242/2016 Z.z. , ktorou sa ustanovujú podrobnosti o vymedzení správneho územia povodia, environmentálnych cieľoch, ekonomickej analýze a o vodnom plánovaní

Schválený:
242/2016 Z.z.
VYHLÁŠKA
Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky
z 8. augusta 2016,
ktorou sa ustanovujú podrobnosti o vymedzení správneho územia povodia, environmentálnych cieľoch, ekonomickej analýze a o vodnom plánovaní
Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky podľa § 81 ods. 2 písm. b) zákona č. 364/2004 Z.z. o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon) v znení zákona č. 384/2009 Z.z. (ďalej len "zákon") ustanovuje:
 
§ 1
Správne územie povodia
(1) Vymedzenie správnych území povodí čiastkovými povodiami a k nim priradenými hydrogeologickými rajónmi je uvedené v prílohe č. 1.
(2) Hranice čiastkových povodí a čísla hydrologického poradia sa určujú podľa Základnej vodohospodárskej mapy Slovenskej republiky v mierke 1:50 000.
(3) Hranice hydrogeologických rajónov a označenie hydrogeologických rajónov sa určujú podľa Hydrogeologickej rajonizácie Slovenska a príslušných máp v mierke 1:50 000.
(4) Správne územia povodí, hranice čiastkových povodí, hranice hydrogeologických rajónov, administratívne hranice krajov Slovenskej republiky, klad listov základných máp v mierke 1:200 000, klad listov základnej tematickej mapy povodí v mierke 1:200 000 a klad listov základnej mapy v mierke 1:50 000 sa vyznačujú do prehľadného kartogramu.
 
§ 2
Environmentálny cieľ
(1) Z hľadiska dosiahnutia environmentálnych cieľov sú rizikové také útvary povrchových vôd, ktoré nespĺňajú požiadavky dobrého ekologického stavu, dobrého ekologického potenciálu a dobrého chemického stavu.
(2) Z hľadiska dosiahnutia environmentálnych cieľov sú rizikové také útvary podzemnej vody, ktoré nespĺňajú požiadavky dobrého chemického stavu a dobrého kvantitatívneho stavu.
 
§ 3
Ekonomická analýza nakladania s vodami
Ekonomická analýza nakladania s vodami (ďalej len "ekonomická analýza") obsahuje
a) analýzu, ktorou sa určuje dôležitosť vody pre hospodársky rozvoj a sociálno-ekonomický rozvoj správneho územia povodia,
b) zhodnotenie dynamiky povodia na základe vyhodnotenia prognóz kľúčových sociálno-ekonomických faktorov, ktoré pravdepodobne pôsobia na vplyvy a prostredníctvom nich na stav útvarov povrchovej vody a na stav útvarov podzemnej vody a prípravu a vypracovanie základného scenára pravdepodobného vývoja správneho územia povodia na základe schválených politík jednotlivých sektorov národného hospodárstva,
c) zhodnotenie úrovne návratnosti nákladov za vodohospodárske služby, ktoré obsahuje
1. hodnotenie stavu vodohospodárskych služieb pri zohľadnení dlhodobej prognózy dodávky a potreby vody v správnom území povodia a tam, kde je to potrebné, aj odhady objemu, cien a nákladov spojených s vodohospodárskymi službami a odhady investícií,
2. úhradu nákladov za vodohospodárske služby vrátane finančných nákladov, environmentálnych nákladov a nákladov na zdroje v súlade s princípom znečisťovateľ platí,
3. inštitucionálnu štruktúru návratnosti nákladov, ktorú tvorí štruktúra cien a sadzieb dotácie a krížové dotácie, a
4. hodnotenie príspevkov na využívanie vody rozčlenených aspoň na priemysel, poľnohospodárstvo a domácnosti k nákladom za vodohospodárske služby,
d) analýzu nákladovej efektívnosti, pri ktorej sa zhromažďujú a porovnávajú údaje o potenciálnych nákladoch na rozhodujúce opatrenia týkajúce sa využívania vôd, ktoré sa zahrnú do programu opatrení na dosiahnutie environmentálnych cieľov (ďalej len "program opatrení"); na základe zistených potenciálnych nákladov na takéto opatrenia sa určuje nákladovo najefektívnejšia kombinácia opatrení,
e) návrh postupu a opatrení na doplnenie chýbajúcich informácií a poznatkov na prípravu a vypracovanie ekonomickej analýzy, ktoré sa zistili pri charakterizovaní správneho územia povodia alebo ktoré sa môžu objaviť pri vykonávaní analýzy nákladovej efektívnosti,
f) iné údaje potrebné na vypracovanie ekonomickej analýzy.
 
§ 4
Plánovanie v povodiach a v správnom území povodia
(1) Plánovanie v povodiach a v správnom území povodia (ďalej len "vodné plánovanie") sa zabezpečuje prostredníctvom plánu manažmentu povodia a Vodného plánu Slovenska.
(2) Plán manažmentu povodia vychádza
a) zo stavu útvarov povrchovej vody a stavu útvarov podzemnej vody,
b) zo zhodnotenia vplyvov a dopadov ľudskej činnosti na stav útvarov povrchovej vody a stav útvarov podzemnej vody,
c) z identifikovaných vodohospodárskych problémov,
d) z ekonomickej analýzy.
(3) Plán manažmentu povodia určuje opatrenia na
a) využívanie povrchových vôd a podzemných vôd s cieľom zabezpečiť ich trvalo udržateľné využívanie,
b) zlepšovanie stavu útvarov povrchovej vody a stavu útvarov podzemnej vody vrátane vodných ekosystémov,
c) zabránenie ďalšiemu zhoršovaniu stavu vôd a zabezpečenie ich dobrého stavu,
d) zabránenie škodlivým účinkom vôd.
(4) Analýzy, zistenia a závery plánu manažmentu povodia sa spracúvajú pre
a) útvary povrchovej vody vymedzené na
1. riekach s plochou povodia väčšou ako 10 km2,
2. jazerách s plochou povrchu väčšou ako 0,5 km2,
b) útvary podzemnej vody.
(5) Základný obsah plánu manažmentu povodia a jeho štruktúra sú uvedené v prílohe č. 2.
(6) Pri vypracúvaní plánu manažmentu povodia sa využívajú
a) analýzy podľa § 13 ods. 3 písm. a) a c) zákona,
b) koncepcia vodohospodárskej politiky Slovenskej republiky na príslušné časové obdobie,
c) koncepcie vodného hospodárstva, napríklad koncepcia zásobovania obyvateľstva pitnou vodou, koncepcia odkanalizovania a čistenia odpadových vôd, koncepcia starostlivosti o vodné toky, koncepcia využívania hydroenergetického potenciálu vodných tokov, koncepcia ochrany pred extrémnymi hydrologickými situáciami,
d) rozvojové programy vodného hospodárstva, napríklad program protieróznych opatrení na zvyšovanie retenčnej schopnosti čiastkových povodí, plán rozvoja verejných vodovodov a verejných kanalizácií pre územie Slovenskej republiky,
e) územné plány veľkých územných celkov,
f) sektorové koncepčné dokumenty súvisiace s využívaním vôd,
g) medzinárodné dohovory a medzinárodné programy, ktoré vymedzujú úlohy a stratégiu v oblasti vôd.
(7) Plán manažmentu povodia možno doplniť podrobnejšími programami a plánmi vypracovanými pre sektor, problém alebo pre určitý typ vôd, ktoré sa zaoberajú jednotlivými aspektmi využívania vôd.
 
§ 5
Zhodnotenie súčasného stavu útvarov povrchovej vody a stavu útvarov podzemnej vody a identifikácia predbežných vodohospodárskych problémov
(1) Záväznými podkladmi na zhodnotenie vplyvov a dopadov ľudskej činnosti na stav útvarov povrchovej vody a na stav útvarov podzemnej vody a identifikáciu predbežných vodohospodárskych problémov sú
a) údaje z informačných systémov orgánov štátnej správy podľa § 4, § 4b, § 6 a § 29 zákona a zo štátneho monitorovacieho systému a informačného systému verejných vodovodov a verejných kanalizácií,1)
b) údaje a výstupy bilancovania množstva povrchových vôd a množstva podzemných vôd,
c) klimatické údaje,
d) údaje o prírodných pomeroch,
e) údaje o využití krajiny, napríklad údaje podľa databázy CORINE landcover,
f) údaje o oblastných špecifikách, napríklad údaje o ťažbe nerastných surovín a o rašeliniskách,
g) demografické údaje a hospodárske údaje Štatistického úradu Slovenskej republiky,
h) územnoplánovacia dokumentácia a územnoplánovacie podklady,
i) výsledky hydrogeologického prieskumu,
j) akčné plány alebo programy prijaté na implementáciu právne záväzných aktov Európskej únie v oblasti kvality vôd,
k) register chránených území,
l) štátne mapové diela určené na verejné použitie, napríklad základná vodohospodárska mapa v mierke 1:50 000,
m) sektorové plány a ich programy,
n) plány rozvoja verejných vodovodov a verejných kanalizácií,
o) iné údaje potrebné na zhodnotenie vplyvov a dopadov podľa odseku 1.
(2) Na zhodnotenie súčasného stavu útvarov povrchovej vody a stavu útvarov podzemnej vody a na identifikáciu predbežných vodohospodárskych problémov možno využiť už skôr spracované podkladové štúdie.
(3) Ak správne územie povodia presahuje na územie susedného štátu, na vypracovanie plánu manažmentu správneho územia povodia sa vyžiadajú podklady a údaje od susedného štátu.
(4) Na zhodnotenie súčasného stavu útvarov povrchovej vody a stavu útvarov podzemnej vody a na identifikáciu predbežných vodohospodárskych problémov sa vypracúvajú tieto východiskové dokumenty:
a) analýza charakteristík správneho územia povodia,
b) hodnotenie dopadov vplyvu ľudskej činnosti na stav útvarov povrchovej vody a stav útvarov podzemnej vody,
c) ekonomická analýza.
(5) Analýza charakteristík správneho územia povodia obsahuje opis správneho územia povodia podľa štruktúry uvedenej v prílohe č. 2 písm. A.
(6) Ak sa útvar povrchovej vody určí za výrazne zmenený vodný útvar alebo umelý vodný útvar, dôvody jeho určenia sa uvedú v pláne manažmentu povodia.
(7) Hodnotenie dopadov vplyvu ľudskej činnosti na stav útvarov povrchovej vody a na stav útvarov podzemnej vody sa vykonáva prostredníctvom analýzy vplyvov a dopadov, ktorá obsahuje
a) odhad a identifikáciu významných vplyvov ľudskej činnosti na stav útvarov povrchovej vody,
b) odhad a identifikáciu významných vplyvov ľudskej činnosti na stav útvarov podzemnej vody,
c) vyhodnotenie dopadov významných vplyvov ľudskej činnosti, pričom sa hodnotí citlivosť stavu útvarov povrchovej vody a stavu útvarov podzemnej vody voči identifikovaným vplyvom; ak ide o útvar podzemnej vody, okrem vplyvov ľudskej činnosti na podzemnú vodu sa vyhodnocujú aj dopady zmien úrovne hladiny podzemnej vody a dopad vplyvu znečistenia na kvalitu podzemnej vody.
(8) Významným vplyvom ľudskej činnosti je vplyv, ktorý môže sám alebo spolu s inými vplyvmi spôsobiť nedosiahnutie niektorého z environmentálnych cieľov.
(9) Významnými vplyvmi ľudskej činnosti na stav útvarov povrchovej vody sú:
a) významné znečistenie z bodových zdrojov, najmä látkami uvedenými v prílohe č. 1 zákona, z mestských, priemyselných, poľnohospodárskych a iných zariadení a činností,
b) významné znečistenie z difúznych zdrojov, najmä látkami uvedenými v prílohe č. 1 zákona, z mestských, priemyselných, poľnohospodárskych a iných zariadení a činností,
c) významný odber vody na mestské, priemyselné, poľnohospodárske a na iné použitie vrátane sezónnej premenlivosti, celkovej ročnej potreby vody a strát vody v rozvodných systémoch,
d) dopad výraznej regulácie vodného toku vrátane prevodu a odvedenia vody na celkové prietokové charakteristiky a na bilancovanie množstva povrchových vôd a podzemných vôd,
e) identifikácia výrazných morfologických zmien útvarov povrchovej vody,
f) identifikácia iných významných dopadov vplyvu ľudskej činnosti na stav útvarov povrchovej vody,
g) odhad spôsobu využívania územia vrátane identifikácie hlavných mestských, priemyselných a poľnohospodárskych oblastí, a ak je to potrebné, aj identifikácie rybárskych oblastí a lesov.
(10) Významnými vplyvmi ľudskej činnosti na stav útvarov podzemnej vody sú difúzne zdroje znečistenia, bodové zdroje znečistenia, odbery vody a umelé zvyšovanie ich množstva povrchovou vodou.
(11) Výsledky analýzy vplyvov ľudskej činnosti a ich dopadov poskytujú informácie na
a) hodnotenie rizík z nedosiahnutia environmentálnych cieľov,
b) monitorovacie programy,
c) identifikáciu predbežných vodohospodárskych problémov,
d) programy opatrení.
(12) Pre útvary podzemnej vody alebo skupinu útvarov podzemnej vody, ktoré sú identifikované ako rizikové z hľadiska nedosiahnutia environmentálnych cieľov, sa vykonáva ďalšie hodnotenie, ktorým sa presnejšie vyhodnotí význam daného rizika na účely optimalizácie programov monitorovania a programov opatrení.
(13) Ak pre útvar podzemnej vody alebo skupinu útvarov podzemnej vody identifikovaných ako rizikové hrozí nedosiahnutie dobrého chemického stavu podzemnej vody, plán manažmentu povodia obsahuje
a) informáciu o spôsobe dodržiavania postupu určenia prahových hodnôt pre všetky znečisťujúce látky a pre indikátory znečistenia, ktorá obsahuje
1. informácie o útvare alebo skupine útvarov podzemnej vody, ktoré sú charakterizované ako rizikové, vrátane informácie o
1.1. veľkosti útvarov podzemných vôd,
1.2. každej znečisťujúcej látke alebo indikátore znečistenia, na základe ktorých sa útvary podzemných vôd charakterizovali ako rizikové,
1.3. cieľoch kvality životného prostredia, s ktorými riziko súvisí, vrátane skutočného alebo možného použitia alebo funkcií útvaru podzemnej vody, ako aj vzťahu medzi útvarmi podzemnej vody a súvisiacimi povrchovými vodami a priamo závislými suchozemskými ekosystémami,
1.4. prirodzených pozaďových úrovniach v útvaroch podzemnej vody, ak ide o prirodzene sa vyskytujúce látky,
1.5. prekročení prahových hodnôt, ak sa prahové hodnoty prekročili,
2. prahové hodnoty, ktoré platia na celoštátnej úrovni, na úrovni správneho územia povodia alebo časti medzinárodného správneho územia povodia, ktoré leží na území členského štátu Európskej únie alebo na úrovni jednotlivých útvarov alebo skupiny útvarov podzemných vôd,
3. vzťah medzi prahovými hodnotami a
3.1. pozaďovými úrovňami, ak ide o prirodzene sa vyskytujúce látky,
3.2. súvisiacimi povrchovými vodami a priamo závislými suchozemskými ekosystémami,
3.3. cieľmi kvality životného prostredia a ďalšími normami na ochranu vody, ktoré existujú na vnútroštátnej úrovni alebo medzinárodnej úrovni alebo na úrovni Európskej únie,
3.4. akýmikoľvek významnými informáciami z hľadiska toxikológie, ekotoxikológie, stálosti, bioakumulačného potenciálu a tendencie rozptylu znečisťujúcich látok,
4. metodiku určenia pozaďových úrovní podľa zásad uvedených v odseku 15,
5. dôvody neurčenia prahových hodnôt pre znečisťujúce látky a indikátory identifikované podľa prílohy č. 1b zákona,
6. kľúčové prvky posúdenia chemického stavu podzemných vôd vrátane úrovne, metódy a obdobia zhromažďovania výsledkov z monitorovania, vymedzenia prijateľnej miery prekročenia a metódy jeho výpočtu podľa osobitného predpisu,2)
b) súhrn hodnotenia chemického stavu útvarov podzemnej vody spracovaný na úrovni čiastkového povodia, správneho územia povodia alebo časti medzinárodného správneho územia povodia, ktoré leží na území členského štátu Európskej únie, ktorý obsahuje vysvetlenie, akým spôsobom sa pri konečnom hodnotení zohľadnili prekročenia noriem kvality podzemných vôd alebo prahových hodnôt v jednotlivých monitorovacích bodoch,
c) spôsob, akým hodnotenie trendu z jednotlivých monitorovacích bodov v rámci útvaru alebo skupiny útvarov podzemných vôd prispelo k zisteniu, že tieto útvary podzemnej vody podliehajú významnému a trvalo vzostupnému trendu obsahu akejkoľvek znečisťujúcej látky alebo došlo k zvráteniu tohto trendu, a dôvody na určenie počiatočných bodov tohto zvrátenia.
(14) Ak nie sú v plánoch manažmentu povodia uvedené údaje podľa odseku 13 písm. a), táto skutočnosť sa odôvodní v plánoch manažmentu povodia.
(15) Pri určovaní pozaďových úrovní podľa odseku 13 písm. a) bodu 4. sa zohľadňujú tieto zásady:
a) určovanie pozaďových úrovní je založené na charakterizácii útvarov podzemných vôd podľa osobitného predpisu3) a výsledkov monitorovania podzemných vôd podľa osobitného predpisu;4) pri stratégii monitorovania a interpretácii údajov sa zohľadňuje skutočnosť, že podmienky prúdenia a chemického zloženia podzemných vôd sa menia laterálne a horizontálne,
b) ak sú k dispozícii len obmedzené údaje z monitorovania, je potrebné získať ďalšie údaje; do získania ďalších údajov sa pozaďové úrovne stanovia na základe obmedzených údajov z monitorovania alebo prostredníctvom zjednodušeného postupu použitia čiastkových vzoriek, pri ktorom indikátory nevykazujú žiadny vplyv ľudskej činnosti; zohľadnia sa aj informácie o geochemických prenosoch a procesoch, ak sú k dispozícii,
c) ak sú k dispozícii nedostatočné údaje z monitorovania podzemných vôd a informácie o geochemických prenosoch a procesoch nie sú vyhovujúce, je potrebné získať ďalšie údaje; do získania ďalších údajov sa pozaďové úrovne odhadnú alebo získajú na základe štatistických referenčných výsledkov pre rovnaký typ zvodnených vrstiev v iných oblastiach, z ktorých je k dispozícii viac údajov z monitorovania.
(16) Pri hodnotení rizík, ktoré majú za následok nedosiahnutie dobrého stavu útvarov povrchových vôd a dobrého stavu útvarov podzemnej vody k 22. decembru 2015, sa porovnáva súčasný stav útvarov povrchovej vody a útvarov podzemnej vody a prognóza zmien vplyvov k 22. decembru 2015 spracovaná na základe schválených strategických dokumentov, plánov a projektov týkajúcich sa najmä rozvoja poľnohospodárstva, priemyslu, energetiky a prognózy časového vývoja rozhodujúcich ekonomických faktorov ovplyvňujúcich využívanie vôd a vplyvu týchto zmien na vodné prostredie; prognózu poskytuje ekonomická analýza využívania vôd.
(17) Predbežné vodohospodárske problémy podliehajú analýzam, ktorými sa identifikujú príčiny, ktoré ich spôsobujú. Výsledky analýz poskytujú výstupy na vypracovanie prehľadu významných vodohospodárskych problémov v správnom území povodia.
(18) Poradie naliehavosti riešenia vodohospodárskych problémov sa určuje na základe ekonomického hodnotenia.
 
§ 6
Program opatrení
(1) Program opatrení obsahuje základné opatrenia a doplnkové opatrenia. Základné opatrenia sú uvedené v prílohe č. 3. Doplnkové opatrenia sú uvedené v prílohe č. 4.
(2) Program opatrení obsahuje len opatrenia nákladovo efektívne. Na zabezpečenie nákladovej efektívnosti sa návrh opatrení vypracúva variantne.
(3) Program opatrení možno podľa § 16 ods. 2 zákona uskutočňovať z dôvodu rozloženia nákladov v etapách. Súhrn opatrení, ktoré sa považujú za potrebné pre postupné dosiahnutie požadovaného stavu útvarov povrchovej vody a stavu útvarov podzemnej vody do uplynutia predĺženého termínu, dôvody pre podstatné oneskorenie pri realizácii týchto opatrení a predpokladaný časový harmonogram na ich zavádzanie sa uvádzajú v pláne manažmentu povodia. Prehľad o zavádzaní týchto opatrení a súhrn všetkých doplnkových opatrení sa zahŕňa do aktualizácie plánu manažmentu povodia.
(4) Program opatrení, ktorý obsahuje opatrenia vyžadujúce riešenie podľa osobitného predpisu,5) sa poskytuje orgánom územného plánovania ako podklad na spracovanie územnoplánovacej dokumentácie alebo jej zmeny.
(5) Súhrn programu opatrení je uvedený v prílohe č. 2 písm. G.
 
§ 7
Aktualizácia vodného plánovania
(1) Vodné plánovanie sa vykonáva v etapách. Výsledky hodnotenia každej etapy tvoria podklad na prípravu ďalšej etapy a zverejňujú sa v aktualizovanom pláne manažmentu povodia.
(2) Prvá aktualizácia plánu manažmentu povodia a ďalšie aktualizácie obsahujú okrem základného obsahu plánu manažmentu povodia aj
a) súhrn všetkých zmien alebo aktualizácií uskutočnených od uverejnenia predchádzajúceho plánu manažmentu povodia vrátane súhrnu vyhodnotení, ktoré sa majú vykonať podľa § 16 ods. 8 zákona,
b) hodnotenie pokroku dosiahnutého pri plnení environmentálnych cieľov vrátane prezentácie výsledkov monitorovania za obdobie predchádzajúceho plánu manažmentu povodia v mapovej forme a objasnenie príčin pri všetkých environmentálnych cieľoch, ktoré sa nedosiahli,
c) súhrn a objasnenie nezrealizovaných opatrení predpokladaných v predchádzajúcom pláne manažmentu povodia,
d) súhrn všetkých dodatočných predbežných opatrení prijatých podľa § 16 ods. 7 zákona od uverejnenia predchádzajúceho plánu manažmentu povodia.
 
§ 8
Zoznam preberaných právne záväzných aktov Európskej únie
Touto vyhláškou sa preberajú právne záväzné akty Európskej únie uvedené v prílohe č. 5.
 
§ 9
Zrušovacie ustanovenie
Zrušuje sa výnos Ministerstva pôdohospodárstva, životného prostredia a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky zo 16. septembra 2010 č. 2/2010, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o vymedzení správneho územia povodia, environmentálnych cieľoch, ekonomickej analýze a o vodnom plánovaní (oznámenie č. 396/2010 Z.z.).
 
§ 10
Účinnosť
Táto vyhláška nadobúda účinnosť 1. novembra 2016.
László Sólymos v.r.
 
PRÍL.1
VYMEDZENIE SPRÁVNYCH ÚZEMÍ POVODÍ ČIASTKOVÝMI POVODIAMI
I. Správne územie povodia Dunaja 
 
 
Povodie                                           Číslo hydrologického poradia 
 
Medzinárodné povodie Dunaja (úmorie Čierne more)                       4-00-00 
 
Čiastkové povodie Moravy                                                  4-13 
                                                                          4-17
Morava od Radejovky po Myjavu                                          4-13-02 
Myjava a Morava po Dyje                                                4-13-03 
Morava od Dyje po ústie                                                4-17-02 
 
                                                           Označenie
Hydrogeologický rajón alebo subrajón            Hydrogeologického rajónu alebo
                                                           subrajónu 
 
Kvartér Moravy po Brodské                                                Q 001 
Neogén Chvojnickej pahorkatiny                                           N 002 
Kvartér Myjavy                                                           Q 003 
Kvartér Moravy od Brodského po Vysokú pri Morave                         Q 004 
Neogén centrálnej časti Borskej nížiny                                  NQ 005 
Kvartér a neogén severovýchodnej časti Borskej nížiny                   QN 006 
Kvartér a neogén južnej a juhovýchodnej časti Borskej nížiny            QN 007 
Kryštalinikum a mezozoikum juhozápadnej časti Malých Karpát 
- subrajón povodia Moravy                                           MG 008MA00 
Paleogén a mezozoikum bradlového pásma východnej časti 
Bielych Karpát a severnej časti Myjavskej pahorkatiny                   PM 042 
Paleogén a mezozoikum bradlového pásma západnej časti Bielych 
Karpát                                                                  PM 043 
Neogén až krieda Myjavskej pahorkatiny juhozápadne od 
bradlového pásma                                                        MN 044 
Mezozoikum severnej časti Pezinských Karpát a Brezovských 
Karpát - subrajón povodia Moravy                                     MN 053 MA 
Mezozoikum krížňanského príkrovu Malých Karpát - subrajón 
povodia Moravy                                                        M 054 MA 
 
Čiastkové povodie Moravy zasahuje do územia krajov 
Bratislavský kraj 
Trnavský kraj 
Trenčiansky kraj 
 
Čiastkové povodie Dunaja                                                 4-20 
Dunaj od ústia Moravy po ústie Váhu                                   4-20-01
Dunaj od ústia Váhu po ústie Ipľa                                     4-20-02
 
                                                           Označenie
Hydrogeologický rajón alebo subrajón            Hydrogeologického rajónu alebo
                                                           subrajónu 
 
 
Kvartér západného okraja Podunajskej roviny - subrajón povodia 
Dunaja                                                                Q 051 DN 
Kvartér juhozápadnej časti Podunajskej roviny - subrajón  
povodia Dunaja                                                        Q 052 DN 
Kryštalinikum a mezozoikum juhovýchodnej časti Pezinských 
Karpát - subrajón povodia Dunaja                                   MG 055 DN00 
Kvartér Dunaja v úseku Komárno - Chľaba                                  Q 056 
Kvartér dunajských terás na úpätí Hronskej pahorkatiny                   Q 057 
Neogén Hronskej pahorkatiny subrajón povodia Dunaja                   N 058 DN 
Kvartér medziriečia Podunajskej roviny - subrajón povodia 
Dunaja                                                                Q 074 DN 
Neovulkanity Burdy - subrajón povodia Dunaja                        V 096 DN00 
 
Čiastkové povodie Dunaja zasahuje do územia krajov 
Trnavský kraj 
Bratislavský kraj 
Nitriansky kraj 
 
Čiastkové povodie Váhu                                                    4-21 
Váh pod Belú                                                           4-21-01 
Váh od ústia Belej po Oravu                                            4-21-02 
Orava po priehradný profil Oravskej vodnej nádrže                      4-21-03 
Orava od priehradného profilu Oravskej vodnej nádrže po ústie          4-21-04 
Váh od Oravy pod Varínku                                               4-21-05 
Váh od Varínky pod Rajčanku                                            4-21-06 
Váh od Rajčanky po odbočenie Nosického kanála                          4-21-07 
Váh od odbočenia Nosického kanála po jeho zaústenie v Trenčíne         4-21-08 
Váh od zaústenia Nosického kanála pod zaústenie Biskupického 
kanála                                                                 4-21-09 
Váh od zaústenia Biskupického kanála po ústie Nitry                    4-21-10 
Nitra pod Bebravu                                                      4-21-11 
Nitra od Bebravy po Žitavu a pod Malú Nitru                            4-21-12 
Žitava po ústie                                                        4-21-13 
Nitra od Žitavy a Malej Nitry po ústie do Váhu a Váh od Nitry po 
Malý Dunaj                                                             4-21-14 
Malý Dunaj pod Čiernu vodu                                             4-21-15 
Dolný Dudváh po ústie                                                  4-21-16 
Malý Dunaj od Čiernej vody po ústie                                    4-21-17 
Váh od Malého Dunaja po ústie do Dunaja (vrátane Starej Nitry 
a Starej Žitavy)                                                       4-21-18 
 
                                                           Označenie
Hydrogeologický rajón alebo subrajón            Hydrogeologického rajónu alebo
                                                           subrajónu 
 
Kryštalinikum a mezozoikum juhozápadnej časti Malých Karpát - 
subrajón povodia Váhu                                              MG 008 VH00 
Kryštalinikum Západných Tatier a kvartér východnej časti 
Liptovskej kotliny                                                     Q-G 009 
Mezozoikum chočského príkrovu severovýchodných svahov 
Nízkych Tatier a Kozích chrbtov                                          M 010 
Paleozoikum a mezozoikum - melafýrová séria 
severovýchodných svahov Nízkych Tatier a Kozích chrbtov                  M 011 
Mezozoikum série Veľkého boku - západná a stredná časť 
a priľahlé kryštalinikum severovýchodných svahov Nízkych 
Tatier                                                                  MG 012 
Mezozoikum série Veľkého boku - východná časť a priľahlé 
kryštalinikum severovýchodných svahov Nízkych Tatier                    MG 013 
Mezozoikum a priľahlé kryštalinikum Západných Tatier v povodí 
Oravy                                                                   MG 014 
Mezozoikum východnej časti Chočských vrchov                              M 015 
Paleogén a kvartér západnej a strednej časti Liptovskej kotliny         QP 016 
Mezozoikum a kryštalinikum severozápadných svahov Nízkych 
Tatier                                                                  MG 017 
Paleogén Oravskej vrchoviny, Skorušiny a časti Oravskej Magury          PQ 018 
Mezozoikum západnej časti Chočských vrchov                               M 019 
Mezozoikum severnej časti Veľkej Fatry                                   M 020 
Kryštalinikum Veľkej Fatry                                               G 021 
Mezozoikum Veľkej Fatry v oblasti medzi Smrekovicou a Ploskou            M 022 
Mezozoikum chočského príkrovu juhozápadnej časti Veľkej Fatry 
- subrajón povodia Váhu                                               M 023 VH 
Mezozoikum Veľkej Fatry a Nízkych Tatier medzi Ploskou 
a v okolí Donovalov - subrajón povodia Váhu                           M 024 VH 
Paleogén povodia Bielej Oravy a neogén Oravskej kotliny                 PN 025 
Mezozoikum bradlového pásma a paleogén v povodí Varínky                 MP 026 
Mezozoikum a kryštalinikum Krivánskej Fatry                             MG 027 
Paleogén a kvartér povodia Kysuce                                       PQ 028 
Paleogén a kvartér časti Žilinskej kotliny a východného okraja 
Súľovských vrchov                                                       QP 029 
Kryštalinikum a mezozoikum severozápadných svahov Lúčanskej 
Fatry                                                                   MG 030 
Kryštalinikum a mezozoikum severovýchodnej časti Lúčanskej 
Fatry                                                                   MG 031 
Mezozoikum južnej časti Lúčanskej Fatry                                  M 032 
Paleogén, neogén a kvartér Turčianskej kotliny                          QP 033 
Paleogén a mezozoikum bradlového pásma Súľovských vrchov 
a Podmanínskej pahorkatiny                                              MP 034 
Mezozoikum severnej časti Strážovských vrchov                            M 035 
Mezozoikum severozápadnej časti Strážovských vrchov                      M 036 
Kvartér a neogén Ilavskej kotliny                                       QN 037 
Kvartér Trenčianskej kotliny a priľahlé mezozoikum Trenčianskej 
vrchoviny                                                               QM 038 
Kvartér Bytčianskej kotliny                                              Q 039 
Paleogén a mezozoikum bradlového pásma Javorníkov 
a severovýchodnej časti Bielych Karpát                                          PM 040 
Paleogén a mezozoikum bradlového pásma povodia Vláry                    PM 041 
Paleogén a mezozoikum bradlového pásma východnej časti 
Bielych Karpát a severnej časti Myjavskej pahorkatiny                   PM 042 
Paleogén a mezozoikum bradlového pásma západnej časti Bielych 
Karpát                                                                  PM 043 
Neogén až krieda Myjavskej pahorkatiny juhozápadne od 
bradlového pásma                                                        NM 044 
Mezozoikum Čachtických Karpát a časti Bielokarpatského 
podhoria                                                                 M 045 
Mezozoikum a paleozoikum severozápadnej časti Považského 
Inovca                                                                  MG 046 
Mezozoikum strednej a južnej časti Považského Inovca                    MG 047 
Kvartér Váhu v Podunajskej nížine severne od čiary Šaľa - 
Galanta                                                                  Q 048 
Neogén Trnavskej pahorkatiny                                             N 049 
Kvartér Trnavskej pahorkatiny                                            Q 050 
Kvartér západného okraja Podunajskej roviny - subrajón 
povodia Váhu                                                          Q 051 VH 
Kvartér juhozápadnej časti Podunajskej roviny - subrajón  
povodia Váhu                                                          Q 052 VH 
Mezozoikum severnej časti Pezinských Karpát a Brezovských 
Karpát - subrajón povodia Váhu                                       MN 053 VH 
Mezozoikum krížňanského príkrovu Malých Karpát - subrajón 
povodia Váhu                                                          M 054 VH 
Kryštalinikum a mezozoikum juhovýchodnej časti Pezinských 
Karpát - subrajón povodia Váhu                                      MG 055VH00 
Neogén Hronskej pahorkatiny - subrajón povodia Váhu 
a subrajón povodia Nitry                                    N 058 VH, N 058 NA 
Kryštalinikum, mezozoikum a paleogén juhozápadnej časti 
pohoria Žiar a Handlovskej kotliny                                     P-G 063 
Mezozoikum severnej časti pohoria Žiar                                   M 064 
Mezozoikum a paleogén východnej časti Strážovských vrchov              P-G 065 
Mezozoikum a paleogén južnej časti Strážovských vrchov                  MP 066 
Neogén a kvartér Hornonitrianskej kotliny                               QN 067 
Kryštalinikum a mezozoikum východnej časti Považského Inovca            MG 068 
Mezozoikum a paleozoikum severovýchodnej časti Tribeča - 
subrajón povodia Váhu                                                MG 069 VH 
Kryštalinikum a mezozoikum južnej a strednej časti Tribeča              MG 070 
Neogén Nitrianskej pahorkatiny                                          NQ 071 
Kvartér Nitry od mesta Nitra po Nové Zámky                               Q 072 
Neogén Žitavskej pahorkatiny                                            NQ 073 
Kvartér medziriečia Podunajskej roviny - subrajón povodia  
Váhu a subrajón povodia Nitry                               Q 074 VH, Q 074 NA 
Neovulkanity Kremnických vrchov - subrajón povodia Váhu 
a subrajón povodia Nitry                                    V 082 VH, V 082 NA 
Neovulkanity pohorí Vtáčnik a Pohronský Inovec - subrajón 
povodia Nitry                                                         V 086 NA 
 
Čiastkové povodie Váhu zasahuje do územia krajov 
Žilinský kraj 
Trenčiansky kraj 
Nitriansky kraj 
Trnavský kraj 
Bratislavský kraj 
Prešovský kraj 
Banskobystrický kraj 
 
Čiastkové povodie Hrona                                                   4-23 
Hron pod Čierny Hron                                                   4-23-01 
Hron od Čierneho Hrona po Slatinu                                      4-23-02 
Slatina                                                                4-23-03 
Hron od Slatiny po hať vo Veľkých Kozmálovciach (odbočenie 
potoka Perec)                                                          4-23-04 
Hron od hate Veľké Kozmálovce po ústie do Dunaja                       4-23-05 
 
                                                           Označenie
Hydrogeologický rajón alebo subrajón            hydrogeologického rajónu alebo
                                                           subrajónu 
 
Mezozoikum chočského príkrovu juhozápadnej časti Veľkej Fatry 
- subrajón povodia Hrona                                              M 023 HN 
Mezozoikum Veľkej Fatry a Nízkych Tatier medzi Ploskou 
a v okolí Donovalov - subrajón povodia Hrona                          M 024 HN 
Neogén Hronskej pahorkatiny - subrajón povodia Hrona                  N 058 HN 
Kvartér hronských terás v Podunajskej nížine                            QN 059 
Kvartér nivy Hrona v Podunajskej nížine                                  Q 060 
Neogén strednej a južnej časti Ipeľskej pahorkatiny                 N 061 HN00 
Neogén Bátovskej pahorkatiny a Čajkovskej zníženiny                      N 062 
Mezozoikum a paleozoikum severovýchodnej časti Tribeča - 
subrajón povodia Hrona                                               MG 069 HN 
Paleozoikum a mladšie útvary časti povodia horného Hrona po 
Piesok                                                                  QG 075 
Kryštalinikum a mezozoikum juhozápadných svahov Nízkych 
Tatier                                                                  MG 076 
Mezozoikum a paleozoikum Starohorských vrchov a severnej 
časti Zvolenskej kotliny                                                MG 077 
Mezozoikum a predmezozoické útvary severovýchodnej časti 
Zvolenskej kotliny a severozápadnej časti Veporských vrchov             MG 078 
Mezozoikum Kremnických vrchov a západnej časti Zvolenskej 
kotliny                                                                 MP 079 
Kvartér nivy Hrona a Slatiny od Slovenskej Ľupče po Tlmače               Q 080 
Neogén Zvolenskej kotliny - západná časť                                NQ 081 
Neovulkanity Kremnických vrchov - subrajón povodia Hrona              V 082 HN 
Neovulkanity Poľany a časti Zvolenskej kotliny                           V 083 
Neogén Zvolenskej kotliny - východná časť                               NV 084 
Kryštalinikum Detvianskej kotliny a Sihlianskej planiny v  
povodí Slatiny                                                           G 085 
Neovulkanity pohorí Vtáčnik a Pohronský Inovec - subrajón 
povodia Hrona                                                         V 086 HN 
Neogén Žiarskej kotliny                                                  N 087 
Neovulkanity severných svahov Štiavnických vrchov a Javoria - 
subrajón povodia Hrona                                                V 088 HN 
Neovulkanity Burdy - subrajón povodia Hrona                         V 096 HN00 
Mezozoikum Muránskej planiny a východnej časti Heľpianskeho 
podolia a priľahlé kryštalinikum - subrajón povodia Hrona           M 126 HN00 
 
Čiastkové povodie Hrona zasahuje do územia krajov 
Banskobystrický kraj 
Nitriansky kraj 
Trenčiansky kraj 
 
Čiastkové povodie Ipľa                                                    4-24 
Ipeľ po Babský potok a Krivánsky potok                                 4-24-01 
Ipeľ od Babského potoka a Krivánskeho potoka pod Krtíš                 4-24-02 
Ipeľ od Krtíša po ústie do Dunaja                                      4-24-03 
 
                                                           Označenie
Hydrogeologický rajón alebo subrajón            hydrogeologického rajónu alebo
                                                           subrajónu 
 
Neogén strednej a južnej časti Ipeľskej pahorkatiny - subrajón 
povodia Ipľa                                                        N 061 IL00 
Neovulkanity severných svahov Štiavnických vrchov a Javoria - 
subrajón povodia Ipľa                                               V 088 IL00 
Kryštalinikum Revúckej vrchoviny a Stolických vrchov v povodí 
Ipľa                                                                    GN 089 
Neogén Lučenskej kotliny                                                NQ 090 
Kvartér Ipľa                                                             Q 091 
Neogén západnej časti Cerovej vrchoviny                                 NV 092 
Neovulkanity južných svahov Štiavnických vrchov a Javoria                V 093 
Neovulkanity Krupinskej planiny, Ostrôžok a Pôtorskej 
pahorkatiny                                                              V 094 
Neogén Ipeľskej kotliny                                                 NQ 095 
Neovulkanity Burdy - subrajón povodia Ipľa                          V 096 IL00 
 
Čiastkové povodie Ipľa zasahuje do územia krajov 
Banskobystrický kraj 
Nitriansky kraj 
 
Čiastkové povodie Slanej                                                  4-31 
Slaná pod Štítnikom                                                    4-31-01 
Slaná od Štítnika po Rimavu                                            4-31-02 
Rimava a časť povodia Slanej od Rimavy po štátnu hranicu               4-31-03 
 
                                                           Označenie
Hydrogeologický rajón alebo subrajón            hydrogeologického rajónu alebo
                                                           subrajónu 
 
Mezozoikum Muránskej planiny a východnej časti Heľpianskeho 
podolia a priľahlé kryštalinikum - subrajón povodia Slanej          M 126 SA00 
Kryštalinikum Stolických vrchov a Revúckej vrchoviny v povodí 
Slanej                                                                   G 127 
Paleozoikum Revúckej vrchoviny a Volovských vrchov v povodí 
Slanej                                                                   G 128 
 
Mezozoikum centrálnej a východnej časti Slovenského krasu               MQ 129 
Mezozoikum západnej časti Slovenského krasu, Železníckeho 
predhoria a časti Licinskej pahorkatiny                                  M 130 
Neogén Gemerskej pahorkatiny                                            NM 131 
Kvartér Rimavskej kotliny                                                Q 132 
Neogén východnej časti Rimavskej kotliny a Blžskej tabule               NV 133 
Neogén západnej časti Rimavskej kotliny a Pokoradzkej         tabule            NV 134 
Neogén východnej časti Cerovej vrchoviny                                NV 135 
Neogén východnej časti Oždianskej pahorkatiny                            N 136 
 
Čiastkové povodie Slanej zasahuje do územia krajov 
Banskobystrický kraj 
Košický kraj 
 
Čiastkové povodie Bodrogu                                                 4-30 
Slovenské povodie Tisy                                                 4-30-01 
Slovenské povodie Latorice po ústie Laborca                            4-30-02 
Laborec pod Cirochou                                                   4-30-03 
Laborec od Cirochy po Uh                                               4-30-04 
Slovenské povodie horného Uhu po štátnu hranicu                        4-30-05 
Slovenské povodie dolného Uhu po ústie do Laborca                      4-30-06 
Laborec od ústia Uhu po ústie do Latorice a Latorica od ústia 
Laborca po sútok s Ondavou                                             4-30-07 
Ondava po sútok s Topľou                                               4-30-08 
Topľa po sútok s Ondavou                                               4-30-09 
Ondava od sútoku s Topľou po sútok s Latoricou                         4-30-10 
Bodrog pod sútokom Latorice s Ondavou                                  4-30-11 
 
                                                           Označenie
Hydrogeologický rajón alebo subrajón            hydrogeologického rajónu alebo
                                                           subrajónu 
 
Paleogén a kvartér povodia Laborca po Brekov a mezozoikum 
Humenských vrchov                                                      QPM 097 
Paleogén povodia Uhu                                                     P 098 
Neovulkanity Vihorlatských vrchov                                      VNP 100 
Neogén Východoslovenskej nížiny medzi Laborcom a Čiernou 
vodou                                                                   NQ 101 
Kvartér severovýchodnej časti Východoslovenskej nížiny pod 
Vihorlatom a Popriečnym                                                 QN 102 
Kvartér dolnej časti tokov Uh, Laborec, Ondava a pravej strany 
Latorice                                                                QN 103 
Kvartér juhovýchodnej časti Východoslovenskej nížiny                    QN 104 
Paleogén povodia Ondavy po Kučín                                        PQ 105 
Kvartér Ondavy a Tople od Slovenskej Kajne po Trebišov                  QN 106 
Neogén Pozdišovského chrbta a Malčickej tabule                           N 107 
Kvartér Laborca od Strážskeho po Stretavu                                Q 108 
Paleogén Čergova - subrajón povodia Bodrogu                           P 109 BG 
Paleogén Nízkych Beskýd v povodí Tople                                  PQ 110 
Neovulkanity Slanských vrchov - subrajón povodia Bodrogu             VN 111 BG 
Neogén západnej časti Východoslovenskej nížiny                           N 112 
Paleozoikum a mladšie horniny Zemplínskych vrchov                       NG 113 
Kvartér dolného toku Roňavy                                              Q 114 
 
Čiastkové povodie Bodrogu zasahuje do územia krajov 
Prešovský kraj 
Košický kraj 
 
Čiastkové povodie Hornádu                                                 4-32 
Hornád po Hnilec                                                       4-32-01 
Hnilec                                                                 4-32-02 
Hornád od Hnilca po Torysu                                             4-32-03 
Torysa                                                                 4-32-04 
Hornád pod Torysou                                                     4-32-05 
 
                                                           Označenie
Hydrogeologický rajón alebo subrajón            hydrogeologického rajónu alebo
                                                           subrajónu 
 
Paleogén Čergova - subrajón povodia Hornádu                           P 109 HD 
Neovulkanity Slanských vrchov - subrajón povodia Hornádu             VN 111 HD 
Paleogén Hornádskej kotliny a časti Popradskej kotliny - subrajón 
povodia Hornádu                                                      PQ 115 HD 
Mezozoikum Slovenského raja a Havraních vrchov s priľahlým 
paleozoikom                                                             MG 116 
Mezozoikum Galmusa s priľahlým paleozoikom                              MG 117 
Paleozoikum Slovenského rudohoria v povodí Hornádu                       G 118 
Paleogén Levočských vrchov - subrajón povodia Hornádu                 P 119 HD 
Paleogén Spišsko-šarišského medzihoria, Bachurne a Šarišskej 
vrchoviny v povodí Torysy                                               QP 120 
Mezozoikum a paleozoikum Braniska                                       MG 121 
Paleogén povodia Svinky                                                  P 122 
Neogén východnej časti Košickej kotliny                                 NQ 123 
Mezozoikum a kryštalinikum Čiernej hory                                 MG 124 
Kvartér Hornádu v Košickej kotline                                       Q 125 
 
Čiastkové povodie Hornádu zasahuje do územia krajov 
Košický kraj 
Prešovský kraj 
Banskobystrický kraj 
 
Čiastkové povodie Bodvy                                                   4-33
Bodva                                                                  4-33-01 
 
                                                           Označenie
Hydrogeologický rajón alebo subrajón            hydrogeologického rajónu alebo
                                                           subrajónu 
 
 
Paleozoikum Volovských vrchov v povodí Bodvy                             G 137 
Neogén a kvartér Košickej kotliny a Abovskej pahorkatiny 
v povodí Bodvy                                                          NQ 138 
 
Čiastkové povodie Bodvy zasahuje do územia krajov 
Košický kraj 
 
II. Správne územie povodia Visly 
 
Povodie                                           Číslo hydrologického poradia 
Medzinárodné povodie Visly (úmorie Baltské more)                       3-00-00 
 
Čiastkové povodie Dunajca a Popradu                                       3-01 
Dunajec po štátnu hranicu                                              3-01-01 
Poprad pod Ľubicou                                                     3-01-02 
Poprad od Ľubice po štátnu hranicu                                     3-01-03 
 
                                                           Označenie
Hydrogeologický rajón alebo subrajón            hydrogeologického rajónu alebo
                                                           subrajónu 
 
Paleogén Čergova - subrajón povodia Popradu                           P 109 PD 
Paleogén Hornádskej kotliny a časti Popradskej kotliny - subrajón 
povodia Popradu                                                      PQ 115 PD 
Paleogén Levočských vrchov - subrajón povodia Popradu                 P 119 PD 
Kryštalinikum Vysokých Tatier a kvartér ich predpolia                   QG 139 
Mezozoikum časti Kozích chrbtov                                          M 140 
Paleogén Spišskej Magury, Ľubovnianskej vrchoviny, 
severozápadnej časti Spišsko-Šarišského medzihoria a Pienin             PQ 141 
Mezozoikum a priľahlé kryštalinikum Vysokých Tatier a 
Belianskych Tatier                                                      MG 142 
 
Čiastkové povodie Dunajca a Popradu zasahuje do územia krajov 
Prešovský kraj
Vysvetlivky:
Číslo hydrologického poradia povodí je uvedené podľa platnej klasifikácie územia Slovenskej republiky na povodia, čiastkové povodia a základné povodia. Platné hydrologické členenie a číslovanie je uvedené a zakreslené v "Základnej vodohospodárskej mape Slovenskej republiky v mierke 1:50 000", 2. vydanie.
Označenie hydrogeologického rajónu a subrajónu je uvedené podľa "Hydrogeologickej rajonizácie Slovenska z roku 1995" a zakreslené v mapách v mierke 1:50 000.
Územie Slovenska je rozčlenené na 141 hydrogeologických rajónov, ktoré sú uvedené v prílohe č. 2. Hydrogeologické rajóny sú číslované od 001 do 142 (na základe reambulácie rajónov v roku 1992 bol hydrogeologický rajón MN 099 pričlenený k hydrogeologickému rajónu QP 097). K číslu hydrogeologického rajónu je priradený stratigrafický index, ktorý charakterizuje jeho stratigrafickú príslušnosť:
Q  - Rajóny budované kvartérnymi sedimentmi.
QN - Rajóny budované prevažne kvartérnymi sedimentmi, menej neogénnymi.
N  - Rajóny budované neogénnymi sedimentmi.
NQ - Rajóny budované prevažne neogénnymi sedimentmi, menej kvartérnymi.
NV - Rajóny budované sčasti horninami sedimentárneho neogénu, sčasti
     neovulkanickými horninami.
V  - Rajóny budované neovulkanickými horninami.
P  - Rajóny budované horninami paleogénneho veku.
PQ - Rajóny budované horninami paleogénneho veku s rozsiahlejšími územiami
     kvartérneho pokryvu.
PM - Rajóny budované paleogénnymi a mezozoickými horninami - bradlové pásmo.
M  - Rajóny budované horninami mezozoického veku.
MP (MN) - Rajóny budované horninami mezozoika, paleogénu alebo neogénu.
MG - Rajóny budované horninami mezozoického a predmezozoického veku.
G  - Rajóny budované horninami predmezozoického veku.
Zvyšok tvoria rajóny, ktoré nemožno zaradiť do uvedených skupín. Na ich označenie sa použili adekvátne stratigrafické indexy.
Označenie subrajónu je vyjadrené pripojením skratky názvu príslušného povodia, ku ktorému prináleží časť hydrogeologického rajónu za označenie hydrogeologického rajónu (MA - Morava, DN - Dunaj, VH - Váh, NA - Nitra, HN - Hron, IL - Ipeľ, SA - Slaná, BG - Bodrog, HD - Hornád, PD - Poprad a Dunajec).
OBSAH KARTOGRAMU
Kartogram obsahuje zobrazenie
1. správneho územia povodí,
2. hraníc čiastkových povodí,
3. hraníc hydrogeologických rajónov,
4. administratívnych hraníc krajov Slovenskej republiky,
5. kladu listov základnej mapy v mierke 1:200 000,
6. kladu listov základnej mapy v mierke 1:50 000.
 
PRÍL.2
ZÁKLADNÝ OBSAH PLÁNU MANAŽMENTU POVODIA
A. Všeobecné charakteristiky povodia
1. Charakterizácia povodia
1.1. Geografická charakteristika povodia.
2. Charakterizácia útvarov povrchových vôd
2.1. Útvary povrchovej vody (prirodzené, výrazne zmenené, umelé) a ich mapové zobrazenie.
2.2. Ekoregióny a typy útvarov povrchovej vody v povodí a ich mapové zobrazenie.
2.3. Referenčné podmienky pre typy útvarov povrchovej vody.
3. Charakterizácia útvarov podzemných vôd
3.1. Útvary podzemnej vody a ich mapového zobrazenia.
B. Súhrn významných vplyvov a dopadov ľudskej činnosti na stav povrchovej a podzemnej vody
1. Odhad znečistenia z bodových zdrojov.
2. Odhad znečistenia z difúznych zdrojov vrátane popisu využívania územia.
3. Odhad vplyvov pôsobiacich na kvantitatívny stav vody vrátane odberov.
4. Analýzy iných dopadov ľudskej činnosti na stav vody.
C. Register chránených území
Register chránených území podľa § 5 ods. 1 písm. c) zákona zahŕňa mapy chránených oblastí s uvedením právne záväzných aktov Európskej únie a osobitných predpisov,6) podľa ktorých sa tieto oblasti určili, v členení na
1. Chránené oblasti určené na odbery vôd pre pitnú vodu.
2. Chránené oblasti s povrchovou vodou vhodnou pre život a reprodukciu pôvodných druhov rýb.
3. Chránené oblasti s vodou určenou na kúpanie.
4. Chránené oblasti citlivé na živiny, najmä nutrienty.
5. Chránené oblasti určené pre ochranu živočíšnych druhov a ich biotopov.
D. Hodnotenie stavu vôd
Súčasťou hodnotenia stavu vôd je mapové zobrazenie monitorovacích sietí a mapové zobrazenie výsledkov hodnotenia stavu vôd v členení na
1. Povrchové vody (ekologický stav alebo ekologický potenciál a chemický stav).
2. Podzemné vody (chemický stav a kvantitatívny stav).
3. Chránené územia.
E. Zoznam environmentálnych cieľov a výnimiek
Zoznam environmentálnych cieľov určených na dosiahnutie dobrého stavu vôd do roku 2015 alebo do roku 2021 alebo najneskôr do roku 2027 obsahuje najmä prípady
1. predĺženia termínov na účel postupného dosahovania cieľov a na vysvetlenie dôvodov,
2. určenia menej prísnych environmentálnych cieľov s vysvetlením dôvodov,
3. dočasného zhoršenia stavu vôd v dôsledku výnimočných okolností podľa § 16 ods. 6 písm. a) a b) zákona vrátane podmienok, za ktorých môžu byť okolnosti označené za výnimočné, vrátane ukazovateľov, ktoré ich opisujú,
4. neúspechov, pri ktorých nedôjde k porušeniu v dosiahnutí dobrého stavu podzemných vôd, dobrého ekologického stavu alebo dobrého ekologického potenciálu pre povrchové vody.
Zoznam environmentálnych cieľov určených na dosiahnutie dobrého stavu vôd sa člení na zoznam pre povrchové vody, podzemné vody a chránené územia.
F. Ekonomická analýza využitia vôd
Ekonomická analýza so zreteľom na náklady spojené so zberom príslušných údajov obsahuje dostatočne podrobné informácie na
1. spracovanie výpočtov potrebných na zohľadnenie princípu návratnosti nákladov za vodohospodárske služby podľa § 78a zákona pri zohľadnení dlhodobých prognóz dodávky a spotreby vody v správnom území povodia a tam, kde je to potrebné:
1.1. odhady objemu, cien a nákladov spojených s vodohospodárskymi službami a
1.2. odhady príslušných investícií vrátane prognóz takýchto investícií,
2. posúdenie nákladovo najefektívnejšej kombinácie opatrení týkajúcich sa využívania vody, ktoré sa majú zahrnúť do programu opatrení na základe odhadov potenciálnych nákladov na takéto opatrenia.
G. Súhrn programu opatrení
Súhrn programu alebo programov opatrení zahŕňa aj spôsoby, pomocou ktorých sa majú dosiahnuť určené environmentálne ciele.
Program opatrení obsahuje
1. súhrn opatrení potrebných na implementáciu právne záväzných aktov Európskej únie v oblasti ochrany vôd,
2. správu o praktických krokoch a opatreniach prijatých na účel uplatnenia princípu úhrady nákladov za využívanie vôd,
3. súhrn opatrení prijatých na splnenie požiadaviek na vodné útvary využívané na odber pitnej vody alebo s ktorými sa uvažuje s využitím na tento účel a na ochranu vodárenských zdrojov,
4. súhrn opatrení na reguláciu odberov a vzdúvania vôd vrátane odkazov na ich registre a identifikácia prípadov, v ktorých sa urobili výnimky podľa prílohy č. 3 písm. E,
5. súhrn opatrení na obmedzenie znečistenia vypúšťaného z bodových zdrojov a iných činností, ktoré majú dopad na stav vôd podľa prílohy č. 3 písm. G a I,
6. identifikáciu prípadov, keď bolo povolené priame vypúšťanie do podzemnej vody podľa prílohy č. 3 písm. J,
7. súhrn opatrení prijatých v súlade so stratégiou na zabránenie znečisťovania vôd prioritnými látkami podľa prílohy č. 3 písm. L,
8. súhrn opatrení prijatých na prevenciu alebo zníženie dôsledkov prípadov havarijného znečistenia,
9. súhrn opatrení prijatých pre vodné útvary, pre ktoré výsledky monitorovania alebo iné údaje naznačujú, že pravdepodobne nedosiahnu stanovené environmentálne ciele,
10. podrobnosti o doplnkových opatreniach, ktoré sú identifikované ako potrebné na splnenie stanovených environmentálnych cieľov,
11. podrobnosti o opatreniach prijatých na zabránenie zvýšeniu znečistenia povrchových vôd podľa § 15 ods. 3 zákona.
H. Register ďalších podrobnejších programov a plánov pre dané správne územie povodia týkajúcich sa najmä čiastkových povodí, sektorov, problémov alebo typov vodných útvarov vrátane zhrnutia ich obsahu
I. Opatrenia prijaté na informovanie verejnosti a konzultácie s verejnosťou, ich výsledky a zmeny uskutočnené na ich základe v pláne
J. Zoznam oprávnených orgánov
V zozname oprávnených orgánov sa uvedie
1. Názov a adresa oprávneného orgánu.
2. Právna forma oprávneného orgánu.
3. Oblasť pôsobnosti oprávneného orgánu - popis určených úloh oprávneného orgánu v každom správnom území povodia.
4. Členstvo - ak oprávnený orgán vykonáva koordináciu s inými orgánmi, vyžaduje sa zoznam týchto orgánov a určenie vzťahu k týmto orgánom.
5. Medzinárodné vzťahy - ak správne územie povodia zaberá územie viac ako jedného členského štátu Európskej únie alebo zahŕňa územie nečlenských štátov, vyžaduje sa súhrn inštitucionálnych vzťahov určených na zabezpečenie koordinácie.
K. Kontaktné miesta a postupy na získanie podkladovej dokumentácie a informácií použitých pri spracovaní návrhu plánu manažmentu povodia a najmä podrobností o regulačných opatreniach prijatých podľa prílohy č. 3 písm. G a I a o aktuálnych údajoch z monitorovania stavu vôd.
 
PRÍL.3
ZÁKLADNÉ OPATRENIA
A. Opatrenia podľa § 7, § 8, § 35 až § 39 zákona a osobitných predpisov.7)
B. Opatrenia na zabezpečenie návratnosti nákladov za vodohospodárske služby, ktoré zodpovedajú účelom podľa § 78a zákona.
C. Opatrenia na podporu efektívneho a trvalo udržateľného využívania vôd, aby sa zabránilo ohrozeniu dosiahnutia environmentálnych cieľov.
D. Opatrenia na ochranu vodárenských zdrojov a na splnenie požiadaviek na odber pitnej vody vrátane opatrení na zabezpečenie jej kvality, aby sa znížila miera úpravy potrebnej pri výrobe pitnej vody.
E. Regulácie odberov povrchovej vody a podzemnej vody a vzdúvania sladkej povrchovej vody vrátane registra alebo registrov odberov vody a požiadavky predchádzajúceho povolenia odberu a vzdúvania. Tieto regulácie sa pravidelne preverujú a podľa potreby aktualizujú. Z týchto regulácií možno vyňať tie odbery alebo vzdúvania, ktoré nemajú významný vplyv na stav vody.
F. Regulácie vrátane požiadavky na predchádzajúce povolenie na umelé dopĺňanie alebo nadlepšovanie útvarov podzemnej vody. Využívaná voda sa môže získavať z akejkoľvek povrchovej vody alebo podzemnej vody za predpokladu, že využívanie zdroja neohrozí dosiahnutie jeho environmentálnych cieľov alebo cieľov ustanovených pre doplňovaný alebo nadlepšovaný útvar podzemnej vody. Tieto regulačné opatrenia sa pravidelne revidujú a podľa potreby aktualizujú.
G. Požiadavky predchádzajúcej regulácie vypúšťaní z bodových zdrojov, ktoré môžu spôsobiť znečistenie vôd, ako je zákaz vypúšťania znečisťujúcich látok do vôd, alebo predchádzajúceho povolenia alebo registrácie založenej na všeobecne záväzných pravidlách ustanovujúcich reguláciu emisií príslušných znečisťujúcich látok vrátane regulácií podľa kombinovaného prístupu k bodovým a difúznym zdrojom znečistenia a so stratégiami zabraňujúcimi znečisťovaniu vôd. Tieto regulačné opatrenia sa pravidelne preverujú a podľa potreby aktualizujú.
H. Opatrenia na prevenciu alebo reguláciu vstupu znečisťujúcich látok z difúznych zdrojov, ktoré môžu spôsobiť znečistenie vôd. Tieto opatrenia môžu mať formu požiadavky na predchádzajúcu reguláciu, napríklad zákaz vypúšťania znečisťujúcich látok do vôd, predchádzajúceho povolenia alebo registrácie založenej na všeobecne záväzných pravidlách, ak takáto požiadavka nie je zabezpečená iným spôsobom v súlade s právne záväznými aktmi Európskej únie. Tieto opatrenia sa pravidelne prehodnocujú a podľa potreby aktualizujú.
I. Opatrenia na akékoľvek iné významné negatívne dopady na zabezpečenie hydromorfologických podmienok útvarov povrchových vôd v súlade s dosiahnutím požadovaného ekologického stavu alebo dobrého ekologického potenciálu v útvaroch povrchových vôd označených ako umelé alebo výrazne zmenené. Regulačné opatrenia na tento účel môžu mať formu požiadavky na predchádzajúce povolenie alebo registráciu založenú na všeobecne záväzných pravidlách, ak takáto požiadavka nie je zabezpečená iným spôsobom v súlade s právne záväznými aktmi Európskej únie. Takéto opatrenia sa pravidelne prehodnocujú a podľa potreby aktualizujú.
J. Opatrenia na zabránenie alebo obmedzenie vstupu znečisťujúcich látok do podzemnej vody. Ak je to technicky možné, vezmú sa do úvahy aj vstupy znečisťujúcich látok z difúznych zdrojov znečistenia, ktoré majú vplyv na chemický stav podzemných vôd.
1. Opatrenia na zabránenie vstupom akýchkoľvek nebezpečných látok do podzemných vôd. Pri identifikácii takýchto látok sa berú do úvahy najmä nebezpečné látky, ktoré patria medzi druhy alebo skupiny znečisťujúcich látok uvedených v prílohe č. 1 Zoznam I v prvom až šiestom bode zákona, a látky, ktoré patria medzi druhy alebo skupiny znečisťujúcich látok uvedených v prílohe č. 1 Zoznam I v siedmom až deviatom bode zákona, ak sa považujú za nebezpečné.
2. Opatrenia na obmedzenie vstupu znečisťujúcich látok do podzemných vôd uvedených v prílohe č. 1 zákona, ktoré sa nepovažujú za nebezpečné, a akýchkoľvek iných znečisťujúcich látok, ktoré nie sú nebezpečné a nie sú uvedené v prílohe č. 1 zákona, ale ktoré predstavujú existujúce alebo možné riziko znečistenia podzemných vôd. Opatreniami sa má zabezpečiť, že takéto vstupy nespôsobia zhoršenie alebo významný a trvalo vzostupný trend obsahu znečisťujúcich látok v podzemných vodách. Takéto opatrenia zohľadnia aspoň najlepšie osvedčené postupy vrátane najlepších environmentálnych postupov a najlepších dostupných techník, ktoré sú uvedené v príslušných právne záväzných aktoch Európskej únie a osobitnom predpise.8)
3. Na účely určenia opatrení podľa prvého a druhého bodu možno ako prvý krok určiť okolnosti, pri ktorých sa znečisťujúce látky uvedené v prílohe č. 1 Zoznamu I zákona a najmä základné kovy a ich zlúčeniny považujú za nebezpečné, alebo nie nebezpečné.
K. Opatrenia na zabránenie alebo obmedzenie priameho vypúšťania znečisťujúcich látok do útvaru podzemnej vody
1. Povolenie spätnej injektáže vody využívanej na geotermálne účely do toho istého kolektora podzemnej vody.
2. Povolenie s určením podmienok na
2.1. injektáž vody obsahujúcej látky pochádzajúce z výkonu prieskumu a ťažby ropných geologických štruktúr, z ktorých boli vyťažené ropné alebo iné látky, alebo do geologických štruktúr, ktoré sú vzhľadom na prírodné pomery trvalo nevhodné na iné účely; tieto injektáže nesmú obsahovať iné látky, ako sú látky vznikajúce pri uvedených činnostiach,
2.2. spätnú injektáž podzemnej vody odčerpávanej z baní a lomov, alebo v súvislosti s výstavbou alebo údržbou stavebných diel,
2.3. injektáž zemného plynu alebo skvapalneného propán-butánu (LPG) na účely skladovania do geologických štruktúr, ktoré sú pre prírodné pomery trvalo nevhodné na iné účely,
2.4. vtláčanie prúdov oxidu uhličitého na účely ukladania do geologického prostredia, ktoré sú z prirodzených dôvodov trvale nevhodné na iné účely, ak je toto vtláčanie vykonávané podľa osobitného predpisu,9)
2.5. injektáž zemného plynu alebo skvapalneného propán-butánu (LPG) na účely skladovania do iných geologických štruktúr, ak je potreba zaistiť bezpečnosť zásobovania plynom nadradeným záujmom a ak je injektáž vykonaná spôsobom, ktorý zabráni akémukoľvek nebezpečenstvu zhoršenia kvality akejkoľvek prijímajúcej podzemnej vody v súčasnosti aj v budúcnosti,
2.6. povrchovú alebo podpovrchovú výstavbu, inžinierske práce, stavebnú alebo inú podobnú činnosť prichádzajúcu do styku s podzemnou vodou: také činnosti sa považujú za schválené, ak sa uskutočňujú podľa všeobecne záväzných pravidiel,
2.7. vypúšťanie malých množstiev látok na vedecké účely pre charakterizovanie, ochranu alebo zlepšenie stavu vodných útvarov v obmedzenom, striktne nevyhnutnom množstve na dané účely.
3. Vypúšťania podľa prvého a druhého bodu možno povoliť, ak takéto vypúšťania nebudú ústupkom vzhľadom na dosiahnutie environmentálnych cieľov ustanovených pre príslušný útvar podzemnej vody.
L. Opatrenia v súlade s činnosťou uskutočňovanou na odstránenie znečistenia povrchových vôd látkami špecifikovanými v zozname prioritných látok a na postupné znižovanie znečistenia inými látkami, ktoré by zabránilo dosiahnuť environmentálne ciele pre útvary povrchových vôd.
M. Opatrenia potrebné na predchádzanie významným únikom znečisťujúcich látok z technických zariadení a na zabránenie alebo zníženie mimoriadneho zhoršenia vôd, napríklad v dôsledku povodní, vrátane dôkladných detekčných alebo výstražných systémov takých udalostí, a pri nepredvídateľných mimoriadnych zhoršeniach vôd všetky vhodné opatrenia na zníženie rizika, ktoré pre vodné ekosystémy predstavujú.
 
PRÍL.4
DOPLNKOVÉ OPATRENIA
Doplnkovými opatreniami sú:
1. Legislatívne opatrenia.
2. Administratívne nástroje.
3. Ekonomické nástroje alebo finančné nástroje.
4. Uzavreté environmentálne dohody.
5. Regulácia vypúšťaných látok/emisií.
6. Kódexy správnej praxe.
7. Obnova a revitalizácia mokradí.
8. Regulácia odberov vody.
9. Opatrenia na riadenie spotreby a potreby vody zamerané okrem iného na podporu poľnohospodárskej výroby prispôsobenej daným pomerom, napríklad pestovanie plodín s nízkymi požiadavkami na vodu v oblastiach postihnutých suchom.
10. Opatrenia zamerané na zvýšenie účinnosti a opätovné využitie vody okrem iného aj na podporu priemyselných technológií s efektívnou spotrebou vody a úsporných metód zavlažovania.
11. Stavebné projekty.
12. Sanačné projekty.
13. Umelé dopĺňanie kolektora podzemnej vody.
14. Vzdelávacie projekty.
15. Výskumné, vývojové a demonštračné projekty.
16. Iné opatrenia.
 
PRÍL.5
ZOZNAM PREBERANÝCH PRÁVNE ZÁVÄZNÝCH AKTOV EURÓPSKEJ ÚNIE
1. Smernica 2000/60/ES Európskeho parlamentu a Rady z 23. októbra 2000, ktorou sa stanovuje rámec pôsobnosti pre opatrenia Spoločenstva v oblasti vodného hospodárstva (Mimoriadne vydanie Ú.v. EÚ, kap. 15/zv. 05) v znení rozhodnutia č. 2455/2001/ES Európskeho parlamentu a Rady z 20. novembra 2001 (Mimoriadne vydanie Ú.v. EÚ, kap. 15/ zv. 06), smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/32/ES z 11. marca 2008 (Ú.v. EÚ L 81, 20.3.2008), smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/105/ES zo 16. decembra 2008 (Ú.v. EÚ L 348, 24.12.2008), smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/31/ES z 23. apríla 2009 (Ú.v. EÚ L 140, 5.6.2009).
2. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/118/ES z 12. decembra 2006 o ochrane podzemných vôd pred znečistením a zhoršením kvality (Ú.v. EÚ L 372, 27.12.2006).
3. Smernica Komisie 2014/80/EÚ z 20. júna 2014, ktorou sa mení príloha II k smernici Európskeho parlamentu a Rady 2006/118/ES o ochrane podzemných vôd pred znečistením a zhoršením kvality (Ú.v. EÚ L 182, 21.6.2014).
1) § 2 písm. m) a § 36 ods. 3 písm. d) zákona č. 442/2002 Z.z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách a o zmene a doplnení zákona č. 276/2001 Z.z. o regulácii v sieťových odvetviach v znení neskorších predpisov.
2) § 1 ods. 2 písm. c) prvý bod a § 1 ods. 7 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 416/2011 Z.z. o hodnotení chemického útvaru podzemných vôd.
3) Príloha č. 4 vyhlášky Ministerstva pôdohospodárstva, životného prostredia a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky č. 418/2010 Z.z. o vykonaní niektorých ustanovení vodného zákona.
4) § 13 vyhlášky č. 418/2010 Z.z.
5) § 7 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov.
6) Napríklad zákon č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov, zákon č. 355/2007 Z.z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 617/2004 Z.z., ktorým sa ustanovujú citlivé oblasti a zraniteľné oblasti.
7) Napríklad zákon č. 136/2000 Z.z. o hnojivách v znení neskorších predpisov, zákon č. 442/2002 Z.z. v znení neskorších predpisov, zákon č. 543/2002 Z.z. v znení neskorších predpisov, zákon č. 188/2003 Z.z. o aplikácii čistiarenského kalu a dnových sedimentov do pôdy a o doplnení zákona č. 223/2001 Z.z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 355/2007 Z.z. v znení neskorších predpisov, zákon č. 359/2007 Z.z. o prevencii a náprave environmentálnych škôd a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 39/2007 Z.z. o veterinárnej starostlivosti v znení neskorších predpisov, zákon č. 569/2007 Z.z. o geologických prácach (geologický zákon) v znení neskorších predpisov, zákon č. 274/2009 Z.z. o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 137/2010 Z.z. o ovzduší v znení neskorších predpisov, zákon č. 39/2013 Z.z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov a zákon č. 79/2015 Z.z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 91/2016 Z.z.
8) § 2 písm. l) až o) zákona č. 39/2013 Z.z.
9) Zákon č. 258/2011 Z.z. o trvalom ukladaní oxidu uhličitého do geologického prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Související dokumenty

Súvisiace články

Manažment rizík pri plochách odberu vody určenej na ľudskú spotrebu