319/2002 Z.z. o obrane Slovenskej republiky

Schválený:
319/2002 Z.z.
ZÁKON
z 23. mája 2002
o obrane Slovenskej republiky
Zmena: 330/2003 Z.z.
Zmena: 330/2003 Z.z., 545/2003 Z.z.
Zmena: 570/2005 Z.z.
Zmena: 333/2007 Z.z.
Zmena: 333/2007 Z.z.
Zmena: 452/2008 Z.z.
Zmena: 473/2009 Z.z.
Zmena: 345/2012 Z.z.
Zmena: 69/2018 Z.z.
Zmena: 306/2019 Z.z.
Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:
 
PRVÁ ČASŤ
ZÁKLADNÉ USTANOVENIA
 
§ 1
Predmet úpravy
Tento zákon upravuje vzťahy na úseku obrany Slovenskej republiky (ďalej len "obrana štátu"), ustanovuje úlohy štátnym orgánom, obciam, vyšším územným celkom a povinnosti právnickým osobám, fyzickým osobám oprávneným na podnikanie a fyzickým osobám pri príprave na obranu štátu a vymedzuje zodpovednosť za porušenie týchto povinností.
 
§ 2
Obrana štátu
(1) Obrana štátu je súhrn opatrení, ktorými Slovenská republika zachováva mier, bráni a zabezpečuje svoju zvrchovanosť, územnú celistvosť a nedotknuteľnosť hraníc pred napadnutím, a opatrení vyplývajúcich z medzinárodných zmlúv o spoločnej obrane proti napadnutiu a z ďalších medzinárodných zmlúv vojenskej povahy,1) ktorými je Slovenská republika viazaná.
(2) Obrana štátu sa zabezpečuje aj v kybernetickom priestore1a) prostredníctvom opatrení zameraných na riešenie závažných kybernetických bezpečnostných incidentov podľa osobitného predpisu1b) a obrany objektov osobitnej dôležitosti, ďalších dôležitých objektov a prvkov kritickej infraštruktúry1c) pred kybernetickým napadnutím, ktoré v tejto oblasti vykonáva Vojenské spravodajstvo.1d)
(3) Obranu štátu tvoria aj opatrenia Slovenskej republiky na boj proti terorizmu, ktoré v tejto oblasti vykonávajú spravodajské služby, ozbrojené zbory a ozbrojené bezpečnostné zbory (ďalej len "ozbrojené zbory"), súdy, prokuratúra a ozbrojené sily Slovenskej republiky (ďalej len "ozbrojené sily").
(4) Ak hrozí nebezpečenstvo napadnutia Slovenskej republiky, na obranu štátnej hranice možno na základe rozhodnutia vlády Slovenskej republiky (ďalej len "vláda") použiť ozbrojené sily podľa osobitného predpisu.6)
(5) Systém obrany štátu je usporiadaný súbor prvkov a opatrení a ich vzájomných väzieb, ktorých prostredníctvom Národná rada Slovenskej republiky, prezident Slovenskej republiky (ďalej len "prezident"), vláda, ministerstvá, ostatné ústredné orgány štátnej správy, ďalšie orgány štátnej správy s celoštátnou pôsobnosťou, miestne orgány štátnej správy, obce a vyššie územné celky zabezpečujú prípravu, riadenie a plnenie úloh obrany štátu a súdy, prokuratúra, iné právnické osoby, fyzické osoby oprávnené na podnikanie a fyzické osoby zabezpečujú prípravu na plnenie úloh obrany štátu a ich plnenie.
(6) Riadenie obrany štátu zahŕňa vyhodnocovanie hrozieb a ich rizík na úseku obrany štátu, rozhodovanie o opatreniach na tomto úseku, plánovanie, organizovanie, koordináciu, kontrolu a vyhodnocovanie plnenia týchto opatrení.
(7) V čase vojny alebo vojnového stavu7) sa na zabezpečenie riadenia obrany štátu vytvára hlavné miesto riadenia obrany štátu, ktoré je určené pre prezidenta a vládu alebo Bezpečnostnú radu Slovenskej republiky, ak je znemožnená činnosť vlády.
 
§ 3
Príprava na obranu štátu
(1) Príprava na obranu štátu zahŕňa
a) vytváranie a udržiavanie obranných kapacít štátu,
b) prípravu ozbrojených síl, prípravu ozbrojených zborov, Hasičského a záchranného zboru a ďalších záchranných zložiek7a) a jednotiek civilnej ochrany,
c) udržiavanie a rozvoj obrannej infraštruktúry vrátane výberu a zaradenia objektov obrannej infraštruktúry podľa § 26 ods. 2 do kategórie objektov osobitnej dôležitosti alebo do kategórie ďalších dôležitých objektov na obranu štátu podľa § 27 a ich vyradenia z príslušnej kategórie objektov,
d) prípravu opatrení a činností hospodárskej mobilizácie,
e) prípravu hlavného miesta riadenia obrany štátu,
f) prípravu ústavných orgánov,
g) prípravu ministerstiev, ostatných ústredných orgánov štátnej správy, ďalších orgánov štátnej správy s celoštátnou pôsobnosťou, miestnych orgánov štátnej správy, orgánov obcí a orgánov vyšších územných celkov,
h) prípravu obyvateľstva,
i) preverovanie pripravenosti na plnenie úloh obrany štátu v čase vojny alebo vojnového stavu.
(2) Obranné kapacity štátu zahŕňajú kapacity ozbrojených síl, kapacity ozbrojených zborov, Hasičského a záchranného zboru a ďalších záchranných zložiek, ktoré sa použijú v čase vojny alebo vojnového stavu na plnenie ich úloh, uchovanie výrobných schopností7b) a podpora obrany štátu vrátane výskumu a vývoja na zabezpečenie obrany štátu.
(3) Príprava ozbrojených zborov, Hasičského a záchranného zboru a ďalších záchranných zložiek a jednotiek civilnej ochrany na obranu štátu sa vykonáva vo forme spoločného výcviku a cvičenia s ozbrojenými silami.
(4) Príprava ministerstiev, ostatných ústredných orgánov štátnej správy, ďalších orgánov štátnej správy s celoštátnou pôsobnosťou, miestnych orgánov štátnej správy, orgánov obcí a orgánov vyšších územných celkov na obranu štátu sa vykonáva vo forme odborných seminárov a tematických cvičení.
(5) Príprava obyvateľstva na obranu štátu zahŕňa jeho informovanie na úseku obrany štátu a rozvoj branného povedomia a pripravenosti občanov Slovenskej republiky na obranu štátu. Príprava obyvateľstva na obranu štátu zahŕňa aj súhrn opatrení vo výchovno-vzdelávacom procese v základných školách a stredných školách, ktoré sa uskutočňujú prostredníctvom štátnych vzdelávacích programov.
(6) Informovanie obyvateľstva o zabezpečení obrany štátu zabezpečujú ústavné orgány, ministerstvá, ostatné ústredné orgány štátnej správy, ďalšie orgány štátnej správy s celoštátnou pôsobnosťou, miestne orgány štátnej správy, obce a vyššie územné celky vo svojej pôsobnosti. Zabezpečenie informovania obyvateľstva v čase vojny alebo vojnového stavu koordinuje Úrad vlády Slovenskej republiky.
(7) Rozvoj branného povedomia a pripravenosti občanov Slovenskej republiky na obranu štátu sa zabezpečuje v rámci
a) dobrovoľnej vojenskej prípravy občanov Slovenskej republiky,
b) prípravy občanov Slovenskej republiky, ktorí sú zaradení do aktívnych záloh ozbrojených síl.
(8) Povinný obsah výchovy a vzdelávania na základných školách a stredných školách sa zameriava aj na brannú výchovu, brannú prípravu, prípravu na civilnú ochranu, zdravotnú prípravu, záujmovú činnosť, technickú činnosť a na športovú činnosť. Branná výchova, branná príprava, príprava na civilnú ochranu, zdravotná príprava, záujmová činnosť, technická činnosť a športová činnosť sa realizujú prostredníctvom predmetov rámcových učebných plánov štátneho vzdelávacieho programu a samostatných organizačných foriem vyučovania. Na brannej výchove, brannej príprave, príprave na civilnú ochranu, zdravotnej príprave, záujmovej činnosti, technickej činnosti a na športovej činnosti sa podieľajú ozbrojené sily, Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Hasičský a záchranný zbor a ďalšie záchranné zložky a jednotky civilnej ochrany. Prípravu obyvateľstva v rámci brannej prípravy zameranú na manipuláciu so zbraňami môžu okrem pedagogických zamestnancov vykonávať len ozbrojené sily.
(9) Na príprave alebo na činnosti uvedenej v odseku 8, okrem poslednej vety, sa na základe písomnej zmluvy s Ministerstvom obrany Slovenskej republiky (ďalej len "ministerstvo obrany") môže podieľať aj občianske združenie, nezisková organizácia poskytujúca všeobecne prospešné služby a registrovaná cirkev a náboženská spoločnosť.
(10) Ministerstvo obrany predkladá Ministerstvu školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky požiadavky na obsah brannej výchovy a brannej prípravy a písomné zmluvy uvedené v odseku 9; písomné zmluvy zverejňuje ministerstvo obrany na svojom webovom sídle. Požiadavky na obsah brannej výchovy a brannej prípravy sa zapracujú aj pri príprave redukovaného výchovno-vzdelávacieho procesu v čase vojny alebo vojnového stavu.
(11) Pripravenosť ozbrojených síl, ozbrojených zborov, Hasičského a záchranného zboru, ďalších záchranných zložiek, ministerstiev, ostatných ústredných orgánov štátnej správy, ďalších orgánov štátnej správy s celoštátnou pôsobnosťou, súdov, prokuratúry, miestnych orgánov štátnej správy, obcí a vyšších územných celkov na plnenie úloh obrany štátu v čase vojny alebo vojnového stavu sa preveruje, ak odsek 12 neustanovuje inak,
a) čiastkovým cvičením, ktoré je zamerané na preverenie samostatného plnenia týchto úloh, plnenia týchto úloh vo vzájomnej súčinnosti alebo na preverenie opatrení na zabezpečenie mobilizácie ozbrojených síl,
b) komplexným cvičením, ktoré je zamerané na preverenie spoločného plnenia týchto úloh vrátane preverenia opatrení na zabezpečenie mobilizácie ozbrojených síl.
(12) Pripravenosť ozbrojených síl, ozbrojených zborov, Hasičského a záchranného zboru, ďalších záchranných zložiek, ministerstiev, ostatných ústredných orgánov štátnej správy, ďalších orgánov štátnej správy s celoštátnou pôsobnosťou, súdov, prokuratúry, miestnych orgánov štátnej správy, obcí a vyšších územných celkov, právnických osôb, fyzických osôb oprávnených na podnikanie a fyzických osôb na plnenie úloh obrany štátu v čase vojny alebo vojnového stavu sa preveruje mobilizačným cvičením, ktoré je zamerané na preverenie funkčnosti systému obrany štátu pri mobilizácii ozbrojených síl a môže sa uskutočniť v čase vojnového stavu.
 
DRUHÁ ČASŤ
RIADENIE A PLNENIE ÚLOH NA ÚSEKU OBRANY ŠTÁTU
 
§ 4
Národná rada Slovenskej republiky
Národná rada Slovenskej republiky na úseku obrany štátu
a) rozhoduje o základných otázkach bezpečnosti a obrany štátu,
b) schvaľuje základné koncepcie bezpečnosti a obrany štátu a zásadné strategické dokumenty a rozvojové programy a plány v oblasti bezpečnosti a obrany štátu, ktoré jej predloží vláda,
c) vykonáva kontrolu plnenia úloh bezpečnosti a obrany štátu.
 
§ 5
Prezident
Prezident na úseku obrany štátu môže
a) navrhovať štátnym orgánom a iným právnickým osobám, ktoré plnia úlohy súvisiace so zachovávaním bezpečnosti a obrany štátu, opatrenia na úseku bezpečnosti a obrany štátu,
b) vyžadovať od štátnych orgánov a iných právnických osôb, ktoré plnia úlohy súvisiace so zachovávaním bezpečnosti a obrany štátu, informácie o stave obrany štátu; tieto orgány a iné právnické osoby sú povinné žiadosti prezidenta vyhovieť.
 
§ 6
Vláda
Vláda na úseku obrany štátu
a) riadi činnosť ministerstiev, ostatných ústredných orgánov štátnej správy, ďalších orgánov štátnej správy s celoštátnou pôsobnosťou, miestnych orgánov štátnej správy, obcí a vyšších územných celkov pri príprave na obranu štátu a jej zabezpečovaní v čase vojny alebo vojnového stavu,
b) riadi proces plánovania obrany štátu podľa § 25 a schvaľuje smernicu o plánovaní obrany štátu,
c) schvaľuje koncepciu bezpečnostného systému štátu a koncepciu systému obrany štátu, ďalšie koncepčné dokumenty v oblasti bezpečnosti a obrany štátu, rozvojové programy a plány v oblasti bezpečnosti a obrany štátu, hodnotiace dokumenty, plán prípravy ministerstiev, ostatných ústredných orgánov štátnej správy, ďalších orgánov štátnej správy s celoštátnou pôsobnosťou a miestnych orgánov štátnej správy (ďalej len "plán prípravy orgánov štátnej správy") a Národný systém reakcie na krízové situácie,
d) predkladá Národnej rade Slovenskej republiky návrhy základných koncepcií bezpečnosti a obrany štátu a návrhy zásadných strategických dokumentov a rozvojových programov a plánov v oblasti bezpečnosti a obrany štátu,
e) rozhoduje o zásadných opatreniach prípravy na obranu štátu a o návrhu na preverenie pripravenosti na plnenie úloh obrany štátu v čase vojny alebo vojnového stavu vo forme komplexného cvičenia a mobilizačného cvičenia,
f) rozhoduje o zaradení objektov obrannej infraštruktúry do kategórie objektov osobitnej dôležitosti alebo do kategórie ďalších dôležitých objektov na obranu štátu, o ich vyradení z príslušnej kategórie a rozhoduje o spôsobe ich ochrany a obrany; na obranu objektov osobitnej dôležitosti a ďalších dôležitých objektov v kybernetickom priestore sa vzťahuje § 2 ods. 2,
g) rozhoduje o návrhu identifikovaných hrozieb a ich rizík na úseku obrany štátu a o návrhu vyhodnotenia politicko-vojenskej situácie a prijíma opatrenia na predchádzanie hrozbám a ich rizikám, ktoré majú vplyv na zabezpečenie obrany štátu, ako aj opatrenia na ich zmiernenie alebo odstránenie ich následkov podľa osobitného predpisu, 7)
h) rozhoduje o územiach, ktoré sú potrebné na zabezpečenie úloh obrany štátu,
i) plní úlohy podľa osobitných predpisov.
 
§ 7
Ministerstvo obrany
Ministerstvo obrany na úseku obrany štátu
a) navrhuje vláde zásadné opatrenia na prípravu na obranu štátu,
b) koordinuje a kontroluje v rozsahu svojej pôsobnosti výkon štátnej správy pri príprave a zabezpečení obrany štátu uskutočňovaný ministerstvami, ostatnými ústrednými orgánmi štátnej správy, ďalšími orgánmi štátnej správy s celoštátnou pôsobnosťou a miestnymi orgánmi štátnej správy a koordinuje a kontroluje v rozsahu svojej pôsobnosti plnenie úloh obrany štátu obcami a vyššími územnými celkami,
c) riadi prípravu a predkladá vláde
1. návrh základnej koncepcie obrany štátu, Obrannej stratégie Slovenskej republiky, Vojenskej stratégie Slovenskej republiky a ďalších zásadných strategických dokumentov,
2. návrh koncepcie systému obrany štátu a ďalších koncepčných dokumentov,
3. návrh rozvojových programov a plánov a návrh hodnotiacich dokumentov,
4. návrh Národného systému reakcie na krízové situácie; návrh predkladá spolu s Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky,
d) riadi, koordinuje a kontroluje prípravu a priebeh mobilizácie ozbrojených síl a pripravuje pre vládu návrh nariadenia
1. o vykonaní mimoriadnej služby profesionálnym vojakom a vojakom v zálohe povolaným na pravidelné cvičenie alebo na plnenie úloh ozbrojených síl7c) a vojakom dobrovoľnej vojenskej prípravy,
2. o povolaní vojakov v zálohe a odvedených registrovaných občanov na výkon mimoriadnej služby,
3. o povolaní občanov na výkon alternatívnej služby, alebo
4. o čiastočnej alebo všeobecnej mobilizácii ozbrojených síl,8)
e) pripravuje pre vládu návrh nariadenia o vykonaní odvodu registrovaných občanov,
f) koordinuje
1. rozvoj systému obrany štátu,
2. prípravu a vykonanie medzinárodných cvičení pod vedením Organizácie Severoatlantickej zmluvy alebo Európskej únie,
g) riadi, koordinuje a kontroluje výkon štátnej správy, ktorý uskutočňujú okresné úrady, a plní úlohy štátnej správy vo vojenských obvodoch, 9)
h) podieľa sa na príprave
1. návrhu základnej koncepcie bezpečnosti štátu, Bezpečnostnej stratégie Slovenskej republiky a ďalších zásadných strategických dokumentov v oblasti bezpečnosti štátu,
2. návrhu koncepcie bezpečnostného systému a ďalších koncepčných dokumentov v oblasti bezpečnosti štátu,
3. návrhu rozvojových programov a plánov v oblasti bezpečnosti štátu,
i) vypracúva návrh identifikovaných hrozieb a ich rizík na úseku obrany štátu a návrh vyhodnotenia politicko-vojenskej situácie v spolupráci s ďalšími ministerstvami, ostatnými ústrednými orgánmi štátnej správy a ďalšími orgánmi štátnej správy s celoštátnou pôsobnosťou a predkladá ich vláde,
j) predkladá vláde návrh plánu prípravy orgánov štátnej správy a podieľa sa na príprave ústavných orgánov,
k) navrhuje vláde preverenie pripravenosti vo forme komplexného cvičenia a mobilizačného cvičenia,
l) navrhuje vláde zaradenie objektov obrannej infraštruktúry do kategórie objektov osobitnej dôležitosti alebo do kategórie ďalších dôležitých objektov pre obranu štátu, navrhuje spôsob ich ochrany a obrany,
m) zastupuje štát v konaní o náhradách za obmedzenie vlastníckeho práva alebo užívacieho práva, za poskytnutie vecných prostriedkov a za vykonanie pracovnej povinnosti; zastupuje štát v konaní o náhrade škody podľa tohto zákona,
n) zabezpečuje ochranu a obranu objektov obrannej infraštruktúry, ktorých ochrana a obrana mu bola určená vládou,
o) požaduje od ďalších ministerstiev, ostatných ústredných orgánov štátnej správy a ďalších orgánov štátnej správy s celoštátnou pôsobnosťou, miestnych orgánov štátnej správy, obcí a vyšších územných celkov podkladové materiály potrebné na plánovanie obrany štátu a koordinuje prípravu plánu obrany štátu,
p) spracúva a predkladá vláde návrh smernice o plánovaní obrany štátu,
q) navrhuje vláde územia potrebné na zabezpečenie úloh obrany štátu,
r) vykonáva v druhom stupni štátnu správu na úseku obrany štátu vo veciach, v ktorých v správnom konaní v prvom stupni konajú okresné úrady,
s) vykonáva v druhom stupni štátnu správu na úseku obrany štátu vo veciach, v ktorých v prvom stupni konajú okresné úrady v sídle kraja,
t) vydáva stanovisko v prerokúvaní územnoplánovacej dokumentácie, územnoplánovacích podkladov a stanovisko k umiestňovaniu a povoľovaniu stavieb,9a)
u) plní opatrenia Národného systému reakcie na krízové situácie,
v) zaujme na zabezpečenie svojej činnosti v čase vojny alebo vojnového stavu záložné miesto.
 
§ 8
Ďalšie ministerstvá, ostatné ústredné orgány štátnej správy a ďalšie orgány štátnej správy s celoštátnou pôsobnosťou
Ďalšie ministerstvá, ostatné ústredné orgány štátnej správy a ďalšie orgány štátnej správy s celoštátnou pôsobnosťou na úseku obrany štátu
a) pripravujú a uskutočňujú opatrenia na zabezpečenie obrany štátu a kontrolujú prípravu a plnenie týchto opatrení,
b) podieľajú sa na rozvoji systému obrany štátu,
c) pripravujú podklady potrebné na plánovanie obrany štátu a na vyžiadanie ich predkladajú ministerstvu obrany,
d) podieľajú sa na príprave
1. návrhu základnej koncepcie obrany štátu, Obrannej stratégie Slovenskej republiky a ďalších zásadných strategických dokumentov,
2. návrhu koncepcie systému obrany štátu a ďalších koncepčných dokumentov,
3. návrhu rozvojových programov a plánov a návrhu hodnotiacich dokumentov,
e) zúčastňujú sa na príprave na obranu štátu podľa plánu prípravy orgánov štátnej správy a plnia úlohy spojené s preverením pripravenosti na plnenie úloh v čase vojny alebo vojnového stavu,
f) podieľajú sa na
1. identifikovaní hrozieb a ich rizík a na vyhodnocovaní politicko-vojenskej situácie,
2. príprave Národného systému reakcie na krízové situácie a plnia jeho opatrenia,
3. medzinárodných cvičeniach,
4. príprave ústavných orgánov na obranu štátu,
g) zabezpečujú podporu obrany štátu podľa § 26,
h) zabezpečujú ochranu objektov obrannej infraštruktúry uvedených v § 6 písm. f), ktorých ochranu im vláda určila,
i) zabezpečujú výrobné kapacity, skladovacie kapacity a zásoby potrebné na obranu štátu. 10)
 
§ 9
Zrušený od 1.10.2007
 
§ 10
Okresný úrad
(1) Okresný úrad na úseku obrany štátu
a) koordinuje činnosť obcí pri plnení úloh potrebných na obranu štátu,
b) prijíma opatrenia a ukladá úlohy potrebné na obranu štátu obciam, právnickým osobám, fyzickým osobám oprávneným na podnikanie alebo fyzickým osobám a v spolupráci s okresným úradom v sídle kraja kontroluje plnenie týchto úloh,
c) spolupracuje s okresným úradom v sídle kraja pri vedení evidencie právnických osôb, fyzických osôb oprávnených na podnikanie a fyzických osôb, ktorým môže byť v čase vojny alebo vojnového stavu 7) uložená povinnosť poskytnúť ubytovanie príslušníkom ozbrojených síl, ozbrojených zborov, Hasičského a záchranného zboru a osobám, ktoré plnia úlohy hospodárskej mobilizácie,
d) spolupracuje s okresným úradom v sídle kraja pri vedení jeho evidencie, určovaní a kontrole vhodnosti a technickej spôsobilosti nehnuteľností a vecných prostriedkov potrebných v čase vojny alebo vojnového stavu, 7)
e) zúčastňuje sa na príprave na obranu štátu a plní úlohy spojené s preverením pripravenosti na plnenie úloh v čase vojny alebo vojnového stavu,
f) ukladá na návrh okresného úradu v sídle kraja alebo na návrh obce vo svojom územnom obvode v čase vojny alebo vojnového stavu7) pracovnú povinnosť fyzickým osobám a vedie ich evidenciu,
g) rozhoduje o oslobodení fyzickej osoby od pracovnej povinnosti na základe jej písomnej žiadosti alebo na základe písomnej žiadosti právnickej osoby alebo fyzickej osoby oprávnenej na podnikanie, s ktorou je v pracovnoprávnom vzťahu alebo obdobnom pracovnom vzťahu, alebo v štátnozamestnaneckom vzťahu,
h) ukladá na návrh okresného úradu v sídle kraja v čase vojny alebo vojnového stavu 7) právnickým osobám, fyzickým osobám oprávneným na podnikanie a fyzickým osobám povinnosť poskytnúť ubytovanie príslušníkom ozbrojených síl, ozbrojených zborov, Hasičského a záchranného zboru a osobám, ktoré plnia úlohy hospodárskej mobilizácie,
i) ukladá na návrh okresného úradu v sídle kraja v čase vojny alebo vojnového stavu 7) právnickým osobám, fyzickým osobám oprávneným na podnikanie a fyzickým osobám povinnosť poskytnúť vecné prostriedky na plnenie úloh obrany štátu tak, aby nedošlo k ohrozeniu zásobovania základnými potravinami, vodou, energiami, zdravotníckym zabezpečením a k ohrozeniu základnej veterinárnej ochrany územia, 11)
j) ukladá v čase vojny alebo vojnového stavu 7) fyzickej osobe, ktorá je v pracovnoprávnom vzťahu alebo v obdobnom pracovnom vzťahu, alebo v štátnozamestnaneckom vzťahu, povinnosť
1. zotrvať v tomto vzťahu, ak jej zamestnávateľ plní úlohy hospodárskej mobilizácie a fyzické osoby sú určené na plnenie týchto úloh,
2. vykonávať aj iný ako dohodnutý druh práce alebo na inom mieste, alebo u iného zamestnávateľa,
k) oznamuje obciam právnické osoby, fyzické osoby oprávnené na podnikanie a fyzické osoby, ktorým môže byť v čase vojny alebo vojnového stavu 7) uložená povinnosť poskytnúť vecné prostriedky, povinnosť poskytnúť ubytovanie príslušníkom ozbrojených síl, ozbrojených zborov, Hasičského a záchranného zboru a osobám, ktoré plnia úlohy hospodárskej mobilizácie, alebo pracovná povinnosť,
l) podieľa sa na zabezpečovaní prípravy a rozvoja podpory obrany štátu podľa § 26,
m) zrušené od 1.1.2006.
(2) Okresný úrad doručuje rozhodnutie o uložení povinnosti podľa odseku 1 písm. f), h) a i) prostredníctvom pošty, obce alebo fyzických osôb vopred určených okresným úradom.
(3) Proti rozhodnutiu okresného úradu o uložení povinnosti podľa odseku 1 písm. f), h) a i) nie je prípustné odvolanie a nemožno ho preskúmať súdom.
(4) Okresný úrad sa podieľa na príprave orgánov obcí na obranu štátu.
(5) Okresný úrad v sídle kraja okrem pôsobnosti podľa odsekov 1 a 2
a) vedie evidenciu registrovaných občanov a občanov zaradených do záloh ozbrojených síl pre potreby ozbrojených síl, 11a) poskytuje im informácie a výpisy z tejto evidencie, povoláva ich na výkon mimoriadnej služby, pripravuje, zabezpečuje a vykonáva mobilizáciu ozbrojených síl, 8)
b) realizuje oslobodenie občanov od výkonu mimoriadnej služby,
c) vedie dokumentáciu občanov povinných vykonať alternatívnu službu namiesto mimoriadnej služby, poskytuje im informácie a výpisy z tejto dokumentácie a povoláva ich na výkon alternatívnej služby, 11b)
d) povoláva registrovaných občanov na odvod v čase vojny a vojnového stavu,
e) vykonáva odvod a prieskum zdravotnej spôsobilosti občanov, ktorým vznikla branná povinnosť,
f) vyraďuje občanov, ktorým vznikla branná povinnosť, z evidencie po zániku brannej povinnosti,
g) vedie evidenciu občanov, ktorí vykonali štátnu službu profesionálnych vojakov v ozbrojených silách, po zániku ich brannej povinnosti a poskytuje im informácie a výpisy z tejto evidencie,
h) vykonáva v spolupráci s okresným úradom v územnom obvode kraja a obcou výber nehnuteľností a vecných prostriedkov potrebných na zabezpečenie obrany štátu a vedie ich evidenciu a evidenciu právnických osôb, fyzických osôb oprávnených na podnikanie a fyzických osôb, ktoré majú k vecným prostriedkom a nehnuteľnostiam vlastnícke právo, právo správy, sú ich oprávnenými držiteľmi alebo k nim majú iné obdobné užívacie práva,
i) predkladá podklady na rozhodnutie okresného úradu v územnom obvode kraja o uložení povinnosti poskytnúť vecné prostriedky a nehnuteľnosti potrebné v čase vojny alebo vojnového stavu 7) na plnenie úloh potrebných na obranu štátu právnickými osobami, fyzickými osobami oprávnenými na podnikanie a fyzickými osobami,
j) na základe podkladov od obcí vedie evidenciu právnických osôb, fyzických osôb oprávnených na podnikanie a fyzických osôb, ktorým sa môže v čase vojny alebo vojnového stavu 7) uložiť povinnosť poskytnúť ubytovanie príslušníkom ozbrojených síl, ozbrojených zborov, Hasičského a záchranného zboru a osobám, ktoré plnia úlohy hospodárskej mobilizácie; návrhy na uloženie tejto povinnosti predkladá okresnému úradu v územnom obvode kraja,
k) poskytuje služobnému úradu 11c) na účely plnenia úloh personálneho doplňovania ozbrojených síl údaje uvedené v osobitnom zákone 11d) o občanoch, ktorým vznikla branná povinnosť,
l) navrhuje okresnému úradu v územnom obvode kraja fyzické osoby, ktorým môže byť v čase vojny alebo vojnového stavu 7) uložená pracovná povinnosť,
m) podieľa sa na plnení opatrení pri príprave obrany štátu najmä v oblasti brannej výchovy obyvateľstva a podpory činnosti vojenských záujmových združení,
n) spolupracuje
1. s miestnymi orgánmi štátnej správy, obcami, vyššími územnými celkami, právnickými osobami, fyzickými osobami oprávnenými na podnikanie a fyzickými osobami pri plnení úloh podľa tohto zákona,
2. s okresnými úradmi v územnom obvode kraja pri výkone kontroly plnenia úloh podľa tohto zákona a pri usmerňovaní obcí pri plnení úloh potrebných na obranu štátu,
3. s útvarmi a zariadeniami ozbrojených síl pri plnení úloh podľa tohto zákona,
o) prejednáva v prvom stupni priestupky a správne delikty, ukladá pokuty za priestupky a správne delikty podľa osobitného predpisu, 11e)
p) predkladá ministerstvu obrany podklady na priznanie vojenskej hodnosti občanovi, ktorý bol v služobnom pomere, 11f)
q) prijíma opatrenia a ukladá úlohy potrebné na obranu štátu okresným úradom v územnom obvode kraja a kontroluje plnenie týchto úloh,
r) koordinuje v spolupráci s vyšším územným celkom prípravu a zabezpečenie plnenia úloh potrebných na obranu štátu, ktoré uskutočňujú okresné úrady v územnom obvode kraja a obce,
s) vedie evidenciu fyzických osôb, ktorým môže byť v čase vojny alebo vojnového stavu uložená pracovná povinnosť,
t) povoláva vojakov v zálohe na plnenie úloh ozbrojených síl,
u) zabezpečuje prípravu miestnych orgánov štátnej správy, prípravu orgánov obcí a orgánov vyšších územných celkov na obranu štátu.
 
§ 11
Obec
(1) Obec na úseku obrany štátu
a) vedie evidenciu právnických osôb, fyzických osôb oprávnených na podnikanie a fyzických osôb, ktorým môže byť v čase vojny alebo vojnového stavu 7) uložená povinnosť poskytnúť ubytovanie príslušníkom ozbrojených síl, ozbrojených zborov, Hasičského a záchranného zboru a osobám, ktoré plnia úlohy hospodárskej mobilizácie,
b) navrhuje okresnému úradu v sídle kraja nehnuteľnosti a vecné prostriedky vhodné a technicky spôsobilé na zabezpečenie úloh obrany štátu a vedie ich evidenciu,
c) doručuje povolávacie rozkazy na odvod, povolávacie rozkazy na výkon mimoriadnej služby, povolávacie rozkazy na výkon alternatívnej služby a rozhodnutia okresného úradu podľa § 10 ods. 1 písm. f), h) a i),
d) navrhuje okresnému úradu fyzické osoby, ktorým môže byť v čase vojny alebo vojnového stavu 7) uložená pracovná povinnosť, a vedie ich evidenciu,
e) podieľa sa na zabezpečovaní prípravy a rozvoja podpory obrany štátu podľa § 26,
f) zúčastňuje sa na príprave na obranu štátu a plní úlohy spojené s preverením pripravenosti na plnenie úloh v čase vojny alebo vojnového stavu,
g) plní ďalšie úlohy podľa pokynov okresného úradu.
(2) Obec je pri plnení úloh obrany štátu podľa tohto zákona financovaná formou štátnych dotácií. 12)
 
§ 12
Vyšší územný celok
(1) Vyšší územný celok na úseku obrany štátu
a) v súčinnosti s okresným úradom v sídle kraja a obcami sa podieľa na príprave a kontrole zabezpečenia úloh obrany štátu v obvode svojej pôsobnosti,
b) podieľa sa na riešení problémov, ktoré sa týkajú viacerých obcí v obvode vyššieho územného celku na úseku obrany štátu, a riešení problémov, ktoré môžu vzniknúť alebo vznikli v čase vojny alebo vojnového stavu, 7)
c) podieľa sa na príprave obyvateľstva na obranu štátu v obvode svojej pôsobnosti podľa § 3 ods. 8,
d) zúčastňuje sa na príprave na obranu štátu, podieľa sa na príprave orgánov obcí na obranu štátu a plní úlohy spojené s preverením pripravenosti na plnenie úloh v čase vojny alebo vojnového stavu,
e) zabezpečuje vykonávanie opatrení hospodárskej mobilizácie.
(2) Vyšší územný celok je pri plnení úloh obrany štátu podľa tohto zákona financovaný formou štátnych dotácií. 12)
 
§ 12a
Právnické osoby, ktoré vlastnia alebo spravujú objekty osobitnej dôležitosti a ďalšie dôležité objekty, sú povinné zabezpečovať ich ochranu spôsobom ustanoveným vládou podľa § 6 písm. f).
Nadpis zrušený od 1.1.2008
 
§ 13
Zrušený od 1.1.2008
 
§ 14
Zrušený od 1.1.2008
Nadpis zrušený od 1.1.2013
 
§ 15
Zrušený od 1.1.2013
 
§ 16
Zrušený od 1.1.2013
 
§ 16a
Evidencia osôb
(1) Evidencia fyzických osôb podľa § 10 ods. 1 písm. f) a ods. 5 písm. s) obsahuje tieto údaje:
a) meno a priezvisko,
b) rodné číslo,
c) miesto pobytu,
d) dosiahnuté vzdelanie a
e) špecializáciu v študijnom odbore, ak ide o sestru alebo zdravotníckeho laboranta.
(2) Evidencia fyzických osôb podľa § 11 ods. 1 písm. d) obsahuje tieto údaje:
a) meno a priezvisko,
b) rodné číslo,
c) miesto pobytu a
d) dosiahnuté vzdelanie.
(3) Evidencia právnických osôb, fyzických osôb oprávnených na podnikanie a fyzických osôb podľa § 10 ods. 5 písm. h) a j) obsahuje tieto údaje:
a) obchodné meno alebo názov, sídlo a identifikačné číslo právnickej osoby alebo fyzickej osoby oprávnenej na podnikanie,
b) meno a priezvisko, miesto pobytu a rodné číslo fyzickej osoby.
(4) Na plnenie úloh súvisiacich s riadením mobilizácie ozbrojených síl okresný úrad v sídle kraja poskytuje ministerstvu obrany údaje uvedené v odsekoch 1 a 3.
(5) Na plnenie úloh súvisiacich s plnením pracovnej povinnosti fyzickými osobami okresný úrad v sídle kraja poskytuje útvarom a zariadeniam ozbrojených síl údaje uvedené v odseku 1 písm. a) až d).
(6) Príjemca údajov uvedený v § 10 ods. 5 písm. k) uchováva poskytnuté údaje po dobu piatich rokov od ich získania.
(7) Na spracúvanie údajov podľa odsekov 1 až 5 sa nevyžaduje súhlas dotknutých osôb. 15c)
 
§ 16b
Informačný mobilizačný systém
(1) Ministerstvo obrany na účely spracúvania údajov potrebných na zabezpečenie mobilizácie ozbrojených síl prevádzkuje spolu s okresnými úradmi v sídlach krajov informačný mobilizačný systém, v ktorom sa vedie
a) register registrovaných občanov,
b) register vojakov v zálohe,
c) register občanov povinných vykonať alternatívnu službu namiesto mimoriadnej služby,
d) register fyzických osôb, ktorým môže byť v čase vojny alebo vojnového stavu uložená pracovná povinnosť,
e) register právnických osôb, fyzických osôb oprávnených na podnikanie a fyzických osôb, ktorým sa môže v čase vojny alebo vojnového stavu uložiť povinnosť poskytnúť ubytovanie príslušníkom ozbrojených síl, ozbrojených zborov, Hasičského a záchranného zboru a osobám, ktoré plnia úlohy hospodárskej mobilizácie,
f) register právnických osôb, fyzických osôb oprávnených na podnikanie a fyzických osôb, ktorým sa môže v čase vojny alebo vojnového stavu uložiť povinnosť poskytnúť vecné prostriedky a nehnuteľnosti potrebné na obranu štátu.
(2) Registre podľa odseku 1 písm. a) až c) obsahujú súbor osobných údajov občana a jeho blízkych osôb uvedených v osobitnom predpise, 15ca) ktoré sa spracúvajú po celý čas trvania brannej povinnosti občana.
(3) Register podľa odseku 1 písm. d) obsahuje súbor osobných údajov fyzickej osoby uvedených v § 16a ods. 1 a 2, ktoré sa spracovávajú do 65 rokov veku fyzickej osoby.
(4) Registre podľa odseku 1 písm. e) a f) obsahujú súbor údajov uvedených v § 16a ods. 3, ktoré sa spracúvajú do doby, kým tieto osoby majú k vecným prostriedkom a k nehnuteľnostiam vlastnícke právo, právo správy, sú ich oprávnenými držiteľmi alebo k nim majú iné obdobné užívacie práva.
(5) Registre podľa odseku 1 sa vedú v elektronickej podobe a v listinnej podobe, pričom registre v listinnej podobe vedie okresný úrad v sídle kraja. Podrobnosti vedenia registrov v listinnej podobe ustanoví ministerstvo obrany smernicou.15cb)
(6) Na účely zabezpečenia plnenia úloh podľa osobitného predpisu má Vojenské spravodajstvo a Slovenská informačná služba priamy a nepretržitý prístup k informáciám zhromaždeným v registroch podľa odseku 1, ktoré sa vedú v elektronickej podobe.
 
TRETIA ČASŤ
PRÁVA A POVINNOSTI PRÁVNICKÝCH OSÔB, FYZICKÝCH OSÔB OPRÁVNENÝCH NA PODNIKANIE A FYZICKÝCH OSÔB
 
§ 17
Práva právnických osôb, fyzických osôb oprávnených na podnikanie a fyzických osôb
(1) Právnické osoby, fyzické osoby oprávnené na podnikanie a fyzické osoby sú povinné plniť úlohy na úseku obrany štátu v rozsahu určenom okresným úradom na základe požiadaviek okresného úradu v sídle kraja.
(2) Právnické osoby a fyzické osoby oprávnené na podnikanie sú na úseku obrany štátu oprávnené
a) upravovať pracovnoprávne vzťahy alebo obdobné pracovné vzťahy svojich zamestnancov a štátnozamestnanecké vzťahy, ktoré im vyplývajú z uloženej pracovnej povinnosti na zabezpečenie obrany štátu v súlade s rozhodnutím obvodného úradu,
b) písomne žiadať okresný úrad o oslobodenie svojich zamestnancov od uloženej pracovnej povinnosti,
c) uplatňovať náhradu za obmedzenie vlastníckeho práva alebo užívacieho práva, poskytovanie ubytovania alebo vecného prostriedku, plnenie pracovnej povinnosti a za plnenie úloh na zabezpečovaní prípravy a rozvoja podpory obrany štátu v čase vojny alebo vojnového stavu. 7)
 
§ 18
Povinnosti právnických osôb, fyzických osôb oprávnených na podnikanie a fyzických osôb
(1) Právnické osoby a fyzické osoby oprávnené na podnikanie sú na úseku obrany štátu povinné
a) plniť úlohy spojené s prípravou a so zabezpečovaním podpory obrany štátu,
b) spracúvať plány ochrany objektov obrannej infraštruktúry, ktorých ochranu im určila vláda podľa § 6 písm. f),
c) umožniť orgánom uvedeným v § 10 vykonanie kontroly svojej pripravenosti na plnenie úloh potrebných na obranu štátu a zúčastniť sa na tejto kontrole,
d) poskytnúť v čase vojny alebo vojnového stavu 7) ubytovanie príslušníkom ozbrojených síl, ozbrojených zborov, Hasičského a záchranného zboru a osobám, ktoré plnia úlohy hospodárskej mobilizácie, a poskytnúť vecné prostriedky na plnenie úloh obrany štátu uložené okresným úradom,
e) zabezpečovať uskladňovanie, doplňovanie a ochraňovanie majetku štátu určeného na plnenie úloh potrebných na obranu štátu podľa osobitného predpisu. 10)
(2) Osoby oprávnené na podnikanie sú na úseku obrany štátu v kybernetickom priestore povinné poskytnúť Vojenským spravodajstvom požadovanú súčinnosť a informácie dôležité na zabezpečenie obrany štátu v kybernetickom priestore.15d)
(3) Fyzické osoby sú na úseku obrany štátu povinné
a) plniť pracovnú povinnosť v čase vojny alebo vojnového stavu 7) uloženú okresným úradom,
b) poskytnúť v čase vojny alebo vojnového stavu 7) ubytovanie príslušníkom ozbrojených síl, ozbrojených zborov, Hasičského a záchranného zboru a osobám, ktoré plnia úlohy hospodárskej mobilizácie, a poskytnúť vecné prostriedky na plnenie úloh obrany štátu uložené okresným úradom, ak tento zákon neustanovuje inak.
 
§ 19
Pracovná povinnosť
(1) Pracovná povinnosť je povinnosť fyzickej osoby, ktorá má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, vykonávať určené práce v rozsahu potrebnom na zabezpečenie obrany štátu podľa tohto zákona.
(2) Pracovnú povinnosť v čase vojny alebo vojnového stavu 7) možno podľa tohto zákona uložiť fyzickej osobe, ktorá má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky; pracovnú povinnosť ukladá okresný úrad príslušný podľa miesta trvalého pobytu fyzickej osoby rozhodnutím, pričom prihliada na jej zdravotný stav a kvalifikačné predpoklady.
(3) Fyzická osoba, ktorej bola uložená pracovná povinnosť a ktorá je v pracovnoprávnom vzťahu alebo v obdobnom pracovnom vzťahu, alebo v štátnozamestnaneckom vzťahu, ak nie je povolaná na výkon mimoriadnej služby alebo alternatívnej služby, je povinná zotrvať v doterajšom pracovnoprávnom vzťahu alebo v obdobnom pracovnom vzťahu, alebo v štátnozamestnaneckom vzťahu, ak jej zamestnávateľ plní úlohy hospodárskej mobilizácie a takáto fyzická osoba je určená na plnenie úloh hospodárskej mobilizácie; inak je povinná vykonávať iný ako dohodnutý druh práce alebo na inom mieste, alebo u iného zamestnávateľa.
(4) Pracovnú povinnosť v čase vojny alebo vojnového stavu 7) nemožno uložiť
a) fyzickej osobe so zmenenou pracovnou schopnosťou a osobe so zmenenou pracovnou schopnosťou s ťažkým zdravotným postihnutím,
b) fyzickej osobe mladšej ako 18 rokov a staršej ako 65 rokov,
c) tehotnej žene a žene do konca tretieho mesiaca po pôrode, ak sa dieťa narodilo mŕtve, zomrelo alebo žena sa oň nestará,
d) žene alebo osamelému mužovi, ktorý sa trvalo stará o dieťa mladšie ako 15 rokov,
e) žene alebo osamelému mužovi, ktorý sa trvalo stará o dieťa staršie ako 15 rokov, ktoré má dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav alebo je dlhodobo ťažko zdravotne postihnuté a vyžaduje mimoriadnu starostlivosť,
f) žene alebo mužovi, ktorý sa osobne celodenne a riadne stará o fyzickú osobu, ktorá je prevažne alebo úplne bezvládna alebo je staršia ako 70 rokov a nemôže zabezpečiť starostlivosť o túto osobu jej umiestnením do zariadenia sociálnych služieb,
g) fyzickej osobe vykonávajúcej profesionálnu službu, mimoriadnu službu alebo alternatívnu službu a občanovi, ktorý dobrovoľne prevzal brannú povinnosť, 16)
h) fyzickej osobe oslobodenej od výkonu mimoriadnej služby podľa osobitného predpisu. 17)
(5) Osoba uvedená v odseku 4 písm. a) a c) a fyzická osoba mladšia ako 18 rokov nemôžu dobrovoľne prevziať pracovnú povinnosť.
(6) Ústredné orgány štátnej správy, Kancelária prezidenta Slovenskej republiky, Kancelária Národnej rady Slovenskej republiky, Kancelária Ústavného súdu Slovenskej republiky, súdy, prokuratúra, rozpočtové organizácie a príspevkové organizácie v zriaďovateľskej pôsobnosti ministerstva obrany, Národná banka Slovenska, orgány štátnej správy s celoštátnou pôsobnosťou, miestne orgány štátnej správy, orgány obcí a orgány vyšších územných celkov, právnické osoby a fyzické osoby oprávnené na podnikanie, ktoré plnia úlohy v záchranných zložkách, úlohy súvisiace so zabezpečením obrany štátu, civilnej ochrany alebo hospodárskej mobilizácie, zabezpečujú oslobodenie fyzických osôb, s ktorými sú v pracovnoprávnom vzťahu alebo obdobnom pracovnom vzťahu od pracovnej povinnosti prostredníctvom miestne príslušného okresného úradu, a to do 65 rokov veku. Od pracovnej povinnosti sa oslobodzujú aj fyzické osoby, ktoré chránia objekty osobitnej dôležitosti a ďalšie dôležité objekty.
(7) Od pracovnej povinnosti sa oslobodzuje aj fyzická osoba počas výkonu verejnej funkcie, a to do 65 rokov veku.
(8) Zamestnávateľ uvedený v odseku 6 je povinný každoročne do 31. januára predložiť okresnému úradu zoznam fyzických osôb oslobodených od pracovnej povinnosti, ktorý obsahuje
a) meno, priezvisko, akademický titul,
b) rodné číslo,
c) adresu trvalého pobytu.
 
§ 20
Povinnosť poskytnúť ubytovanie
(1) Povinnosť poskytnúť ubytovanie príslušníkom ozbrojených síl, ozbrojených zborov, Hasičského a záchranného zboru a osobám, ktoré plnia úlohy hospodárskej mobilizácie, možno podľa osobitného predpisu 7) v čase vojny alebo vojnového stavu uložiť právnickým osobám, fyzickým osobám oprávneným na podnikanie a fyzickým osobám, ktoré majú k stavbe alebo budove vlastnícke právo, právo správy, sú ich oprávnenými držiteľmi alebo k nim majú iné obdobné užívacie práva, pričom tieto nehnuteľnosti sú nevyhnutne potrebné a vhodné na dočasné ubytovanie a boli na tento účel určené rozhodnutím okresného úradu podľa § 10 ods. 1 písm. h), v ktorého obvode sa nehnuteľnosť nachádza.
(2) Stavby alebo budovy vhodné na ubytovanie osôb podľa odseku 1 sú stavby a budovy
a) hygienicky a technicky spôsobilé na ubytovanie osôb,
b) dočasne neobývané,
c) kapacitne vyhovujúce na ubytovanie osôb.
 
§ 21
Povinnosť poskytnúť vecné prostriedky
(1) Vecným prostriedkom je hnuteľná vec, ktorá môže byť použitá na obranu štátu.
(2) Povinnosť poskytnúť vecné prostriedky v čase vojny alebo vojnového stavu 7) na plnenie úloh obrany štátu podľa tohto zákona sa vzťahuje na právnické osoby, fyzické osoby oprávnené na podnikanie a fyzické osoby, ktoré majú k vecným prostriedkom vlastnícke právo, právo správy, sú ich oprávnenými držiteľmi alebo k nim majú iné obdobné užívacie práva (ďalej len "oprávnená osoba"). Vecné prostriedky, ktoré boli rozhodnutím okresného úradu určené na plnenie úloh obrany štátu, nemožno postihnúť exekúciou ani výkonom rozhodnutia.
(3) Povinnosť poskytnúť vecné prostriedky v čase vojny alebo vojnového stavu 7) nemožno uložiť
a) ozbrojeným silám,
b) ozbrojeným zborom,
c) Hasičskému a záchrannému zboru a záchranným službám,
d) ministerstvám, ostatným ústredným orgánom štátnej správy a ďalším orgánom štátnej správy s celoštátnou pôsobnosťou a miestnym orgánom štátnej správy,
e) obciam a vyšším územným celkom,
f) zamestnávateľovi v rozsahu plnenia úloh hospodárskej mobilizácie,
g) civilnej ochrane,
h) Národnej banke Slovenska,
i) fyzickým osobám so zmenenou pracovnou schopnosťou a osobám so zmenenou pracovnou schopnosťou s ťažkým zdravotným postihnutím,
j) fyzickým osobám, ak by ich poskytnutím bola ohrozená ich výživa alebo ak by bolo ohrozené plnenie ich vyživovacej povinnosti,
k) právnickej osobe, ktorá zabezpečuje ochranu objektu osobitnej dôležitosti alebo ďalšieho dôležitého objektu v rozsahu plnenia ochrany týchto objektov.
 
§ 22
Vrátenie poskytnutých vecných prostriedkov
Poskytnuté vecné prostriedky sa bezprostredne po zániku dôvodov, pre ktoré boli poskytnuté, vrátia oprávnenej osobe; o vrátení rozhoduje okresný úrad, ktorý o povinnosti ich poskytnúť rozhodol podľa § 10 ods. 1 písm. i).
 
ŠTVRTÁ ČASŤ
VYVLASTŇOVANIE
 
§ 23
Vyvlastňovanie vo verejnom záujme na účely obrany v čase vojny alebo vojnového stavu
(1) Na účely obrany štátu podľa tohto zákona možno v čase vojny alebo vojnového stavu vo verejnom záujme vyvlastniť nehnuteľnosti.
(2) Vyvlastniť nehnuteľnosti podľa odseku 1 možno len vtedy, ak účel vyvlastnenia podľa tohto zákona nemožno dosiahnuť núteným obmedzením vlastníckeho práva; na nútené obmedzenie vlastníckeho práva sa primerane vzťahujú ustanovenia o vyvlastnení.
(3) Návrh na vyvlastnenie podľa odseku 1 môže podať ministerstvo obrany.
(4) Návrh na vyvlastnenie podáva ministerstvo obrany na okresnom úrade, v ktorého obvode sa nachádza vyvlastňovaná nehnuteľnosť (ďalej len "príslušný okresný úrad").
(5) Začatie vyvlastňovacieho konania sa zapisuje na žiadosť ministerstva obrany do katastra nehnuteľností. 18)
(6) Vyvlastnenie na účely obrany štátu možno uskutočniť iba v nevyhnutnej miere a za primeranú náhradu.
(7) Návrh na vyvlastnenie obsahuje
a) označenie vyvlastňovaného pozemku alebo stavby, alebo ich častí podľa údajov katastra nehnuteľností,
b) označenie účastníkov konania; ak ministerstvu obrany nie je známe a v úradných evidenciách nezistí meno a adresu vlastníka alebo iného oprávneného užívateľa, pripojí o tom písomné vyhlásenie,
c) navrhovaný rozsah a odôvodnenie požiadavky s uvedením účelu, na ktorý sa vyvlastnenie navrhuje,
d) návrh náhrady a dôkaz o tom, že pokus o získanie vlastníckeho práva k pozemku alebo k stavbe dohodou bol bezvýsledný,
e) geometrický plán znázorňujúci rozsah navrhnutého vyvlastnenia, ak ide o časti pozemkov; ak v čase podania nemožno vyhotoviť geometrický plán, nahradí ho odborne vyhotovený náčrt,
f) výpis z katastra nehnuteľností.
(8) Príslušný okresný úrad bezodkladne upovedomí o došlom návrhu na vyvlastnenie vlastníka nehnuteľnosti, prípadne nájomcu alebo držiteľa nehnuteľnosti a vyzve ho, aby sa do ôsmich dní od doručenia návrhu na vyvlastnenie vyjadril, či je ochotný nehnuteľnosť, vecné právo alebo výkon práva postúpiť dohodou a za akých podmienok. Ak prejaví vyzvaná osoba v uvedenej lehote ochotu dohodu uzavrieť, príslušný okresný úrad určí primeranú lehotu na jej dojednanie.
(9) Ak sa vyzvaná osoba v osemdňovej lehote nevyjadrí alebo vyhlási, že nie je ochotná uzavrieť dohodu, prípadne odmietne akékoľvek jednanie, alebo ak nedôjde v lehote určenej príslušným okresným úradom k dojednaniu dohody medzi ministerstvom obrany a vyzvanou osobou, prípadne ak nemožno zistiť skutočného vlastníka alebo iného oprávneného užívateľa uvedeného v odseku 7, príslušný okresný úrad na úradne určenom mieste oznámi, aby sa prípadné námietky a oznámenia proti vyvlastňovaciemu konaniu oznámili príslušnému okresnému úradu do 15 dní odo dňa uverejnenia oznámenia. Na námietky, ktoré sa neoznámili do lehoty určenej príslušným okresným úradom, nemožno prihliadať.
(10) Ak sa prejednajú námietky alebo sa vykoná miestne vyšetrovanie bez toho, že došlo k dohode, vydá príslušný okresný úrad rozhodnutie o vyvlastnení a určí náhradu za vyvlastnenie ku dňu prevzatia nehnuteľnosti podľa osobitného predpisu. 19)
(11) Rozhodnutie o vyvlastnení obsahuje
a) označenie vyvlastňovaných nehnuteľností podľa údajov katastra nehnuteľností,
b) označenie ministerstva obrany,
c) meno vlastníka alebo inej oprávnenej osoby, proti ktorej smeruje vyvlastnenie, ak sa zistilo,
d) dôvody vyvlastnenia,
e) lehotu, do ktorej je ministerstvo obrany povinné začať s užívaním vyvlastnenej nehnuteľnosti alebo práva,
f) určenie výšky náhrady za vyvlastnenie,
g) predkupné právo vlastníka alebo inej oprávnenej osoby, ktoré na účely tohto ustanovenia je predmetom dedenia,
h) výrok, odôvodnenie a poučenie, dátum vydania, číslo spisu, orgán, ktorý rozhodnutie vydal, a odtlačok pečiatky so štátnym znakom. 20)
(12) Rozhodnutie o vyvlastnení sa zapisuje do katastra nehnuteľností záznamom predkupného práva podľa odseku 11 písm. g).
 
§ 24
Osobitné ustanovenie
Vyznačenie vyvlastnených nehnuteľností slúžiacich v čase vojny alebo vojnového stavu 7) na účely obrany štátu v mapách veľkých mierok sa vykonáva po dohode s ministerstvom obrany.
 
§ 24a
Vyvlastňovanie vo verejnom záujme na účely obrany v stave bezpečnosti
(1) Pozemky vrátane práv k nim potrebné na uskutočnenie stavieb pre obranu štátu, 20aa) ktoré budú slúžiť ozbrojeným silám, a stavby vrátane práv k nim, ktoré sa nachádzajú na týchto pozemkoch, možno vo verejnom záujme v stave bezpečnosti vyvlastniť alebo vlastnícke práva k nim obmedziť.
(2) Na vyvlastnenie sa použijú ustanovenia všeobecného predpisu upravujúce vyvlastňovanie. 20ab)
 
§ 24b
Stavba pre obranu štátu dotknutá výstavbou
(1) Ak v dôsledku výstavby by sa mala zrušiť stavba pre obranu štátu, 20aa) ktorú by investor výstavby mohol nadobudnúť vyvlastnením, a ak podľa Ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky sú splnené podmienky na vyvlastnenie, je investor výstavby pred zrušením pôvodnej stavby povinný na vlastné náklady a v mene budúceho vlastníka alebo správcu stavby zabezpečiť výstavbu náhradnej stavby, ktorá bude svojou kapacitou, technickým vybavením a parametrami zodpovedať účelu pôvodnej stavby. Pozemok na výstavbu náhradnej stavby poskytne vlastník alebo správca pôvodnej stavby.
(2) Vlastník alebo správca pôvodnej stavby uzavrie s investorom dohodu, ktorej obsahom bude
a) splnomocnenie na zastupovanie vo veciach stavby pred príslušnými orgánmi,
b) určenie podmienok realizácie stavby.
(3) Dňom právoplatnosti kolaudačného rozhodnutia náhradnej stavby prechádza vlastníctvo pôvodnej stavby na investora. O prechode majetku na investora sa vyhotoví písomný protokol, ktorý obsahuje presné vymedzenie a hodnotu odovzdávaného majetku vedenú v účtovníctve podľa osobitného predpisu, 20ac) ako aj údaje katastra nehnuteľností podľa osobitného predpisu. 20ad) Súčasne s prechodom vlastníctva k pôvodnej stavbe prevedie vlastník alebo správca pôvodnej stavby na investora kúpnou zmluvou aj pozemok zastavaný touto pôvodnou stavbou, ak je vo vlastníctve alebo v správe vlastníka alebo správcu pôvodnej stavby. Ak je správcom pôvodnej stavby správca majetku štátu podľa osobitného predpisu, 20ae) prevedie kúpnou zmluvou pozemok zastavaný pôvodnou stavbou za primeranú cenu podľa osobitného predpisu. 20ae) V tomto prípade správca nevydáva rozhodnutie o prebytočnosti podľa osobitného predpisu 20ae) a na platnosť prevodu vlastníctva štátu sa nevyžaduje súhlas podľa osobitného predpisu. 20ae) Ak je správcom pôvodnej stavby správca majetku štátu podľa osobitného predpisu, 20af) súhlas podľa osobitného predpisu 20ag) sa nevyžaduje.
(4) Ak malo ministerstvo obrany alebo právnické osoby v jeho zakladateľskej alebo zriaďovateľskej pôsobnosti k pôvodnej stavbe pre obranu štátu právo nájmu alebo právo ju užívať na základe iného právneho vzťahu, dňom právoplatnosti kolaudačného rozhodnutia náhradnej stavby prechádza toto právo na náhradnú stavbu.
 
PIATA ČASŤ
PLÁNOVANIE OBRANY ŠTÁTU A PODPORA OBRANY ŠTÁTU
 
§ 25
Plánovanie obrany štátu
(1) Plánovanie obrany štátu zahŕňa obranné plánovanie, plánovanie použitia ozbrojených síl na účely obrany štátu, plánovanie mobilizácie ozbrojených síl a plánovanie hospodárskej mobilizácie na účely obrany štátu podľa osobitného predpisu. Plán obrany štátu tvorí súbor dokumentácie spracovaný v procese plánovania obrany štátu.
(2) Obranné plánovanie zahŕňa spracúvanie dlhodobých, strednodobých a krátkodobých plánov vytvárania, udržiavania a rozvoja kapacít a spôsobilostí ozbrojených síl a podpory obrany štátu. Obranné plánovanie sa vykonáva aj v čase vojny alebo vojnového stavu na dopĺňanie chýbajúcich kapacít a spôsobilostí ozbrojených síl v nadväznosti na vojnový štátny rozpočet.
(3) Dlhodobé plány určujú ciele a postupy na 10 až 15 rokov na dosiahnutie požadovaných kapacít a spôsobilostí ozbrojených síl a na rozvoj podpory obrany štátu.
(4) Strednodobé plány určujú vyvážený postup a efektívne rozloženie zdrojov na tri až šesť rokov na zabezpečenie požadovaných kapacít a spôsobilostí ozbrojených síl a na rozvoj podpory obrany štátu.
(5) Krátkodobé plány určujú záväzný postup a rozdelenie finančných zdrojov na jeden až dva roky na reálne zabezpečenie požadovaných kapacít a spôsobilostí ozbrojených síl a na rozvoj podpory obrany štátu.
(6) Plánovanie použitia ozbrojených síl na účely obrany štátu zahŕňa spracúvanie
a) situačných plánov,
b) plánov použitia ozbrojených síl v čase vojny a plánov použitia ozbrojených síl v čase vojnového stavu,
c) stálych plánov použitia ozbrojených síl.
(7) Situačné plány sa spracúvajú na základe vyhodnotenia možného ohrozenia štátu v súlade so zásadnými strategickými dokumentmi v oblasti obrany štátu. Situačné plány sa môžu spracúvať aj v nadväznosti na situačný plán medzinárodnej organizácie, ktorej je Slovenská republika členom.
(8) Na základe vyhodnotenia politicko-vojenskej situácie a podľa povahy hrozby a jej rizík na úseku obrany štátu tvorí príslušný situačný plán základ na spracovanie plánu použitia ozbrojených síl v čase vojny alebo plánu použitia ozbrojených síl v čase vojnového stavu.
(9) Stály plán použitia ozbrojených síl sa spracúva pre konkrétne a trvalé hrozby na úseku obrany štátu spravidla v nadväznosti na stály plán medzinárodnej organizácie, ktorej je Slovenská republika členom, a podľa rozhodnutí príslušných ústavných orgánov.
(10) Plánovanie mobilizácie ozbrojených síl zahŕňa spracúvanie
a) plánu všeobecnej mobilizácie,
b) plánu čiastočnej mobilizácie,
c) plánu mobilizačného cvičenia.
(11) Za prípravu obranného plánovania a plnenie úloh vyplývajúcich zo schválených plánov podľa odseku 2 zodpovedajú v rozsahu svojej pôsobnosti ministerstvá, ostatné ústredné orgány štátnej správy, ďalšie orgány štátnej správy s celoštátnou pôsobnosťou, miestne orgány štátnej správy, obce a vyššie územné celky; koordináciu prípravy obranného plánovania vykonáva ministerstvo obrany.
(12) Plány podľa odsekov 6 a 10 spracúva ministerstvo obrany v súčinnosti s Generálnym štábom ozbrojených síl a Vojenským spravodajstvom. Pri spracúvaní plánov podľa odseku 6 a odseku 10 písm. c) sa využívajú podkladové materiály ďalších ministerstiev, ostatných ústredných orgánov štátnej správy a ďalších orgánov štátnej správy s celoštátnou pôsobnosťou.
(13) Ministerstvo obrany informuje vládu o úlohách ozbrojených síl a o zložení ozbrojených síl, ktoré sa uvedú v pláne medzinárodnej organizácie súvisiacom s obranou štátu alebo plnením záväzku Slovenskej republiky vyplývajúcom z medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná, a to pred začatím alebo v priebehu jeho spracovania.
(14) S dokumentáciou spracovanou v procese plánovania obrany štátu sa zosúlaďuje dokumentácia spracovaná v rámci civilného núdzového plánovania.
 
§ 26
Podpora obrany štátu
(1) Podporu obrany štátu tvorí obranná infraštruktúra, jej udržiavanie a rozvoj, dodávky tovarov a štátnych hmotných rezerv, služby a činnosti poskytované ozbrojeným silám na zabezpečenie obrany štátu a výskum a vývoj zameraný na zabezpečenie obrany štátu. 20ah) Výdavky na podporu obrany štátu sa uhrádzajú zo štátneho rozpočtu.
(2) Obrannú infraštruktúru tvoria pozemky a objekty, ktorými sú stavby, budovy a zariadenia, elektronické komunikačné siete, informačné systémy a siete, distribučná sústava v elektroenergetike a plynárenstve, zdroje pitnej vody, dopravná infraštruktúra a infraštruktúra štátnych hmotných rezerv, ktoré slúžia v čase vojny alebo vojnového stavu na zabezpečenie obrany štátu.
(3) Obrannú infraštruktúru tvoria aj pozemky vo vlastníctve štátu v správe právnických osôb, ktoré sú v zakladateľskej pôsobnosti ministerstva obrany, a výdavky na ich udržiavanie a rozvoj sa neuhrádzajú zo štátneho rozpočtu.
(4) Ozbrojeným silám sa na zabezpečenie obrany štátu v čase vojny alebo vojnového stavu poskytujú dodávky tovarov na dopĺňanie strát a spotreby20ai) a štátne hmotné rezervy.
(5) Služby a činnosti poskytované ozbrojeným silám na zabezpečenie obrany štátu zahŕňajú najmä zdravotnícke, finančné, veterinárne, dopravné, poštové, komunálne a opravárenské služby, elektronické komunikačné služby, výrobnú a stavebnú činnosť.
(6) Dodávky tovarov, služby a činnosti podľa odsekov 4 a 5 sa poskytujú ozbrojeným silám na zabezpečenie obrany štátu podľa osobitného predpisu.
(7) Príprava a rozvoj podpory obrany štátu sa zabezpečujú podľa potrieb obrany štátu na základe plánu, ktorý vypracúva ministerstvo obrany v procese obranného plánovania podľa § 25 ods. 3 až 5 v súčinnosti s ďalšími ministerstvami, ostatnými ústrednými orgánmi štátnej správy, ďalšími orgánmi štátnej správy s celoštátnou pôsobnosťou, miestnymi orgánmi štátnej správy, obcami a vyššími územnými celkami.
(8) Slovenská republika poskytuje zahraničným ozbrojeným silám prijatým na jej území určenú obrannú infraštruktúru, určené dodávky tovarov, služby a činnosti podľa odsekov 4 a 5 prostredníctvom ozbrojených síl. Takáto podpora sa zahraničným ozbrojeným silám poskytuje podľa príslušnej medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná.20aj) Zahraničné ozbrojené sily si môžu zabezpečovať tovary, služby a činnosti na území Slovenskej republiky aj samostatne.
(9) Bezpečnosť a stabilita dodávok tovarov a poskytovania služieb a činností ozbrojeným silám a ďalším výkonným prvkom systému obrany štátu sa zabezpečujú uzatváraním zmlúv najmä so subjektmi hospodárskej mobilizácie tak, aby ich v čase vojny alebo vojnového stavu dodával alebo poskytoval subjekt hospodárskej mobilizácie, ktorý ich dodáva alebo poskytuje v stave bezpečnosti.
 
§ 27
Objekty osobitnej dôležitosti a ďalšie dôležité objekty
(1) Objekty osobitnej dôležitosti sú strategické objekty obrannej infraštruktúry, ktorých poškodenie alebo zničenie obmedzí zabezpečenie obrany štátu.
(2) Ďalšie dôležité objekty sú objekty obrannej infraštruktúry, ktorých poškodenie alebo zničenie obmedzí činnosť ozbrojených síl alebo chod hospodárstva Slovenskej republiky.
(3) Návrhy ministerstiev, ostatných ústredných orgánov štátnej správy a ďalších orgánov štátnej správy s celoštátnou pôsobnosťou, miestnych orgánov štátnej správy, obcí, vyšších územných celkov a iných právnických osôb na zaradenie objektov obrannej infraštruktúry do kategórie objektov osobitnej dôležitosti a do kategórie ďalších dôležitých objektov podľa odsekov 1 a 2 alebo návrhy na ich vyradenie posudzuje ministerstvo obrany a predkladá ich vláde.
(4) Za ochranu objektov osobitnej dôležitosti a ďalších dôležitých objektov určených vládou podľa tohto zákona zodpovedajú v rozsahu svojej pôsobnosti ministerstvá, ostatné ústredné orgány štátnej správy, ďalšie orgány štátnej správy s celoštátnou pôsobnosťou a subjekty hospodárskej mobilizácie. 21) Ochrana týchto objektov sa zabezpečuje aj pri ich obrane podľa odseku 5.
(5) Za obranu objektov osobitnej dôležitosti a ďalších dôležitých objektov zodpovedá ministerstvo obrany v súlade s rozhodnutím vlády podľa § 6 písm. f).
(6) Výdavky na ochranu a obranu objektov obrannej infraštruktúry podľa odsekov 4 a 5 sa uhrádzajú zo štátneho rozpočtu s výnimkou výdavkov na fyzickú ochranu jadrových zariadení podľa osobitného predpisu.21a)
(7) Kritériá na zaradenie objektov obrannej infraštruktúry do kategórie objektov osobitnej dôležitosti a do kategórie ďalších dôležitých objektov ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo obrany.
 
ŠIESTA ČASŤ
USTANOVENIA O NÁHRADÁCH
 
§ 28
Náhrada za obmedzenie vlastníckeho práva alebo užívacieho práva, za poskytnutie vecného prostriedku a splnenie pracovnej povinnosti
(1) Za obmedzenie vlastníckeho práva alebo užívacieho práva, za poskytnutie vecného prostriedku, splnenie pracovnej povinnosti a za splnenie úloh prípravy obrannej infraštruktúry patrí právnickej osobe, fyzickej osobe oprávnenej na podnikanie a fyzickej osobe peňažná náhrada. Peňažnú náhradu je povinný poskytnúť príslušný okresný úrad, ktorý o obmedzení práva alebo uložení povinnosti rozhodol. Peňažná náhrada je splatná do šiestich mesiacov od uzavretia mieru alebo od skončenia vojnového stavu.
(2) Právnická osoba, fyzická osoba oprávnená na podnikanie a fyzická osoba, ktorej bola uložená povinnosť poskytnúť vecný prostriedok v čase vojny alebo vojnového stavu 7) na plnenie úloh obrany štátu podľa tohto zákona, si nárok na náhradu nákladov spojených s prepravou vecného prostriedku z miesta, kde sa tento nachádza, na miesto jeho poskytnutia a späť uplatňuje na okresnom úrade príslušnom podľa sídla právnickej osoby alebo podľa miesta trvalého pobytu fyzickej osoby do jedného mesiaca odo dňa jeho poskytnutia.
(3) Ak dôjde k nútenému obmedzeniu výkonu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, poskytne sa jej vlastníkovi náhrada vo výške zodpovedajúcej miere obmedzenia jeho práv.
(4) Za splnenú pracovnú povinnosť, ak nemožno určiť náhradu dohodou, ustanoví sa náhrada vo výške, ktorá zodpovedá obvyklej odmene za rovnakú alebo porovnateľnú prácu.
(5) Pri ustanovení náhrady za poskytnutie vecného prostriedku sa vychádza z výšky ceny poskytnutého vecného prostriedku, ktorú mal v čase poskytnutia; ak náhradu za jeho poskytnutie nemožno takto ustanoviť, vychádza sa z ceny rovnakého alebo porovnateľného vecného prostriedku.
 
§ 29
Náhrada škody
(1) Štát zodpovedá za škodu spôsobenú právnickým osobám, fyzickým osobám oprávneným na podnikanie a fyzickým osobám (ďalej len "poškodený"), ktorá mu vznikla pri plnení úloh podľa tohto zákona. Tejto zodpovednosti sa štát môže zbaviť len vtedy, ak preukáže, že si poškodený spôsobil škodu sám.
(2) Náhradu škody podľa odseku 1 poskytuje štát v peniazoch prostredníctvom príslušného okresného úradu, ktorý o obmedzení práva alebo o uložení povinnosti rozhodol.
(3) Nárok na náhradu škody s uvedením dôvodov uplatňuje poškodený na príslušnom okresnom úrade do šiestich mesiacov od uzavretia mieru alebo od skončenia vojnového stavu.
(4) V prípadoch hodných osobitného zreteľa môže príslušný okresný úrad na základe písomnej žiadosti poškodeného priznať náhradu škody aj po uplynutí šesťmesačnej lehoty podľa odseku 3.
 
§ 30
Spoločné ustanovenie o náhradách
Na náhradu podľa § 28 a na náhradu škody podľa § 29 sa vzťahujú osobitné predpisy, 22) ak tento zákon neustanovuje inak.
 
§ 31
Vojnová škoda
(1) Vojnová škoda je ujma na zdraví fyzickej osoby alebo škoda na veci, ktorá bola spôsobená zahraničnými ozbrojenými silami vrátane spojeneckých ozbrojených síl alebo vlastnými ozbrojenými silami vo vojnovom stave alebo v priamej súvislosti s ním, alebo v čase vojny alebo v priamej súvislosti s ňou.
(2) Za vojnovú škodu zodpovedá štát.
(3) O vojnovej škode rozhoduje súd podľa osobitného predpisu. 23)
 
SIEDMA ČASŤ
ZODPOVEDNOSŤ ZA PORUŠENIE POVINNOSTÍ
Správne delikty
 
§ 32
Príslušný okresný úrad môže uložiť pokutu do výšky 9 958 eur právnickej osobe alebo fyzickej osobe oprávnenej na podnikanie, ktorá
a) nesplní úlohy spojené s prípravou a so zabezpečovaním podpory obrany štátu podľa rozhodnutia príslušného okresného úradu podľa § 18 ods. 1 písm. a),
b) nezabezpečí ochranu objektov obrannej infraštruktúry podľa § 12a alebo nespracuje plán ich ochrany podľa § 18 ods. 1 písm. b),
c) neumožní orgánom uvedeným v § 10 vykonať kontrolu svojej pripravenosti na plnenie úloh v čase vojny alebo vojnového stavu 7) pre potreby obrany štátu a nezúčastní sa na tejto kontrole podľa § 18 ods. 1 písm. c),
d) neposkytne v čase vojny alebo vojnového stavu 7) ubytovanie príslušníkom ozbrojených síl, ozbrojených zborov, Hasičského a záchranného zboru a osobám, ktoré plnia úlohy hospodárskej mobilizácie, alebo neposkytne vecné prostriedky na plnenie úloh obrany štátu na základe rozhodnutia okresného úradu podľa § 18 ods. 1 písm. d),
e) nezabezpečí uskladňovanie, doplňovanie a ochraňovanie majetku štátu určeného na plnenie úloh potrebných na obranu štátu v čase vojny alebo vojnového stavu 7) podľa § 18 ods. 1 písm. e).
 
§ 33
(1) Pokutu právnickej osobe alebo fyzickej osobe oprávnenej na podnikanie uloží príslušný okresný úrad do jedného roka odo dňa, keď sa o porušení alebo nesplnení povinnosti podľa § 32 dozvedel, najneskôr však do troch rokov odo dňa, keď k porušeniu alebo nesplneniu tejto povinnosti došlo.
(2) Pri ukladaní pokuty sa prihliada najmä na závažnosť porušenia alebo nesplnenia povinnosti podľa § 32, na čas trvania protiprávneho konania, na mieru zavinenia a na okolnosti, za ktorých bola takáto povinnosť porušená alebo nesplnená.
(3) Príslušný okresný úrad môže v rozhodnutí o uložení pokuty povinnému súčasne uložiť, aby vykonal opatrenia na nápravu protiprávneho stavu, za ktorého spôsobenie mu bola pokuta uložená. Na vykonanie týchto opatrení mu zároveň určí primeranú lehotu. Ak povinný v určenej lehote tieto opatrenia nevykoná, môže mu príslušný okresný úrad uložiť ďalšiu pokutu až do výšky 33 193 eur.
(4) Pokuta je splatná do 30 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bola uložená.
(5) Výnosy z pokút uložených za správne delikty sú príjmom štátneho rozpočtu.
(6) Na prejednávanie správnych deliktov podľa tohto zákona v prvom stupni je príslušný okresný úrad podľa sídla právnickej osoby alebo miesta trvalého pobytu fyzickej osoby oprávnenej na podnikanie.
 
ÔSMA ČASŤ
SPOLOČNÉ, PRECHODNÉ A ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA
Spoločné ustanovenia
 
§ 34
Nadpis zrušený od 1.10.2003
Na konanie podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, 24) ak tento zákon neustanovuje inak.
 
§ 34a
(1) Zrušujú sa územné vojenské správy, ktorých územným obvodom je okres, okrem:
a) Územnej vojenskej správy Banská Bystrica,
b) Územnej vojenskej správy Bratislava IV, ktorej názov od 1. októbra 2003 je Územná vojenská správa Bratislava,
c) Územnej vojenskej správy Košice II, ktorej názov od 1. októbra 2003 je Územná vojenská správa Košice,
d) Územnej vojenskej správy Nitra,
e) Územnej vojenskej správy Prešov,
f) Územnej vojenskej správy Trenčín,
g) Územnej vojenskej správy Trnava,
h) Územnej vojenskej správy Žilina.
(2) K 31. decembru 2003 sa zrušuje
a) Vyššia vojenská správa so sídlom v Bratislave,
b) Vyššia vojenská správa so sídlom v Košiciach.
(3) Územné vojenské správy uvedené v odseku 1 písm. a) až h) sú územnými vojenskými správami podľa § 15.
 
§ 34b
Zrušuje sa Vyššia vojenská správa.
 
§ 34c
Územné vojenské správy sa zrušujú podľa osobitného predpisu. 24a)
Prechodné ustanovenia
 
§ 35
Nadpis zrušený od 1.10.2003
(1) Konania okresných vojenských správ a úradov vojenských správ, ktoré sa začali pred 1. marcom 2002 a do nadobudnutia účinnosti zákona sa neskončili, dokončia územné vojenské správy a vyššie vojenské správy zriadené podľa tohto zákona; v začatých konaniach sa pokračuje podľa tohto zákona, ak je to pre účastníka konania výhodnejšie, podľa osobitného predpisu.
(2) Práva a povinnosti vyplývajúce z pracovno-právnych vzťahov a obdobných pracovných vzťahov zamestnancov Úradu vojenskej správy so sídlom v Bratislave prechádzajú na Vyššiu vojenskú správu Bratislava, Úradu vojenskej správy so sídlom v Banskej Bystrici prechádzajú na Vyššiu vojenskú správu Banská Bystrica a Úradu vojenskej správy so sídlom v Košiciach prechádzajú na Vyššiu vojenskú správu Košice. Práva a povinnosti vyplývajúce z pracovnoprávnych vzťahov a obdobných pracovných vzťahov zamestnancov doterajšej okresnej vojenskej správy prechádzajú na územnú vojenskú správu, ktorej územným obvodom bude územný obvod okresnej vojenskej správy.
(3) Ak sa vo všeobecne záväzných právnych predpisoch používa pojem "úrad vojenskej správy" alebo "okresná vojenská správa", rozumie sa tým "vyššia vojenská správa" a "územná vojenská správa".
 
§ 35a
(1) Práva a povinnosti vyplývajúce zo štátnozamestnaneckých pomerov štátnych zamestnancov, 25) ktorí k 30. septembru 2003 vykonávali štátnu službu v zrušených územných vojenských správach, prechádzajú od 1. októbra 2003 na tú územnú vojenskú správu ( § 34a ods. 1 a 3), v ktorej územnom obvode mali zrušené územné vojenské správy sídlo.
(2) Územná vojenská správa ( § 34a ods. 1 a 3) je zamestnávateľom podľa osobitného predpisu, 26) ktorá je povinná uspokojiť nároky zamestnancov tých zrušených územných vojenských správ, ktoré mali v jej územnom obvode sídlo, ako aj uplatňovať nároky týchto územných vojenských správ.
(3) Práva a povinnosti vyplývajúce zo štátnozamestnaneckých pomerov štátnych zamestnancov, 25) ktorí k 31. decembru 2003 vykonávali štátnu službu vo Vyššej vojenskej správe so sídlom v Bratislave a Vyššej vojenskej správe so sídlom v Košiciach, prechádzajú od 1. januára 2004 na Vyššiu vojenskú správu so sídlom v Banskej Bystrici.
(4) Vyššia vojenská správa so sídlom v Banskej Bystrici je zamestnávateľom podľa osobitného predpisu, 26) ktorá je povinná uspokojiť nároky zamestnancov zrušenej Vyššej vojenskej správy so sídlom v Bratislave a Vyššej vojenskej správy so sídlom v Košiciach, ako aj uplatňovať nároky zrušených vyšších vojenských správ.
(5) Práva a povinnosti z majetkovoprávnych vzťahov a iných vzťahov zrušených územných vojenských správ prechádzajú od 1. októbra 2003 na tú územnú vojenskú správu ( § 34a ods. 1 a 3), v ktorej územnom obvode mali zrušené územné vojenské správy sídlo.
(6) Práva a povinnosti z majetkovoprávnych vzťahov a iných vzťahov zrušenej Vyššej vojenskej správy so sídlom v Bratislave a Vyššej vojenskej správy so sídlom v Košiciach prechádzajú od 1. januára 2004 na Vyššiu vojenskú správu so sídlom v Banskej Bystrici.
 
§ 35b
Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2008
(1) Práva a povinnosti vyplývajúce zo štátnozamestnaneckých vzťahov štátnych zamestnancov, ktorí k 31. decembru 2007 vykonávali štátnu službu vo Vyššej vojenskej správe, prechádzajú od 1. januára 2008 na ministerstvo.
(2) Práva a povinnosti vyplývajúce z pracovnoprávnych vzťahov zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme, ktorí k 31. decembru 2007 vykonávali verejnú službu vo Vyššej vojenskej správe, prechádzajú od 1. januára 2008 na ministerstvo.
(3) Nehnuteľný majetok štátu, ktorý mala v správe Vyššia vojenská správa k 31. decembru 2007, prechádza od 1. januára 2008 do správy ministerstva.
(4) Hnuteľný majetok štátu vrátane nehmotného majetku štátu, ktorý mala v správe Vyššia vojenská správa do 31. decembra 2007, prechádza od 1. januára 2008 do správy ministerstva.
(5) Pohľadávky a záväzky Vyššej vojenskej správy prechádzajú od 1. januára 2008 na ministerstvo.
(6) Práva a povinnosti Vyššej vojenskej správy z majetkovoprávnych vzťahov a iných vzťahov vzniknuté do 31. decembra 2007 prechádzajú od 1. januára 2008 na ministerstvo.
(7) Konanie, v ktorom sa rozhoduje o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb, fyzických osôb oprávnených na podnikanie a právnických osôb, začaté Vyššou vojenskou správou do 31. decembra 2007, dokončí ministerstvo.
(8) O prechode správy majetku štátu, prechode práv a povinností z majetkovoprávnych a iných vzťahov, o prechode záväzkov a pohľadávok je Vyššia vojenská správa povinná spísať s ministerstvom písomné protokoly.
 
§ 35c
Prechodné ustanovenie k úprave účinnej od 1. januára 2010
Na účely obrany štátu možno vyvlastniť aj pozemky, ktoré nie sú vo vlastníctve štátu a v správe ministerstva, ak sú zastavané stavbami pre obranu štátu, ktoré slúžia ozbrojeným silám a pred 1. januárom 2010 boli vo vlastníctve štátu a v správe ministerstva. Na účely obrany štátu možno vyvlastniť alebo obmedziť vlastnícke práva aj k pozemkom, ktoré nie sú vo vlastníctve štátu a v správe ministerstva, ak sú nevyhnutné pre prístup k stavbám pre obranu štátu, ktoré slúžia ozbrojeným silám a pred 1. januárom 2010 boli vo vlastníctve štátu a v správe ministerstva; návrh na vyvlastnenie práv k takýmto pozemkom môže podať v mene štátu ministerstvo ako správca stavby pre obranu štátu najneskôr do 31. decembra 2014.
 
§ 36
Zrušovacie ustanovenie
Zrušujú sa:
1. zákon č. 40/1961 Zb. o obrane Československej socialistickej republiky v znení zákona č. 101/1964 Zb., zákonného opatrenia Predsedníctva Federálneho zhromaždenia č. 17/1976 Zb. a zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 42/1994 Z.z.,
2. vládne nariadenie č. 41/1961 Zb. o ubytovaní ozbrojených síl,
3. vládne nariadenie č. 42/1961 Zb. o vyvlastnení pre účely obrany v znení vládneho nariadenia č. 44/1963 Zb.
 
§ 37
Účinnosť
Tento zákon nadobúda účinnosť 1. júla 2002.
Zákon č. 330/2003 Z.z. nadobudol účinnosť 1. októbrom 2003 okrem čl. I bodu 6, bodu 8, § 27 ods. 6 v bode 18 a čl. II bodu 7, ktoré nadobudli účinnosť 1. januára 2004.
Zákon č. 545/2003 Z.z. nadobudol účinnosť 1. januárom 2004.
Zákon č. 570/2005 Z.z. nadobudol účinnosť 1. januárom 2006.
Zákon č. 333/2007 Z.z. nadobudol účinnosť 1. októbrom 2007 okrem čl. I bodov 4, 5 § 7 písm. n), bodov 14, 15, 17, 18, 28, 29 § 35b ods. 1 až 7 a čl. II, III a IV, ktoré nadobudli účinnosť 1. januárom 2008.
Zákon č. 452/2008 Z.z. nadobudol účinnosť 1. januárom 2009.
Zákon č. 473/2009 Z.z. nadobudol účinnosť 1. januárom 2010.
Zákon č. 345/2012 Z.z. nadobudol účinnosť 1. januárom 2013.
Zákon č. 306/2019 Z.z. nadobudol účinnosť 1. februárom 2020.
Rudolf Schuster v.r.
Jozef Migaš v.r.
Mikuláš Dzurinda v.r.
1) Čl. 7 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky.
1a) § 3 písm. b) zákona č. 69/2018 Z.z. o kybernetickej bezpečnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
1b) § 27 ods. 10 zákona č. 69/2018 Z.z.
1c) § 2 písm. a) zákona č. 45/2011 Z.z. o kritickej infraštruktúre.
1d) § 4a zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 198/1994 Z.z. o Vojenskom spravodajstve v znení zákona č. 69/2018 Z.z.
6) § 4 ods. 8 a 9 zákona č. 321/2002 Z.z. o ozbrojených silách Slovenskej republiky.
7) Čl. 2 a 3 ústavného zákona č. 227/2002 Z.z. o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu v znení neskorších predpisov.
7a) Zákon č. 129/2002 Z.z. o integrovanom záchrannom systéme v znení neskorších predpisov.
7b) § 3 písm. l) zákona č. 179/2011 Z.z. o hospodárskej mobilizácii a o zmene a doplnení zákona č. 387/2002 Z.z. o riadení štátu v krízových situáciách mimo času vojny a vojnového stavu v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 173/2015 Z.z.
7c) § 14e zákona č. 570/2005 Z.z. o brannej povinnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 378/2015 Z.z.
8) Čl. 102 ods. 1 písm. m) a čl. 119 písm. n) Ústavy Slovenskej republiky v znení ústavného zákona č. 90/2001 Z.z.
Čl. 1 ods. 8, čl. 2 a 3 ústavného zákona č. 227/2002 Z.z. v znení ústavného zákona č. 566/2005 Z.z.
§ 10 zákona č. 321/2002 Z.z. v znení zákona č. 570/2005 Z.z.
8a) Zákon č. 569 /2005 Z.z. o alternatívnej službe v čase vojny a vojnového stavu.
9) Zákon č. 281/1997 Z.z. o vojenských obvodoch a zákon, ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 222/1996 Z.z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
9a) § 125 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov.
10) Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 82/1994 Z.z. o štátnych hmotných rezervách v znení neskorších predpisov.
11) Zákon č. 39/2007 Z.z. o veterinárnej starostlivosti.
11a) § 21 ods. 2 zákona č. 570/2005 Z.z. o brannej povinnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
11b) § 5 a 6 zákona č. 569/2005 Z.z. o alternatívnej službe v čase vojny a vojnového stavu v znení neskorších predpisov.
11c) § 5 ods. 1 písm. b) zákona č. 346/2005 Z.z. o štátnej službe profesionálnych vojakov ozbrojených síl Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
11d) § 21 ods. 3 písm. a) až d), f) a k) zákona č. 570/2005 Z.z. v znení zákona č. 518/2007 Z.z.
11e) Napríklad zákon č. 570/2005 Z.z. v znení neskorších predpisov, zákon č. 569/2005 Z.z. v znení neskorších predpisov.
11f) § 13 ods. 2 písm. c) zákona č. 570/2005 Z.z. v znení zákona č. 473/2009 Z.z.
12) Čl. 11 ods. 6 ústavného zákona č. 227/2002 Z.z.
15c) § 13 ods. 1 písm. c) a písm. e) zákona č. 18/2018 Z.z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
15ca) § 5 ods. 2 zákona č. 569/2005 Z.z. v znení neskorších predpisov.
§ 21 ods. 5 zákona č. 570/2005 Z.z. v znení neskorších predpisov.
15cb) § 6 zákona č. 180/2013 Z.z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
15d) § 4a ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 198/1994 Z.z. v znení zákona č. 69/2018 Z.z.
16) § 6 zákona č. 570/2005 Z.z.
17) § 17 zákona č. 570/2005 Z.z.
18) Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov.
19) § 33 písm. d) zákona č. 382/2004 Z.z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
20) Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 63/1993 Z.z. o štátnych symboloch Slovenskej republiky a ich používaní v znení neskorších predpisov.
20a) Zákon č. 321/2002 Z.z.
20aa) § 139b ods. 9 zákona č. 50/1976 Zb. v znení neskorších predpisov.
20ab) § 108 až 116 zákona č. 50/1976 Zb. v znení neskorších predpisov.
20ac) § 24 a 25 zákona č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov.
20ad) § 42 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon).
20ae) Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 278/1993 Z.z. o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov.
20af) § 6 zákona č. 111/1990 Zb. o štátnom podniku v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 304/1995 Z.z.
20ag) § 45a zákona č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov.
20ah) § 11 ods. 3 zákona č. 172/2005 Z.z. o organizácii štátnej podpory výskumu a vývoja a o doplnení zákona č. 575/2001 Z.z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 233/2008 Z.z.
20ai) § 11 písm. a) zákona č. 179/2011 Z.z. v znení neskorších predpisov.
20aj) Napríklad Zmluva medzi štátmi, ktoré sú stranami Severoatlantickej zmluvy, a inými štátmi zúčastnenými v Partnerstve za mier vzťahujúca sa na štatút ich ozbrojených síl (oznámenie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky č. 324/1997 Z.z.) v znení dodatkového protokolu (oznámenie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky č. 325/1997 Z.z.) a ďalšieho dodatkového protokolu (oznámenie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky č. 370/2001 Z.z.), Zmluva medzi štátmi, ktoré sú zmluvnými stranami Severoatlantickej zmluvy, vzťahujúca sa na status ich ozbrojených síl (oznámenie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky č. 566/2004 Z.z.).
21) § 4 ods. 1 písm. a), d), e) a f) zákona č. 179/2011 Z.z.
21a) Zákon č. 541/2004 Z.z. o mierovom využívaní jadrovej energie (atómový zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
22) Napríklad Zákonník práce, Občiansky zákonník.
23) Občiansky zákonník.
24) Zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok).
24a) Zákon č. 345/2012 Z.z. o niektorých opatreniach v miestnej štátnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
25) § 40, 122 a 124 zákona č. 312/2001 Z.z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
26) § 31 ods. 5 Zákonníka práce.

Související dokumenty

Súvisiace články

Legislatívne zmeny v samospráve za rok 2020 (3. časť)