určenom množstve.
(3) Ak je odsúdenému podľa tohto zákona povolené používať vlastný odev
a obuv, musia byť hygienicky nezávadné a odsúdený musí mať zabezpečenú ich pravidelnú
obmenu na vlastné náklady. Dodanie a následnú obmenu vlastného odevu a obuvi je možné
vykonať individuálnou donáškou do ústavu v čase a termíne určených riaditeľom ústavu.
(4) Ak bol odsúdený prijatý do výkonu trestu v odeve a obuvi, ktoré
nezodpovedajú klimatickým podmienkam, na požiadanie sa mu umožní prijať balík s vhodným
odevom a obuvou donáškou do ústavu alebo balík s vhodným odevom a obuvou; v iných
odôvodnených prípadoch môže prijatie vhodného odevu a obuvi povoliť riaditeľ ústavu.
Prijatý odev a obuv sa až do prepustenia odsúdeného z výkonu trestu uschovajú v určenom
priestore ústavu.
§ 21
Spánok
Odsúdený má právo na nepretržitý osemhodinový spánok na lôžku; na lôžku
môže odpočívať aj mimo času nočného pokoja. Osvetlenie sa v čase nočného pokoja v
cele a izbe zhasína; krátkodobé osvetlenie je pri kontrole povolené.
§ 22
Osobná hygiena
(1) Odsúdený má právo na základné potreby osobnej hygieny, ktoré mu
poskytne ústav.
(2) Ak odsúdený nemá peňažné prostriedky a predchádzajúci kalendárny
mesiac nenakupoval v predajni zriadenej v ústave, ústav zabezpečí odsúdenému aj ďalšie
potreby osobnej hygieny. Peňažné prostriedky poskytnuté ústavom na ďalšie potreby
osobnej hygieny je odsúdený povinný uhradiť z peňažných prostriedkov evidovaných
na jeho konte. Ak odsúdený nemá v čase prepustenia z výkonu trestu alebo po rozúčtovaní
poslednej pracovnej odmeny peňažné prostriedky, peňažné prostriedky poskytnuté ústavom
na ďalšie potreby osobnej hygieny alebo ich časť sa stanú nenávratnými.
(3) Odsúdený má právo na sprchovanie najmenej dvakrát v kalendárnom
týždni. Ak to vyžaduje výkon práce, do ktorej je odsúdený zaradený, alebo iné okolnosti,
umožní sa mu sprchovanie podľa potreby.
§ 23
Veci osobnej potreby
(1) Odsúdený môže mať pri sebe v cele alebo izbe fotografie, vlastné
knihy, časopisy, študijné materiály, písomnosti, ktoré bezprostredne súvisia s konaním
vo veci, v ktorej odsúdený vykonáva trest, ako aj písomnosti týkajúce sa iných právnych
vecí odsúdeného, osobnú korešpondenciu, potreby na korešpondenciu, hygienické potreby,
veci zakúpené podľa § 30, v množstve, ktoré zodpovedá možnostiam ich uloženia v skrinke,
hodinky, elektrický holiaci strojček, ponorný varič alebo rýchlovarnú kanvicu, ak
je v cele alebo izbe elektrická zásuvka a spĺňa podmienky podľa odseku 3, a ďalšie
veci povolené riaditeľom ústavu.
(2) Riaditeľ ústavu určuje veci osobnej potreby, ktoré môže mať odsúdený
pri sebe mimo cely alebo izby.
(3) Elektrický spotrebič musí spĺňať podmienky bezpečnej prevádzky
a nesmie mať inštalované zariadenie umožňujúce nedovolený prenos informácií. Vykonanie
technickej kontroly zabezpečí ústav; v odôvodnených prípadoch sa vykoná opätovná
technická kontrola. Náklady spojené s vykonaním technickej kontroly a používaním
vlastného elektrického spotrebiča znáša odsúdený.
(4) Ak odsúdený nemôže podľa § 24 ods. 7 pri návšteve odovzdať osobné
veci, ktorých držanie v ústave nie je povolené, je v rozpore s účelom výkonu trestu
alebo ich účel držania v ústave skončil, riaditeľ ústavu môže odsúdenému povoliť
tieto veci odoslať na vlastné náklady balíkom prostredníctvom poštového podniku 11a)
na adresu určenú odsúdeným. Ak ústav nemôže zabezpečiť bezpečné skladovanie týchto
vecí, tie sa odošlú na náklady ústavu. Ak vec osobnej potreby odsúdeného nemožno
podľa osobitných predpisov 11b) považovať za bezpečnú, ústav ju znehodnotí podľa
osobitného predpisu. 11c)
Druhý oddiel
Ostatné práva
§ 24
Návštevy
(1) Odsúdený má právo prijímať návštevu blízkych osôb v čase určenom
riaditeľom ústavu alebo ním určeným príslušníkom zboru najmenej raz za kalendárny
mesiac v trvaní dvoch hodín. Neuplatnené právo prijať návštevu blízkych osôb v čase
určenom riaditeľom ústavu alebo ním určeným príslušníkom zboru zaniká. V odôvodnených
prípadoch môže riaditeľ ústavu povoliť náhradný termín vykonania návštevy.
(2) Odsúdeného môže súčasne navštíviť najviac päť osôb vrátane detí;
ak má odsúdený viac ako štyri deti, toto obmedzenie neplatí pre deti odsúdeného.
(3) V záujme plnenia programu zaobchádzania, z naliehavého rodinného
alebo z iného závažného dôvodu môže riaditeľ ústavu alebo ním určený príslušník zboru
povoliť návštevu častejšie a aj inej osobe; návšteva inej osoby nesmie byť na úkor
práva odsúdeného prijať návštevu blízkych osôb.
(4) Návšteva odsúdeného v ústave s minimálnym stupňom stráženia a v
ústave so stredným stupňom stráženia sa vykonáva spravidla priamym kontaktom, návšteva
odsúdeného zaradeného do ústavu s maximálnym stupňom stráženia sa vykonáva spravidla
bez priameho kontaktu. Riaditeľ ústavu môže v odôvodnených prípadoch rozhodnúť, či
sa návšteva odsúdeného vykoná s priamym kontaktom alebo bez priameho kontaktu.
(5) Riaditelia ústavov po vzájomnej dohode umožnia návštevu medzi odsúdenými
navzájom a medzi obvinenými a odsúdenými, ak ide preukázateľne o manželov, súrodencov,
rodičov a deti, starých rodičov a vnúčatá, odsúdený alebo obvinený má peňažné prostriedky
na úhradu nákladov spojených s jej vykonaním a s návštevou súhlasí; súčasne sa dohodnú
o tom, či sa návšteva vykoná priamym kontaktom alebo bez priameho kontaktu. V odôvodnených
prípadoch môže riaditeľ ústavu povoliť aj návštevu iných odsúdených a obvinených.
(6) Príslušník zboru preruší alebo predčasne skončí návštevu, ak odsúdený
alebo návštevník napriek upozorneniu porušuje zásady správania pri návšteve, ústavný
poriadok alebo ohrozuje bezpečnosť ústavu.
(7) Návštevy prebiehajú spravidla v priestoroch na to určených. Počas
návštevy je zakázané odovzdávať alebo prijímať peňažné prostriedky, korešpondenciu
alebo prijímať iné veci; to neplatí, ak ide o obmenu vlastného odevu a obuvi. Riaditeľ
ústavu môže povoliť odsúdenému na návšteve odovzdať osobné veci, ktorých držanie
v ústave nie je povolené, je v rozpore s účelom výkonu trestu alebo ktorých účel
držania sa v ústave skončil.
(8) Na požiadanie sa blízkej osobe odsúdeného, ako aj jeho obhajcovi
podáva oznámenie o správaní odsúdeného, ak s tým odsúdený preukázateľne súhlasí.
V prípade mladistvého alebo odsúdeného, ktorý je pozbavený spôsobilosti na právne
úkony alebo ktorého spôsobilosť na právne úkony je obmedzená, sa zákonnému zástupcovi
podáva aj oznámenie o ukončených konaniach súvisiacich s výkonom trestu od poslednej
návštevy vykonanej zákonným zástupcom; súhlas odsúdeného podľa predchádzajúcej vety
sa nevyžaduje.
§ 25
Korešpondencia
(1) Odsúdený má právo prijímať a na vlastné náklady odosielať písomné
správy v listinnej podobe (ďalej len "korešpondencia") bez obmedzenia, ak sa ďalej
neustanovuje inak. Povolenú hmotnosť a rozmery korešpondencie upravuje osobitný predpis.
11d)
(2) Nahliadnuť do korešpondencie odsúdeného má právo riaditeľ ústavu
alebo ním určený príslušník zboru; pritom je oprávnený oboznámiť sa s jej obsahom.
Ústav je povinný zadržať korešpondenciu, ak obsahuje informáciu s hanlivým obsahom,
informáciu, ktorá môže narušiť účel výkonu trestu, alebo vec alebo jej obsah zakladá
podozrenie z páchania trestnej činnosti.
(3) Nahliadnutie do korešpondencie je neprípustné, ak je zrejmé,
že ide o korešpondenciu
a) medzi odsúdeným a jeho obhajcom,
b) medzi odsúdeným a Kanceláriou prezidenta Slovenskej republiky, Národnou radou
Slovenskej republiky, Úradom vlády Slovenskej republiky, Ministerstvom spravodlivosti
Slovenskej republiky (ďalej len "ministerstvo"), Generálnou prokuratúrou Slovenskej
republiky alebo verejným ochrancom práv.
c) medzi odsúdeným a štátnymi orgánmi Slovenskej republiky, ktoré sú príslušné na
prejednanie podnetov alebo sťažností týkajúcich sa ochrany ľudských práv, ako aj
medzi odsúdeným a medzinárodnými orgánmi a medzinárodnými organizáciami, ktoré sú
podľa medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná, príslušné na prejednanie
podnetov alebo sťažností týkajúcich sa ochrany ľudských práv,
d) medzi odsúdeným a súdom,
e) zaslanú odsúdenému diplomatickou misiou alebo konzulárnym úradom cudzieho štátu.
12)
(4) Odosielaná korešpondencia uvedená v odseku 2 sa odsúdenému zadrží
a založí do osobného spisu alebo postúpi príslušnému orgánu, ak jej obsah zakladá
podozrenie z páchania trestnej činnosti. Na túto skutočnosť sa odsúdený upozorní.
(5) Došlá korešpondencia uvedená v odseku 2 sa odsúdenému nevydá a
postúpi sa príslušnému orgánu, ak jej obsah zakladá podozrenie z páchania trestnej
činnosti alebo sa zadrží určeným spôsobom. Na túto skutočnosť sa odsúdený upozorní.
(6) Ak odsúdený nemá peňažné prostriedky, ústav zabezpečí na vlastné
náklady odoslanie dvoch kusov korešpondencie za kalendárny mesiac.
(7) Ak je odsúdený negramotný alebo nevidiaci, ústav je povinný na
jeho požiadanie zabezpečiť napísanie a prečítanie korešpondencie.
(8) Na obsah korešpondencie adresovanej nevidiacemu odsúdenému sa primerane
použije osobitný predpis upravujúci poštové služby. 13)
(9) Ak korešpondencia obsahuje nepovolenú vec, postupuje sa podľa §
23 ods. 4.
(10) Okrem korešpondencie podľa odseku 1 môže odsúdený poistenou zásielkou
13a) prijímať aj poštové známky. Pri nakladaní s poštovou zásielkou obsahujúcou poštové
známky sa postupuje primerane podľa odsekov 2 a 9.
§ 25a
(1) Písomnou správou v listinnej podobe sa rozumie
a) oznámenie v písomnej forme, ktoré sa má dodať na adresu uvedenú
na oznámení alebo na obálke,
b) účet, faktúra, finančný výkaz alebo iná správa nerovnakého obsahu
a formy, ktoré súvisia so záväzkovými alebo inými vzťahmi medzi odosielateľom a odsúdeným,
c) kresba, fotografia.
(2) Za písomnú správu v listinnej podobe sa nepovažuje oznámenie, ktoré
pozostáva výlučne z reklamných, marketingových alebo propagačných materiálov, kniha,
katalóg, noviny a iná periodická tlač, a to ani vtedy, ak sú obsahom listovej zásielky;
uvedené platí aj o ich kópii.
§ 26
Prijímanie balíkov
(1) Odsúdený má právo raz za tri mesiace a mladistvý raz za mesiac
prijať balík s vecami osobnej potreby obsahujúci fotografie, vlastné knihy, časopisy,
študijné materiály, potreby na korešpondenciu a iné veci osobnej potreby povolené
riaditeľom ústavu do hmotnosti dvoch kilogramov. Balík možno odsúdenému doručiť len
prostredníctvom poštového podniku. 11a)
(2) Ak balík obsahuje vec osobnej potreby, ktorá nie je uvedená v odseku
1, alebo vec osobnej potreby, ktorá nebola povolená riaditeľom ústavu, postupuje
sa primerane podľa § 23 ods. 4. Ak je podozrenie, že vec súvisí s trestným činom,
správnym deliktom alebo priestupkom, príslušník zboru je povinný vec bezodkladne
odovzdať príslušnému štátnemu orgánu.
§ 27
Používanie telefónu
(1) Odsúdený má právo najmenej dvakrát za kalendárny mesiac telefonovať
v trvaní najmenej 20 minút v čase určenom v ústavnom poriadku prostredníctvom telefónneho
zariadenia umiestneného v ústave najviac piatim blízkym osobám, ktorých meno, priezvisko,
adresu a telefónne číslo uvedie vo svojej písomnej žiadosti. Riaditeľ ústavu môže
v odôvodnených prípadoch povoliť odsúdenému telefonovať aj s inou ako blízkou osobou.
(2) Odsúdený môže s obhajcom telefonovať raz za kalendárny týždeň;
na písomnú žiadosť odsúdeného môže riaditeľ ústavu v odôvodnených prípadoch povoliť
odsúdenému telefonovať obhajcovi aj častejšie.
(3) Ústav je oprávnený monitorovať a zaznamenávať obsah telefonického
hovoru odsúdeného na účel plnenia úloh na úseku boja proti terorizmu a organizovanému
zločinu, zabrániť mareniu účelu výkonu trestu odňatia slobody, odhaľovania a objasňovania
trestných činov a zabezpečenia ochrany verejného poriadku a bezpečnosti v objektoch,
ktorých ochranu zabezpečuje zbor;2) uvedené sa nevzťahuje na telefonovanie odsúdeného
s jeho obhajcom. Ústav uchováva záznamy podľa prvej vety počas 12 mesiacov.
(4) Ústav je oprávnený zaznamenávať elektronicky aj údaje o priebehu
hovoru. Záznam o priebehu hovoru obsahuje údaje o volaných telefónnych číslach, čase
a dĺžke hovoru a pretelefonovanej peňažnej sume.
(5) Záznamy podľa odsekov 3 a 4 ústav poskytuje na základe písomnej
žiadosti subjektom uvedeným v osobitnom predpise.13aa)
(6) Náklady spojené s telefonovaním znáša odsúdený.
Prijímanie peňažných prostriedkov, nakladanie s nimi a iné finančné
operácie
§ 28
Nadpis zrušený od 1.1.2014
(1) Odsúdenému sa počas výkonu trestu účtujú a evidujú na jeho
konte peňažné prostriedky. Konto odsúdeného pozostáva z
a) osobného konta a
b) vreckového konta.
(2) Peňažné prostriedky možno odsúdenému zasielať poukazom poštového
platobného styku alebo bezhotovostným prevodom na účet cudzích prostriedkov ústavu;
peňažné prostriedky zaslané alebo poukázané odsúdenému sa zaevidujú na jeho osobné
konto. Informáciu o doručení peňažných prostriedkov pre odsúdeného na účet cudzích
prostriedkov ústavu odsúdený potvrdí svojím podpisom. Ak odsúdený odmietne prijať
peňažné prostriedky, tie sa vrátia odosielateľovi alebo príkazcovi na písomnú žiadosť
odsúdeného. Náklady spojené s vrátením peňažných prostriedkov sa uhradia z odmietnutej
sumy peňažných prostriedkov.
(3) Odsúdenému sa okrem peňažných prostriedkov podľa odseku 2 účtujú
a evidujú na jeho osobnom konte
a) peňažné prostriedky v eurách, ktoré sa odsúdenému
odňali pri nástupe na výkon trestu, pri návrate z mimoriadneho voľna na opustenie
ústavu, pri návrate z opustenia ústavu podľa § 65 ods. 1 alebo pri návrate z prerušenia
výkonu trestu,
b) peňažné prostriedky z čistej pracovnej odmeny, nemocenských dávok 13b) a úrazových
dávok 13c) podľa § 45 ods. 3 písm. a),
c) zostatok z dôchodkovej dávky podľa osobitných predpisov 13d) (ďalej len "dôchodok")
podľa § 29 ods. 8,
d) iné úrazové dávky, 13e)
e) peňažné prostriedky v eurách zaslané odsúdenému inak ako spôsobom podľa odseku
2 prvej vety.
(4) Odsúdenému sa účtujú a evidujú v účtovnej evidencii na jeho
vreckovom konte
a) peňažné prostriedky z rozúčtovania pracovnej odmeny podľa § 45
ods. 3 písm. b),
b) dôchodok podľa § 29 ods. 8,
c) peňažné prostriedky vo výške zostatku podľa § 45 ods. 11 z udelenej finančnej
odmeny podľa § 50 ods. 3 písm. e).
(5) Čerpanie peňažných prostriedkov na vreckovom konte sa neobmedzuje.
(6) V pokladnici ústavu sa odsúdenému uschovávajú a evidujú na
jeho konte aj
a) peňažné prostriedky v cudzej mene, ktoré sa odsúdenému odňali pri
nástupe do výkonu trestu, pri návrate z mimoriadneho voľna na opustenie ústavu, pri
návrate z prerušenia výkonu trestu alebo pri návrate z opustenia ústavu podľa § 65
ods. 1,
b) peňažné prostriedky v cudzej mene, ktoré boli odsúdenému zaslané inak ako spôsobom
podľa odseku 2 prvej vety,
c) ceniny, cenné papiere a doklady preukazujúce existenciu účtu odsúdeného v banke
alebo pobočke zahraničnej banky.
(7) Ústav odsúdenému blokuje na jeho osobnom konte peňažné prostriedky
potrebné v dobe prepustenia z výkonu trestu na zabezpečenie
a) stravného na jeden
deň, 14)
b) cestovných nákladov do miesta trvalého pobytu alebo miesta prechodného pobytu
vo výške 10% zo sumy životného minima. 14a)
(8) Odsúdený môže, okrem peňažných prostriedkov blokovaných podľa
odseku 7, čerpať peňažné prostriedky účtované a evidované ústavom na jeho osobnom
konte najviac do výšky úhrady
a) výživného,
b) pohľadávok spojených s výkonom väzby alebo výkonom trestu,
c) v ústave evidovaných pohľadávok ostatných oprávnených.
(9) Úhrada zrážky podľa odseku 8 sa vykoná na písomnú žiadosť odsúdeného
jedenkrát za kalendárny týždeň v určený pracovný deň.
(10) Ak odsúdený nesplnil podmienky úhrady pohľadávky podľa odseku
8 a písomne požiada o čerpanie peňažných prostriedkov z jeho osobného konta, môže
peňažné prostriedky čerpať len na
a) nákup základných potrieb osobnej hygieny,
b) nákup ďalších potrieb osobnej hygieny,
c) nákup základných potrieb na korešpondenciu,
d) úhradu súdnych poplatkov a správnych poplatkov,
e) nákup liekov, ktoré nemožno poskytnúť na základe zdravotného poistenia bezplatne
podľa osobitného predpisu, 15) úhradu nevyhnutých nákladov za služby súvisiace s
poskytovaním zdravotnej starostlivosti podľa osobitného predpisu. 16)
(11) Odsúdený, ktorý je umiestnený v otvorenom oddelení, môže mať
pri sebe hotovosť nepresahujúcu trojnásobok životného minima. 14a)
(12) Peňažné prostriedky vynaložené povinnou osobou16a) na materiálne
náklady za sprístupnenie informácií podľa osobitného predpisu16b) je odsúdený povinný
uhradiť z peňažných prostriedkov evidovaných na jeho konte. Ak odsúdený nemá v čase
prepustenia z výkonu trestu alebo po rozúčtovaní poslednej pracovnej odmeny peňažné
prostriedky, peňažné prostriedky vynaložené ústavom na materiálne náklady za sprístupnenie
informácií alebo ich časť sa stanú nenávratnými.
§ 29
Rozdelenie dôchodku
(1) Odsúdený je povinný pri nástupe do výkonu trestu ihneď oznámiť
ústavu skutočnosť, že poberá dôchodok. Rovnakú povinnosť má odsúdený, ak mu vznikne
nárok na dôchodok alebo nárok na jeho výplatu počas výkonu trestu, ak sa odsúdenému
prizná dôchodok so spätnou platnosťou alebo ak sa odsúdenému začne vyplácať dôchodok
starobného dôchodkového sporenia.
(2) Ak odsúdený vo výkone trestu poberá dôchodok, je povinný nahradiť
z dôchodku trovy výkonu trestu vo výške 50% dôchodku, najviac však za kalendárny
mesiac v sume rovnajúcej sa výške časti mzdy nepostihnuteľnej výkonom rozhodnutia
podľa osobitného predpisu. 17) Trovy sa zaokrúhľujú na celé eurocenty smerom nadol.
(3) Po nástupe odsúdeného na výkon trestu, ktorý je poberateľom dôchodku,
zašle ústav príslušnému orgánu sociálneho poistenia, príslušnej dôchodkovej správcovskej
spoločnosti a príslušnej poisťovni podľa osobitného predpisu 18) oznámenie o začatí
výkonu trestu poberateľa dôchodku. Od doručenia tohto oznámenia nie je možné poukazovať
dôchodok odsúdenému na účet v banke alebo pobočke zahraničnej banky, alebo na výplatu
v hotovosti.
(4) Orgán sociálneho poistenia, príslušná dôchodková správcovská spoločnosť
a príslušná poisťovňa poukáže sumu na úhradu trov výkonu trestu z dôchodku každý
mesiac bezhotovostným prevodom na účet príslušnému ústavu po doručení oznámenia podľa
odseku 3. Zvyšok dôchodku sa zašle odsúdenému, ktorý je poberateľom dôchodku.
(5) Ak bol odsúdený počas výkonu trestu premiestnený do iného ústavu,
zmenu je povinný oznámiť do ôsmich dní orgánu sociálneho poistenia, príslušnej dôchodkovej
správcovskej spoločnosti a príslušnej poisťovni ústav, z ktorého bol odsúdený premiestnený.
Ak orgán sociálneho poistenia, príslušná dôchodková správcovská spoločnosť a príslušná
poisťovňa už poukázali dôchodok na účet ústavu, v ktorom sa už príjemca dôchodku
nenachádza, ústav dôchodok alebo úhradu trov výkonu trestu z dôchodku zašle na účet
ústavu, do ktorého bol poberateľ dôchodku premiestnený.
(6) Ústav je povinný do ôsmich dní oznámiť orgánu sociálneho poistenia,
príslušnej dôchodkovej správcovskej spoločnosti a príslušnej poisťovni podľa osobitného
predpisu 18) prepustenie z výkonu trestu odsúdeného, ktorý je poberateľom dôchodku.
(7) Orgánom sociálneho poistenia sa na účely tohto zákona rozumie organizačná
zložka Sociálnej poisťovne, Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia a príslušný útvar
sociálneho zabezpečenia.
(8) Ak orgán sociálneho poistenia, príslušná dôchodková správcovská
spoločnosť a príslušná poisťovňa zašle odsúdenému zvyšok dôchodku podľa odseku 4,
ústav dôchodok rozdelí na vreckové z dôchodku vo výške 12% a zostatok z dôchodku
zaeviduje na osobné konto. Suma vreckového z dôchodku sa zaokrúhľuje tak, že suma
nižšia ako polovica eurocenta sa zaokrúhľuje smerom nadol na najbližší eurocent a
suma rovnajúca sa alebo vyššia ako polovica jedného eurocenta sa zaokrúhľuje smerom
nahor na najbližší eurocent.
(9) Ak odsúdenému vo výkone trestu vznikne nárok na dôchodok podľa
odseku 1 v priebehu kalendárneho mesiaca, orgán sociálneho poistenia, príslušná dôchodková
správcovská spoločnosť a príslušná poisťovňa ústavu poukáže z dôchodku pomernú časť
sumy na náhradu trov výkonu trestu podľa odseku 2. Pomernou časťou sumy je jedna
tridsatina sumy podľa odseku 2 za jeden kalendárny deň; pri zaokrúhľovaní sa postupuje
podľa odseku 8.
(10) Ak orgán sociálneho poistenia, príslušná dôchodková správcovská
spoločnosť a príslušná poisťovňa prizná odsúdenému dôchodok podľa odseku 1 so spätnou
platnosťou a odsúdený má za toto obdobie povinnosť nahradiť trovy výkonu trestu,
postupuje sa primerane podľa odsekov 4 až 6, 8 a 9.
(11) Preplatok trov náhrady výkonu trestu z dôchodku podľa odseku 2
ústav odošle do piatich pracovných dní po rozúčtovaní pracovnej odmeny po prepustení
príjemcovi dôchodku; pri zaokrúhľovaní sumy sa postupuje primerane podľa odseku 8.
Ak orgán sociálneho poistenia, príslušná dôchodková správcovská spoločnosť a príslušná
poisťovňa zašle dôchodok na konto osoby, ktorej výkon trestu bol ukončený, dôchodok
odošle ústav späť odosielateľovi.
(12) Ustanovenia odsekov 1, 5 až 7 a 11 sa primerane vzťahujú na poberanie
nemocenskej dávky a úrazovej dávky.
§ 30
Nákup potravín a vecí osobnej potreby
(1) Odsúdený má právo na nákup potravín, vecí osobnej potreby a iných
vecí v predajni zriadenej v ústave najmenej raz za kalendárny týždeň v určený pracovný
deň v primeranom množstve a s prihliadnutím na možnosť ich bezpečného uloženia v
skrinke a v súlade s podmienkami zabezpečenia zdravotnej neškodnosti potravín; v
odôvodnených prípadoch najneskôr do piatich pracovných dní od jeho nástupu do výkonu
trestu alebo premiestnenia z iného ústavu. Nákup je povolený len formou bezhotovostného
styku okrem otvoreného oddelenia, kde je nákup povolený platbou v hotovosti v ústave
alebo mimo ústavu. Výška nákupu nesmie presiahnuť v kalendárnom mesiaci trojnásobok
sumy životného minima podľa osobitného predpisu. 14a)
(2) V ústave sa pre odsúdených zriaďujú predajne s potravinárskym,
drogistickým a priemyslovým tovarom.
(3) V predajni zriadenej v ústave nemožno predávať predmety, ktoré
možno zneužiť na zmarenie účelu výkonu trestu, ohrozenie bezpečnosti v ústave alebo
zdravia odsúdeného.
§ 31
Zdravotná starostlivosť
(1) Odsúdený má právo na zdravotnú starostlivosť za podmienok ustanovených
osobitnými predpismi. 20)
(2) Ústav poskytne peňažný príspevok odsúdenému, ktorý nemá peňažné
prostriedky na nákup liekov, liečebnej alebo zdravotníckej pomôcky predpísaných lekárom
a tieto nemožno poskytnúť bezplatne na základe zdravotného poistenia podľa osobitného
predpisu 15) a na úhradu nevyhnutných nákladov za služby súvisiace s poskytovaním
zdravotnej starostlivosti podľa osobitného predpisu. 21) Peňažný príspevok je odsúdený
povinný uhradiť z peňažných prostriedkov evidovaných na jeho konte. Ak odsúdený nemá
v čase prepustenia z výkonu trestu alebo po vykonaní zrážok z poslednej pracovnej
odmeny peňažné prostriedky, peňažný príspevok poskytnutý ústavom alebo jeho časť
sa stanú nenávratnými.
(3) O vážnom ochorení alebo úraze odsúdeného informuje ústav na žiadosť
odsúdeného blízku osobu, ktorú odsúdený určí, alebo aj bez takejto žiadosti, ak zdravotný
stav odsúdeného neumožňuje jeho komunikáciu s okolím.
§ 31a
Vychádzka
Odsúdený má právo zúčastniť sa denne na vychádzke v určenom otvorenom
priestore ústavu v trvaní najmenej jednej hodiny. Vychádzku môže v odôvodnených prípadoch
obmedziť alebo zrušiť riaditeľ ústavu alebo ním určený príslušník zboru. Príslušník
zboru zabezpečujúci dozor alebo dohľad preruší alebo predčasne ukončí vychádzku,
ak odsúdený napriek upozorneniu porušuje ústavný poriadok, ohrozuje bezpečnosť v
ústave alebo je ohrozená bezpečnosť alebo zdravie osôb v priestore vychádzok.
§ 32
Vzdelávanie
(1) Vzdelávanie odsúdených je súhrn aktivít založených na aktívnej
účasti odsúdeného a zameraných na jeho začlenenie do spoločnosti v súlade s jeho
osobnými a spoločenskými potrebami. Vzdelávanie odsúdených sa spravidla organizuje
tak, aby v súlade s osobitnými predpismi bolo ukončenie štúdia oficiálne uznané vydaním
príslušného dokladu akreditovanou inštitúciou; z dokladu nesmie byť zrejmé, že odsúdený
ho získal počas výkonu trestu.
(2) Odsúdenému, u ktorého sú na to predpoklady, sa umožní, aby získal
základné vzdelanie, stredné odborné vzdelanie, úplné stredné vzdelanie alebo sa zúčastnil
iných foriem vzdelávania, ktoré mu umožnia získať alebo zvyšovať si pracovnú kvalifikáciu.
(3) Negramotnému odsúdenému sa umožní, aby absolvoval kurz pre negramotných.
Ak je odsúdený zaradený do takéhoto kurzu, je povinný sa na ňom pravidelne zúčastňovať.
Kultúrno-osvetová činnosť
§ 33
(1) Kultúrno-osvetová činnosť je súhrn záujmových aktivít a aktivít
vo voľnom čase, ktoré odsúdenému sprostredkúvajú sústavu akceptovateľných vzorcov
konania a správania, medziľudských vzťahov, úcty k životu a spoločnosti.
(2) Odsúdenému možno povoliť prijatie balíka obsahujúceho študijné
materiály, literatúru a veci na záujmovú a športovú činnosť zodpovedajúce možnostiam
ich uloženia a využitia v ústave.
§ 34
(1) Odsúdený môže na vlastné náklady používať v cele alebo izbe vlastný
rádioprijímač a televízny prijímač napájané z vlastného zdroja, ktorý je ich súčasťou.
Vlastný rádioprijímač a televízny prijímač musia spĺňať podmienky uvedené v § 23
ods. 3. Ak to umožňujú podmienky v ústave, môže riaditeľ ústavu povoliť pripojenie
rádioprijímača a televízneho prijímača do elektrickej siete na náklady odsúdeného.
(2) Odsúdený môže rozhlasové vysielanie počúvať a televízne vysielanie
sledovať v čase určenom v časovom rozvrhu dňa spôsobom, ktorý nenarúša ústavný poriadok.
Odsúdenému sa tiež umožní počúvanie rozhlasového vysielania prostredníctvom rozhlasu
inštalovaného v cele a v stanovenom rozsahu sledovanie televízneho vysielania alebo
programu zo záznamu.
§ 35
(1) Odsúdený má právo na vlastné náklady predplatiť si dennú tlač
a časopisy a objednať si knihy okrem tých, ktoré propagujú národnostnú, rasovú, etnickú,
náboženskú neznášanlivosť, fašizmus alebo iné hnutia smerujúce k potláčaniu práv
a slobôd občanov, násilie, krutosť, ohrozujú mravnosť, morálku a poriadok v ústave
alebo popisujú výrobu a použitie návykových látok, jedov, výbušnín, zbraní a streliva.
Dennú tlač a časopisy môžu odsúdenému predplatiť aj rodinní príslušníci a iné osoby,
ak tieto budú do ústavu dodávané poštovým podnikom. 11a)
(2) Odsúdený má právo vypožičať si z väzenskej knižnice knihy podľa
vlastného výberu, vypožičiavať si a hrať spoločenské hry, ktoré sú v ústave.
Ochrana práv odsúdených
§ 36
(1) Na uplatnenie a zabezpečenie svojich práv a oprávnených záujmov
podľa tohto zákona má odsúdený právo podávať žiadosti, sťažnosti a podnety štátnym
orgánom Slovenskej republiky, ktoré sú príslušné na prejednanie podnetov alebo sťažností
týkajúcich sa ochrany ľudských práv, ako aj medzinárodným orgánom a medzinárodným
organizáciám, ktoré sú podľa medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika
viazaná, príslušné na prejednanie podnetov alebo sťažností týkajúcich sa ochrany
ľudských práv; ústav je povinný bezodkladne zabezpečiť ich odoslanie bez toho, aby
zisťoval odosielateľa.
(2) Ak o to odsúdený požiada, umožní samu rozhovor s riaditeľom ústavu
alebo s príslušníkom zboru určeným riaditeľom ústavu a s osobami a zástupcami orgánov
uvedenými v § 96 a 97 v čase, keď vykonávajú dozor alebo kontrolu v ústave.
§ 37
(1) Odsúdený má právo na ochranu pred neoprávneným násilím a akýmikoľvek
prejavmi ponižovania ľudskej dôstojnosti.
(2) Ak príslušník zboru alebo zamestnanec zboru zistí porušenie alebo
hrozbu porušenia práva odsúdeného uvedeného v odseku 1 alebo ak odsúdený takýto prípad
oznámi príslušníkovi zboru alebo zamestnancovi zboru, vykoná nevyhnutné opatrenia
na zabránenie takéhoto konania a oznámi prípad riaditeľovi ústavu alebo inému oprávnenému
nadriadenému.
§ 38
Styk s advokátom a inou osobou
(1) Odsúdený má právo na poskytovanie právnej pomoci advokátom 24)
alebo inou osobou, ktorá ho zastupuje v inej právnej veci, ktorá môže v medziach
svojho splnomocnenia korešpondovať a hovoriť s odsúdeným.
(2) Rozhovor medzi odsúdeným a advokátom alebo inou osobou, ktorá ho
zastupuje v inej právnej veci, sa môže uskutočniť len v čase a rozsahu nenarúšajúcom
ústavný poriadok. Riaditeľ ústavu určí podmienky a spôsob vykonania rozhovoru a zabezpečí,
aby určený príslušník zboru rozhovor medzi odsúdeným a advokátom videl, nie však
počul. Pri rozhovore medzi odsúdeným a inou osobou, ktorá ho zastupuje v inej právnej
veci, riaditeľ ústavu zabezpečí, aby bol určený príslušník zboru pri rozhovore prítomný
a tento videl a počul jeho obsah.
(3) U odsúdeného, proti ktorému sa vedie trestné stíhanie, je splnený
dôvod väzby a súd rozhodol o uložení obmedzení podľa osobitného predpisu, 53) sa
na korešpondovanie, návštevy a rozhovor odsúdeného s inou osobou, ktorá ho zastupuje
v inej právnej veci, alebo advokátom, ktorý ho zastupuje v inej právnej veci, vyžaduje
predchádzajúci súhlas príslušného orgánu činného v trestnom konaní alebo súdu, ktorý
si môže vyhradiť svoju prítomnosť. Postup podľa prvej vety sa uplatní aj na odsúdeného,
proti ktorému sa vedie trestné stíhanie, voči ktorému podal prokurátor návrh na obmedzenie
vo výkone trestu podľa osobitného predpisu53) z dôvodov väzby podľa § 71 ods. 1 písm.
b) alebo ods. 2 písm. b) Trestného poriadku, a to do právoplatnosti rozhodnutia o
návrhu prokurátora.
Tretí oddiel
Základné povinnosti a ústavný poriadok
Základné povinnosti a zákazy
§ 39
Odsúdený je povinný
a) plniť povinnosti uložené týmto zákonom a
ústavným poriadkom,
b) plniť pokyny a príkazy príslušníka zboru a zamestnanca zboru, zachovávať zásady
slušného správania a vystupovania voči osobám, s ktorými prichádza do styku,
c) plniť úlohy vyplývajúce z programu zaobchádzania,
d) odovzdať do úschovy ústavu veci, ktorých držanie s prihliadnutím na ich cenu,
množstvo alebo spôsob používania je zakázané alebo v rozpore s účelom výkonu trestu,
šetrne zaobchádzať so zverenými vecami, vo všetkých priestoroch ústavu a v osobných
veciach udržiavať poriadok, čistotu, dodržiavať zásady hygieny a nepoškodzovať cudzí
majetok,
e) pracovať, ak je zaradený do práce; to neplatí, ak je práceneschopný, poberateľ
invalidného, starobného a predčasného starobného dôchodku alebo je zaradený do dennej
formy štúdia, rekvalifikačného kurzu a kurzu počas pracovnej doby,
f) zúčastňovať sa na činnostiach podľa § 46 ods. 1 a výkone prospešných prác mimo
ústavu,
g) dodržiavať opatrenia a pokyny týkajúce sa bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci
a ochrany pred požiarmi a pri výkone práce používať predpísané osobné ochranné pracovné
prostriedky, oznamovať vznik úrazu alebo nebezpečnej udalosti v súlade so zákonom
o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci,
h) podrobiť sa zdravotnej prehliadke, hygienickým a protiepidemickým opatreniam a
iným úkonom v rozsahu a za podmienok podľa osobitných predpisov, 6) strpieť úkony
súvisiace s jeho identifikáciou, podrobiť sa osobnej prehliadke a umožniť príslušníkovi
zboru kontrolu osobných vecí, 25)
i) podrobiť sa psychologickému vyšetreniu psychológovi v ústave,
j) podrobiť sa úkonom súvisiacim s odobratím fyzických, fyziognomických a biologických
identifikačných znakov,
k) podrobiť sa potrebnému vyšetreniu v prípade podozrenia, že odsúdený je pod vplyvom
návykových látok,
l) uhrádzať predpísané náklady spojené s poskytovaním zdravotnej starostlivosti,
ako aj s výkonom trestu a bez zbytočného odkladu oznámiť ústavu zmenu zdravotnej
poisťovne,
m) v čase od večierky do budíčka dodržiavať nočný pokoj,
n) nosiť preukaz odsúdeného a jeho stratu ihneď hlásiť príslušníkovi zboru,
o) bez zbytočného odkladu osobne alebo iným vhodným spôsobom oznámiť príslušníkovi
zboru alebo zamestnancovi zboru, ak utrpel pracovný úraz alebo iný ako pracovný úraz
alebo bol svedkom pracovného úrazu, iného úrazu alebo nebezpečnej udalosti, alebo
sa o nich dozvedel,25a)
p) byť ustrojený a dbať o svoj zovňajšok podľa určených vzorov a noriem,
r) podrobiť sa kontrole technickými prostriedkami podľa osobitného predpisu,10a)
ak je nariadená.
§ 40
Odsúdenému sa zakazuje
a) nadväzovať kontakty s inými osobami v
rozpore s týmto zákonom alebo pokynom vydaným na základe tohto zákona,
b) vstupovať a pohybovať sa bez sprievodu príslušníka zboru v zakázaných strážených
priestoroch, najmä v označenom zakázanom a ochrannom pásme a mimo vymedzený priestor
výkonu trestu a pracoviska,
c) vyrábať, prechovávať a požívať návykové látky,
d) vyrábať a prechovávať predmety, ktorými by sa mohla ohroziť bezpečnosť osôb a
majetku, ktoré by mohli byť zneužité na útek alebo ktorými by sa mohol narušiť ústavný
poriadok alebo poškodiť zdravie,
e) tetovať seba, iného alebo sa nechať tetovať, nosiť piercing, zhotovovať piercing
sebe alebo inému alebo nechať si zhotovovať piercing, alebo inak narúšať svoju telesnú
integritu alebo telesnú integritu iného,
f) predstierať ochorenie, úmyselne sa poškodzovať na zdraví, užívať lieky nepredpísané,
nepovolené lekárom alebo užívať ich inak, ako ich predpísal alebo povolil lekár alebo
odovzdávať lieky iným odsúdeným,
g) zúčastňovať sa hazardných hier, 26) hrať hry o peňažné prostriedky, veci a služby,
h) vykonávať činnosť, ktorou ohrozuje alebo ponižuje ľudskú dôstojnosť,
i) prechovávať tlačoviny alebo predmety propagujúce národnostnú, rasovú, etnickú
alebo náboženskú neznášanlivosť, fašizmus alebo iné hnutia smerujúce k potláčaniu
práv a slobôd občanov, násilie, krutosť, ohrozujúce mravnosť alebo popisujúce zhotovenie
zbrane, streliva, výbušnín, návykových látok a akékoľvek predmety, ktorými by mohol
mariť účel výkonu trestu, prechovávať a používať mobilný telefón alebo iné technické
zariadenie umožňujúce komunikáciu alebo záznam informácií,
j) fajčiť mimo vyhradených priestorov,
k) zneužívať a poškodzovať preukaz odsúdeného.
§ 40a
Preukaz odsúdeného
Preukaz odsúdeného je určený na identifikáciu odsúdeného, reguláciu
pohybu a uplatnenie niektorých práv odsúdeného, najmä telefonovania a nákupu potravín
a vecí osobnej potreby. Preukaz obsahuje fotografiu, meno, priezvisko, základné číslo
a čiarový kód odsúdeného.
§ 41
Ústavný poriadok
(1) Riaditeľ ústavu vydá ústavný poriadok, ktorým sa upravuje spôsob
výkonu práv, obmedzení a povinností odsúdených a uplatňovanie poriadku a disciplíny;
súčasťou ústavného poriadku je časový rozvrh dňa.
(2) Ústavný poriadok schvaľuje generálny riaditeľ.
(3) Ústavný poriadok je k dispozícii na mieste bežne prístupnom odsúdenému
alebo sa poskytne odsúdenému na požiadanie.
PIATA HLAVA
ZARAĎOVANIE DO PRÁCE
§ 42
Základné zásady zaraďovania do práce
(1) Odsúdený sa zaraďuje do práce v súlade s účelom výkonu trestu; pritom
sa prihliada na zdravotný stav, využitie pracovnej kvalifikácie a plnenie cieľov
programu zaobchádzania.
(2) Zaradenie odsúdeného do práce je osobitný vzťah medzi ústavom a odsúdeným,
ktorým nevzniká pracovný pomer ani iný obdobný pracovnoprávny vzťah. Zaradenie odsúdeného
do práce môže ústav skončiť kedykoľvek, a to aj bez uvedenia dôvodu. Ústav si voči
odsúdenému zaradenému do práce plní povinnosti zamestnávateľa. Na zaraďovanie do
práce odsúdených sa primerane použijú ustanovenia § 85, § 85a, § 93 až 95, § 97,
§ 98, § 133 ods. 1 a 2, § 147, § 148, § 174, § 175, § 176 a § 193 až 198 Zákonníka
práce.
(3) Právnická osoba alebo fyzická osoba v priestoroch, kde pracujú odsúdení,
plní povinnosti na zabezpečenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci v súlade
s osobitnými predpismi a zmluvou s ústavom.
Stredisko vedľajšieho hospodárstva a vnútorná prevádzka
§ 43
(1) Zbor organizuje a zabezpečuje činnosť zameranú na vykonávanie práce
odsúdenými 27) v stredisku vedľajšieho hospodárstva ústavu (ďalej len „stredisko“)
a vo vnútornej prevádzke ústavu; táto činnosť nemá podnikateľský charakter a výdavky
na ňu sa uhrádzajú zo štátneho rozpočtu. Príjmy strediska sú príjmami štátneho rozpočtu.
(2) Vykonávanie práce odsúdenými v stredisku sa vykonáva formou vlastnej
výroby a poskytovaním prác a služieb. Výrobky, práce a služby strediska sú poskytované
odberateľom odplatne. Stredisko zabezpečuje tieto činnosti v ústave alebo mimo ústavu.
Vlastná výroba strediska je určená predovšetkým na uspokojovanie potrieb zboru. Na
základe zmluvy poskytuje stredisko práce a služby právnickej osobe alebo fyzickej
osobe. V zmluve sa určia tiež podmienky, za ktorých budú odsúdení pracovať.
(3) Odsúdený nesmie byť školený na práce s výbušninami, strelnými zbraňami,
strelivom a návykovými látkami a nesmie vykonávať práce s výbušninami, strelnými
zbraňami, strelivom a návykovými látkami. S inými nebezpečnými látkami 27a) môže
odsúdený pracovať iba vo výnimočnom prípade pod dohľadom príslušníka zboru alebo
zamestnanca zboru.
(4) Kontrolnú činnosť nad vykonávaním práce odsúdenými vykonávajú orgány
zboru; tým nie je dotknuté právo kontroly iných oprávnených orgánov.
(5) Príslušné orgány zboru sú oprávnené vstupovať do prevádzkových
objektov a zariadení právnických osôb a fyzických osôb, v ktorých odsúdení na základe
uzatvorenej zmluvy pracujú, a požadovať predloženie dokladov súvisiacich s vykonávaním
práce odsúdenými.
§ 44
(1) Za práce a služby vykonané odsúdenými v stredisku poskytuje právnická
osoba a fyzická osoba ústavu zmluvne dohodnuté plnenie.
(2) Pracovný čas a pracovné podmienky sú pre odsúdených rovnaké ako
pre ostatných zamestnancov. Riaditeľ ústavu môže nariadiť skrátenie pracovného času
odsúdeného; ten však v jednom dni nesmie byť kratší ako päť hodín. Riaditeľ ústavu
môže nariadiť odsúdenému prácu nadčas a prácu v dňoch pracovného pokoja.
§ 45
Pracovná odmena
(1) Odsúdenému patrí pracovná odmena podľa druhu vykonávanej práce, odpracovaného
času alebo normy spotreby práce; za čas, keď odsúdený nepracoval, mu nepatrí náhrada
pracovnej odmeny. Výšku pracovnej odmeny a podmienky jej poskytovania ustanoví vláda
Slovenskej republiky nariadením.
(2) Z hrubej pracovnej odmeny odsúdeného vykonáva a odvádza ústav zrážky
podľa osobitných predpisov; 28) zostatok je čistá pracovná odmena, z ktorej sa vykonávajú
zrážky, ak zostatok je vyšší ako 5% zo sumy životného minima podľa osobitného predpisu,
14a) vo výške a v poradí na úhradu
a) výživného na osoby, voči ktorým má odsúdený vyživovaciu povinnosť
vrátane výživného na úhradu nákladov za starostlivosť o dieťa v ústavnej starostlivosti
a výživného na úhradu nákladov za starostlivosť o dieťa v ochrannej výchove v rozsahu
30% z čistej pracovnej odmeny odsúdeného, najviac však v úhrne 20% zo sumy životného
minima podľa osobitného predpisu, 14a) pričom táto suma sa zaokrúhľuje tak, že suma
nižšia ako polovica eurocenta sa zaokrúhľuje smerom nadol na najbližší eurocent a
suma rovnajúca sa alebo vyššia ako polovica jedného eurocenta sa zaokrúhľuje smerom
nahor na najbližší eurocent,
b) trov výkonu trestu u odsúdeného
1. bez vyživovacej povinnosti v rozsahu 55% z čistej pracovnej
odmeny zo sumy neprevyšujúcej sumu životného minima podľa osobitného predpisu 14a)
a zo sumy prevyšujúcej sumu životného minima podľa osobitného predpisu 14a) v rozsahu
20% z čistej pracovnej odmeny alebo
2. s vyživovacou povinnosťou v rozsahu 45% z čistej pracovnej odmeny
zo sumy neprevyšujúcej sumu životného minima podľa osobitného predpisu 14a) a zo
sumy prevyšujúcej sumu životného minima podľa osobitného predpisu 14a) v rozsahu
10% z čistej pracovnej odmeny,
c) pohľadávok na základe rozhodnutia riaditeľa ústavu voči odsúdenému
1. bez vyživovacej povinnosti v rozsahu 10% z čistej pracovnej odmeny alebo
2. s vyživovacou
povinnosťou v rozsahu 3% z čistej pracovnej odmeny,
d) pohľadávok ostatných oprávnených vedených voči odsúdenému
1. bez
vyživovacej povinnosti v rozsahu 18% z čistej pracovnej odmeny alebo
2. s vyživovacou
povinnosťou v rozsahu 5% z čistej pracovnej odmeny.
(3) Po vykonaní zrážok podľa odseku 2 sa zostatok čistej pracovnej
odmeny rozdelí na
a) osobné konto, ktoré slúži odsúdenému na vykonávanie potrebných
finančných operácií, v rozsahu
1. 5% z čistej pracovnej odmeny zo sumy neprevyšujúcej sumu životného
minima podľa osobitného predpisu, 14a)
2. 40% z čistej pracovnej odmeny zo sumy prevyšujúcej sumu životného
minima podľa osobitného predpisu, 14a)
b) vreckové konto, ktoré slúži na uspokojovanie osobných potrieb odsúdeného
počas výkonu trestu, v rozsahu 12%.
(4) Ak výška čistej pracovnej odmeny je nižšia ako 5% zo sumy životného
minima podľa osobitného predpisu, 14a) ďalšie zrážky sa nevykonávajú a jej zostatok
sa použije podľa odseku 2 písm. b).
(5) Pre poradie zrážok na úhradu pohľadávok podľa odseku 2 písm. c) a
d) je rozhodujúci deň, keď bolo ústavu doručené rozhodnutie riaditeľa ústavu, nariadenie
výkonu rozhodnutia súdom alebo exekučný príkaz. Ak má niekoľko pohľadávok uvedených
v odseku 2 písm. c) a d) rovnaké poradie a ak zrážka nestačí na ich úplné uspokojenie,
uspokoja sa pomerne. Poradie, ktoré mala pohľadávka u predchádzajúceho platiteľa
mzdy, zostáva v ústave nezmenené.
(6) Ak osoba, voči ktorej bol nariadený výkon rozhodnutia zrážkami zo
mzdy, nastúpi do výkonu trestu, postupuje sa podľa osobitného predpisu; 29) za mzdu
povinného sa považuje pracovná odmena, ak z nej možno uspokojiť pohľadávku.
(7) Ak bol odsúdený premiestnený do iného ústavu, tento ústav preberá
výkon rozhodnutia zrážkami z jeho čistej pracovnej odmeny; zmena ústavu nemá vplyv
na poradie vymáhaných pohľadávok.
(8) Premiestnenie odsúdeného do iného ústavu sa nepovažuje za zmenu platiteľa
mzdy podľa osobitného predpisu 29) okrem platenia poistného na sociálne poistenie
a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie, platenia poistného do zdravotnej poisťovne
a plnenia odvodovej povinnosti.
(9) Ustanovenia odsekov 2 až 8 sa primerane vzťahujú aj na nemocenské
dávky13b) alebo úrazové dávky13c) odsúdeného.
(10) Odsúdenému nevzniká nárok na minimálnu mzdu podľa osobitného predpisu.
30)
(11) Z finančnej odmeny poskytnutej odsúdenému podľa § 50 ods. 3 písm.
e) ústav vykoná zrážky podľa osobitných predpisov. 28)
§ 46
Činnosti pre všeobecný rozvoj osobnosti odsúdeného
(1) Odsúdený, ktorý spravidla nie je zaradený do práce, sa zaradí do
vzdelávacích a osvetových činností, alebo mu ústav umožní prehlbovať svoje záujmy
a zručnosti formou činností v prospech ústavu zameraných najmä na oblasť životného
prostredia, činnosti súvisiacej s úpravou majetku štátu v správe ústavu a iných činností
vykonávaných v ústave a vonkajších priestoroch, ktoré sú súčasťou ústavu alebo sú
v jeho trvalej alebo dočasnej správe alebo v priestoroch v správe inej štátnej rozpočtovej
organizácie na základe dohody o spolupráci s ústavom.
(2) Za činnosti pre všeobecný rozvoj osobnosti odsúdeného sa považujú
aj činnosti na udržiavanie a rozvoj hygienických návykov najmä udržiavaním svojho
zovňajška a oblečenia, čistoty a upravenosti ubytovacích a spoločných priestorov
ústavu a činnosti súvisiace s prevádzkou ústavu.
(3) Čas, keď je odsúdený zaradený do vzdelávacích a osvetových činností
alebo iných činností pre všeobecný rozvoj osobnosti odsúdeného, sa nezapočítava do
pracovného času.
(4) Činnosti v prospech ústavu vykonávané v priestore v správe inej štátnej
rozpočtovej organizácie na základe dohody o spolupráci s ústavom sa vykonávajú so
súhlasom odsúdeného. Činnosti súvisiace s prevádzkou ústavu je odsúdený povinný vykonávať
bezplatne v rozsahu najviac štyroch hodín denne.
(5) Činnosti pre všeobecný rozvoj osobnosti odsúdeného podľa tohto zákona
sa nepovažujú za výkon všeobecne prospešných činností podľa osobitného predpisu.
31)
§ 47
Výkon prospešných prác mimo ústavu
(1) Riaditeľ ústavu môže v osobitných prípadoch mimoriadnej situácie
32) alebo krízovej situácie 32a) zaradiť odsúdeného na výkon prospešných prác mimo
ústavu; v takom prípade nesmie byť ohrozené zdravie a život odsúdeného.
(2) Výkon prospešných prác mimo ústavu podľa tohto zákona sa nepovažuje
za výkon všeobecne prospešných činností podľa osobitného predpisu. 31)
§ 48
Povinnosti odsúdeného zaradeného do práce
(1) Odsúdený zaradený do práce je povinný dodržiavať pracovnú disciplínu.
Pritom je povinný najmä
a) riadne plniť pracovné úlohy, príkazy a pokyny príslušníka
zboru alebo zamestnanca zboru, ktorý organizuje a kontroluje vykonávanie práce odsúdeným,
b) využívať pracovný čas a prostriedky zverené na vykonávanie práce,
c) plniť včas, kvalitne a hospodárne pracovné úlohy.
(2) Ustanovenie odseku 1 sa primerane vzťahuje aj na odsúdeného zaradeného
na výkon prospešných prác mimo ústavu.
ŠIESTA HLAVA
DISCIPLINÁRNA ZODPOVEDNOSŤ
Nadpis zrušený od 1.1.2014
§ 50
Disciplinárne odmeny
(1) Za dlhodobé pozitívne výsledky dosahované pri plnení programu zaobchádzania,
plnení pracovných povinností, plnení činností súvisiacich so všeobecným rozvojom
osobnosti odsúdeného, výkone prospešných prác mimo ústavu alebo za vykonanie príkladného
činu možno odsúdenému udeliť disciplinárnu odmenu.
(2) Príkladným činom sa rozumie vykonanie hrdinského skutku, prejav
statočnosti pri záchrane ľudského života alebo materiálnych hodnôt, mimoriadny prejav
odvahy a úsilia.
(3) Disciplinárnou odmenou je
a) pochvala,
b) mimoriadne povolenie návštevy,
c) mimoriadne povolenie telefonického volania,
d) povolenie prijatia balíka do hmotnosti piatich kilogramov (ďalej len "povolenie
balíka"),
e) finančná odmena do výšky 70 eur,
f) mimoriadne voľno na opustenie ústavu.
(4) O udelení disciplinárnej odmeny príslušník zboru vykoná záznam
v osobnej karte odsúdeného a na predpísanom tlačive, ktoré založí do osobného spisu
odsúdeného.
§ 51
Výkon disciplinárnych odmien
(1) Disciplinárna odmena mimoriadneho povolenia návštevy sa týka len
jednej návštevy nad rámec intervalu alebo trvania návštevy alebo inej ako blízkej
osoby podľa § 24 ods. 1. Disciplinárna odmena mimoriadneho povolenia návštevy sa
považuje za vykonanú odoslaním povolenia k návšteve. V odôvodnených prípadoch môže
riaditeľ ústavu povoliť náhradný termín vykonania tejto disciplinárnej odmeny.
(2) Disciplinárna odmena mimoriadneho povolenia telefonického volania
sa týka len jedného telefonického volania nad rámec určeného intervalu alebo doby
trvania hovoru alebo inej ako blízkej osobe podľa § 27 ods. 1. Disciplinárna odmena
mimoriadneho povolenia telefonického volania sa považuje za vykonanú uskutočnením
povoleného telefonického hovoru.
(3) Disciplinárna odmena povolenia balíka sa týka len jedného balíka.
Disciplinárna odmena povolenia balíka sa považuje za vykonanú odoslaním povolenia
na prijatie balíka. Balík nemôže obsahovať
a) cennosti,
b) alkoholické nápoje,
c) lieky,
d) jedy,
e) omamné látky, psychotropné látky a prekurzory,
f) tlačoviny alebo predmety propagujúce národnostnú, rasovú, etnickú alebo náboženskú
neznášanlivosť, fašizmus alebo iné hnutia smerujúce k potláčaniu práv a slobôd občanov,
násilie, krutosť alebo ohrozujúce mravnosť,
g) zbrane, strelivo a akékoľvek predmety, ktoré možno zneužiť na zmarenie účelu výkonu
trestu alebo na ohrozenie bezpečnosti v ústave,
h) akékoľvek potraviny a nápoje, ktoré možno považovať za nebezpečné potraviny 11b)
alebo ktoré sa nimi môžu prepravou v balíku stať,
i) akékoľvek potraviny a nápoje, ktoré nie sú v originálnom obchodnom balení alebo
boli technologicky spracované akýmkoľvek spôsobom konzervovania v domácich podmienkach,
najmä zaváraním v sklených, plastových alebo kovových obaloch sterilizáciou, solením,
prisladzovaním, sušením, údením, mrazením a podobne,
j) akékoľvek potravinové doplnky a výživové doplnky 32b) alebo
k) cigarety, tabak a iné tabakové výrobky, ak je adresovaný mladistvému.
(4) Riaditeľ ústavu môže udeliť odsúdenému mimoriadne voľno na opustenie
ústavu až na päť dní, a to aj opakovane; voľno sa odsúdenému započítava do výkonu
trestu.
(5) Mimoriadne voľno na opustenie ústavu nemožno udeliť odsúdenému
umiestnenému do ústavu s maximálnym stupňom stráženia.
(6) Odsúdenému, ktorý sa bez závažných dôvodov načas nevrátil do ústavu,
ďalšie mimoriadne voľno na opustenie ústavu možno udeliť až po uplynutí 12 mesiacov.
Čas, po ktorý sa odsúdený neoprávnene zdržiaval mimo ústavu, sa do výkonu trestu
nezapočítava.
Nadpis zrušený od 1.1.2014
§ 52
Disciplinárne tresty
(1) Odsúdený je disciplinárne zodpovedný za disciplinárne previnenie.
(2) Disciplinárnym previnením je zavinené nesplnenie alebo porušenie
povinnosti alebo zákazu podľa tohto zákona, predpisov na jeho vykonanie alebo ústavného
poriadku odsúdeným. Disciplinárnym previnením je aj konanie, ktoré má znaky priestupku
podľa osobitných predpisov. 33)
(3) Za disciplinárne previnenie možno odsúdenému uložiť tieto disciplinárne
tresty:
a) pokarhanie,
b) zákaz telefonického volania až na dobu troch mesiacov,
c) zákaz najviac dvoch nákupov potravín, vecí osobnej potreby a iných
vecí okrem základných a ďalších potrieb osobnej hygieny a základných potrieb na korešpondenciu,
d) zákaz používania vlastného televízneho prijímača alebo rádioprijímača
až na dva mesiace,
e) umiestnenie do uzavretého oddielu v mimopracovnom čase až na dobu
20 dní,
f) celodenné umiestnenie do uzavretého oddielu až na dobu 14 dní,
g) umiestnenie do samoväzby až na dobu 14 dní,
h) prepadnutie veci.
(4) Uložením disciplinárneho trestu nie je vylúčené trestné stíhanie
odsúdeného, ak konanie odsúdeného napĺňa aj znaky skutkovej podstaty trestného činu.
§ 52a
Zásady ukladania disciplinárnych trestov
(1) Za disciplinárne previnenie možno odsúdenému uložiť len jeden disciplinárny
trest; to neplatí, ak sa ukladá disciplinárny trest prepadnutia veci.
(2) Pred uložením disciplinárneho trestu musí byť vždy objektívne zistený
skutkový stav. Odsúdenému musí byť pred uložením disciplinárneho trestu daná možnosť
vyjadriť sa k veci, navrhovať dôkazy a obhajovať sa. Vyjadrenie odsúdeného sa uvedie
na predpísanom tlačive a predloží odsúdenému na podpis. Ak odsúdený vyjadrenie odmietne
podpísať, príslušník zboru v prítomnosti tretej osoby uvedie túto skutočnosť na predpísanom
tlačive, pripojí dátum, svoj podpis, meno a priezvisko prítomnej tretej osoby a jej
podpis.
(3) Uložený disciplinárny trest musí byť primeraný závažnosti spáchaného
disciplinárneho previnenia, spôsobu jeho spáchania, jeho následkom, okolnostiam,
za ktorých bolo spáchané, doterajšiemu postoju odsúdeného k plneniu povinností uložených
týmto zákonom a aktuálnemu stavu osobnosti odsúdeného.
(4) Za disciplinárne previnenie možno uložiť disciplinárny trest do
30 dní odo dňa, keď sa o disciplinárnom previnení dozvedel ktorýkoľvek príslušník
zboru s disciplinárnou právomocou, najneskôr však do jedného roka odo dňa spáchania
disciplinárneho previnenia. Ak konanie odsúdeného, ktoré vykazuje znaky disciplinárneho
previnenia, bolo predmetom prešetrovania iného orgánu, lehota 30 dní na uloženie
disciplinárneho trestu sa začína dňom, keď sa ktorýkoľvek príslušník zboru s disciplinárnou
právomocou dozvedel o výsledku tohto prešetrovania; táto lehota platí aj vtedy, ak
prvostupňové rozhodnutie o uložení disciplinárneho trestu bolo zrušené a ak vec bola
vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Iným orgánom podľa predchádzajúcej
vety sa rozumie orgán činný v trestnom konaní a orgány oprávnené vykonávať dozor
a kontrolu nad výkonom trestu (§ 96 a 97); iným orgánom nie je orgán splnomocnený
nadriadeným s disciplinárnou právomocou, ktorý je príslušný rozhodnúť o uložení disciplinárneho
trestu.
(5) Uloženie disciplinárneho trestu sa odsúdenému oznámi individuálne
alebo pred skupinou odsúdených. S výkonom disciplinárneho trestu sa musí začať najneskôr
do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia o uložení disciplinárneho trestu. Táto lehota
neplynie počas práceneschopnosti odsúdeného, prechodného premiestnenia odsúdeného
do iného ústavu alebo podmienečného odkladu výkonu disciplinárneho trestu.
(6) Od uloženia disciplinárneho trestu sa upustí, ak možno obnovenie
poriadku a nápravu správania odsúdeného dosiahnuť prejednaním disciplinárneho previnenia,
odsúdený sa k disciplinárnemu previneniu priznal a svoje správanie oľutoval. O tomto
postupe urobí príslušník zboru záznam v osobnej karte odsúdeného a na predpísanom
tlačive.
(7) Uložením disciplinárneho trestu odsúdený nie je zbavený povinnosti
nahradiť škodu, ktorú spôsobil disciplinárnym previnením.
§ 53
Ukladanie a výkon disciplinárnych trestov
(1) Pokarhanie sa ukladá za menej závažné disciplinárne previnenie;
oznámi sa ústne, a to buď individuálne alebo pred skupinou odsúdených. Ak sa odsúdený
v priebehu šiestich mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia o uložení tohto disciplinárneho
trestu dopustí opakovane disciplinárneho previnenia, uloží sa mu disciplinárny trest
prísnejší ako pokarhanie.
(2) Doba zákazu telefonického volania sa začína počítať prvým hovorom,
na ktorý vznikol odsúdenému nárok bezprostredne po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia
o uložení tohto disciplinárneho trestu. Ak pred uložením disciplinárneho trestu zákazu
telefonického volania bola odsúdenému uložená disciplinárna odmena podľa § 50 ods.
3 písm. c), táto sa vykoná až po vykonaní uloženého disciplinárneho trestu. V obzvlášť
závažných prípadoch možno počas výkonu tohto disciplinárneho trestu postupovať podľa
§ 27 ods. 3.
(3) Výkon disciplinárneho trestu zákazu nákupu potravín, vecí osobnej
potreby a iných vecí okrem základných potrieb osobnej hygieny a ďalších potrieb osobnej
hygieny a základných potrieb na korešpondenciu sa začína dňom prvého nákupu, na ktorý
vzniká odsúdenému nárok po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia o uložení tohto
disciplinárneho trestu.
(4) Výkon disciplinárneho trestu zákazu používania vlastného televízneho
prijímača alebo rádioprijímača sa začína odňatím televízneho prijímača alebo rádioprijímača,
ktorý odsúdený používa v cele alebo izbe podľa § 34. Počas výkonu disciplinárneho
trestu prevezme ústav televízny prijímač alebo rádioprijímač do úschovy. O odňatí
alebo opätovnom vydaní televízneho prijímača alebo rádioprijímača príslušník zboru
spíše záznam, ktorý podpíšu príslušník zboru a odsúdený. Výkonom disciplinárneho
trestu nie je dotknuté právo odsúdeného televízne vysielanie sledovať a rozhlasové
vysielanie počúvať z televízneho prijímača ústavu alebo rádioprijímača ústavu v miestnosti
určenej na tento účel.
(5) Prepadnutie veci možno uložiť, ak vec patrí odsúdenému, ktorý
spáchal disciplinárne previnenie, a táto vec bola
a) použitá na spáchanie disciplinárneho
previnenia alebo bola na to určená,
b) disciplinárnym previnením získaná alebo
c) nadobudnutá ako odmena za vec získanú disciplinárnym previnením.
(6) Na postup pri prepadnutí veci sa vzťahujú ustanovenia § 56a.
Výkon disciplinárnych trestov v uzavretom oddiele
§ 54
(1) Počas výkonu disciplinárneho trestu podľa § 52 ods. 3 písm. e)
až g) sa odsúdený nezúčastňuje na kultúrno-osvetových, vzdelávacích činnostiach a
činnostiach vo voľnom čase, nie je mu dovolené nakupovať potraviny, veci osobnej
potreby a iné veci okrem základných potrieb osobnej hygieny a ďalších potrieb osobnej
hygieny a základných potrieb na korešpondenciu, telefonovať, fajčiť, prechovávať
cigarety, tabak, tabakové výrobky a odpočívať na lôžku mimo doby určenej ústavným
poriadkom.
(2) Mimopracovným časom na účely výkonu disciplinárneho trestu podľa
52 ods. 3 písm. e) je čas od 15.00 h do 06.00 h nasledujúceho dňa a dni pracovného
pokoja; na odsúdeného zaradeného do práce sa toto ustanovenie použije primerane.
(3) S výkonom disciplinárneho trestu celodenného umiestnenia do uzavretého
oddielu alebo disciplinárneho trestu umiestnenia do samoväzby možno začať, až keď
lekár zistí, že odsúdený je schopný podrobiť sa výkonu takého disciplinárneho trestu.
Počas disciplinárneho trestu umiestnenia do samoväzby odsúdený nepracuje. Rovnako
sa postupuje aj pri disciplinárnom treste celodenného umiestnenia do uzavretého oddielu,
odsúdený je však povinný upratovať na uzavretom oddiele a v prípade potreby aj vykonávať
práce nevyhnutné na odstránenie havarijného stavu v ústave.
(4) Odsúdeného, ktorý vykonáva disciplinárny trest celodenného umiestnenia
v uzavretom oddiele alebo disciplinárny trest umiestnenia do samoväzby, musí vyšetriť
lekár najmenej raz za tri dni a tiež posúdiť, či je spôsobilý ďalej vykonávať disciplinárny
trest; tým nie je dotknuté právo odsúdeného na poskytnutie potrebnej zdravotnej starostlivosti.
(5) Ak bol odsúdenému počas výkonu disciplinárneho trestu opätovne
uložený disciplinárny trest celodenného umiestnenia do uzavretého oddielu alebo disciplinárny
trest umiestnenia do samoväzby, možno odsúdeného podrobiť takémuto disciplinárnemu
trestu bez prerušenia najviac po dobu 21 dní; zvyšok nevykonaného disciplinárneho
trestu odsúdený vykoná najskôr po uplynutí desiatich dní.
§ 55
(1) Uzavretý oddiel sa zriaďuje v osobitnej budove alebo vo vyčlenenom
priestore ubytovne oddelenom od miestností ostatných odsúdených. Cela uzavretého
oddielu musí zodpovedať hygienickým a stavebno-technickým podmienkam.
(2) Počas výkonu disciplinárnych trestov umiestnenia do uzavretého
oddielu v mimopracovnom čase, celodenného umiestnenia do uzavretého oddielu a umiestnenia
do samoväzby používa odsúdený určený odev. Vychádzky odsúdených umiestnených do uzavretého
oddielu sa vykonávajú oddelene od ostatných odsúdených v rozsahu jednej hodiny denne.
Odsúdený v uzavretom oddiele sa musí podrobiť osobnej prehliadke podľa pokynov príslušníka
zboru. Odsúdenému sa odoberú všetky veci, ktoré by mohol použiť na úmyselné poškodenie
svojho zdravia alebo zdravia inej osoby. Strava sa odsúdenému vydáva spravidla v
cele výkonu disciplinárneho trestu.
(3) Počas výkonu niektorého z disciplinárnych trestov uvedených v
odseku 2 odsúdený môže byť z bezpečnostných dôvodov umiestnený na cele sám alebo
ak nie sú vo výkone tohto disciplinárneho trestu súčasne aspoň dvaja odsúdení.
(4) Disciplinárny trest umiestnenia do samoväzby sa vykonáva v cele
na to určenej; umiestňuje sa do nej len jeden odsúdený.
(5) Výkon disciplinárnych trestov uvedených v § 52 ods. 3 písm. e)
až g) sa odloží alebo preruší vždy na čas práceneschopnosti odsúdeného alebo jeho
prechodného premiestnenia do iného ústavu.
§ 56
Zhabanie veci
(1) Ak nebol uložený disciplinárny trest prepadnutia veci, možno rozhodnúť,
že sa takáto vec zhabe, ak nepatrí odsúdenému zodpovednému za disciplinárne previnenie
a ak to vyžaduje bezpečnosť osôb alebo majetku alebo iný všeobecný záujem.
(2) Rozhodnutie o zhabaní veci sa ihneď oznámi odsúdenému, ktorý spáchal
disciplinárne previnenie súvisiace so zhabaním veci, a vlastníkovi veci, ak je známy.
§ 56a
(1) Vec zaistená alebo nájdená 34) v priestoroch ústavu, prepadnutá
vec a zhabaná vec sa stávajú majetkom Slovenskej republiky.
(2) Pri nakladaní s neupotrebiteľnou vecou sa primerane postupuje podľa
osobitného predpisu. 34a) Ostatné veci ústav odovzdá príslušnému štátnemu orgánu
vykonávajúcemu správu majetku štátu, v ktorého územnom obvode sa ústav nachádza.
Nadpis zrušený od 1.1.2014
§ 59f
Započítanie disciplinárneho trestu
Pri zmene alebo zrušení rozhodnutia o uložení disciplinárneho trestu
podľa § 97j ods. 9 písm. a) a c) sa pôvodne uložený disciplinárny trest, ak už bol
sčasti vykonaný, započíta do novouloženého disciplinárneho trestu. Ak započítanie
nie je možné, prihliadne sa na túto skutočnosť pri stanovení druhu a výmery novoukladaného
disciplinárneho trestu.
§ 59g
Podmienečný odklad výkonu disciplinárneho trestu
(1) Výkon disciplinárneho trestu možno vzhľadom na doterajší postoj
odsúdeného k plneniu povinností a zákazov uložených týmto zákonom podmienečne odložiť
na dobu troch mesiacov; ak sa odsúdený počas tejto doby nedopustí ďalšieho disciplinárneho
previnenia, disciplinárny trest sa nevykoná a posudzuje sa akoby nebol uložený.
(2) O podmienečnom odklade výkonu disciplinárneho trestu rozhoduje
príslušník zboru, ktorý disciplinárny trest uložil, alebo príslušník zboru s rovnakou
alebo vyššou disciplinárnou právomocou. Proti rozhodnutiu o podmienečnom odklade
výkonu disciplinárneho trestu nie je prípustné odvolanie. Dňom nadobudnutia právoplatnosti
rozhodnutia o podmienečnom odklade výkonu disciplinárneho trestu začína plynúť skúšobná
doba.
(3) Ak sa odsúdený počas skúšobnej doby dopustí ďalšieho disciplinárneho
previnenia, za ktoré je mu právoplatne uložený disciplinárny trest, disciplinárny
trest, ktorého výkon bol podmienečne odložený, sa vykoná. S výkonom podmienečne odloženého
disciplinárneho trestu sa začne najneskôr do 30 dní od vykonania rozhodnutia o uložení
disciplinárneho trestu za ďalšie disciplinárne previnenie.
§ 60
Odpustenie disciplinárneho trestu a upustenie od výkonu zvyšku disciplinárneho
trestu
(1) Ak výkon disciplinárneho trestu nie je vzhľadom na správanie sa
odsúdeného potrebný alebo disciplinárny trest odsúdený nemôže vzhľadom na svoj zdravotný
stav vykonať, možno trest odpustiť. Disciplinárny trest možno odpustiť aj z iných
vážnych dôvodov. Disciplinárny trest, ktorý bol odpustený, sa nevykoná.
(2) Ak odsúdený prejavuje počas výkonu disciplinárneho trestu ľútosť
nad svojím činom a svojím správaním preukazuje účinnú snahu o nápravu alebo z iných
vážnych dôvodov, možno od výkonu zvyšku disciplinárneho trestu upustiť. Pri upustení
od výkonu zvyšku disciplinárneho trestu sa postupuje rovnako ako pri odpustení disciplinárneho
trestu.
(3) Odpustením disciplinárneho trestu alebo upustením od výkonu jeho
zvyšku sa disciplinárny trest považuje za vykonaný.
(4) O odpustení disciplinárneho trestu alebo o upustení od výkonu zvyšku
disciplinárneho trestu rozhoduje príslušník zboru, ktorý o jeho uložení rozhodol,
alebo príslušník zboru s rovnakou alebo vyššou disciplinárnou právomocou. O upustení
alebo odpustení urobí príslušník zboru záznam v osobnej karte odsúdeného a na predpísanom
tlačive. Proti rozhodnutiu o odpustení disciplinárneho trestu alebo o upustení od
výkonu jeho zvyšku nie je prípustné odvolanie.
§ 61
Zahladenie disciplinárneho trestu
(1) Ak odseky 2 až 5 neustanovujú inak, príslušník zboru, ktorý disciplinárny
trest uložil, alebo príslušník zboru s rovnakou alebo vyššou disciplinárnou právomocou
disciplinárny trest zahladí, ak odsúdený po dobu jedného roka od vykonania rozhodnutia
o uložení disciplinárneho trestu riadne plní svoje povinnosti a o zahladenie požiada.
(2) Ak bolo odsúdenému uložených viac disciplinárnych trestov, zahladí
sa mu disciplinárny trest, ktorý mu bol uložený ako prvý v poradí, pričom lehota
podľa odseku 1 sa počíta od vykonania posledného rozhodnutia o uložení disciplinárneho
trestu.
(3) Ďalší disciplinárny trest možno odsúdenému na základe jeho žiadosti
zahladiť, ak odsúdený po dobu najmenej dvoch mesiacov od zahladenia disciplinárneho
trestu podľa odseku 2 ďalej riadne plní svoje povinnosti a nedopustí sa v tejto lehote
disciplinárneho previnenia.
(4) Ak bolo odsúdenému uložených viac disciplinárnych trestov, lehota
podľa odseku 1 platí len pre zahladenie disciplinárneho trestu, ktorý bol odsúdenému
uložený ako prvý v poradí; neskôr uložené disciplinárne tresty možno zahladiť za
podmienok podľa odsekov 2, 3 a 5 aj skôr.
(5) Ak odsúdený spĺňa podmienky na udelenie disciplinárnej odmeny,
môže mu príslušník zboru, ktorý disciplinárny trest uložil, alebo príslušník zboru
s rovnakou alebo vyššou disciplinárnou právomocou namiesto udelenia disciplinárnej
odmeny zahladiť disciplinárny trest, nie však skôr ako tri mesiace od vykonania rozhodnutia
o uložení disciplinárneho trestu.
(6) Ak bol disciplinárny trest zahladený, hľadí sa na odsúdeného, akoby
mu disciplinárny trest nebol uložený.
(7) Zahladenie disciplinárneho trestu podľa odsekov 1 až 6 sa vzťahuje
aj na disciplinárne tresty uložené odsúdenému počas výkonu väzby.
SIEDMA HLAVA
PREMENA TRESTU, PODMIENEČNÉ PREPUSTENIE, PRERUŠENIE VÝKONU TRESTU A UPUSTENIE
OD VÝKONU ZVYŠKU TRESTU
§ 62
Hodnotenie
Ústav spracováva hodnotenie odsúdeného ku konaniu o podmienečnom prepustení,
zmene spôsobu výkonu trestu, premene zvyšku trestu odňatia slobody na trest domáceho
väzenia, určeniu spoločného spôsobu výkonu postupne uložených trestov, rozhodovaniu
v konaní o milosť a o upustení od výkonu zvyšku trestu.
§ 63
Prerušenie výkonu trestu
(1) Odsúdenému možno prerušiť výkon trestu podľa osobitného predpisu
38) na návrh riaditeľa, ak ochorie na ťažkú chorobu neliečiteľnú v podmienkach výkonu
trestu.
(2) Výkon trestu sa preruší vždy tehotnej žene a matke dieťaťa mladšieho
ako jeden rok. Prerušenie výkonu trestu sa oznámi príslušnému orgánu sociálnoprávnej
ochrany detí a sociálnej kurately.
§ 64
Upustenie od výkonu zvyšku trestu
Ak nastanú dôvody podľa osobitného predpisu, 39) u odsúdeného možno upustiť
od výkonu zvyšku trestu.
§ 65
Opustenie ústavu
(1) Riaditeľ ústavu môže z naliehavého rodinného dôvodu, najmä pri úmrtí
blízkej osoby alebo narodení dieťaťa, a z dôvodu návštevy kultúrnych, osvetových,
športových, vzdelávacích a duchovných činností odsúdenému povoliť opustenie ústavu
až na päť dní.
(2) Riaditeľ ústavu rozhodne, v ktorých prípadoch povolí odsúdenému opustenie
ústavu podľa odseku 1 v sprievode príslušníka zboru, ktorý zabezpečí dozor alebo
dohľad nad odsúdeným počas opustenia ústavu.
(3) Opustenie ústavu sa odsúdenému započítava do výkonu trestu.
ÔSMA HLAVA
ÚČASŤ ORGÁNOV A ORGANIZÁCIÍ
§ 66
Účasť orgánov a organizácií na zaobchádzaní
(1) Pri zaobchádzaní s odsúdeným a plnení úloh spojených s programom
zaobchádzania zbor spolupracuje so štátnymi orgánmi, orgánmi územnej samosprávy,
právnickými osobami, fyzickými osobami, záujmovými združeniami občanov, cirkvami,
náboženskými spoločnosťami, nadáciami a charitatívnymi organizáciami, ktoré pôsobia
v súlade so všeobecne záväznými právnym predpismi; 40) podmienkou je súhlas riaditeľa
ústavu a v určených prípadoch aj predloženie projektu. Odsúdený má právo na poskytnutie
pomoci orgánom sociálnoprávnej ochrany a sociálnej kurately podľa osobitných predpisov.
41)
(2) Návšteva povereného zástupcu orgánu alebo organizácie uvedenej v
odseku 1 sa nepovažuje za návštevu podľa § 24 ods. 1.
§ 67
Účasť súdu a orgánov činných v trestnom konaní
Pri výkone svojej právomoci a v súvislosti s konaním je súd, orgán činný
v trestnom konaní, vyšší súdny úradník a probačný a mediačný úradník oprávnený navštevovať
odsúdeného vo výkone trestu, hovoriť s ním bez prítomnosti tretej osoby a nahliadať
do jeho osobného spisu a ďalších písomností, ktoré súvisia s výkonom trestu a ktoré
sú potrebné na účely konania.
§ 67a
Orgán štátu, ktorý v rozsahu ustanovenom osobitným predpisom 41a) plní
úlohy na úseku ochrany ústavného zriadenia, vnútorného poriadku a bezpečnosti štátu,
je oprávnený navštevovať odsúdeného vo výkone trestu a hovoriť s ním bez prítomnosti
tretej osoby. Toto oprávnenie sa nevzťahuje na odsúdeného, proti ktorému sa vedie
trestné stíhanie a súd rozhodol o primeranom uplatnení obmedzení podľa osobitného
predpisu. 53) Návšteva povereného zástupcu orgánu štátu podľa prvej vety sa nepovažuje
za návštevu podľa § 24 ods. 1.
§ 68
Duchovná a pastoračná služba
(1) Odsúdený má právo na poskytovanie duchovnej a pastoračnej služby
v rozsahu a za podmienok podľa osobitných predpisov. 42)
(2) Duchovnú a pastoračnú službu poskytuje osoba poverená duchovnou a
pastoračnou službou podľa osobitných predpisov; 42a) iné osoby môžu poskytovať duchovnú
a pastoračnú službu len na základe poverenia štátom uznanej cirkvi alebo náboženskej
spoločnosti. 42)
DEVIATA HLAVA
ODLIŠNOSTI VÝKONU TRESTU OSOBITNÝCH KATEGÓRIÍ ODSÚDENÝCH
Prvý oddiel
Osobitné kategórie odsúdených
§ 69
Všeobecné ustanovenie
(1) Osobitné kategórie odsúdených sú mladiství, ženy, cudzinci a osoby
bez štátnej príslušnosti, pri ktorých sa prihliada najmä na ich psychické, fyziologické,
vekové, etnické a národnostné osobitosti.
(2) Na výkon trestu osobitných kategórii odsúdených sa vzťahujú ustanovenia
tohto zákona, ak sa ďalej neustanovuje inak.
Druhý oddiel
Výkon trestu mladistvých
§ 70
Všeobecné ustanovenie
(1) Mladistvý 43) vykonáva trest v ústave na výkon trestu pre mladistvých.
(2) Vo výnimočných prípadoch hodných osobitného zreteľa môže generálny
riaditeľ rozhodnúť, že mladistvý vykoná trest aj v inom ústave, ak je to pre plnenie
programu zaobchádzania účelnejšie.
(3) Ubytovacia plocha pre mladistvého je najmenej 4m2.
§ 71
Účel výkonu trestu
(1) Účel výkonu trestu sa u mladistvého plní v súlade s osobitným predpisom.
44)
(2) Ústav vytvorí podmienky na plnenie povinnej školskej dochádzky
v súlade s osobitným predpisom. 45)
§ 72
Diferenciácia výkonu trestu a program zaobchádzania
(1) S prihliadnutím na osobnostné vlastnosti, úroveň psychických schopností
a resocializačnú prognózu sa mladiství zaraďujú do skupín, v ktorých sa uplatňujú
odlišné formy a metódy zaobchádzania.
(2) Pri stanovení obsahu programu zaobchádzania mladistvého sa vždy
sleduje zabezpečenie jeho pracovnej kvalifikácie, príprava na samostatný spôsob života
a najmä zabránenie nepriaznivého vplyvu väzenského prostredia.
(3) Pri príprave mladistvého na budúce povolanie a jeho zaraďovaní
do práce ústav spolupracuje s rodičmi alebo zákonnými zástupcami mladistvého.
(4) Pre mladistvého je povinná účasť na aktivitách programu zaobchádzania,
do ktorých je zaradený. Riaditeľ ústavu na účel účasti mladistvého na vzdelávaní,
kultúrno-osvetovej činnosti a športových činnostiach môže povoliť vychádzku mimo
ústavu na čas najviac desať hodín za jeden deň; takú vychádzku môže riaditeľ ústavu
povoliť aj bez účasti príslušníka zboru.
(5) Mladistvému nemožno uložiť disciplinárny trest umiestnenia do samoväzby;
celodenné umiestnenie do uzavretého oddielu možno uložiť najviac na desať dní a disciplinárny
trest umiestnenia do uzavretého oddielu v mimopracovnom čase najviac na 14 dní.
(6) Ak bol mladistvému opätovne uložený disciplinárny trest celodenného
umiestnenia do uzavretého oddielu, možno s jeho výkonom začať najskôr po desiatich
dňoch od vykonania tohto trestu. To neplatí, ak sa mladistvý dopustil disciplinárneho
previnenia počas výkonu tohto disciplinárneho trestu a bol mu uložený takýto disciplinárny
trest; v takom prípade možno mladistvého podrobiť disciplinárnemu trestu bez prerušenia
najviac na 14 dní.
(7) Ak je to z výchovných dôvodov vhodné, môže sa mladistvý aj počas
výkonu disciplinárneho trestu celodenného umiestnenia do uzavretého oddielu zúčastňovať
na preventívnych, osvetových a jednorazových alebo krátkodobých vzdelávacích činnostiach.
Mladistvému zaradenému do denného štúdia nemožno uložiť disciplinárny trest celodenného
umiestnenia do uzavretého oddielu.
(8) Po umiestnení mladistvého v ústave na výkon trestu pre mladistvých
rozhodne riaditeľ ústavu o ustanovení opatrovníka mladistvému na zastupovanie a pomoc
pri konaní vo veciach súvisiacich s výkonom trestu podľa tohto zákona (ďalej len
"opatrovník"). Opatrovníkom môže byť len fyzická osoba, u ktorej nie je pochybnosť
o nezaujatosti pre jej pomer k mladistvému, k obhajcovi alebo zákonnému zástupcovi
mladistvého, a ktorá
a) má vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa v študijnom odbore
sociálna práca, psychológia alebo právo alebo má uznaný doklad o takomto vysokoškolskom
vzdelaní vydaný zahraničnou vysokou školou a
b) nevykonáva režimovú činnosť podľa tohto zákona alebo nemá disciplinárnu právomoc
podľa tohto zákona.
(9) Rozhodnutie o ustanovení opatrovníka sa doručuje zákonnému zástupcovi
mladistvého. Zákonný zástupca môže voči rozhodnutiu o ustanovení opatrovníka podať
do 15 dní od doručenia rozhodnutia o ustanovení opatrovníka sťažnosť. O sťažnosti
rozhoduje osobitná komisia zriadená riaditeľom ústavu.
(10) Opatrovník je povinný vykonávať svoju funkciu v záujme mladistvého.
Funkcia opatrovníka zaniká
a) dosiahnutím plnoletosti mladistvého,
b) skončením výkonu trestu mladistvého alebo
c) rozhodnutím riaditeľa ústavu o zbavení funkcie opatrovníka z dôvodu, že opatrovník
prestal spĺňať podmienky podľa odseku 8.
(11) Ustanovenia odsekov 8 až 10 sa primerane vzťahujú aj na odsúdeného,
ktorý je pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ktorého spôsobilosť na právne
úkony je obmedzená.
Tretí oddiel
Výkon trestu žien
§ 74
Výkon trestu žien
(1) Ubytovacia plocha pre odsúdenú ženu je najmenej 4 m2; u tehotnej
ženy ju nemožno znížiť.
(2) Odsúdenej žene sa umožňuje každodenné sprchovanie.
(3) Ak bol odsúdenej žene opätovne uložený disciplinárny trest celodenného
umiestnenia do uzavretého oddielu alebo disciplinárny trest umiestnenia do samoväzby,
možno s jeho výkonom začať najskôr po desiatich dňoch od vykonania niektorého z týchto
trestov. To neplatí, ak sa odsúdená žena dopustila disciplinárneho previnenia počas
výkonu niektorého z uvedených disciplinárnych trestov a bol jej uložený takýto disciplinárny
trest; v takom prípade možno odsúdenú ženu podrobiť disciplinárnemu trestu bez prerušenia
najviac po dobu 14 dní.
(4) Minister spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len "minister")
je oprávnený vydať súhlas na zriadenie špecializovaného oddelenia, v ktorom môže
byť odsúdenej žene na jej žiadosť povolené, aby vo výkone trestu mala pri sebe a
starala sa o svoje dieťa staršie ako jeden rok spravidla do troch rokov, výnimočne
až do piatich rokov jeho veku; to neplatí, ak dieťa bolo súdom zverené do starostlivosti
inej osoby.
Štvrtý oddiel
Výkon trestu cudzincov a osôb bez štátnej príslušnosti
§ 75
Výkon trestu cudzincov a osôb bez štátnej príslušnosti
(1) Cudzinca 47) pri prijímaní do výkonu trestu ústav poučí o jeho
práve obracať sa na diplomatickú misiu 48) alebo konzulárny úrad 49) štátu, ktorého
je občanom; osobu bez štátnej príslušnosti ústav poučí o práve obracať sa na diplomatickú
misiu, 48) konzulárny úrad 49) alebo medzinárodné orgány, ktorých poslaním je chrániť
jeho záujmy.
(2) Ústav poučí cudzinca a osobu bez štátnej príslušnosti o práve prijať
návštevu predstaviteľa orgánu uvedeného v odseku 1; taká návšteva sa nepovažuje za
návštevu podľa § 24 a vykoná sa priamym kontaktom.
(3) Predstaviteľ orgánu uvedeného v odseku 1 môže pri návšteve cudzincovi
alebo osobe bez štátnej príslušnosti odovzdať dennú tlač, časopisy alebo knihy uvedené
v § 35 ods. 1.
(4) Ústav je povinný poučiť cudzinca a osobu bez štátnej príslušnosti
o jeho právach, povinnostiach a o podmienkach výkonu trestu v jazyku, ktorému rozumie.
(5) Pre cudzincov a osoby bez štátnej príslušnosti zabezpečuje ústav
neodkladnú zdravotnú starostlivosť podľa osobitného predpisu. 50)
(6) O prijatí cudzinca do výkonu trestu ústav bezodkladne informuje
konzulárny úrad štátu, ktorého je občanom, ak o to odsúdený požiada.
(7) Pri umiestňovaní cudzinca sa spravidla umožní, aby cudzinci rovnakej
národnosti alebo hovoriaci rovnakým alebo podobným jazykom mohli byť spoločne ubytovaní
a aby mohli spolu komunikovať v jazyku, ktorý ovládajú.
DESIATA HLAVA
ŠPECIALIZOVANÝ VÝKON TRESTU
Prvý oddiel
Výkon trestu v otvorenom oddelení
§ 76
Výkon trestu v otvorenom oddelení
(1) Na účel vytvárania priaznivých podmienok na realizáciu programu
zaobchádzania možno odsúdeného, ktorý je zaradený do ústavu s minimálnym stupňom
stráženia, umiestniť do otvoreného oddelenia.
(2) Obmedzenia odsúdených umiestnených do otvoreného oddelenia sa
zmierňujú takto:
a) odsúdený je zaradený do práce na nestráženom pracovisku,
b) pohyb odsúdeného v priestoroch otvoreného oddelenia nie je obmedzený, izby ani
ubytovne sa na účel obmedzenia pohybu neuzamykajú,
c) riaditeľ ústavu alebo vedúci otvoreného oddelenia môže odsúdenému v mimopracovnom
čase povoliť voľný pohyb mimo otvoreného oddelenia,
d) po pracovnom čase môže odsúdený používať vlastný občiansky odev,
e) odsúdený môže prijímať návštevu raz za týždeň,
f) riaditeľ ústavu alebo vedúci otvoreného oddelenia môže odsúdenému povoliť vychádzku
mimo ústavu, aby navštívil blízke osoby mimo tohto oddelenia na čas najviac 48 hodín,
g) odsúdenému sa umožní volať prostredníctvom telefónneho zariadenia bez obmedzenia
spôsobom určeným riaditeľom ústavu.
f) odsúdenému sa môže povoliť vychádzka mimo ústavu, aby navštívil
blízke osoby mimo tohto oddelenia na čas najviac 48 hodín,
g) odsúdenému sa umožní volať prostredníctvom telefónneho automatu
bez obmedzenia.
Druhý oddiel
Výkon trestu v špecializovaných oddieloch
§ 77
Všeobecné ustanovenie
(1) Odsúdený, u ktorého je potrebné uplatniť ďalšie metódy a postupy
zaobchádzania na účel prehĺbenia individualizácie výkonu trestu alebo vykonať ochranné
liečenie, sa umiestni do špecializovaného oddielu.
(2) Na výkon trestu v špecializovanom oddiele sa vzťahujú ustanovenia
tohto zákona, ak sa ďalej neustanovuje inak.
(3) Špecializované oddiely sú:
a) nástupný oddiel,
b) oddiel doživotných trestov,
c) oddiel špecializovaného zaobchádzania,
d) oddiel s bezpečnostným režimom,
e) osobitný oddiel,
f) uzavretý oddiel,
g) oddiel odsúdených so zdravotným postihnutím,
h) výstupný oddiel.
§ 78
Nástupný oddiel a nástupná izba
(1) V ústave sa na účel zabezpečenia adaptácie odsúdeného a oboznámenia
sa s podmienkami výkonu trestu zriaďuje nástupný oddiel alebo nástupná izba.
(2) O umiestnení odsúdeného do nástupného oddielu alebo nástupnej izby
v ústave s maximálnym stupňom stráženia rozhoduje riaditeľ ústavu; odsúdený na doživotný
trest a odsúdený určený na výkon trestu v osobitnom oddiele sa do nástupného oddielu
alebo nástupnej izby neumiestňuje.
§ 79
Oddiel doživotných trestov
(1) Účelom výkonu doživotného trestu je najmä ochrana spoločnosti pred
ďalšou trestnou činnosťou odsúdeného jeho izoláciou v ústave, usmerňovanie jeho správania
v súlade s dobrými mravmi a stabilizácia psychického a fyzického stavu.
(2) Odsúdený, ktorému súd uložil doživotný trest, sa umiestni do určeného
ústavu a do osobitnej cely, v ktorej spravidla aj pracuje a je ubytovaný sám.
(3) Vychádzky a disciplinárne tresty sa vykonávajú oddelene od ostatných
odsúdených. Návšteva odsúdeného, ktorému súd uložil doživotný trest, sa spravidla
vykonáva bez priameho kontaktu a za priameho dozoru príslušníka zboru.
(4) Odsúdenému umiestnenému v oddiele doživotných trestov nemožno zmeniť
spôsob výkonu trestu jeho preradením do ústavu so stredným alebo minimálnym stupňom
stráženia, prerušiť výkon trestu ani povoliť opustenie ústavu.
(5) Obmedzenia výkonu trestu odsúdeného, ktorému bol uložený doživotný
trest, možno v rámci vnútornej diferenciácie zmierniť.
§ 80
Oddiel špecializovaného zaobchádzania
(1) Pre odsúdených, u ktorých je potrebné uplatňovať ďalšie resocializačné
postupy na podporu dosiahnutia cieľov stanovených v programe zaobchádzania, prekonanie
krízových stavov, a pre odsúdených, ktorým bolo súdom uložené ochranné liečenie,
sa v určenom ústave zriaďuje oddiel špecializovaného zaobchádzania.
(2) Ak je odsúdenému popri treste súdom uložené ochranné liečenie,
vykoná sa po nástupe na výkon trestu. Ak sa zabezpečí začatie alebo pokračovanie
vo výkone ochranného liečenia ústavnou formou bezprostredne po skončení výkonu trestu,
dodá zbor dňom ukončenia výkonu trestu odsúdeného do príslušného zdravotníckeho zariadenia.
51)
(3) Ak bolo súdom rozhodnuté o umiestnení odsúdeného do detenčného
ústavu 52) po výkone trestu alebo počas prerušenia výkonu trestu, postupuje sa primerane
podľa odseku 2.
§ 81
Oddiel s bezpečnostným režimom
(1) Do oddielu s bezpečnostným režimom sa umiestni
a) odsúdený, ktorý
sústavne porušuje ústavný poriadok, odmieta plniť svoje povinnosti, pôsobí na ostatných
odsúdených v rozpore s účelom výkonu trestu, ohrozuje bezpečnosť príslušníkov zboru,
odsúdených alebo iných osôb, ušiel z výkonu trestu, o útek sa pokúsil alebo ho pripravoval,
b) odsúdený, proti ktorému sa vedie trestné stíhanie, je splnený dôvod väzby a súd
rozhodol o primeranom uplatnení obmedzení podľa osobitného predpisu, 53)
c) odsúdený, ktorý svojím nezvládateľným agresívnym správaním ohrozuje svoj život,
zdravie alebo život a zdravie iného,
d) zrušené od 1.1.2014.
(2) Do oddielu s bezpečnostným režimom možno umiestniť odsúdeného
a) za obzvlášť závažný zločin, ktorý vykonal ako člen organizovanej, zločineckej
alebo teroristickej skupiny, a z preventívno-bezpečnostných dôvodov,
b) ktorý je navrhnutý na disciplinárne potrestanie pre porušenie ústavného poriadku,
je podozrivý, že sa dopustil trestného činu, a je predpoklad, že by mohol zmariť
riadne vyšetrenie veci, bude v svojej protiprávnej činnosti pokračovať, alebo ak
boli voči nemu použité donucovacie prostriedky; takýto odsúdený môže byť umiestnený
do oddielu na nevyhnutný čas, najviac však na 48 hodín.
(3) O umiestnení odsúdeného do oddielu s bezpečnostným režimom rozhoduje
riaditeľ ústavu. O takomto umiestnení informuje ústav prokurátora vykonávajúceho
dozor nad zachovávaním zákonnosti v ústave.
(4) Odsúdený uvedený v odseku 1 písm. c) sa umiestni do kompenzačnej
miestnosti; o takom umiestnení rozhoduje riaditeľ ústavu na odporúčanie lekára.
(5) Opodstatnenosť umiestnenia odsúdeného do oddielu s bezpečnostným
režimom preskúmava riaditeľ ústavu a prokurátor vykonávajúci dozor nad zachovávaním
zákonnosti v ústave najmenej raz za tri mesiace.
(6) Vychádzky, návštevy a disciplinárne tresty sa vykonávajú oddelene
od ostatných odsúdených.
§ 82
Osobitný oddiel
(1) Do osobitného oddielu sa umiestňujú odsúdení alebo obvinení podľa
osobitného predpisu. 54)
(2) Výkon trestu odsúdených alebo výkon väzby obvinených podľa odseku
1 sa zabezpečí v súlade s vykonávacou dohodou. 54a)
(3) zrušený od 1.1.2014
(4) zrušený od 1.1.2014
(5) zrušený od 1.1.2014.
§ 83
Uzavretý oddiel
(1) Odsúdený, ktorému bol uložený disciplinárny trest podľa § 52 ods.
3 písm. e) až g), sa umiestni do uzavretého oddielu.
(2) Uzavretý oddiel je umiestnený oddelene od ostatných ubytovacích
priestorov v ústave; v uzavretom oddiele určený príslušník zboru vykonáva nepretržitú
službu.
§ 84
Oddiel odsúdených so zdravotným postihnutím
(1) Odsúdeného so zmenenou pracovnou schopnosťou alebo ťažším zdravotným
postihnutím, s dlhodobou závažnou chorobou, ktorá podstatne znižuje jeho pracovnú
schopnosť, u ktorého to vyžaduje zdravotný stav, muži starší ako 65 rokov veku a
ženy staršie ako 60 rokov veku možno po predchádzajúcom posúdení lekára umiestniť
do oddielu pre odsúdených so zdravotným postihnutím. Obmedzenia vyplývajúce z príslušného
stupňa stráženia v ústave sa uplatňujú primerane.
(2) Oddiel výkonu trestu odsúdených so zdravotným postihnutím sa zriaďuje
v nemocnici; ak to počty odsúdených uvedených v odseku 1 odôvodňujú, môže sa zriadiť
aj v ústave.
§ 85
Výstupný oddiel
(1) V ústave sa zriadi výstupný oddiel, do ktorého sa v primeranom
čase pred očakávaným skončením výkonu trestu umiestňuje odsúdený, ktorý bol vo výkone
trestu spravidla viac ako tri roky, a tiež odsúdený, ktorému treba pomôcť pri vytváraní
priaznivých podmienok na samostatný spôsob života; ústav pritom úzko spolupracuje
so štátnymi orgánmi, orgánmi územnej samosprávy, právnickými osobami, fyzickými osobami,
záujmovými združeniami občanov, cirkvami, náboženskými spoločnosťami, nadáciami a
charitatívnymi organizáciami.
(2) Program zaobchádzania s odsúdeným umiestneným do výstupného oddielu
je zameraný na prípravu na plynulý prechod do občianskeho života a samostatný spôsob
života po výkone trestu.
(3) Odsúdenému umiestnenému do výstupného oddielu sa môže povoliť opustenie
ústavu na účel zabezpečenia plynulého prechodu do občianskeho života v trvaní do
päť dní, a to aj opakovane; ak ide o odsúdeného v maximálnom stupni stráženia, iba
so sprievodom príslušníka zboru.
(4) Odsúdený vykonávajúci trest v otvorenom oddelení sa do výstupného
oddielu neumiestňuje. U odsúdeného zaradeného na pracovisko vnútornej prevádzky ústavu
sa predchádzajúca veta použije primerane.
Tretí oddiel
Samospráva
§ 86
Samospráva
(1) Samospráva odsúdených vedie odsúdených k samostatnému riešeniu
problémov, ktoré súvisia so spôsobom ich života v ústave a so zaraďovaním do práce.
Samospráva odsúdených napomáha pri dodržiavaní ústavného poriadku, organizovaní a
zabezpečovaní kultúrno-osvetovej činnosti, riešení otázok súvisiacich s bezpečnosťou
a ochranou zdravia pri práci a podieľa sa tiež na príprave odsúdených na život po
výkone trestu.
(2) Samospráva odsúdených sa zriaďuje v ústavoch s minimálnym stupňom
stráženia a v otvorených oddeleniach; v oddieloch uvedených v § 77 až 83 a v ústavoch
so stredným stupňom stráženia sa samospráva zriaďuje len vtedy, ak je to účelné.
Samosprávu odsúdených si volia odsúdení spravidla na obdobie jedného roka v tajných
voľbách.
(3) Vedúci oddelenia výkonu trestu môže v odôvodnených prípadoch rozhodnúť
o nevymenovaní člena samosprávy alebo člena samosprávy odvolať.
TRETIA ČASŤ
ZODPOVEDNOSŤ ZA ŠKODU
§ 87
Všeobecná zodpovednosť odsúdeného
Odsúdený zodpovedá za škodu spôsobenú zavineným porušením povinnosti alebo
zákazu počas výkonu trestu na majetku štátu v správe ústavu alebo generálneho riaditeľstva.
§ 88
Zodpovednosť odsúdeného za škodu spôsobenú pri plnení pracovných úloh Odsúdený
zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil zboru zavineným porušením povinností pri plnení
pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním v rozsahu a za podmienok ustanovených
v Zákonníku práce. 55)
§ 89
Zodpovednosť za škodu spôsobenú odsúdenému pri plnení pracovných úloh
(1) Za škodu, ktorá vznikla odsúdenému porušením právnych povinností, pri
plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním, zodpovedá odsúdenému zbor
podľa Zákonníka práce; 55) rovnako zodpovedá odsúdenému za škodu na odložených veciach,
pri odvracaní škody a vzniknutú pracovným úrazom alebo chorobou z povolania.
(2) Činnosti pre všeobecný rozvoj odsúdeného a výkon prospešných prác mimo
ústavu sa z hľadiska zodpovednosti za škodu nepovažujú za plnenie pracovných úloh.
Ak došlo k poškodeniu zdravia alebo smrti úrazom, nejde o pracovný úraz; v takom
prípade zbor zodpovedá za spôsobenú škodu podľa Občianskeho zákonníka. 56)
ŠTVRTÁ ČASŤ
TROVY VÝKONU TRESTU
§ 90
Všeobecné ustanovenie
(1) Odsúdený je povinný uhradiť trovy výkonu trestu. 57)
(2) Od povinnosti podľa odseku 1 je odsúdený oslobodený
a) počas nezaradenia
do práce, ak túto skutočnosť odsúdený svojím konaním nezavinil sám a ústav ho nemohol
pre nedostatok pracovných príležitostí zaradiť do práce,
b) do dovŕšenia 18 rokov jeho veku,
c) počas zaradenia do vzdelávacích činností, ak nebol zaradený do práce a súčasne
neodmietol činnosti pre všeobecný rozvoj osobnosti odsúdeného alebo výkon prospešných
prác mimo ústavu,
d) počas účasti ako svedka na súdnom konaní,
e) ak tak ustanovuje medzinárodná zmluva.
§ 91
Úhrada zavinených trov výkonu trestu
(1) Odsúdený je povinný uhradiť tiež zavinené trovy výkonu trestu
a)
za výkon disciplinárneho trestu celodenného umiestnenia do uzavretého oddielu a disciplinárneho
trestu umiestnenia do samoväzby,
b) ak neodôvodnene odmietol pracovať alebo počas pracovnej zmeny nepodal žiadny pracovný
výkon, čím zavinene spôsobil, že sa trovy výkonu trestu nemohli uhradiť zrážkou z
jeho pracovnej odmeny,
c) za obdobie liečebnej starostlivosti, ak si úmyselne spôsobil alebo inému dovolil
spôsobiť mu ujmu na zdraví, bez závažných dôvodov sa odmietol podrobiť lekárskemu
zákroku, na ktorý dal podnet alebo predchádzajúci súhlas, alebo opakovane porušil
liečebný režim,
d) za dobu trvania predvedenia pred orgán činný v trestnom konaní alebo súd ako účastník
konania alebo ak bol na tento účel prechodne premiestnený do iného ústavu, hoci bol
príslušným orgánom poučený, že jeho účasť na úkone alebo pojednávaní nie je nevyhnutná,
a z tohto dôvodu nepracoval.
(2) Výška zavinených trov výkonu trestu za každý aj začatý deň podľa odseku
1 je jedna štyridsatina zo sumy životného minima podľa osobitného predpisu; 14a)
suma sa zaokrúhľuje tak, že suma nižšia ako polovica eurocenta sa zaokrúhľuje smerom
nadol na najbližší eurocent a suma rovnajúca sa alebo vyššia ako polovica jedného
eurocenta sa zaokrúhľuje smerom nahor na najbližší eurocent.
§ 92
Úhrada zvýšených trov výkonu trestu
(1) Odsúdený je povinný uhradiť zvýšené trovy na svoje stráženie a dopravu
vynaložené ústavom, ak
a) si spôsobil úmyselne alebo inému dovolil spôsobiť mu ujmu na zdraví,
bez závažných dôvodov odmietol podrobiť sa lekárskemu zákroku, na ktorý dal podnet
alebo predchádzajúci súhlas, opakovane porušil liečebný režim alebo ak inému odsúdenému
spôsobil ujmu na zdraví a ústavu vznikli zvýšené trovy na stráženie, náklady na dopravu
a predvedenie do zdravotníckeho zariadenia,
b) trval na predvedení pred orgán činný v trestnom konaní alebo súd ako
účastník konania alebo bol na tento účel prechodne premiestnený do iného ústavu,
hoci bol poučený, že jeho účasť na úkone alebo pojednávaní nie je nevyhnutná,
c) navštívil odsúdeného alebo obvineného v inom ústave.
(2) Odsúdený je povinný uhradiť zvýšené trovy výkonu trestu vynaložené
ústavom na toxikologický rozbor, ak bol ten vyhodnotený ako pozitívny.
(3) Odsúdený je povinný uhradiť zvýšené trovy výkonu trestu, ktoré vynaložil
ústav alebo Policajný zbor pri pátraní po ňom a pri jeho predvedení, ak
a) ušiel,
b) nedovolene sa vzdialil z nestráženého pracoviska alebo otvoreného oddelenia,
c) sa bezdôvodne včas nevrátil z
1. mimoriadneho voľna na opustenie ústavu podľa
§ 50 ods. 3 písm. f),
2. opustenia ústavu udeleného podľa § 65 ods. 1, § 85 ods. 3,
3.
vychádzky mimo ústavu podľa § 72 ods. 4, § 76 ods. 2 písm. f),
4. voľného pohybu podľa
§ 76 ods. 2 písm. c).
(4) Úhrada zvýšených trov výkonu trestu je príjmom ústavu.
§ 93
Spoločné ustanovenia
(1) Ústav a generálne riaditeľstvo môže trvale upustiť od vymáhania zavinených
a zvýšených trov spojených s výkonom trestu
a) odsúdenému, ktorý bol vyhostený alebo vydaný do cudziny, alebo cudzincovi,
ktorý sa nezdržiava v Slovenskej republike a nemá na jej území majetok, ktorý možno
postihnúť exekúciou alebo výkonom rozhodnutia,
b) ak je zrejmé, že suma, ktorá by sa vymohla, nepostačí ani na pokrytie
nákladov spojených s ich vymáhaním,
c) ak vymáhanie zavinených a zvýšených trov výkonu trestu je spojené
s nadmernými ťažkosťami, pričom je zrejmé, že ďalšie vymáhanie nebude viesť ani k
čiastočnému uspokojeniu pohľadávky,
d) ak je zrejmé, že majetok odsúdeného nepostačí ani na čiastočné uspokojenie
pohľadávky,
e) ak sa v období viac ako troch rokov bezvýsledne viedol výkon rozhodnutia,
f) ak nemohlo dôjsť k uspokojeniu pohľadávky ani vymáhaním od dedičov
odsúdeného.
(2) Ústav a generálne riaditeľstvo trvale upustí od vymáhania zavinených
a zvýšených trov spojených s výkonom trestu, ak pohľadávka spojená so zavinenými
a zvýšenými trovami výkonu trestu sa premlčala a odsúdený vzniesol námietku premlčania.
(3) Ústav alebo generálne riaditeľstvo vyradí z evidencie pohľadávku, ktorá
je nevymožiteľná. Za nevymožiteľnú sa považuje pohľadávka, na ktorú nemožno z dôvodu
uplynutia času 58) nariadiť výkon rozhodnutia.
(4) Na trvalé upustenie od vymáhania pohľadávky vyššej ako desaťnásobok
minimálnej mzdy sa vyžaduje súhlas ministerstva.
(5) Rozhodnutie o trvalom upustení od vymáhania pohľadávky spojenej so
zavinenými a zvýšenými trovami výkonu trestu musí obsahovať najmä právny dôvod vzniku
pohľadávky, výšku pohľadávky a dôvody upustenia od vymáhania pohľadávky. Na vydanie
rozhodnutia o trvalom upustení od vymáhania pohľadávky sa nevzťahujú všeobecné predpisy
o správnom konaní; toto rozhodnutie nie je možné preskúmať súdom. Odsúdený sa o trvalom
upustení od vymáhania pohľadávky neupovedomuje.
(6) Pri trvalom upustení od vymáhania pohľadávok za náhradu škody na majetku
štátu v správe ústavu alebo generálneho riaditeľstva sa postupuje primerane podľa
odsekov 1 až 4.
(7) Ak odsúdený zomrel, pri vymáhaní trov spojených s výkonom trestu, zvýšených
trov výkonu trestu a sumy určenej na náhradu škody na majetku štátu v správe ústavu
alebo generálneho riaditeľstva sa postupuje podľa Občianskeho zákonníka. 60)
(8) Právo vymáhať pohľadávky na základe rozhodnutí o zavinených a zvýšených
trovách výkonu trestu a sume určenej na náhradu škody na majetku štátu v správe ústavu
alebo generálneho riaditeľstva sa premlčí po troch rokoch po uplynutí lehoty určenej
na splnenie uloženej povinnosti.
(9) Preplatky odsúdeného na jednotlivých druhoch trov alebo škode na majetku
štátu sa použijú na započítanie nedoplatkov odsúdeného na iných trovách alebo škode
na majetku štátu. Preplatok, ktorý vznikol úhradou poštovým poukazom, sa do výšky
3,31 eura odsúdenému nevracia a je príjmom štátneho rozpočtu.
(10) Zavinené trovy výkonu trestu, zvýšené trovy výkonu trestu a sumy určené
na náhradu škody na majetku štátu v správe ústavu alebo generálneho riaditeľstva
môže riaditeľ ústavu na písomnú žiadosť odsúdeného odpustiť, ak to vyžaduje záujem
na resocializácii odsúdeného alebo jej dovŕšení.
(11) Rozhodnutie o odpustení pohľadávky spojenej so zavinenými a zvýšenými
trovami výkonu trestu a náhradou škody na majetku štátu v správe ústavu alebo generálneho
riaditeľstva musí obsahovať najmä právny dôvod vzniku pohľadávky, výšku pohľadávky
a dôvody odpustenia tejto pohľadávky. Na vydanie rozhodnutia o odpustení pohľadávky
sa nevzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní; toto rozhodnutie nie je možné
preskúmať súdom.
PIATA ČASŤ
PREPUSTENIE Z VÝKONU TRESTU
§ 94
Prepustenie z výkonu trestu
(1) Ústav prepustí odsúdeného z výkonu trestu, ak
a) sa skončila doba
výkonu trestu ustanovená vo vykonateľnom rozhodnutí súdu a nebolo vydané nariadenie
súdu na výkon ďalšieho trestu,
b) súd alebo prokurátor písomne nariadil, aby bol odsúdený prepustený na slobodu,
c) súd písomne nariadil, aby bol odsúdený prepustený na výkon trestu domáceho väzenia,
d) tak rozhodol prezident Slovenskej republiky pri udeľovaní milosti,
e) tak písomne nariadil minister alebo generálny prokurátor Slovenskej republiky.
(2) Ak odsúdený nemá pri prepustení z výkonu trestu odev a obuv zodpovedajúce
klimatickým podmienkam alebo peňažné prostriedky na svojom konte na ich zakúpenie,
ústav odsúdenému bezplatne poskytne primeraný odev a obuv.
(3) Odsúdenému, ktorý nemá dostatok peňažných prostriedkov na cestovné
a stravné podľa § 28 ods. 7, ústav môže zo svojho rozpočtu poskytnúť stravu alebo
stravné na jeden deň, nenávratný peňažný príspevok na cestovný lístok alebo cestovný
lístok na území Slovenskej republiky.
(4) Na účely pokračovania v činnostiach podporujúcich a rozvíjajúcich
zmysel pre zodpovednosť, dodržiavanie zákonov a spoločenských noriem po skončení
výkonu trestu a na zabezpečenie opatrení na predchádzanie vzniku krízových situácií
v rodine zašle ústav oznámenie o nadchádzajúcom prepustení odsúdeného
a) príslušnému
orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately,
b) príslušnému orgánu miestnej štátnej správy a
c) organizácii, ktorá podľa § 66 spolupracovala so zborom pri zaobchádzaní s odsúdeným
a odsúdeným poskytuje aktivity aj po skončení výkonu trestu.
(5) Oznámenie o nadchádzajúcom prepustení z výkonu trestu obsahuje meno,
priezvisko, adresu trvalého a prechodného pobytu odsúdeného, označenie trestného
činu, pre ktorý bol odsúdený vo výkone trestu, a termín prepustenia z výkonu trestu.
Organizácii podľa odseku 4 písm. c) sa oznámenie zasiela len s písomným súhlasom
odsúdeného.
ŠIESTA ČASŤ
ÚMRTIE ODSÚDENÉHO
§ 95
Postup pri úmrtí odsúdeného
(1) Každý, kto sa dozvedel o úmrtí odsúdeného alebo našiel mŕtve telo odsúdeného
v miestach, kde sa vykonáva trest, je povinný takú skutočnosť bezodkladne oznámiť
riaditeľovi ústavu alebo ním určenému príslušníkovi zboru.
(2) Odsúdený vo výkone trestu si povinnosť podľa odseku 1 splní, ak takú
skutočnosť oznámi ktorémukoľvek príslušníkovi zboru.
(3) Riaditeľ ústavu alebo ním určený príslušník zboru pri úmrtí podľa odseku
1 vyrozumie príslušný orgán činný v trestnom konaní alebo súd, prokurátora, ktorý
vykonáva dozor nad zachovávaním zákonnosti v ústave, obhajcu, generálne riaditeľstvo
a blízku osobu zomrelého; ďalej postupuje podľa osobitných predpisov. 61)
SIEDMA ČASŤ
DOZOR A KONTROLA NAD VÝKONOM TRESTU
§ 96
Dozor prokurátora
Dozor nad zachovávaním zákonnosti v ústave vykonáva prokurátor podľa osobitného
predpisu. 62)
§ 97
Kontrola
(1) Kontrolu výkonu trestu v ústave vykonávajú:
a) Národná rada Slovenskej
republiky,
b) minister a osoby ním poverené,
c) generálny riaditeľ a osoby ním poverené,
d) právnické osoby alebo fyzické osoby, ak tak ustanovuje osobitný predpis alebo
medzinárodný dohovor, ktorým je Slovenská republika viazaná. 63)
(2) Ustanovením odseku 1 nie je dotknutá povinnosť zboru v rozsahu jeho
pôsobnosti vykonávať vlastnú kontrolnú činnosť.
ÔSMA ČASŤ
KONANIE VO VECIACH SÚVISIACICH S VÝKONOM TRESTU
§ 97a
(1) Ústav alebo generálne riaditeľstvo koná vo veci:
a) disciplinárnej
odmeny,
b) disciplinárneho previnenia,
c) náhrady škody na majetku štátu v správe ústavu alebo generálneho riaditeľstva
(ďalej len "konanie o náhrade škody"),
d) zvýšených trov výkonu trestu a zavinených trov výkonu trestu (ďalej len "konanie
o zvýšených a zavinených trovách"),
e) zhabania veci.
(2) Na konanie podľa odseku 1 sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom
konaní. 63a)
§ 97b
Príslušnosť
(1) Konanie vo veciach súvisiacich s výkonom trestu v prvom stupni uskutočňuje
a rozhoduje v ňom príslušník zboru alebo zamestnanec zboru určený podľa tohto zákona
(ďalej len "oprávnený orgán").
(2) V konaní podľa § 97a ods. 1 písm. a) a b) (ďalej len "disciplinárne
konanie") je oprávneným orgánom v rozsahu ustanovenej disciplinárnej právomoci riaditeľ
ústavu, vedúci oddelenia výkonu trestu, vedúci otvoreného oddelenia a pedagóg.
(3) V konaní o náhrade škody, ak škoda neprevyšuje trojnásobok minimálnej
mzdy, 30) je oprávneným orgánom určený príslušník zboru alebo zamestnanec zboru.
O škode prevyšujúcej trojnásobok minimálnej mzdy rozhoduje súd.
(4) V konaní o zvýšených a zavinených trovách je oprávneným orgánom určený
príslušník zboru alebo zamestnanec zboru.
(5) V konaní podľa § 97a ods. 1 písm. e) je oprávneným orgánom určený príslušník
zboru.
(6) Miestna príslušnosť oprávneného orgánu je určená v konaní podľa
a)
§ 97a ods. 1 písm. a), b) a d) miestom, v ktorom odsúdený vykonáva trest,
b) § 97a ods. 1 písm. c) a e) miestom, v ktorom nastala skutočnosť rozhodná pre začatie
konania.
(6) Na urýchlenie konania alebo z iného dôležitého dôvodu môže miestne
príslušný oprávnený orgán postúpiť vec na konanie inému vecne príslušnému oprávnenému
orgánu.
§ 97c
Účastník konania
Účastníkom konania je odsúdený, ktorý dal svojím správaním podnet na začatie
konania; účastníkom konania je aj ten, kto tvrdí, že môže byť rozhodnutím podľa tohto
zákona vo svojich právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach priamo
dotknutý, a to až do času, kým sa preukáže opak.
§ 97d
Začatie konania
(1) Konanie sa začína na základe vlastného zistenia oprávneného orgánu,
na návrh ktoréhokoľvek príslušníka alebo zamestnanca zboru, na podnet iného správneho
orgánu 63a) alebo na základe záznamu spísaného na predpísanom tlačive (ďalej len
"záznam"). Zo záznamu musia byť zrejmé údaje o disciplinárnom previnení, o spôsobení
škody alebo o iných okolnostiach oprávňujúcich začatie konania.
(2) Ak § 52a ods. 4 neustanovuje inak, konať vo veciach uvedených v § 97a
ods. 1 nemožno, ak od skutočnosti rozhodnej pre začatie konania uplynuli viac ako
dva roky.
(3) Ak § 52a ods. 4 neustanovuje inak, oprávnený orgán je povinný rozhodnúť
vo veci do 30 dní od začatia konania; vo zvlášť zložitých prípadoch rozhodne najneskôr
do 60 dní.
(4) Konanie je začaté dňom, keď oprávnený orgán urobil voči účastníkovi
konania prvý úkon. Písomné oznámenie o začatí konania sa nevydáva.
§ 97e
Zastavenie konania
(1) Konanie oprávnený orgán zastaví, ak
a) odpadol dôvod konania začatého
z podnetu oprávneného orgánu, ktoréhokoľvek príslušníka zboru alebo zamestnanca zboru,
b) spáchanie disciplinárneho previnenia alebo spôsobenie škody nebolo odsúdenému
preukázané,
c) účastník konania na výzvu oprávneného orgánu v určenej lehote neodstránil nedostatky
svojho podania a bol o možnosti zastavenia konania poučený,
d) účastník konania písomne vzal odvolanie späť, kým sa o ňom nerozhodlo,
e) účastník konania zomrel alebo bol vyhlásený za mŕtveho,
f) účastník konania a oprávnený orgán uzavreli dohodu na dobrovoľné plnenie podľa
§ 97k.
(2) Proti rozhodnutiu o zastavení konania nie je prípustné odvolanie a
rozhodnutie podľa odseku 1 písm. e) alebo písm. f) sa iba vyznačí v spise.
§ 97f
Lehoty
(1) Ak je to potrebné, oprávnený orgán určí na vykonanie úkonu v konaní
primeranú lehotu.
(2) Do lehoty určenej podľa dní sa nezapočítava deň, keď došlo ku skutočnosti
určujúcej začiatok lehoty. Ak koniec lehoty pripadne na sobotu, nedeľu alebo sviatok,
je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň. Lehota určená podľa
hodín začína plynúť začatím úkonu.
(3) Lehota je zachovaná aj vtedy, ak podanie bolo v lehote podané na pošte
a adresované oprávnenému orgánu, u ktorého sa má podať alebo ktorý má vo veci rozhodnúť.
V pochybnostiach sa považuje lehota za zachovanú, ak sa nepreukáže opak.
§ 97g
Oznamovanie a doručovanie
(1) Ak sa v § 72 ods. 9 alebo v tejto časti neustanovuje inak, rozhodnutie
sa oznamuje ústnym vyhlásením, a ak to nie je možné, doručením písomného vyhotovenia
rozhodnutia do vlastných rúk.
(2) Ak účastník konania o to pri ústnom vyhlásení rozhodnutia požiada,
doručí sa mu písomné vyhotovenie rozhodnutia. Deň doručenia písomného vyhotovenia
rozhodnutia je dňom jeho oznámenia.
(3) Rozhodnutie v konaní podľa § 97a ods. 1 písm. e) sa oznamuje doručením
rovnopisu rozhodnutia písomného vyhotovenia do vlastných rúk.
(4) Ak nemožno písomné vyhotovenie rozhodnutia alebo rovnopis rozhodnutia
doručiť účastníkovi konania priamo, doručí sa prostredníctvom poštového podniku 11a)
na poslednú známu adresu ako doporučená zásielka s doručenkou s poznámkou "do vlastných
rúk". Povinnosť doručiť rozhodnutie je splnená, len čo účastník konania písomnosť
prevezme alebo jej prijatie odmietne; na tento následok musí doručovateľ adresáta
upozorniť. Ak sa písomnosť uložená na pošte nevyzdvihla, nastanú účinky jej doručenia
na tretí deň od jej uloženia.
(5) Účastník konania potvrdí ústne vyhlásenie alebo doručenie rozhodnutia
svojím podpisom; ak to odsúdený odmietne, príslušník zboru v prítomnosti tretej osoby
uvedie túto skutočnosť na predpísanom tlačive, pripojí dátum, svoj podpis, meno a
priezvisko prítomnej tretej osoby a jej podpis. Za deň oznámenia rozhodnutia sa považuje
aj deň odmietnutia potvrdenia podľa prvej vety, na čo musí byť účastník upozornený.
(6) V konaní, v ktorom je ustanovený opatrovník, sa rozhodnutie oznamuje
aj opatrovníkovi.
(7) Odseky 1 až 5 sa primerane vzťahujú aj na oznamovanie a doručovanie
ďalších písomností.
§ 97h
Podklad rozhodnutia
(1) Oprávnený orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci,
a to v rozsahu nevyhnutnom na jeho rozhodnutie, a na tento účel si obstarať potrebné
podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. Priznanie
odsúdeného nezbavuje oprávnený orgán povinnosti preskúmať a dostupnými prostriedkami
zistiť skutkový stav veci.
(2) V konaní je dôkazným prostriedkom všetko, čo môže prispieť k objasneniu
skutku, najmä vlastné zistenia príslušníka zboru alebo zamestnanca zboru, výpoveď
obvineného alebo inej osoby, veci, listiny a obhliadka. Dôkazy musia byť označené
konkrétne, a to takým spôsobom, aby ich bolo možné preveriť. Skutočnosti všeobecne
známe alebo známe oprávnenému orgánu z jeho činnosti netreba dokazovať.
(3) Účastník konania je oprávnený navrhovať na podporu svojich tvrdení
dôkazy.
(4) Ak je dôkazným prostriedkom výpoveď svedka, uvedie sa stručný obsah
výpovede s jeho vlastnoručným podpisom. Každý je povinný vypovedať ako svedok; musí
vypovedať pravdivo a nesmie nič zamlčovať. Svedok je oprávnený odoprieť vypovedať,
ak by výpoveďou spôsobil nebezpečenstvo trestného stíhania sebe alebo blízkej osobe.
63b) Svedok je oprávnený odoprieť vypovedať aj vtedy, ak by výpoveďou porušil spovedné
tajomstvo alebo tajomstvo informácie, ktorá mu bola zverená ústne alebo písomne pod
podmienkou mlčanlivosti ako osobe poverenej pastoračnou starostlivosťou. O dôvodnosti
odopretia výpovede rozhoduje oprávnený orgán. Oprávnený orgán poučí svedka o možnosti
odoprieť výpoveď, o jeho povinnosti vypovedať pravdivo a nič nezamlčať a o právnych
následkoch nepravdivej alebo neúplnej výpovede.
(5) Ak je to potrebné na objasnenie skutku, oprávnený orgán môže zaistiť
vec alebo listinu na nevyhnutne potrebný čas. Oprávnený orgán môže uložiť osobe,
ktorá má listinu potrebnú na vykonanie dôkazov, aby ju predložila. Náklady spojené
s predložením listiny, ktoré vznikli tomu, kto nie je účastníkom konania, uhrádza
oprávnený orgán.
(6) Ak sa v konaní vyskytne otázka, o ktorej už bolo právoplatne rozhodnuté,
je oprávnený orgán takým rozhodnutím viazaný.
(7) Oprávnený orgán hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy založenej na starostlivom
uvážení všetkých okolností prípadu, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v
ich vzájomnej súvislosti.
§ 97i
Rozhodnutie
(1) Rozhodnutie musí byť v súlade s právnymi predpismi, musí vychádzať
zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu a obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie
o odvolaní. V písomnom vyhotovení rozhodnutia sa tiež uvedie, kto rozhodnutie vydal,
dátum vydania rozhodnutia a označenie účastníka konania. Rozhodnutie musí byť podpísané
s uvedením hodnosti, mena, priezviska a funkcie toho, kto ho vydal, opatrené odtlačkom
pečiatky so štátnym znakom a oznámené účastníkovi konania.
(2) Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovení právneho predpisu,
podľa ktorého bolo rozhodnuté. Ak sa v rozhodnutí ukladá povinnosť na plnenie, ustanoví
sa pre ňu rozsah plnenia a lehota.
(3) V odôvodnení rozhodnutia sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom
na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený oprávnený orgán pri hodnotení dôkazov a
pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval.
(4) Poučenie o odvolaní obsahuje údaj, či je rozhodnutie konečné alebo
či sa možno proti nemu odvolať, v akej lehote a u ktorého oprávneného orgánu.
(5) Chyby v písaní, počítaní a iné zrejmé nesprávnosti v písomnom vyhotovení
rozhodnutia oprávnený orgán aj bez návrhu opraví a vyrozumie o tom účastníka konania.
(6) Oznámené rozhodnutie, proti ktorému nemožno podať odvolanie, je právoplatné.
(7) Rozhodnutie je vykonateľné, ak uplynula lehota na plnenie. Ak v rozhodnutí
nie je uložená povinnosť na plnenie, rozhodnutie je vykonateľné, ak nadobudlo právoplatnosť
alebo ak odvolanie nemá odkladný účinok.
§ 97j
Odvolacie konanie
(1) Ak sa v § 59g ods. 2, § 60 ods. 4 alebo v tejto časti neustanovuje
inak, pokiaľ sa účastník konania odvolania písomne alebo ústne do zápisnice nevzdal,
proti rozhodnutiu možno podať odvolanie v konaniach podľa § 97a ods. 1 písm. a) až
c) do troch dní a v konaniach podľa § 97a ods. 1 písm. d) a e) do desiatich dní odo
dňa oznámenia rozhodnutia.
(2) Odvolanie nemá odkladný účinok okrem odvolania proti rozhodnutiu o
uložení disciplinárneho trestu podľa § 52 ods. 3 písm. a) až d).
(3) Odvolanie sa podáva písomne alebo ústne oprávnenému orgánu, ktorý rozhodnutie
vydal. Ak bolo odvolanie podané písomne, vyznačí sa na ňom dátum jeho prevzatia oprávneným
orgánom. O odvolaní podanom ústne sa urobí záznam na predpísanom tlačive, v ktorom
sa uvedú podstatné dôvody odvolania a dátum jeho podania.
(4) Ak odsúdený v dôsledku nesprávneho poučenia alebo preto, že nebol poučený
vôbec, podal odvolanie po uplynutí lehoty ustanovenej týmto zákonom alebo podal odvolanie
nepríslušnému orgánu, predpokladá sa, že ho podal včas a príslušnému orgánu, ak tak
urobil najneskôr do 15 dní odo dňa, keď mu bolo rozhodnutie oznámené.
(5) Oprávnený orgán príslušný na rozhodovanie o odvolaní (ďalej len "odvolací
orgán") môže odpustiť zmeškanie lehoty, ak k nemu došlo zo závažných dôvodov a účastník
konania o to požiada do 15 dní odo dňa, keď pominul dôvod zmeškania, a zároveň podá
odvolanie.
(6) Oprávnený orgán, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal, môže o odvolaní
sám rozhodnúť, ak odvolaniu v plnom rozsahu vyhovie; ak tak neurobí, je povinný bez
zbytočného odkladu, najneskôr do 30 dní od doručenia odvolania, predložiť odvolanie
spolu s výsledkami doplneného konania a so spisovým materiálom odvolaciemu orgánu
na rozhodnutie.
(7) Odvolacím orgánom je
a) v disciplinárnom konaní vedúci oddelenia
výkonu trestu alebo vedúci otvoreného oddelenia, ak rozhodnutie vydal pedagóg; riaditeľ
ústavu, ak rozhodnutie vydal vedúci oddelenia výkonu trestu alebo vedúci otvoreného
oddelenia,
b) v konaní o náhrade škody riaditeľ ústavu alebo generálny riaditeľ v prípade škody,
ktorá vznikla na majetku štátu v správe generálneho riaditeľstva,
c) v konaní o zvýšených a zavinených trovách a v konaní podľa § 97a ods. 1 písm.
e) riaditeľ ústavu.
(8) Odvolací orgán je povinný rozhodnúť o odvolaní najneskôr do 30 dní
od jeho doručenia odvolaciemu orgánu. V odôvodnených prípadoch môže lehotu predlžiť,
najdlhšie na dobu 60 dní, o čom upovedomí účastníka konania.
(9) Odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu; ak
je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené nedostatky odstráni
a
a) ak sú na to dôvody, rozhodnutie zmení alebo zruší,
b) odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí,
c) rozhodnutie zruší a vec vráti oprávnenému orgánu, ktorý ho vydal, na nové prejednanie
a rozhodnutie, ak je to vhodnejšie najmä z dôvodov možnosti iných skutkových záverov,
rýchlosti alebo hospodárnosti; oprávnený orgán je právnym názorom odvolacieho orgánu
viazaný.
(10) Účastník konania môže písomne vziať odvolanie späť, kým sa o ňom nerozhodlo.
Ak účastník konania vzal odvolanie späť, nemôže sa znovu odvolať.
(11) Proti rozhodnutiu o odvolaní sa nemožno odvolať.
(12) Proti rozhodnutiu riaditeľa ústavu v disciplinárnom konaní, ak nejde
o rozhodnutie o odvolaní, možno podať rozklad. O rozklade rozhoduje riaditeľ ústavu
na základe návrhu ním ustanovenej osobitnej komisie; proti tomuto rozhodnutiu sa
nemožno odvolať. Pre rozklad a konanie o ňom platia ustanovenia o odvolaní.
§ 97k
Dohoda na dobrovoľné plnenie
Pred vydaním rozhodnutia môžu v konaní o náhrade škody a v konaní o zavinených
a zvýšených trovách účastník konania a oprávnený orgán uzavrieť písomnú dohodu na
dobrovoľné plnenie.
§ 97l
Výkon rozhodnutia
Ak účastník konania nesplní v určenej lehote dobrovoľne povinnosť uloženú
mu rozhodnutím, rozhodnutie vykonáva a pohľadávku vymáha ústav, ktorý pohľadávku
spravuje; 63c) ak účastník konania bol z výkonu trestu odňatia slobody prepustený,
rozhodnutie vykonáva generálne riaditeľstvo podľa všeobecného predpisu o správnom
konaní. 63c)
§ 97m
Súčinnosť tretích osôb
(1) Poisťovňa je na účely rozhodovania podľa tohto zákona alebo výkonu
rozhodnutia povinná oznámiť ústavu alebo generálnemu riaditeľstvu na jeho písomnú
žiadosť výplaty poistných plnení odsúdeným.
(2) Banka a pobočka zahraničnej banky je povinná ústavu alebo generálnemu
riaditeľstvu na jeho žiadosť poskytnúť podľa osobitného predpisu 63d) údaje nevyhnutné
na účely výkonu rozhodnutia od odsúdeného, ktorý je klientom banky alebo pobočky
zahraničnej banky.
(3) Štátny orgán, obec, notár alebo iná osoba, ktorá z úradnej moci alebo
vzhľadom na predmet svojej činnosti vedie evidenciu osôb a majetku, je na účely rozhodovania
v konaní podľa tohto zákona alebo výkonu rozhodnutia povinná oznámiť ústavu alebo
generálnemu riaditeľstvu na jeho písomnú žiadosť potrebné údaje.
(4) Iná osoba, ktorá ma údaje, listiny a iné veci potrebné na účely rozhodovania
v konaní podľa tohto zákona alebo výkonu rozhodnutia, je povinná ústavu alebo generálnemu
riaditeľstvu na jeho písomnú žiadosť tieto údaje poskytnúť, listiny a veci vydať
alebo vypožičať, ak možno od nej splnenie tejto povinnosti požadovať.
(5) Poštový podnik 11a) je povinný oznámiť ústavu alebo generálnemu riaditeľstvu
na jeho písomnú žiadosť údaje potrebné na účely rozhodovania podľa tohto zákona alebo
výkonu rozhodnutia, najmä totožnosť osôb, ktoré majú prenajaté poštové priečinky,
údaje o počte došlých zásielok a o ich odosielateľoch, úhrn súm doručených povinnému
poštovým podnikom alebo do jeho poštového priečinka, totožnosť prijímateľa zásielok
poste restante, alebo umožniť ústavu alebo generálnemu riaditeľstvu tieto údaje získať
v poštovom podniku a správnosť údajov oznámených poštovým podnikom na mieste preveriť.
Tým nie sú dotknuté ustanovenia osobitného predpisu o poštových službách. 11d)
(6) Súčinnosť podľa odsekov 1 až 5 sa poskytuje bezodplatne.
§ 97n
(1) Rozhodnutie o uložení disciplinárnej odmeny a rozhodnutie o uložení
disciplinárneho trestu nie je preskúmateľné súdom; to neplatí, ak ide o rozhodnutie
o uložení disciplinárneho trestu za konanie odsúdeného, ktoré má znaky priestupku.
(2) Ak pohľadávka štátu vznikla na základe rozhodnutia vydaného podľa tohto
zákona, úroky z omeškania sa neuplatňujú a nevymáhajú.
DEVIATA ČASŤ
SPOLOČNÉ, PRECHODNÉ A ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA
§ 98
Spoločné ustanovenia
(1) Kde sa v tomto zákone hovorí o ústave, rozumie sa tým aj nemocnica.
(2) Ustanovenia tohto zákona sa na odsúdených umiestnených v nemocnici,
v zdravotníckom zariadení, v ústave alebo v inom zdravotníckom zariadení uplatňujú
primerane podľa zdravotného stavu odsúdeného, odporúčania lekára a prostredia, v
ktorom sa odsúdený nachádza.
(3) Príbuzenský vzťah je blízka osoba povinná preukázať výpisom z matriky,
sobášnym listom, rodným listom alebo iným dokladom. Ak odsúdený žil pred nástupom
do výkonu trestu ako druh a družka, predloží druh alebo družka potvrdenie o prihlásení
k pobytu alebo zdieľaní spoločnej domácnosti s odsúdeným pred nástupom do výkonu
trestu. 64) Uvedené doklady nie je blízka osoba povinná preukázať, ak údaje v nich
obsiahnuté je možné získať z informačných systémov verejnej správy podľa osobitného
predpisu. 64a)
(4) Na účely ochrany života a zdravia odsúdených, príslušníkov zboru a
iných osôb možno cely v oddiele s bezpečnostným režimom, v uzavretom oddiele, oddiele
doživotných trestov, určené cely v oddiele špecializovaného zaobchádzania a kompenzačné
miestnosti vybaviť kamerovým systémom; o tejto skutočnosti musí byť odsúdený oboznámený
v ústavnom poriadku.
(5) Ak sa vedie proti odsúdenému počas výkonu trestu trestné stíhanie,
postupuje sa podľa osobitného predpisu. 53)
(6) Ak sa odsúdený bez závažných dôvodov nevrátil v určenom termíne z mimoriadneho
voľna na opustenie ústavu podľa § 51 ods. 4 až 6, opustenia ústavu podľa § 65 alebo
§ 85 ods. 3 alebo vychádzky mimo ústavu podľa § 72 ods. 4 alebo § 76 ods. 2 písm.
f), čas, po ktorý sa neoprávnene zdržiaval mimo ústavu, sa do výkonu trestu nezapočítava.
§ 99
Osobné údaje o odsúdenom a odoberanie identifikačných znakov
(1) Zbor na účely zabezpečenia činností súvisiacich s účelom výkonu trestu
spracúva osobné údaje o odsúdenom v rozsahu identifikačných znakov a údajov podľa
osobitného predpisu, 65) ako aj tieto údaje o jeho osobe:
a) meno, priezvisko, rodné
priezvisko, rodné číslo, titul, vedecká hodnosť, predchádzajúce meno a priezvisko,
ak ich má odsúdený zmenené,
b) dátum a miesto narodenia,
c) adresa trvalého pobytu a prechodného pobytu,
d) štátna príslušnosť,
e) číslo občianskeho preukazu, cestovného dokladu alebo iného dokladu preukazujúceho
totožnosť odsúdeného, miesto a dátum jeho vydania,
f) vzdelanie,
g) zamestnanie a odborné znalosti,
h) osobné, rodinné a sociálne anamnestické údaje, najmä rodinný stav, závislosť od
požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok, závery psychologického
vyšetrenie osobnosti,
i) zdravotná klasifikácia,
j) údaje prevzaté z rozhodnutí orgánov činných v trestnom konaní a súdu oznámených
ústavu,
k) poznatky o priebehu výkonu trestu, najmä údaje o mieste a dobe výkonu trestu,
udelených disciplinárnych odmenách, uložených disciplinárnych trestoch, poznatkoch
o plnení programu zaobchádzania.
(2) Zbor nemá povinnosť informovať o obsahu údajov podľa odseku 1 písm.
h) a k).
§ 101
Výkon postupne uložených trestov
(1) Postupne uložené doteraz celkom nevykonané tresty sa považujú z hľadiska
výkonu trestu za trest jediný.
(2) Ak je pri postupne uložených trestoch ustanovený rôzny spôsob výkonu
trestu, možno odsúdeného do termínu určenia spoločného spôsobu výkonu postupne uložených
trestov súdom premiestniť do ústavu s najvyšším stupňom stráženia podľa uložených
trestov.
§ 102
Splnomocňovacie ustanovenia
(1) Ministerstvo ustanoví všeobecne záväzným právnym predpisom podrobnosti
o
a) prijímaní, umiestňovaní, premiestňovaní, podmienečnom prepustení a
prepustení odsúdených,
b) vnútornej diferenciácii,
c) zaobchádzaní s odsúdenými,
d) zabezpečovaní práv odsúdených,
e) zaraďovaní odsúdených do práce,
f) zabezpečení poriadku a bezpečnosti v ústavoch,
g) disciplinárnych odmenách, disciplinárnych trestoch a rozsahu disciplinárnej
právomoci,
h) účasti orgánov a organizácií na výkone trestu,
i) výkone trestu pri niektorých kategóriách odsúdených a o špecializovanom
výkone trestu,
j) podmienkach a výkone ochranného liečenia nariadeného súdom počas výkonu
trestu,
k) nakladaní s peňažnými prostriedkami odsúdeného,
l) nosení preukazu odsúdeného,
m) určení výšky a náhrade škody na majetku štátu v správe ústavu,
n) určení zrážok na úhradu zavinených trov výkonu trestu odsúdených,
o) určení zrážok na úhradu zvýšených trov výkonu trestu odsúdených,
p) určení zrážok na úhradu trov výkonu trestu odsúdených,
q) zrážkach z čistej pracovnej odmeny, nemocenských dávok a úrazových
dávok,
r) postupe ústavu s čistou pracovnou odmenou, nemocenskými dávkami a
úrazovými dávkami odsúdeného v prípadoch, ak tieto nepodliehajú zrážkam,
s) použití vreckového konta a osobného konta,
t) zrážkach a rozdeľovaní dôchodkov odsúdených,
u) konaní vo veciach súvisiacich s výkonom trestu,
v) použití technických prostriedkov podľa § 13 ods. 1 písm. d).
(2) Minister je oprávnený vydať súhlas na overovanie nových, od tohto zákona
odchylných metód pri zaobchádzaní s odsúdenými, ak uplatnenie takých metód znamená
pre odsúdených zmiernenie obmedzenia ich občianskych práv.
(3) zrušený od 1.4.2008.
Prechodné ustanovenia
§ 103
(1) Ak odsúdený požiadal pred 1. januárom 2006 o nákup potravín, vecí
osobnej potreby alebo o vykonanie iných finančných operácií a o žiadosti nebolo ešte
rozhodnuté, postupuje sa podľa tohto zákona; ak o žiadosti už bolo rozhodnuté, pri
nákupe potravín a vecí osobnej potreby alebo pri vykonávaní iných finančných operáciách
sa postupuje podľa doterajších predpisov.
(2) Ak odsúdený zavinene spôsobil škodu na majetku štátu v správe ústavu
pred 1. januárom 2006 a o náhrade škody na majetku štátu v správe ústavu riaditeľ
ústavu ešte nerozhodol, návrh nebol podaný na súd alebo súd ešte o návrhu nerozhodol,
postupuje sa podľa doterajších predpisov.
(3) Ak odsúdený nastúpil na výkon disciplinárneho trestu celodenného
umiestnenia do uzavretého oddelenia alebo disciplinárneho trestu umiestnenia do samoväzby
pred 1. januárom 2006 a výkon disciplinárneho trestu trvá aj po 1. januári 2006,
zavinené trovy výkonu trestu sa vypočítavajú oddelene. Doba od nástupu na výkon disciplinárneho
trestu celodenného umiestnenia do uzavretého oddelenia alebo umiestnenia do samoväzby
do účinnosti tohto zákona sa odsúdenému predpíše ako pohľadávka zboru vo výške ustanovenej
podľa doterajších predpisov a doba výkonu disciplinárneho trestu celodenného umiestnenia
do uzavretého oddelenia alebo umiestnenia do samoväzby sa odsúdenému predpíše podľa
§ 91.
(4) Ak odsúdený pred 1. januárom 2006 zavinil, že z jeho pracovnej odmeny
alebo nemocenského podľa doterajších predpisov nemohli byť vykonané zrážky na úhradu
trov výkonu trestu podľa doterajších predpisov a riaditeľ ústavu o nich ešte právoplatne
nerozhodol pred 1. januárom 2006, vypočítajú sa odsúdenému po 1. januári 2006 vo
výške ustanovenej podľa doterajších predpisov.
(5) Ak dôvod uvedený v odseku 4 vznikol pred 1. januárom 2006 a trvá
aj po 1. januári 2006, odsúdený je povinný uhradiť zavinené trovy výkonu trestu;
trovy sa vypočítajú oddelene. Zavinené trovy výkonu trestu od vzniku dôvodu podľa
odseku 4 sa na základe rozhodnutia riaditeľa ústavu vypočítajú vo výške ustanovenej
podľa doterajších predpisov. Zavinené trovy výkonu trestu od 1. januára 2006 až do
doby ich ukončenia podľa odseku 4 sa odsúdenému predpíše podľa § 91.
(6) Odsúdený nie je povinný zo zostatku pohľadávky zboru za zavinené
trovy výkonu trestu, zvýšené trovy výkonu trestu a zo sumy určenej na náhradu škody
na majetku štátu v správe ústavu predpísané od 1. septembra 2002 nahradiť úroky z
omeškania podľa osobitného predpisu. 69)
§ 104
Ustanovenia tohto zákona sa vzťahujú aj na výkon trestu, ktorý bol právoplatne
uložený pred účinnosťou tohto zákona, a výkon trestu trvá aj po účinnosti tohto zákona,
ak § 103 neustanovuje inak.
§ 104a
Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2014
(1) Disciplinárne konanie, konanie o zvýšených a zavinených trovách výkonu
trestu, konanie o náhrade škody a konanie súvisiace so zhabaním veci začaté pred
1. januárom 2014 sa dokončí podľa predpisov účinných do 31. decembra 2013.
(2) Disciplinárny trest uložený právoplatným rozhodnutím pred 1. januárom
2014 sa vykoná podľa predpisov účinných do 31. decembra 2013.
(3) Ustanovenia § 59f, 59g, 60 a 61 sa vzťahujú aj na odsúdeného, ktorému
bol uložený disciplinárny trest právoplatným rozhodnutím pred 1. januárom 2014.
(4) Peňažný príspevok poskytnutý odsúdenému podľa ustanovení § 22 ods.
1, § 31 ods. 2 a § 92 ods. 2 účinných do 31. decembra 2013 sa v čase prepustenia
z výkonu trestu alebo po rozúčtovaní poslednej pracovnej odmeny stáva nenávratným.
§ 105
Zrušovacie ustanovenia
Zrušujú sa:
1. zákon č. 59/1965 Zb. o výkone trestu odňatia slobody v znení zákona
č. 173/1968 Zb., zákona č. 100/1970 Zb., zákona č. 47/1973 Zb., zákona č. 179/1990
Zb., zákona č. 79/1992 Zb., zákona č. 296/1993 Z.z., zákona č. 33/1994 Z.z., zákona
č. 451/2002 Z.z. a zákona č. 171/2003 Z.z.,
2. vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 125/1994
Z.z., ktorou sa vydáva Poriadok výkonu trestu odňatia slobody v znení vyhlášky č.
502/2002 Z.z.,
3. vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 341/1996
Z.z. o osobitných podmienkach financovania a vykonávania činnosti zameranej na zamestnávanie
odsúdených v strediskách vedľajšieho hospodárstva a vo vnútornej prevádzke organizačných
zložiek Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky.
Čl.II
Zákon č. 4/2001 Z.z. o Zbore väzenskej a justičnej stráže v znení zákona č.
422/2002 Z.z., zákona č. 166/2003 Z.z., zákona č. 537/2004 Z.z. a zákona č. 581/2004
Z.z. sa mení a dopĺňa takto:
1. V § 4 ods. 1 písm. r) sa za slová „ak tak ustanovuje“ vkladajú slová „tento
zákon alebo“.
2. § 4 sa dopĺňa odsekom 3, ktorý znie:
„(3) Zbor prejednáva priestupky spáchané
a) v objekte zboru, ktorého ochranu
a stráženie zabezpečuje zbor,
b) pri rušení výkonu strážnej služby v blízkosti objektu uvedeného v písmene a) alebo
počas eskortovania obvineného alebo odsúdeného, ak strážnu službu alebo eskortovanie
vykonáva zbor,
c) obvinenými vo výkone väzby a odsúdenými vo výkone trestu odňatia slobody, ak sú
spáchané počas výkonu väzby alebo výkonu trestu odňatia slobody.“.
3. V § 35 ods. 1 sa za písmeno c) vkladá písmeno d), ktoré znie:
„d) na spútanie obvineného alebo odsúdeného pri vyvedení alebo predvedení
v odôvodnených prípadoch z bezpečnostných dôvodov,“.
Doterajšie písmeno d) sa označuje ako písmeno e).
4. V § 47 sa za odsek 4 vkladá nový odsek 5, ktorý znie:
„(5) Minister môže po dohode s ministrom zdravotníctva Slovenskej republiky
poveriť zbor strážením zdravotníckych zariadení, v ktorých sa vykonáva ochranné liečenie
alebo detencia, ktoré boli uložené súdom v trestnom konaní.“.
Doterajšie odseky 5 a 6 sa označujú ako odseky 6 a 7.
Čl.III
Zákon č. 596/2003 Z.z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a
o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 365/2004 Z.z., zákona č.
564/2004 Z.z. a zákona č. 5/2005 Z.z. sa mení takto:
V § 14 ods. 5 písmeno d) znie:
„d) spôsobe vzdelávania občanov vo výkone väzby a vo výkone trestu odňatia
slobody po dohode s Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky,“.
Čl.IV
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 156/1993 Z.z. o výkone väzby v
znení zákona č. 451/2002 Z.z. a zákona č. 171/2003 Z.z. sa mení a dopĺňa takto:
1. V § 4 ods. 2, § 5 ods. 3 písm. b), § 7, § 8 ods. 2, § 9 ods. 1 a 2, §
10 ods. 4, § 11 ods. 2, § 12a ods. 1, § 16 ods. 1 a § 27 ods. 4 písm. b) sa za slová
„orgán činný v trestnom konaní“ v príslušnom gramatickom tvare vkladajú slová „alebo
súd“ v príslušnom gramatickom tvare.
2. V § 4 odsek 7 znie:
„(7) Obvineného možno premiestniť do iného ústavu len na písomný príkaz prokurátora
alebo súdu; ak je to potrebné na zaistenie bezpečnosti a poriadku alebo ochrany zdravia
alebo života obvineného alebo inej osoby, aj na písomný príkaz generálneho riaditeľa
zboru, o čom ústav upovedomí orgán činný v trestnom konaní alebo súd. O premiestnení
obvineného ústav bezodkladne upovedomí obhajcu, a ak premiestnenie trvá dlhšie ako
48 hodín, aj rodinného príslušníka obvineného. 4)“.
3. § 7 vrátane nadpisu znie:
㤠7
Predvedenie obvineného
(1) Príslušník zboru predvedie obvineného v ústave pred orgán činný v trestnom
konaní, súd, osoby a orgány uvedené v § 25 a 26 a probačného a mediačného úradníka
na základe ich žiadosti. Pred iné orgány alebo osoby možno obvineného predviesť len
po predchádzajúcom súhlase orgánu činného v trestnom konaní alebo súdu.
(2) Riaditeľ ústavu zabezpečí, aby určený príslušník zboru mohol rozhovor
medzi obvineným a osobou alebo orgánom, pred ktorý je predvedený, vidieť, nie však
počuť.
(3) Obvinený, ktorý je vo väzbe z dôvodu uvedeného v § 71 ods. 1 písm.
b) alebo ods. 2 písm. b) Trestného poriadku (ďalej len „kolúzna väzba“), sa predvedie
pred probačného a mediačného úradníka po predchádzajúcom súhlase orgánu činného v
trestnom konaní alebo súdu.
(4) Príslušník zboru predvedie obvineného mimo ústavu na základe žiadosti
orgánu činného v trestnom konaní alebo súdu.
(5) Obvinený sa predvedie pred orgán činný v trestnom konaní alebo súd
na vykonanie úkonov trestného konania mimo ústavu na základe ich žiadosti; ak nie
je žiadateľom prokurátor alebo súd, iba so súhlasom prokurátora alebo súdu. Od odovzdania
až do návratu obvineného do ústavu zodpovedá za jeho stráženie a plnenie účelu väzby
ten orgán, ktorému bol obvinený odovzdaný, ak eskortu nezabezpečuje zbor.“.
4. § 8 vrátane nadpisu znie:
㤠8
Styk s obhajcom a inými osobami
(1) Obvinený v ústave má právo stýkať sa osobne s obhajcom v čase a rozsahu
ustanovenom v ústavnom poriadku bez prítomnosti tretej osoby a môže byť s ním v písomnom
styku bez obmedzenia.
(2) Obvinený má právo stýkať sa tiež s advokátom alebo inou osobou, ktorá
ho zastupuje v inej právnej veci; ak ide o obvineného v kolúznej väzbe, vyžaduje
sa predchádzajúci súhlas orgánu činného v trestnom konaní alebo súdu, ktorý si môže
vyhradiť svoju prítomnosť.
(3) Riaditeľ ústavu zabezpečí, aby určený príslušník zboru mohol rozhovor
medzi obvineným a obhajcom alebo advokátom vidieť, nie však počuť. Ak ide o inú osobu,
ktorá zastupuje obvineného v právnej veci, určený príslušník zboru sa zúčastní rozhovoru
obvineného s touto osobou.“.
Zároveň sa vypúšťa poznámka pod čiarou k odkazu 5.
5. V § 9 ods. 3 a § 10 ods. 2 sa slová „obzvlášť závažného trestného činu
5a)“ nahrádzajú slovami „obzvlášť závažného zločinu“ a slová „výnimočný trest“ sa
nahrádzajú slovami „trest odňatia slobody na doživotie“.
Zároveň sa vypúšťa poznámka pod čiarou k odkazu 5a.
6. § 28 sa dopĺňa odsekom 3, ktorý znie:
„(3) Sudcom sa podľa tohto zákona rozumie aj sudca pre prípravné konanie,
ak z jednotlivého ustanovenia zákona nevyplýva niečo iné.“.
Čl.V
Účinnosť
Tento zákon nadobúda účinnosť 1. januára 2006 okrem § 18 ods. 3 a § 27 v čl.
I, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. júla 2007.
Zákon č. 93/2008 Z.z. nadobudol účinnosť 1. aprílom 2008.
Zákon č. 498/2008 Z.z. nadobudol účinnosť 1. januárom 2009.
Zákon č. 461/2012 Z.z. nadobudol účinnosť 1. januárom 2013.
Zákon č. 370/2013 Z.z. nadobudol účinnosť 1. januárom 2014.
Zákon č. 78/2015 Z.z. nadobudol účinnosť 1. júlom 2015.
Zákon č. 444/2015 Z.z. nadobudol účinnosť 1. januárom 2016.
Zákon č. 125/2016 Z.z. nadobudol účinnosť 1. júlom 2016.
Zákon č. 35/2019 Z.z. nadobudol účinnosť 1. júlom 2019.
Zákon č. 310/2021 Z.z. nadobudol účinnosť 1. januárom 2022.
Ivan Gašparovič v.r.
Pavol Hrušovský v.r.
Mikuláš Dzurinda v.r.
1) Zákon č. 365/2004 Z.z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane
pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon)
v znení neskorších predpisov.
2) § 48 zákona č. 300/2005 Z.z. Trestný zákon.
3) § 117 zákona č. 300/2005 Z.z.
Zákon č. 4/2001 Z.z. o Zbore väzenskej a justičnej stráže v znení neskorších predpisov.
4) Zákon č. 4/2001 Z.z. v znení neskorších predpisov.
5) § 68 ods. 3 zákona č. 4/2001 Z.z.
5a) § 69 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 171/1993 Z.z. o Policajnom
zbore v znení neskorších predpisov.
6) Napríklad zákon č. 576/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich
s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov, § 51 ods. 1 písm. d) zákona č. 355/2007 Z.z. o ochrane,
podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
7) § 130 ods. 5 zákona č. 300/2005 Z.z.
8) § 48 zákona č. 300/2005 Z.z.
9) § 411 zákona č. 301/2005 Z.z. Trestný poriadok.
10) § 10 ods. 1 zákona č. 301/2005 Z.z.
10a) Zákon č. 78/2015 Z.z. o kontrole výkonu niektorých rozhodnutí technickými
prostriedkami a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
11) § 20 zákona č. 355/2007 Z.z.
11a) § 7 zákona č. 324/2011 Z.z. o poštových službách a o zmene a doplnení niektorých
zákonov.
11b) Napríklad zákon č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona
Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov
v znení neskorších predpisov.
11c) Zákon č. 223/2001 Z.z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov.
11d) Zákon č. 324/2011 Z.z. v znení zákona č. 547/2011 Z.z.
12) Vyhláška ministra zahraničných vecí č. 157/1964 Zb. o Viedenskom dohovore
o diplomatických stykoch.
Vyhláška ministra zahraničných vecí č. 32/1969 Zb. o Viedenskom dohovore o konzulárnych
stykoch.
13) § 5 ods. 5 zákona č. 324/2011 Z.z.
13a) § 2 ods. 10 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 152/1995 Z.z. o
potravinách v znení neskorších predpisov.
13a) § 3 ods. 4 zákona č. 324/2011 Z.z.
13aa) § 65a ods. 2 zákona č. 4/2001 Z.z. v znení neskorších predpisov.
13b) § 13 ods. 1 písm. a) zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení.
§ 2 ods.
2 zákona č. 462/2003 Z.z. o náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 310/2006 Z.z.
13c) § 13 ods. 3 písm. a) zákona č. 461/2003 Z.z.
13d) Napríklad zákon č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 461/2003
Z.z. v znení neskorších predpisov, § 29 zákona č. 43/2004 Z.z. o starobnom dôchodkovom
sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
13e) § 13 ods. 3 písm. b) až j) zákona č. 461/2003 Z.z.
14) § 5 zákona č. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov.
14a) § 2 písm. a) zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
15) Zákon č. 576/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov.
Zákon č. 577/2004 Z.z. o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe
verejného zdravotného poistenia a o úhradách za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej
starostlivosti v znení neskorších predpisov.
16) Zákon č. 576/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov.
16a) § 2 zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene
a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších predpisov.
16b) Zákon č. 211/2000 Z.z. v znení neskorších predpisov.
17) § 1 ods. 1 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 268/2006 Z.z. o rozsahu zrážok
zo mzdy pri výkone rozhodnutia.
18) Zákon č. 43/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov.
Zákon č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov.
Zákon č. 328/2002 Z.z. v znení neskorších predpisov.
20) Napríklad zákon č. 576/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov, zákon č. 355/2007
Z.z. v znení neskorších predpisov.
21) Zákon č. 576/2004 Z.z.
24) Zákon č. 586/2003 Z.z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991
Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v
znení neskorších predpisov.
25) § 13b zákona č. 4/2001 Z.z. v znení zákona č. 372/2013 Z.z.
25a) § 3 písm. j), § 17 ods. 1 a 2 zákona č. 124/2006 Z.z. o bezpečnosti a ochrane
zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
26) Zákon č. 171/2005 Z.z. o hazardných hrách a o zmene a doplnení niektorých
zákonov.
27) § 4 ods. 1 písm. f) zákona č. 4/2001 Z.z. v znení zákona č. 372/2013 Z.z.
27a) Zákon č. 67/2010 Z.z. o podmienkach uvedenia chemických látok a chemických zmesí
na trh a o zmene a doplnení niektorých zákonov (chemický zákon) v znení zákona č.
339/2012 Z.z.
28) Napríklad zákon č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov,
zákon č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov, zákon č. 580/2004 Z.z. o zdravotnom
poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z.z. o poisťovníctve a o zmene a
doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 43/2004 Z.z. v
znení neskorších predpisov.
29) Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení
neskorších predpisov, zákon č. 65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok
v znení neskorších predpisov.
30) Zákon č. 663/2007 Z.z. o minimálnej mzde v znení neskorších predpisov.
31) § 52a ods. 1 zákona č. 5/2004 Z.z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení zákona č. 139/2008 Z.z.
32) § 3 ods. 1 a 3b zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 42/1994 Z.z. o civilnej
ochrane obyvateľstva v znení neskorších predpisov.
32a) Čl. 1 ods. 4 ústavného zákona č. 227/2002 Z.z. o bezpečnosti štátu v čase
vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu.
§ 2 písm. a) zákona
č. 387/2002 Z.z. o riadení štátu v krízových situáciách mimo času vojny a vojnového
stavu.
32b) § 2 písm. f) a g) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 152/1995
Z.z. o potravinách v znení zákona č. 349/2011 Z.z.
33) Napríklad zákon Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v
znení neskorších predpisov.
34) § 135 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 509/1991 Zb.
34a) Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 278/1993 Z.z. o správe majetku
štátu v znení neskorších predpisov.
38) § 412 zákona č. 301/2005 Z.z.
39) § 413 zákona č. 301/2005 Z.z.
40) Napríklad zákon č. 308/1991 Zb. o slobode náboženskej viery a postavení cirkví
a náboženských spoločností v znení zákona č. 394/2000 Z.z., zákon č. 83/1990 Zb.
o združovaní občanov v znení neskorších predpisov, zákon č. 34/2002 Z.z. o nadáciách
a o zmene Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov.
41) Zákon č. 305/2005 Z.z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele
a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
41a) Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 46/1993 Z.z. o Slovenskej informačnej
službe v znení neskorších predpisov.
42) Napríklad zákon č. 308/1991 Zb. v znení neskorších predpisov, Zmluva medzi Slovenskou
republikou a registrovanými cirkvami a náboženskými spoločnosťami č. 250/2002 Z.z.
42a) Napríklad čl. 7 ods. 1 Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Svätou stolicou
o duchovnej službe katolíckym veriacim v ozbrojených silách a ozbrojených zboroch
Slovenskej republiky (oznámenie č. 648/2002 Z.z.), čl. 8 Dohody medzi Slovenskou
republikou a registrovanými cirkvami a náboženskými spoločnosťami o výkone pastoračnej
služby ich veriacim v ozbrojených silách a ozbrojených zboroch Slovenskej republiky
č. 270/2005 Z.z.
43) § 94 ods. 1 zákona č. 300/2005 Z.z.
44) § 97 ods. 1 zákona č. 300/2005 Z.z.
45) Zákon č. 245/2008 Z.z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
46) § 102 až 104 zákona č. 300/2005 Z.z.
47) § 2 ods. 2 zákona č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých
zákonov.
48) Vyhláška ministra zahraničných vecí č. 157/1964 Zb.
49) Vyhláška ministra zahraničných vecí č. 32/1969 Zb.
50) Zákon č. 580/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov.
51) § 74 ods. 1 zákona č. 300/2005 Z.z.
52) § 81 zákona č. 300/2005 Z.z.
53) § 84 zákona č. 301/2005 Z.z.
54) Zákon č. 256/1998 Z.z. o ochrane svedka a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov.
54a) § 14 ods. 2 zákona č. 256/1998 Z.z. v znení zákona č. 255/2006 Z.z.
55) Zákon č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov.
56) Zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov.
57) § 555 ods. 1 písm. b) zákona č. 301/2005 Z.z.
58) § 71 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení
zákona č. 527/2003 Z.z.
60) § 470 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov.
61) Napríklad § 41 zákona č. 576/2004 Z.z., § 48 zákona č. 581/2004 Z.z. o zdravotných
poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov, § 30 zákona č. 131/2010 Z.z. o pohrebníctve.
62) § 18 zákona č. 153/2001 Z.z. o prokuratúre.
63) Napríklad Európsky dohovor na zabránenie mučenia a neľudského či ponižujúceho
zaobchádzania alebo trestania (oznámenie č. 26/1995 Z.z.).
63a) Zákon č. 71/1967 Zb. v znení neskorších predpisov.
63b) § 116 Občianskeho zákonníka.
63c) § 71 ods. 3, § 72 až 80 zákona č. 71/1967 Zb. v znení neskorších predpisov.
63d) § 91 ods. 4 písm. f) zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
64) Napríklad zákon č. 253/1998 Z.z. o hlásení pobytu občanov Slovenskej republiky
a o registri obyvateľov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, zákon
č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov, zákon č. 404/2011 Z.z. v znení zákona č. 75/2013 Z.z.
64a) § 1 ods. 3 zákona č. 177/2018 Z.z. o niektorých opatreniach na znižovanie
administratívnej záťaže využívaním informačných systémov verejnej správy a o zmene
a doplnení niektorých zákonov (zákon proti byrokracii) v znení neskorších predpisov.
65) § 21b zákona č. 4/2001 Z.z. v znení zákona č. 372/2013 Z.z.
69) § 6 ods. 4 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 278/1993 Z.z.