161/2015 Z.z.
ZÁKON
z 21. mája 2015
Civilný mimosporový poriadok
Zmena: 137/2019 Z.z.
Zmena: 390/2019 Z.z.
Zmena: 68/2021 Z.z.
Zmena: 108/2022 Z.z.
Zmena: 398/2022 Z.z.
Zmena: 338/2022 Z.z., 466/2022 Z.z.
Zmena: 8/2023 Z.z.
Zmena: 150/2022 Z.z.
Zmena: 309/2023 Z.z.
Zmena: 298/2024 Z.z.
Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:
Základné princípy
Čl.1
Súd postupuje v konaní v súlade s ochranou verejného záujmu a práv zaručených
zákonom a prihliada na dobré mravy. Oprávnenia niekoho iného ako účastníka konania
vyplývajúce zo zabezpečenia ochrany verejného záujmu upraví zákon.
Čl.2
(1) Každé ustanovenie tohto zákona je potrebné vykladať v súlade s Ústavou
Slovenskej republiky, verejným poriadkom, princípmi, na ktorých spočíva tento zákon,
s medzinárodnoprávnymi záväzkami Slovenskej republiky, ktoré majú prednosť pred zákonom,
judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva a Súdneho dvora Európskej únie, a to
s trvalým zreteľom na hodnoty, ktoré sú nimi vyjadrené a chránené.
(2) Výklad tohto zákona nesmie protirečiť tomu, čo je v jeho slovách a vetách
jasné a nepochybné. Nikto sa však nesmie dovolávať slov a viet tohto zákona proti
ich účelu a zmyslu podľa odseku 1.
Čl.3
(1) Ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia
tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa toho ustanovenia tohto alebo iného zákona,
ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci.
(2) Ak takéhoto ustanovenia niet, súd prejedná a rozhodne právnu vec podľa
normy, ktorú by prijal, ak by bol sám zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy
všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva tento zákon, tak, aby výsledkom
bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce stav a poznatky právnej
náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít.
Čl.4
Súd aplikuje a interpretuje právo rovnako vo vzťahu ku všetkým účastníkom
konania. Ak je účastníkom konania maloleté dieťa, koná súd v jeho najlepšom záujme
a ak je to vhodné, informuje dieťa o všetkých podstatných otázkach týkajúcich sa
priebehu konania a veci samej. Ak je účastníkom konania osoba so zdravotným postihnutím,
zabezpečí súd účinný prístup k spravodlivosti na rovnakom základe s ostatnými účastníkmi
konania.
Čl.5
(1) Súd koná aj bez návrhu, na návrh prokurátora alebo na návrh účastníka
konania. Predmet konania vymedzuje zákon.
(2) Súd postupuje z úradnej povinnosti na základe zákona na účely prejednania
a rozhodnutia veci tak, aby ochrana práv bola rýchla a účinná.
Čl.6
Súd postupuje v súčinnosti s účastníkmi konania tak, aby zistil skutočný
stav veci. Súd je povinný na účely zistenia skutočného stavu veci vykonať všetky
potrebné dôkazy, aj keď ich účastníci konania nenavrhli.
Čl.7
Úkony účastníkov konania sa posudzujú s prihliadnutím na ich obsah. Formálne
pochybenie možno namietať iba vtedy, ak by bol pri správnom procesnom postupe dosiahnutý
iný výsledok konania. V záujme hospodárnosti konania a ochrany práv a právom chránených
záujmov účastníkov konania môže súd upustiť od vykonania určitých úkonov alebo prispôsobiť
ich realizáciu tak, aby dosiahol spravodlivé rozhodnutie vo veci.
Čl.8
Na prejednanie veci sa nariaďuje ústne pojednávanie, ak zákon neustanovuje
inak.
Čl.9
Pojednávanie prebieha zásadne verejne, ak zákon neustanovuje inak; verejnosť
môže byť z konania vylúčená len zo závažných dôvodov ustanovených zákonom.
Čl.10
(1) Dôkazy a tvrdenia účastníkov konania hodnotí súd podľa svojej úvahy v
súlade s princípmi, na ktorých spočíva tento zákon.
(2) Žiaden dôkaz nemá predpísanú zákonnú silu.
Čl.11
(1) Súd postupuje a rozhoduje v súlade s platnými a účinnými právnymi predpismi
pri zohľadnení ich vzájomného vzťahu a v súlade so základnými princípmi tohto zákona.
(2) Súd pri prejednávaní a rozhodovaní veci nezohľadňuje skutočnosti a dôkazy,
ktoré boli získané v rozpore so zákonom, ibaže vykonanie dôkazu získaného v rozpore
so zákonom je odôvodnené uplatnením čl. 2 ods. 1.
Čl.12
Súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá,
predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného
zaťažovania účastníkov konania a iných osôb.
Čl.13
Účastníci konania konajú v styku so súdom osobne, ak zákon neustanovuje inak.
Účastníci konania môžu konať aj prostredníctvom zástupcu; napriek zastúpeniu môže
súd účastníka konania vyslúchnuť, ak je to potrebné a možné.
Čl.14
Cudzie rozhodnutia majú za podmienok ustanovených osobitným predpisom rovnaké
účinky a požívajú rovnakú ochranu ako vnútroštátne rozhodnutia.
PRVÁ ČASŤ
VŠEOBECNÁ ČASŤ
PRVÁ HLAVA
ZÁKLADNÉ USTANOVENIA
Prvý diel
Predmet zákona
§ 2
(1) Na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
(2) Na účely tohto zákona sa pojmy žaloba, strana a spor vykladajú ako
návrh na začatie konania, účastník konania (ďalej len "účastník") a konanie podľa
tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak.
Druhý diel
Niektoré ustanovenia o príslušnosti súdu
§ 3
(1) Na konanie je miestne príslušný súd, o ktorom to ustanoví tento zákon.
(2) Ak nie je príslušnosť súdu určená podľa predchádzajúceho odseku,
je na konanie miestne príslušný súd, ktorý je všeobecným súdom navrhovateľa.
(3) Na konanie vo veciach podľa prvej hlavy a tretej hlavy druhej časti,
tretej časti a štvrtej časti je pre obvod Mestského súdu Bratislava II miestne príslušný
Mestský súd Bratislava II.
(4) Na konanie vo veciach podľa druhej a šiestej až ôsmej hlavy druhej
časti je pre obvod Mestského súdu Bratislava IV miestne príslušný Mestský súd Bratislava
IV.
(5) Na konanie o odvolaní proti rozhodnutiu vo veciach podľa prvej
hlavy a tretej hlavy druhej časti, tretej časti a štvrtej časti vydanému okresným
súdom so sídlom v obvode
a) Krajského súdu v Banskej Bystrici a Krajského súdu v
Trenčíne je príslušný Krajský súd v Žiline,
b) Krajského súdu v Bratislave a Krajského súdu v Nitre je príslušný Krajský súd
v Trnave,
c) Krajského súdu v Košiciach je príslušný Krajský súd v Prešove.
(6) Na konanie odvolaní proti rozhodnutiu vo veciach podľa štvrtej
hlavy a piatej hlavy druhej časti vydanému okresným súdom so sídlom v obvode
a) Krajského
súdu v Trenčíne a Krajského súdu v Žiline je príslušný Krajský súd v Banskej Bystrici,
b) Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave je príslušný Krajský súd v Bratislave,
c) Krajského súdu v Prešove je príslušný Krajský súd v Košiciach.
(7) Krajský súd príslušný podľa odseku 5 uskutoční pojednávanie, ak bolo
nariadené, v pojednávacej miestnosti toho krajského súdu, v ktorého obvode je sídlo
okresného súdu, proti ktorého rozhodnutiu bolo podané odvolanie; účasť na pojednávaní
prostredníctvom videokonferencie alebo iných prostriedkov komunikačnej technológie
tým nie je dotknutá.
§ 4
Ak bol podaný návrh na prikázanie veci z dôvodu vhodnosti, majú právo
vyjadriť sa k návrhu tí účastníci, ktorých účasť v konaní vyšla najavo v čase podania
návrhu.
§ 6
(1) Ak súd zistí, že nie je príslušný, bezodkladne postúpi vec príslušnému
súdu bez rozhodnutia a upovedomí o tom účastníkov.
(2) Ak súd, ktorému bola vec postúpená, s postúpením nesúhlasí, bezodkladne
predloží súdny spis bez rozhodnutia spoločne nadriadenému súdu na rozhodnutie o príslušnosti;
ak ide o spor o miestnu príslušnosť, predloží súdny spis svojmu nadriadenému súdu.
Týmto rozhodnutím sú súdy viazané.
(3) Právne účinky spojené s podaním návrhu na začatie konania alebo iného
podania zostávajú pri postúpení veci zachované.
§ 6a
(1) V konaniach podľa druhej časti prvej hlavy, tretej časti a štvrtej
časti sa na miestne príslušnom súde návrh na začatie konania týkajúci sa toho istého
maloletého alebo jeho súrodencov, ak majú spoločných oboch rodičov ako maloletý,
prideľuje sudcovi, ktorému bol pridelený prvý návrh na začatie konania týkajúci sa
tohto maloletého, a ak sa konanie začalo bez návrhu, sudcovi, ktorý začal prvé konanie
bez návrhu; ustanovenia o prideľovaní veci náhodným výberom sa nepoužijú.
(2) Ak na miestne príslušnom súde nemožno postupovať podľa odseku 1,
návrh na začatie konania vo veciach podľa odseku 1 sa prideľuje náhodným výberom.
(3) Odseky 1 a 2 sa nepoužijú v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia
podľa § 365 a 368, v ktorom je sudca určený rozvrhom služieb.
Tretí diel
Niektoré ustanovenia o účastníkoch
§ 7
Účastníci
(1) Účastníkom je ten, koho tento zákon za účastníka označuje.
(2) V konaniach, ktoré možno začať aj bez návrhu, je účastníkom aj ten,
o koho právach a povinnostiach sa má konať.
§ 8
(1) Návrh navrhovateľa, ktorému nesvedčí účastníctvo podľa § 7, súd uznesením
odmietne.
(2) Ak súd z obsahu návrhu uvedeného v odseku 1 zistí, že sú dané dôvody
na začatie konania aj bez návrhu, rozhodne o začatí konania bez návrhu.
§ 9
Ak to okolnosti vyžadujú, môže súd rozhodnúť, že ten, kto nemá spôsobilosť
na právne úkony v plnom rozsahu, musí byť v konaní zastúpený svojím zákonným zástupcom
alebo procesným opatrovníkom, aj keď ide o vec, v ktorej by mohol konať samostatne.
§ 10
Pribratie do konania
(1) Ak sa niekto z tých, o ktorých právach a povinnostiach sa má konať,
nezúčastní konania od jeho začatia, vydá súd, len čo sa o ňom dozvie, uznesenie,
ktorým ho priberie do konania ako účastníka.
(2) Ak sa stal účastníkom ten, o koho právach alebo povinnostiach sa
nekoná, súd uznesením konanie vo vzťahu k nemu zastaví.
§ 12
(1) Súd môže uznesením pribrať Centrum pre medzinárodnoprávnu ochranu
detí a mládeže do konania vo veciach podľa prvej hlavy druhej časti a podľa štvrtej
časti tohto zákona, ak ide o vec s medzinárodným prvkom.
(2) Súd môže uznesením pribrať do konania aj iný subjekt, ak to vyplýva
z osobitného predpisu.
(3) Subjekt podľa odsekov 1 a 2 je v konaní oprávnený na všetky úkony,
ktoré môže vykonať účastník, ak nejde o úkony, ktoré môže vykonať len subjekt právneho
vzťahu.
§ 13
Účasť prokurátora
(1) Prokurátor môže vstúpiť do začatého konania okrem konania o rozvod
manželstva. Ak je s konaním o rozvod manželstva spojené konanie o úpravu pomerov
manželov k ich maloletým deťom na čas po rozvode, môže prokurátor vstúpiť do konania
v tejto časti.
(2) Prokurátor môže podať návrh na začatie konania, ak možno konanie
začať aj bez návrhu, a ak to ustanovuje tento zákon alebo osobitný predpis.
Štvrtý diel
Niektoré ustanovenia o úkonoch súdu a účastníkov
Zápisnica
Súdny komisár
§ 16
(1) V prípadoch ustanovených týmto zákonom súd poverí notára, aby ako
súdny komisár konal a rozhodoval v určitej veci; poverenie nie je súdnym rozhodnutím.
(2) Rozhodnutia vydané notárom a úkony vykonané notárom na základe
poverenia sú rozhodnutiami a úkonmi súdu prvej inštancie.
§ 18
Súd môže uznesením odňať vec poverenému notárovi, ak napriek predchádzajúcemu
upozorneniu súdu spôsobí zbytočné prieťahy v konaní alebo v iných odôvodnených prípadoch.
§ 19
(1) O vylúčení notára alebo jeho zamestnancov rozhoduje uznesením súd
prvej inštancie.
(2) Ustanovenia Civilného sporového poriadku o vylúčení sudcov a iných
osôb sa použijú primerane.
DRUHÁ HLAVA
KONANIE V PRVEJ INŠTANCII
Prvý diel
Niektoré ustanovenia o priebehu konania v prvej inštancii
§ 23
(1) Konanie sa začína na návrh.
(2) Ak tento zákon neustanovuje inak, možno začať konanie aj bez návrhu.
O začatí konania bez návrhu súd vydá uznesenie.
(3) Ak sa konanie začalo bez návrhu, súd konanie zastaví, ak odpadli
dôvody, pre ktoré bolo začaté.
§ 24
Konanie je začaté doručením návrhu na začatie konania súdu alebo vydaním
uznesenia o začatí konania.
§ 25
V návrhu na začatie konania sa okrem všeobecných náležitostí podania
uvedie označenie účastníkov, ich zástupcov, ak ich majú, pravdivé a úplné opísanie
rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a musí byť zjavné,
čoho sa navrhovateľ domáha.
§ 26
(1) Navrhovateľ je povinný pripojiť k návrhu listinné dôkazy, na ktoré
sa odvoláva.
(2) Ak je splnenie povinnosti uvedenej v odseku 1 spojené s nepomernými
ťažkosťami, postačí, ak účastník označí v návrhu listinné dôkazy, na ktoré sa odvoláva.
§ 27
Ak sa konanie začalo bez návrhu, doručí súd uznesenie o začatí konania
účastníkom do vlastných rúk.
§ 28
(1) Navrhovateľ môže počas konania so súhlasom súdu meniť návrh na začatie
konania. V konaniach, ktoré možno začať len na návrh, súd doručí zmenu návrhu na
začatie konania ostatným účastníkom do vlastných rúk, ak neboli prítomní na pojednávaní,
na ktorom došlo k zmene.
(2) V konaniach, ktoré možno začať len na návrh, súd zmenu návrhu na
začatie konania nepripustí, ak by výsledky konania nemohli byť podkladom pre konanie
o zmene návrhu. Po vydaní uznesenia, ktorým súd zmenu návrhu nepripustil, pokračuje
v konaní o pôvodnom návrhu.
§ 29
(1) Navrhovateľ môže počas konania zobrať návrh na začatie konania späť,
a to celkom alebo sčasti. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak
je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.
(2) Súd konanie nezastaví, ak sa mohlo začať aj bez návrhu a je potrebné
v konaní pokračovať.
(3) Súd konanie nezastaví, ak niektorý z účastníkov so späťvzatím návrhu
z vážnych dôvodov nesúhlasí.
§ 30
Po začatí konania postupuje súd v súčinnosti s ostatnými subjektmi konania
tak, aby bola vec v čo najkratšom čase prejednaná a rozhodnutá.
§ 32
(1) Účastníci sú povinní úplne a pravdivo opísať skutkové okolnosti potrebné
na rozhodnutie.
(2) Účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich skutkových
tvrdení.
§ 33
(1) Súd nariadi na prejednanie veci samej pojednávanie, ak tento zákon
neustanovuje, že vec sa môže prejednať bez pojednávania.
(2) Na pojednávanie predvolá súd účastníkov a všetkých, ktorých prítomnosť
je potrebná; predvolanie sa doručuje tak, aby mali dostatok času na prípravu, spravidla
najmenej päť dní predo dňom, keď sa má pojednávanie konať.
(3) Pojednávanie sa uskutoční v pojednávacej miestnosti mimo sídla súdu
v jeho obvode, ak je to vhodné a účelné pre plynulé konanie vo veci s ohľadom na
oprávnené záujmy účastníkov konania; súd pritom prihliada na bydlisko účastníkov
konania a na sídlo orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately. Za podmienok
podľa predchádzajúcej vety sa uskutoční pojednávanie v sídle súdu, ak je vec pridelená
sudcovi, ktorý pôsobí na pracovisku zriadenom zákonom.
(4) Za podmienok podľa odseku 3 možno pojednávanie alebo iný úkon súdu
uskutočniť aj mimo sídla súdu alebo pracoviska zriadeného zákonom, najmä v priestoroch
orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately.
§ 34
Ustanovenia Civilného sporového poriadku o prostriedkoch procesného útoku,
prostriedkoch procesnej obrany a koncentrácii konania sa v konaniach podľa tohto
zákona nepoužijú. Ustanovenia Civilného sporového poriadku o zázname procesných úkonov
technickým zariadením určeným na zaznamenávanie zvuku sa v konaniach vykonávaných
notármi ako súdnymi komisármi nepoužijú.
Druhý diel
Niektoré ustanovenia o dokazovaní
§ 36
Súd je povinný vykonať aj iné dôkazy, ako navrhli účastníci, ak je to
potrebné na zistenie skutočného stavu veci.
Tretí diel
Niektoré ustanovenia o súdnych rozhodnutiach
§ 39
(1) Rozsudkom rozhoduje súd vo veci samej.
(2) Tento zákon ustanovuje, kedy súd rozhoduje vo veci samej uznesením.
§ 40
Súd môže prekročiť návrhy účastníkov a prisúdiť viac, než čoho sa domáhajú,
aj vtedy, ak sa konanie mohlo začať aj bez návrhu.
§ 41
Ak súd v konaní nariadil pojednávanie, rozsudok sa vyhlasuje na pojednávaní,
na ktorom súd ukončil dokazovanie.
Štvrtý diel
Niektoré ustanovenia o trovách konania
Druhy trov konania
Platenie trov konania
§ 49
(1) Účastník platí trovy konania, ktoré vznikajú jemu a jeho zástupcovi,
ak nejde o trovy konania, ktoré platí štát.
(2) Súd môže uložiť účastníkovi, u ktorého nie sú podmienky na oslobodenie
od súdnych poplatkov, aby zložil preddavok na trovy dôkazu, ktorý navrhol alebo ktorý
nariadil súd o skutočnostiach ním uvedených alebo v jeho záujme.
(3) Spoločné trovy platia účastníci podľa pomeru účastníctva na veci
a na konaní.
§ 50
(1) V konaní o dedičstve platí odmenu notára a jeho hotové výdavky
dedič, ktorý nadobudol dedičstvo. Ak je dedičov niekoľko, platia tieto trovy podľa
vzájomného pomeru ceny nadobudnutého dedičstva.
(2) Ak sa vykonala likvidácia dedičstva, platí sa odmena notára a jeho
hotové výdavky z výťažku likvidácie. V rozsahu, v akom odmenu notára a jeho hotové
výdavky nemožno uhradiť z výťažku likvidácie, platí ich štát.
(3) Ak sa dodatočné konanie o dedičstve zastavilo, platí odmenu notára
a jeho hotové výdavky navrhovateľ.
(4) V ostatných prípadoch platí odmenu notára a jeho hotové výdavky
štát.
Náhrada trov konania
§ 53
V konaní vo veciach určenia rodičovstva a v konaniach vo veciach notárskych
úschov môže súd priznať náhradu trov konania účastníkom, ktorí mali vo veci úspech,
proti účastníkom, ktorí úspech nemali, ak to možno spravodlivo požadovať.
§ 54
Ak účastník, jeho zástupca alebo ten, kto mal v konaní nejakú povinnosť,
zavinil trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli, je povinný ich nahradiť.
TRETIA HLAVA
OPRAVNÉ PROSTRIEDKY
Prvý diel
Niektoré ustanovenia o odvolaní
§ 59
(1) Odvolanie je prípustné aj proti uzneseniu súdu prvej inštancie, ktorým
sa rozhodlo vo veci samej, okrem uznesenia, ktorým súd poveril účastníka zvolaním
valného zhromaždenia podľa § 304 písm. g).
(2) Odvolanie je prípustné aj proti uzneseniu súdu prvej inštancie o
zrušení rozhodnutia o dedičstve, ak sa dodatočne zistí, že poručiteľ žije, alebo
ak bolo zrušené jeho vyhlásenie za mŕtveho.
§ 61
(1) Zmeškanie lehoty na podanie odvolania nemožno odpustiť, ak bolo rozsudkom
vyslovené, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je.
(2) Ak rozsudok uvedený v odseku 1 neobsahuje poučenie o lehote na podanie
odvolania alebo ak obsahuje nesprávne poučenie o tom, že odvolanie nie je prípustné,
možno podať odvolanie do 15 dní od doručenia rozsudku.
§ 62
Odvolacie dôvody
(1) Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne
alebo neúplne zistil skutočný stav veci.
(2) Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
(3) Ak odvolanie neobsahuje odvolacie dôvody alebo ak sú odvolacie dôvody
nezrozumiteľné, súd vyzve odvolateľa na doplnenie odvolacích dôvodov.
§ 63
Nové skutkové tvrdenia a dôkazy
V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať
nové dôkazné návrhy.
§ 64
Dispozícia s návrhom na začatie konania
Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná.
§ 65
Viazanosť rozsahom odvolania
Odvolací súd nie je viazaný rozsahom odvolania vo veciach, v ktorých
možno začať konanie aj bez návrhu.
§ 65a
Odvolanie podané komisárom pre osoby so zdravotným postihnutím
(1) Komisár pre osoby so zdravotným postihnutím môže podať odvolanie,
ak vstúpil do konania podľa § 13a alebo ak bol súdom pribratý postupom podľa § 12
ods. 2 do konania uvedeného v § 13a.
(2) Komisár pre osoby so zdravotným postihnutím môže do konania vstúpiť
aj po vydaní rozhodnutia súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie nenadobudlo právoplatnosť.
Viazanosť odvolacími dôvodmi
§ 68
Dokazovanie v odvolacom konaní
Odvolací súd dokazovanie zopakuje alebo doplní, ak to pre zistenie skutočného
stavu veci považuje za potrebné.
Odvolanie proti uzneseniu vydanému notárom ako súdnym komisárom
§ 70
(1) Odvolanie proti uzneseniu vydanému notárom ako súdnym komisárom
sa podáva u notára, ktorý uznesenie vydal.
(2) Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané v lehote na súde
prvej inštancie, ktorý notára poveril, alebo na príslušnom odvolacom súde.
§ 72
(1) Ak nie sú dôvody na postup podľa odseku 2, súd prvej inštancie
predloží na rozhodnutie odvolaciemu súdu odvolanie proti uzneseniu
a) o spornom dedičskom
práve podľa § 193,
b) o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov podľa § 195 ods. 2,
c) o dedičstve podľa § 203 ods. 1,
d) o nariadení likvidácie dedičstva podľa § 205,
e) ktorým sa návrh na umorenie listiny odmietol,
f) ktorým sa návrh na umorenie listiny zamietol,
g) o umorení listiny.
(2) Ak na základe obsahu spisu dospeje súd prvej inštancie k záveru,
že odvolanie proti uzneseniu uvedenému v odseku 1 je dôvodné, odvolaním napadnuté
uznesenie zmení alebo zruší a vec vráti notárovi na ďalšie konanie.
(3) Proti uzneseniu súdu prvej inštancie o zmene napadnutého uznesenia
je odvolanie prípustné.
(4) Ak bola vec vrátená na ďalšie konanie, je notár právnym názorom
súdu prvej inštancie viazaný.
§ 73
(1) Ak nejde o odvolanie proti uzneseniu podľa § 72 ods. 1, je na konanie
o odvolaní funkčne príslušný súd prvej inštancie.
(2) Ak nejde o prípad podľa § 72 ods. 3, proti rozhodnutiu súdu prvej
inštancie o odvolaní nie je odvolanie prípustné. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie
o odvolaní nie je dovolanie prípustné.
Druhý diel
Niektoré ustanovenia o žalobe na obnovu konania
§ 74
Žaloba na obnovu konania nie je prípustná proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo,
že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je.
Tretí diel
Niektoré ustanovenia o dovolaní
§ 76
Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa
manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o
návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania.
Štvrtý diel
Dovolanie generálneho prokurátora
§ 78
(1) Proti právoplatnému rozhodnutiu súdu v konaní podľa tohto zákona
je prípustné dovolanie generálneho prokurátora Slovenskej republiky (ďalej len "generálny
prokurátor"), ak to vyžaduje verejný záujem alebo ochrana práv a ak nápravu nemožno
v čase podania dovolania generálneho prokurátora dosiahnuť inými právnymi prostriedkami.
(2) Dovolanie generálneho prokurátora je prípustné, ak potreba zrušiť
alebo zmeniť právoplatné rozhodnutie prevyšuje nad záujmom zachovania jeho nezmeniteľnosti
a nad princípom právnej istoty.
§ 79
(1) Dovolanie generálneho prokurátora nie je prípustné proti rozhodnutiu
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky.
(2) Dovolanie generálneho prokurátora nie je prípustné proti rozsudku,
ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a
proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania.
§ 80
(1) Generálny prokurátor podá dovolanie iba na základe podnetu účastníka
alebo osoby dotknutej právoplatným rozhodnutím súdu. Generálny prokurátor nie je
viazaný rozsahom podnetu v prípadoch, v ktorých ani dovolací súd nie je viazaný rozsahom
dovolania.
(2) Generálny prokurátor môže podať dovolanie aj bez podnetu vo veciach,
v ktorých môže prokurátor do konania vstúpiť, a to aj vtedy, ak prokurátor do konania
nevstúpil.
§ 81
Dovolanie podáva generálny prokurátor na Najvyššom súde Slovenskej republiky
do jedného roka od právoplatnosti rozhodnutia súdu.
§ 82
(1) V dovolaní generálneho prokurátora sa musí popri všeobecných náležitostiach
podania uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu a z akých dôvodov
sa toto rozhodnutie napáda.
(2) Rozsah dovolania generálneho prokurátora možno meniť len v lehote
podľa § 81. Dôvody možno meniť až do vyhlásenia rozhodnutia.
§ 83
Dovolanie generálneho prokurátora možno odôvodniť tým, že
a) sa rozhodlo
vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník nemal spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal
za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv
začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
f) došlo k zásahu do práva na spravodlivý proces,
g) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
h) súd nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci,
i) rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
DRUHÁ ČASŤ
OSOBITNÁ ČASŤ
PRVÁ HLAVA
KONANIA V NIEKTORÝCH RODINNOPRÁVNYCH VECIACH
Prvý diel
Konanie o povolenie uzavrieť manželstvo
§ 87
(1) Konanie o povolenie uzavrieť manželstvo sa začína len na návrh.
(2) Návrh podáva osoba, ktorá môže manželstvo uzavrieť iba s povolením
súdu.
(3) Osoby, ktoré chcú uzavrieť manželstvo, podávajú návrh spoločne, ak
každá z nich môže manželstvo uzavrieť iba s povolením súdu.
§ 89
Účastníkmi konania o povolenie uzavrieť manželstvo sú tí, ktorí chcú
uzavrieť manželstvo, a ich zákonní zástupcovia.
Druhý diel
Konanie o rozvod manželstva
§ 92
Miestna príslušnosť súdu
Na konanie o rozvod manželstva je miestne príslušný súd, v ktorého obvode
mali manželia posledné spoločné bydlisko, ak v obvode tohto súdu má bydlisko aspoň
jeden z nich. Inak je miestne príslušný všeobecný súd toho manžela, ktorý návrh nepodal.
Ak takto príslušnosť súdu nemožno určiť, je príslušný všeobecný súd navrhovateľa.
§ 95
(1) Ak navrhovateľ vzal návrh späť, súd konanie nezastaví, ak druhý manžel
so späťvzatím návrhu nesúhlasí.
(2) Súhlas druhého manžela sa nevyžaduje, kým mu návrh na rozvod manželstva
nebol doručený.
§ 96
(1) Súd vedie manželov k odstráneniu príčin rozvratu a usiluje sa o ich
zmierenie.
(2) Ak je to účelné a umožňujú to okolnosti prejednávanej veci, môže
súd účastníkov vyzvať, aby sa o zmierne riešenie pokúsili mediáciou.
§ 97
(1) Ak sa navrhovateľ nedostaví na pojednávanie a svoju neúčasť neospravedlní
včas a vážnymi dôvodmi, súd konanie zastaví.
(2) Ustanovenie odseku 1 sa nepoužije, ak druhý z manželov, ktorý sa
na pojednávanie dostavil, vyhlási, že na prejednaní veci trvá.
§ 98
(1) Ak to účastníci zhodne navrhnú, súd konanie preruší.
(2) Súd v konaní pokračuje na návrh po uplynutí troch mesiacov; ak sa
návrh na pokračovanie v konaní nepodá do jedného roka, súd konanie zastaví.
Tretí diel
Konanie o určenie neplatnosti alebo o určenie neexistencie manželstva
§ 101
Miestna príslušnosť súdu
Na konanie o určenie neplatnosti alebo o určenie neexistencie manželstva
je miestne príslušný súd, v ktorého obvode mali manželia posledné spoločné bydlisko,
ak v obvode tohto súdu má bydlisko aspoň jeden z nich. Inak je miestne príslušný
všeobecný súd toho manžela, ktorý návrh nepodal. Ak takto príslušnosť súdu nemožno
určiť, je príslušný všeobecný súd jedného z manželov.
Štvrtý diel
Konania vo veciach určenia rodičovstva
§ 104
Činnosť súdu pred začatím konania
(1) Ak sa narodí dieťa, u ktorého nie je otcovstvo určené zákonnou domnienkou
svedčiacou manželovi matky ani súhlasným vyhlásením rodičov pred orgánom, ktorý vedie
matriku, vyslúchne súd, ktorý je príslušný na konanie vo veciach určenia rodičovstva,
matku a toho, koho matka označí za otca, či uznáva, že je otcom.
(2) Ak dôjde k súhlasnému vyhláseniu rodičov o otcovstve, uvedie sa to
v zápisnici a oznámi orgánu, ktorý vedie matriku, v ktorej je dieťa zapísané. Od
výsluchu a vyhlásenia matky môže súd upustiť z dôvodov uvedených v predpisoch rodinného
práva.
(3) Ak k určeniu otcovstva podľa odsekov 1 a 2 nedôjde a matka v primeranom
čase nepodá návrh na určenie otcovstva, môže súd ustanoviť dieťaťu procesného opatrovníka
na podanie takého návrhu a na to, aby dieťa v konaní zastupoval.
§ 105
Konaniami vo veciach určenia rodičovstva sú konanie o
a) určenie materstva,
b) určenie otcovstva,
c) zapretie otcovstva a
d) prípustnosti podania návrhu na zapretie otcovstva dieťaťom.
§ 106
Miestna príslušnosť súdu
Na konania vo veciach určenia rodičovstva je miestne príslušný súd, v
ktorého obvode má dieťa bydlisko. Ak takého súdu niet, je príslušný všeobecný súd
matky, inak všeobecný súd toho, koho otcovstvo má byť určené alebo zapreté.
§ 108
(1) Účastníkom konania o určenie materstva je navrhovateľ podľa predpisov
rodinného práva, dieťa, matka a otec.
(2) Účastníkom konania o určenie otcovstva je navrhovateľ podľa predpisov
rodinného práva, dieťa, matka a muž, ktorého otcovstvo má byť určené.
(3) Účastníkom konania o zapretie otcovstva je dieťa, matka a muž, ktorého
otcovstvo má byť zapreté.
(4) Účastníkom konania o prípustnosti podania návrhu na zapretie otcovstva
dieťaťom je len dieťa.
Piaty diel
Konania vo veciach starostlivosti súdu o maloletých
§ 111
V konaní vo veciach starostlivosti súdu o maloletých súd rozhoduje
o
a) mene a priezvisku maloletého,
b) úprave výkonu rodičovských práv a povinností,
c) výžive maloletého,
d) styku s maloletým,
e) poručníctve,
f) opatrovníctve maloletého,
g) odovzdaní maloletého,
h) veciach maloletého, o ktorých sa rodičia nevedia dohodnúť,
i) schválení právneho úkonu maloletého,
j) zastupovaní maloletého,
k) správe majetku maloletého,
l) ústavnej starostlivosti,
m) výchovných opatreniach,
n) ochranných opatreniach,
o) pestúnskej starostlivosti,
p) zverení dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti,
r) iných veciach, ak to vyplýva z osobitného predpisu.
§ 112
Miestna príslušnosť súdu
(1) Na konanie vo veciach starostlivosti súdu o maloletých je miestne
príslušný súd, v ktorého obvode má maloletý v čase začatia konania bydlisko určené
dohodou rodičov alebo iným zákonným spôsobom.
(2) Ak sa zákonným spôsobom zmenia okolnosti, podľa ktorých sa posudzuje
miestna príslušnosť, môže súd preniesť svoju príslušnosť na iný súd, ak to vyžaduje
záujem maloletého. Ak tento súd nesúhlasí s prenesením príslušnosti, rozhodne jeho
nadriadený súd; zmena bydliska maloletého z dôvodu umiestnenia maloletého v zariadení
na základe rozhodnutia súdu podľa § 111 písm. l) až n) nie je dôvodom na zmenu miestnej
príslušnosti súdu.
(3) Ak ide o maloletého, ktorý nemá v Slovenskej republike bydlisko určené
podľa odseku 1, a na konanie vo veciach starostlivosti súdu o maloletých má súd právomoc
podľa osobitného predpisu, je na konanie miestne príslušný súd, ktorý je s ohľadom
na záujem maloletého a okolnosti prípadu vhodný na prejednanie veci.
§ 113
Ak nie je príslušný súd známy alebo ak nemôže včas vykonať procesné úkony,
koná súd, v ktorého obvode sa maloletý zdržuje. Len čo je to však možné, postúpi
vec príslušnému súdu.
§ 115
Súd vybavuje podnety a upozornenia fyzických osôb a právnických osôb
a vykonáva opatrenia na zabezpečenie riadnej starostlivosti o maloletých. Na tento
účel môže súd aj pred začatím konania vykonať potrebné procesné úkony, najmä predvolanie
na výsluch, obhliadku, žiadosť o vyjadrenie alebo o súčinnosť orgánov sociálnoprávnej
ochrany detí a sociálnej kurately, obce alebo iných fyzických osôb a právnických
osôb.
§ 116
Ak sa to neprieči účelu konania, súd je povinný informovať o prebiehajúcom
konaní maloletého, ktorý je s prihliadnutím na rozumovú a vôľovú vyspelosť schopný
pochopiť jeho význam, a objasniť mu dôsledky súdneho rozhodnutia vo veci.
§ 117
Ak treba, aby za maloletého konal opatrovník, súd na návrh ustanoví za
opatrovníka najmä blízku osobu maloletého, u ktorej je predpoklad, že bude konať
v záujme maloletého, ak s ustanovením súhlasí. Inak ustanoví za opatrovníka orgán
sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately.
§ 118
(1) Súd vedie účastníkov k zmiernemu riešeniu.
(2) Ak je to účelné a umožňujú to okolnosti prejednávanej veci, môže
súd účastníkov vyzvať, aby sa o zmierne riešenie pokúsili mediáciou.
§ 119
Právny úkon, ktorý urobil zákonný zástupca za maloletého, súd schváli,
ak je to v záujme maloletého.
§ 120
Súd rozhoduje vo veciach starostlivosti súdu o maloletých rozsudkom,
ktorý okrem všeobecných náležitostí obsahuje aj poučenie o spôsoboch výkonu rozhodnutia.
Šiesty diel
Konanie o návrat maloletého do cudziny pri neoprávnenom premiestnení alebo
zadržaní
§ 123
(1) V konaní o návrat maloletého do cudziny pri neoprávnenom premiestnení
alebo zadržaní podľa osobitného predpisu alebo medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská
republika viazaná, súd rozhoduje, či premiestnenie alebo zadržanie maloletého bolo
neoprávnené a či je daný niektorý z dôvodov na nenariadenie návratu maloletého.
(2) Súd vykonáva dokazovanie len v rozsahu potrebnom na zistenie skutočností
podľa odseku 1.
§ 124
Miestna príslušnosť súdu
(1) Na konanie o návrat maloletého, ktorý bol neoprávnene premiestnený
alebo zadržaný, je miestne príslušný
a) Mestský súd Bratislava II pre obvod Krajského
súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre, Krajského súdu v Trnave,
b) Okresný súd Banská Bystrica pre obvod Krajského súdu v Banskej Bystrici, Krajského
súdu v Trenčíne, Krajského súdu v Žiline,
c) Mestský súd Košice pre obvod Krajského súdu v Košiciach, Krajského súdu v Prešove.
(2) Súd, ktorý je miestne príslušný na konanie o návrat maloletého, ktorý
bol neoprávnene premiestnený alebo zadržaný, je miestne príslušný aj na konanie vo
veciach starostlivosti súdu o maloletých, ak na toto konanie nadobudol právomoc podľa
osobitného predpisu.
§ 126
Účastníkmi konania o návrat maloletého do cudziny pri neoprávnenom premiestnení
alebo zadržaní sú navrhovateľ, ten, kto podľa navrhovateľa porušuje právo a maloletý;
za maloletého koná súdom ustanovený procesný opatrovník.
§ 127
Ak navrhovateľ nie je zastúpený advokátom, musí uviesť adresu na doručovanie
písomností v Slovenskej republike.
§ 128
Konanie možno prerušiť iba z dôvodu, že súd
a) pred rozhodnutím vo
veci dospel k záveru, že všeobecne záväzný právny predpis, ktorý sa týka veci alebo
jeho jednotlivé ustanovenia, nie je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky alebo
medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná; v tom prípade podá
Ústavnému súdu Slovenskej republiky návrh na začatie konania podľa osobitného predpisu,
b) podal návrh na začatie prejudiciálneho konania pred Súdnym dvorom Európskej únie
podľa medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná; uznesenie o návrhu
na začatie prejudiciálneho konania súd bezodkladne doručí Ministerstvu spravodlivosti
Slovenskej republiky.
§ 130
(1) Súd prijme aj bez návrhu vhodné opatrenia na zabezpečenie podmienok
pre návrat maloletého.
(2) Súd môže rozhodnúť o dočasnej úprave styku navrhovateľa s maloletým.
(3) O prijatí vhodných opatrení súd rozhoduje bezodkladne, spravidla
bez výsluchu účastníkov.
§ 131
(1) Súd v lehote troch dní od začatia konania uloží uznesením tomu, kto
podľa navrhovateľa právo porušuje, aby sa v lehote siedmich dní od doručenia uznesenia
k veci písomne vyjadril a ak s návrhom nesúhlasí, pripojil k vyjadreniu listinné
dôkazy, ktorých sa dovoláva, prípadne označil iné dôkazy na preukázanie svojich skutkových
tvrdení a uviedol, či sa vzdáva práva účasti na pojednávaní.
(2) Uznesenie podľa odseku 1 sa doručuje do vlastných rúk.
(3) Ak sa ten, kto podľa navrhovateľa právo porušuje, bez vážneho dôvodu
na výzvu súdu podľa odseku 1 v ustanovenej lehote nevyjadrí a ani v tejto lehote
neoznámi súdu, aký závažný dôvod mu v tom bráni, má sa za to, že sa vzdáva práva
účasti na pojednávaní a že proti návrhu nemá námietky; o tomto musí byť poučený.
§ 132
Pojednávanie netreba nariadiť, ak
a) sa má za to, že ten, kto podľa
navrhovateľa právo porušuje, proti návrhu nemá námietky alebo
b) na rozhodnutie vo veci postačujú účastníkmi predložené listinné dôkazy a účastníci
sa práva účasti na prejednávaní veci vzdali alebo s rozhodnutím veci bez nariadenia
pojednávania súhlasia.
§ 133
(1) Súd rozhoduje uznesením.
(2) Uznesenie podľa odseku 1 je vykonateľné, len čo nadobudne právoplatnosť.
§ 134
(1) Ak neexistujú dôvody hodné osobitného zreteľa, vydá súd rozhodnutie
spravidla do šiestich týždňov od začatia konania; ak vydá súd rozhodnutie po uplynutí
tejto lehoty, uvedie v odôvodnení rozhodnutia skutočnosti, pre ktoré nebolo možné
lehotu dodržať.
(2) V rozhodnutí súd poučí účastníkov o možnosti výkonu rozhodnutia.
Siedmy diel
Konania vo veciach osvojenia
§ 135
Konaniami vo veciach osvojenia sú konanie o
a) osvojiteľnosti,
b) osvojenie a
c) zverení maloletého do predosvojiteľskej starostlivosti.
§ 136
Miestna príslušnosť súdu
Na konanie vo veciach osvojenia je miestne príslušný súd, v ktorého obvode
má dieťa v čase začatia konania bydlisko určené dohodou rodičov alebo iným zákonným
spôsobom. Ak takého súdu niet, je na konanie príslušný súd, v ktorého obvode sa dieťa
zdržuje.
Konanie o osvojiteľnosti
§ 137
(1) Návrh na začatie konania o osvojiteľnosti môže podať zákonný zástupca
dieťaťa, u ktorého sú splnené predpoklady na osvojenie podľa predpisov rodinného
práva, orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately alebo zariadenie,
v ktorom je dieťa umiestnené.
(2) Ak súd zistí, že sú splnené predpoklady na osvojenie podľa predpisov
rodinného práva, môže začať konanie aj bez návrhu, ak sa už nezačalo skôr na návrh.
§ 138
(1) Účastníkmi konania o osvojiteľnosti sú navrhovateľ, dieťa a jeho
rodičia.
(2) Maloletý rodič dieťaťa, ktorý dosiahol vek 16 rokov, je účastníkom,
aj keď nie je zákonným zástupcom dieťaťa. V konaní má spôsobilosť samostatne konať
pred súdom. Maloletý rodič dieťaťa, ktorý nedosiahol vek 16 rokov, musí byť zastúpený
svojím zákonným zástupcom.
(3) Rodičia dieťaťa nie sú účastníkmi, ak sú pozbavení rodičovských
práv a povinností, ak sú pozbavení spôsobilosti na právne úkony v plnom rozsahu alebo
ak nie sú schopní posúdiť dôsledky osvojenia. V týchto prípadoch je účastníkom poručník.
(4) Rodičia dieťaťa nie sú účastníkmi ani vtedy, ak dali súhlas na
osvojenie dieťaťa vopred bez vzťahu k určitým osvojiteľom.
§ 139
Súd v konaní vyslúchne toho, v koho starostlivosti sa dieťa nachádza,
alebo štatutárny orgán zariadenia na výkon rozhodnutia súdu, v ktorom je dieťa umiestnené.
Súd v konaní o osvojiteľnosti skúma aj okolnosti na strane dieťaťa vylučujúce splnenie
účelu osvojenia.
Konanie o osvojenie
§ 144
(1) Účastníkmi konania o osvojenie sú osvojované dieťa, jeho rodičia,
prípadne poručník, osvojiteľ a jeho manžel.
(2) Rodičia osvojovaného dieťaťa nie sú účastníkmi konania o osvojení,
ak sú pozbavení rodičovských práv a povinností alebo ak sú pozbavení spôsobilosti
na právne úkony v plnom rozsahu. V týchto prípadoch je účastníkom poručník.
(3) Rodičia osvojovaného dieťaťa nie sú účastníkmi ani vtedy, ak na
osvojenie netreba ich súhlas podľa predpisov rodinného práva; to platí aj vtedy,
ak súd právoplatne rozhodol, že dieťa je osvojiteľné.
(4) Manžel osvojiteľa nie je účastníkom, ak na osvojenie netreba jeho
súhlas.
§ 145
O osvojení rozhodne súd bezodkladne, najneskôr do šiestich mesiacov
od podania návrhu na osvojenie. Konanie možno predĺžiť, len ak z objektívnych príčin
nemožno vykonať dôkazy.
§ 146
(1) Osvojované dieťa súd vyslúchne, len ak je schopné pochopiť význam
osvojenia a výsluch nie je v rozpore s jeho záujmom. Ak sa nemá osvojované dieťa
vyslúchnuť, nepredvoláva sa na pojednávanie.
(2) Ostatných účastníkov musí súd vždy vyslúchnuť, a to podľa možnosti
osobne.
§ 147
(1) Súd zistí, či sa zdravotný stav osvojovaného dieťaťa aj osvojiteľa
neprieči účelu osvojenia. S výsledkami vyšetrenia súd oboznámi účastníkov.
(2) Účastníkov súd poučí o význame osvojenia z hľadiska záujmu spoločnosti
aj z hľadiska záujmu osvojovaného dieťaťa, ako aj o tom, aké povinnosti má osvojiteľ.
Ôsmy diel
Konanie vo veciach výživného plnoletých osôb
§ 154
Miestna príslušnosť súdu
Na konanie vo veciach výživného plnoletých osôb a iných obdobných nárokov
je miestne príslušný všeobecný súd osoby oprávnenej na výživné.
DRUHÁ HLAVA
KONANIE O DEDIČSTVE
Miestna príslušnosť súdu
§ 158
Na konanie o dedičstve je miestne príslušný súd, v ktorého obvode
a)
mal poručiteľ v čase smrti adresu trvalého pobytu,
b) sa nachádza majetok poručiteľa, ak nie je daná príslušnosť podľa písmena a),
c) poručiteľ zomrel, ak nie je daná príslušnosť podľa písmena a) alebo písmena b).
§ 159
Na dodatočné konanie o dedičstve je miestne príslušný súd, na ktorom
bolo konanie o dedičstve skončené.
§ 160
(1) Ak je v súvislosti s konaním o dedičstve potrebné schváliť právny
úkon maloletého dediča súdom, je na schválenie právneho úkonu príslušný súd konajúci
o dedičstve.
(2) Ak je maloletý dedič účastníkom dohody podliehajúcej schváleniu súdom,
môže rozhodnúť súd o schválení právneho úkonu maloletého dediča a o schválení dohody
jedným uznesením.
(3) Ustanovenia odsekov 1 a 2 sa použijú aj vtedy, ak účastník nemá spôsobilosť
na právne úkony v potrebnom rozsahu.
Niektoré ustanovenia o úkonoch súdu prvej inštancie
§ 161
(1) V konaní o dedičstve poverí súd notára, aby vo veci konal a rozhodoval.
(2) Poverenie podľa odseku 1 sa nevzťahuje na
a) rozhodnutie o začatí
dedičského konania,
b) žiadosť o poskytnutie právnej pomoci v cudzine, ak z osobitného predpisu alebo
medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná, vyplýva, že o poskytnutie
právnej pomoci môže požiadať výlučne súd,
c) rozhodnutie o vylúčení notára a jeho zamestnancov,
d) rozhodnutie o zrušení rozhodnutia o dedičstve, ak sa dodatočne zistí, že poručiteľ
žije, alebo ak bolo zrušené jeho vyhlásenie za mŕtveho.
Účastníci
§ 165
Účastníkmi konania o dedičstve sú tí, o ktorých sa možno dôvodne domnievať,
že sú poručiteľovými dedičmi.
§ 166
(1) Ak má dedičstvo pripadnúť štátu ako odúmrť, je účastníkom štát.
(2) Štát je účastníkom v rozsahu, v akom sa rozhoduje, že majetok, ktorý
sa pri likvidácii dedičstva nepodarilo speňažiť, má pripadnúť štátu.
§ 167
Ak má byť konanie zastavené preto, že poručiteľ zanechal majetok nepatrnej
hodnoty, je účastníkom aj ten, kto sa postaral o poručiteľov pohreb.
§ 168
Veriteľ poručiteľa je účastníkom
a) v rozsahu uzavretia a schválenia
dohody dedičov a veriteľa, ktorou sa vyporiadava pohľadávka veriteľa,
b) v rozsahu uzavretia a schválenia dohody dedičov a veriteľa o prenechaní predlženého
dedičstva na úhradu dlhov,
c) po právoplatnosti uznesenia o nariadení likvidácie dedičstva, ak prihlásil svoju
pohľadávku.
§ 169
Manžel poručiteľa je účastníkom v rozsahu vyporiadania bezpodielového
spoluvlastníctva manželov.
§ 170
Správca dedičstva je účastníkom, ak ide o ustanovenie správcu dedičstva,
o úkony správy dedičstva a o odmenu správcu dedičstva.
§ 172
(1) Ak v priebehu konania zomrie dedič poručiteľa, koná súd s tými, o
ktorých sa možno dôvodne domnievať, že sú dedičmi zomretého dediča.
(2) Ak v prípade uvedenom v odseku 1 v konaní o dedičstve po zomretom
dedičovi poručiteľa nedošlo k poučeniu o dedičskom práve a o možnosti dedičstvo odmietnuť,
vykoná toto poučenie súd v konaní o dedičstve po poručiteľovi.
(3) V prípade uvedenom v odseku 1 sa v konaní o dedičstve po zomretom
dedičovi poručiteľa neprejedná majetok, ktorý patril poručiteľovi.
(4) Odseky 1 až 3 sa použijú primerane, ak v priebehu konania o dedičstve
zomrie manžel poručiteľa, ak bezpodielové spoluvlastníctvo nie je vyporiadané.
§ 173
Povinnosť orgánu, ktorý vedie matriku
Orgán, ktorý vedie matriku, oznámi úmrtie vo svojom matričnom obvode súdu
príslušnému na konanie o dedičstve.
§ 174
Začatie konania
(1) Konanie je začaté na návrh, ak je z neho zjavné, že navrhovateľ ako
dedič žiada prejednanie dedičstva po poručiteľovi.
(2) Súd uznesením začne konanie aj bez návrhu, len čo sa dozvie, že niekto
zomrel alebo bol vyhlásený za mŕtveho, ibaže sa konanie už začalo na návrh.
(3) Uznesenie o začatí konania netreba doručiť.
§ 175
Predbežné vyšetrenie
V predbežnom vyšetrení vykoná súd všetky potrebné úkony na zistenie dedičov,
poručiteľovho majetku a jeho dlhov, prípadne zisťuje, či treba urobiť aj neodkladné
úkony.
Zisťovanie stavu a obsahu závetu
§ 176
(1) Súd bezodkladne vykoná vyšetrenie v evidencii, ktorá je vedená v
Notárskom centrálnom registri závetov, či je v nej evidovaný závet poručiteľa, listina
o vydedení alebo odvolanie týchto úkonov, alebo vyhlásenie o voľbe práva podľa osobitného
predpisu (ďalej len "závet"), a u ktorého notára je uložený.
(2) Ak poručiteľ zanechal závet, zistí súd jeho stav a obsah. O zistení
stavu a obsahu závetu sa vyhotoví zápisnica, ku ktorej sa pevne pripojí úradne osvedčená
kópia závetu.
§ 179
Neodkladné úkony
Ak treba, urobí súd aj bez návrhu neodkladné úkony, najmä zabezpečí dedičstvo,
vykoná súpis na mieste samom, zverí veci osobnej potreby manželovi poručiteľa alebo
inému členovi domácnosti, postará sa o predaj vecí, ktoré nemožno uschovať bez nebezpečenstva
škody alebo nepomerných nákladov, prípadne ustanoví správcu dedičstva alebo jeho
časti.
Zabezpečenie dedičstva
§ 180
(1) Zabezpečenie vecí patriacich do dedičstva sa vykoná najmä ich uložením
do úschovy u notára, ktorý koná ako súdny komisár, alebo uložením u uschovávateľa,
alebo zapečatením v poručiteľovom byte alebo na inom vhodnom mieste.
(2) Ak bol poručiteľ majiteľom bankového účtu alebo vkladnej knižky,
môže súd uznesením zakázať výplatu z bankového účtu alebo z vkladnej knižky.
(3) Ak mal poručiteľ pohľadávky, môže súd uznesením uložiť jeho dlžníkovi,
aby plnenie zložil do notárskej úschovy a poučí ho, že inak plnenie nebude mať za
následok splnenie dlhu.
Správca dedičstva
§ 182
(1) Správcu dedičstva alebo jeho časti ustanoví súd najmä z okruhu dedičov
alebo z okruhu osôb blízkych poručiteľovi; za správcu dedičstva môže byť ustanovený
aj notár, ak v tomto konaní nie je súdnym komisárom. Ak je predmetom dedenia podnik,
ustanoví súd za správcu dedičstva osobu, ktorá má skúsenosť s vedením podniku.
(2) Ak má dedičstvo pripadnúť štátu ako odúmrť, môže súd ustanoviť za
správcu dedičstva štát.
(3) Za správcu dedičstva možno ustanoviť iba toho, kto s ustanovením
súhlasí.
§ 183
(1) V uznesení o ustanovení správcu dedičstva vymedzí súd rozsah spravovaného
majetku a uvedie účel, na ktorý bol správca dedičstva ustanovený.
(2) Správca dedičstva začína výkon správy doručením uznesenia, ktorým
bol ustanovený.
§ 184
(1) Správca dedičstva vykonáva úkony nevyhnutné na zachovanie majetkových
hodnôt patriacich do dedičstva, a to v rozsahu vymedzenom súdom.
(2) Správca dedičstva je povinný pri výkone funkcie postupovať s odbornou
starostlivosťou a zodpovedá za škodu, ktorá vznikla porušením povinností vyplývajúcich
z funkcie správcu dedičstva.
(3) Na výzvu súdu správca dedičstva predloží priebežnú správu o svojej
činnosti.
§ 185
(1) Z dôležitých dôvodov môže súd uznesením zbaviť správcu dedičstva
funkcie; podľa povahy veci môže ustanoviť nového správcu dedičstva.
(2) Správca dedičstva, ktorý bol funkcie zbavený, je povinný riadne informovať
nového správcu dedičstva o skutočnostiach potrebných na riadny výkon funkcie správcu
dedičstva a odovzdať mu všetky doklady.
§ 186
(1) Funkcia správcu dedičstva zaniká právoplatnosťou uznesenia, ktorým
sa konanie končí.
(2) Funkcia správcu dedičstva zaniká právoplatnosťou uznesenia o nariadení
likvidácie dedičstva, ak súd nerozhodne, že správca dedičstva vykonáva správu majetku
v určenom rozsahu aj počas likvidácie dedičstva. Správca dedičstva však nemôže vykonávať
speňažovanie majetku poručiteľa.
(3) Po skončení konania správca dedičstva predloží súdu konečnú správu
o svojej činnosti. Súd rozhodne o odmene a náhrade hotových výdavkov správcu dedičstva,
ktoré platí dedič, ktorý nadobudol dedičstvo; ak je dedičov niekoľko, platia tieto
trovy podľa vzájomného pomeru ceny nadobudnutého dedičstva. V ostatných prípadoch
platí tieto trovy štát.
Zastavenie konania
§ 187
(1) Súd konanie zastaví, ak poručiteľ nezanechal žiadny majetok.
(2) Uznesenie o zastavení konania sa doručuje účastníkom, ktorí sú známi
a ktorých pobyt je známy.
§ 188
(1) Ak poručiteľ zanechal majetok nepatrnej hodnoty alebo ak majetok
poručiteľa nedosahuje výšku primeraných nákladov spojených s pohrebom poručiteľa,
môže ho súd vydať tomu, kto sa postaral o pohreb, a konanie o dedičstve zastaviť.
(2) Ak ten, kto sa postaral o pohreb poručiteľa, s prevzatím majetku
nesúhlasí alebo ak je sporné, kto sa postaral o pohreb, súd majetok prejedná ako
dedičstvo.
(3) Uznesenie podľa odseku 1 sa doručuje účastníkom, ktorí sú známi a
ktorých pobyt je známy, a tomu, kto sa postaral o pohreb poručiteľa.
Upovedomenie o dedičskom práve
§ 189
(1) Ak konanie nebolo zastavené, upovedomí súd tých, o ktorých sa možno
dôvodne domnievať, že sú dedičmi, o ich dedičskom práve a o možnosti dedičstvo odmietnuť
v lehote jedného mesiaca odo dňa, keď súd dediča o práve dedičstvo odmietnuť upovedomil;
túto lehotu môže súd z dôležitých dôvodov predĺžiť. Súčasne dedičov poučí o náležitostiach
a o účinkoch odmietnutia dedičstva.
(2) Upovedomenie vrátane poučenia podľa odseku 1 vykoná súd ústne do
zápisnice alebo ho doručí do vlastných rúk. Doručenie je účinné vtedy, ak písomnosť
prevzal dedič alebo jeho zástupca s osobitným splnomocnením na tento úkon; ustanovenie
§ 111 ods. 3 Civilného sporového poriadku sa nepoužije.
(3) Ak sa súdu nepodarí upovedomenie o dedičskom práve doručiť podľa
odseku 2, je súd povinný urobiť všetky úkony potrebné na zistenie skutočného pobytu
dediča. Dedič, ktorému sa upovedomenie o dedičskom práve nepodarilo doručiť podľa
odseku 2 napriek potrebným šetreniam, sa považuje za dediča, ktorého pobyt nie je
známy.
§ 190
(1) Ak nie je známy ten, o kom sa možno dôvodne domnievať, že je poručiteľovým
dedičom, alebo ak nie je známy jeho pobyt, súd mu ustanoví procesného opatrovníka.
O jeho dedičskom práve ho upovedomí verejnou vyhláškou. Vo verejnej vyhláške ho súd
vyzve, aby sa prihlásil na súde alebo u procesného opatrovníka v lehote nie kratšej
ako jeden mesiac od zverejnenia verejnej vyhlášky na úradnej tabuli súdu a poučí
ho o následkoch, ak sa neprihlási včas.
(2) Verejná vyhláška sa doručí ostatným účastníkom, procesnému opatrovníkovi
a zverejní sa na úradnej tabuli súdu, webovej stránke príslušného súdu a webovom
sídle Notárskej komory Slovenskej republiky. Verejná vyhláška môže byť zverejnená
aj prostredníctvom hromadných oznamovacích prostriedkov.
§ 191
Pojednávanie
(1) Pred vydaním uznesenia o spornom dedičskom práve, uznesenia o vyporiadaní
bezpodielového spoluvlastníctva manželov, uznesenia o dedičstve a uznesenia o nariadení
likvidácie dedičstva nariadi súd pojednávanie.
(2) Pojednávanie je neverejné.
(3) Na prejednanie dedičstva netreba nariaďovať pojednávanie, ak súd potvrdí
jeho nadobudnutie jedinému dedičovi alebo ak dedičstvo pripadne štátu ako odúmrť.
Spor o dedičské právo
§ 192
Ak niekto pred potvrdením nadobudnutia dedičstva tvrdí, že je dedičom,
a popiera dedičské právo iného dediča, ktorý dedičstvo neodmietol, ide o spor o dedičské
právo.
§ 193
(1) Ak rozhodnutie sporu o dedičskom práve závisí iba na právnom posúdení
skutočností, ktoré medzi účastníkmi nie sú sporné, súd uznesením rozhodne, s ktorým
účastníkom bude ďalej konať a ktorému účastníkovi účasť v konaní o dedičstve ukončuje.
(2) Uznesenie sa doručuje aj účastníkovi, ktorému sa účasť v konaní ukončuje.
(3) Dedičské právo toho, koho účasť v konaní bola ukončená, nezaniká;
v konaní o dedičstve sa však na neho ďalej neprihliada.
§ 194
(1) Ak rozhodnutie o dedičskom práve závisí od zistenia sporných skutočností,
odkáže súd uznesením po márnom pokuse o zmier toho z dedičov, ktorého dedičské právo
sa javí ako menej pravdepodobné, aby určenie spornej skutočnosti uplatnil žalobou.
Na podanie žaloby určí lehotu, ktorá nesmie byť kratšia ako jeden mesiac.
(2) Súd pokračuje v konaní s účastníkmi podľa výsledku sporu.
(3) Ak žaloba nebola podaná v lehote, ak bolo konanie o žalobe zastavené
alebo ak bola žaloba odmietnutá, platí, že spor o dedičské právo bol rozhodnutý v
neprospech žalobcu.
Vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov
§ 195
(1) Ak zaniklo manželstvo poručiteľa jeho smrťou alebo vyhlásením za
mŕtveho, vyporiada sa bezpodielové spoluvlastníctvo manželov v konaní o dedičstve
po poručiteľovi.
(2) Bezpodielové spoluvlastníctvo manželov sa môže vyporiadať dohodou
medzi pozostalým manželom a dedičmi, uzavretou písomne alebo ústne do zápisnice,
ktorá podlieha schváleniu súdom. Ak nedôjde k dohode, rozhodne o vyporiadaní súd.
(3) Ak sú medzi účastníkmi sporné skutočnosti o rozsahu bezpodielového
spoluvlastníctva manželov, na sporný majetok sa neprihliada. Ustanovenie § 198 ods.
2 sa použije primerane.
(4) Dohoda o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov alebo
rozhodnutie súdu o vyporiadaní obsahuje vymedzenie rozsahu majetku poručiteľa a jeho
dlhov s údajom o hodnote majetku a určenie, čo z tohto majetku patrí do dedičstva
a čo patrí pozostalému manželovi.
(5) Ak sa pred skončením konania zistí ďalší majetok v bezpodielovom
spoluvlastníctve manželov, pri jeho vyporiadaní sa postupuje podľa odseku 2.
Majetok a dlhy poručiteľa
§ 198
(1) Ak sú majetok alebo dlhy medzi účastníkmi sporné, obmedzí sa súd
len na zistenie ich spornosti; pri výpočte čistej hodnoty dedičstva na ne neprihliada.
(2) Ustanovenie odseku 1 sa nepoužije, ak bolo o sporných skutočnostiach
rozhodnuté právoplatným rozsudkom pred skončením konania o dedičstve.
§ 199
(1) Na návrh dedičov vydá súd uznesenie, v ktorom vyzve veriteľov, aby
mu oznámili svoje pohľadávky v lehote, ktorú v uznesení určí a ktorá nesmie byť kratšia
ako jeden mesiac.
(2) Uznesenie súd zverejní na úradnej tabuli súdu, na webovej stránke
príslušného súdu a webovom sídle Notárskej komory Slovenskej republiky.
§ 200
(1) Na základe súpisu majetku a dlhov poručiteľa súd uznesením určí všeobecnú
hodnotu majetku, výšku dlhov a čistú hodnotu dedičstva, prípadne výšku jeho predlženia
v čase smrti poručiteľa.
(2) Všeobecnou hodnotou majetku je cena, ktorá by sa mala dosiahnuť na
trhu v podmienkach voľnej súťaže pri poctivom predaji, keď kupujúci i predávajúci
budú konať s náležitou informovanosťou a opatrnosťou a s predpokladom, že cena nie
je ovplyvnená neprimeranou pohnútkou.
(3) Uznesenie podľa odseku 1 možno aj bez návrhu zmeniť, ak sa pred právoplatným
skončením konania o dedičstve zistia nové skutočnosti.
Skončenie prejednania dedičstva
§ 202
Dedičia a veritelia sa môžu dohodnúť o tom, že predlžené dedičstvo sa
prenechá veriteľom na úhradu dlhov. Súd túto dohodu schváli, ak neodporuje osobitnému
predpisu; ak dohodu neschváli, pokračuje v konaní po právoplatnosti uznesenia.
§ 203
(1) Súd v uznesení o dedičstve
a) potvrdí nadobudnutie dedičstva jedinému
dedičovi,
b) potvrdí, že dedičstvo, ktoré nenadobudol žiadny dedič, pripadlo štátu,
c) schváli dohodu dedičov o vyporiadaní dedičstva; veriteľ poručiteľa je účastníkom
dohody, ak sa vyporiadava jeho pohľadávka,
d) schváli dohodu o prenechaní predlženého dedičstva na úhradu dlhov,
e) potvrdí nadobudnutie dedičstva podľa dedičských podielov, ak medzi účastníkmi
nedôjde k dohode, alebo vykoná vyporiadanie medzi dedičmi a rozhodne o tom, čo ktorý
z dedičov nadobudol,
f) neschváli dohodu o vyporiadaní dedičstva a potvrdí nadobudnutie dedičstva podľa
dedičských podielov alebo vykoná vyporiadanie medzi dedičmi a rozhodne o tom, čo
ktorý z dedičov nadobudol.
(2) Súčasťou uznesenia podľa odseku 1 môže byť aj uznesenie podľa § 195
a 200.
Likvidácia dedičstva
§ 205
(1) Ak je dedičstvo predlžené a ak nedôjde k dohode dedičov a veriteľov
o jeho prenechaní veriteľom na úhradu dlhov podľa § 202, môže súd aj bez návrhu uznesením
nariadiť likvidáciu dedičstva.
(2) Súd nariadi likvidáciu dedičstva aj vtedy, ak štát navrhol likvidáciu
nepredlženého dedičstva preto, že veriteľ odmietol prijať na úhradu svojej pohľadávky
vec z dedičstva.
(3) O nariadení likvidácie vydá súd uznesenie, v ktorom vyzve veriteľov,
aby si prihlásili svoje pohľadávky v lehote, ktorú v uznesení určí, ktorá nesmie
byť kratšia ako jeden mesiac s uvedením výšky, právneho dôvodu a spôsobu zabezpečenia,
a upozorní ich, že pohľadávky, ktoré nebudú pri likvidácii uspokojené, zaniknú. Toto
uznesenie zverejní na úradnej tabuli súdu, na webovej stránke príslušného súdu a
na webovom sídle Notárskej komory Slovenskej republiky.
(4) Len čo uznesenie o nariadení likvidácie dedičstva nadobudne právoplatnosť,
nepostupuje sa už podľa § 202 až 204.
§ 206
(1) Právoplatnosťou uznesenia o nariadení likvidácie dedičstva sa exekučné
konanie na majetok poručiteľa zastavuje.
(2) Ak bola v exekučnom konaní vykonaná dražba nehnuteľnosti a doposiaľ
nebolo rozhodnuté o schválení príklepu, rozhodne o schválení príklepu exekučný súd.
(3) Ak bola v exekučnom konaní vykonaná dražba nehnuteľnosti a ak exekučný
súd príklep schválil, vydá exekútor výťažok dražby po odpočítaní trov exekúcie súdu
konajúcemu o dedičstve.
§ 207
(1) Likvidáciu dedičstva súd vykoná speňažením všetkého poručiteľovho
majetku.
(2) Notár je povinný postupovať s náležitou starostlivosťou tak, aby
majetok speňažil za cenu, za ktorú sa rovnaký alebo porovnateľný majetok za obdobných
podmienok obvykle predáva. Majetok možno speňažiť priamym predajom, dražbou prostredníctvom
dražobníka, ponukovým konaním alebo iným vhodným spôsobom. Výťažok speňaženia sa
ukladá na osobitný bankový účet zriadený na tento účel notárom.
(3) Pri speňažovaní majetku koná notár vo vlastnom mene. O každom speňažovaní
majetku notár informuje účastníkov a prihliada na ich výhodnejšie návrhy na speňažovanie
majetku.
(4) Majetok poručiteľa, ktorý sa nepodarilo speňažiť podľa odsekov 1
až 3, pripadá na základe rozhodnutia súdu štátu ku dňu smrti poručiteľa.
§ 208
(1) Súd vykoná rozvrh výťažku speňaženia majetku poručiteľa medzi veriteľov.
(2) Na rozvrh výťažku sa primerane použijú ustanovenia Exekučného poriadku
o rozvrhu výťažku z predaja nehnuteľnosti. Poverenie notára sa vzťahuje aj na vydanie
tých uznesení, ktoré v konaní o rozvrhu výťažku vydáva exekučný súd.
Iné úkony súdu a účastníkov v súvislosti s prejednaním dedičstva
§ 210
Ak sa dodatočne zistí, že poručiteľ žije alebo ak bolo zrušené jeho vyhlásenie
za mŕtveho, zruší súd uznesenie o dedičstve podľa § 202 a 203.
§ 211
(1) Ak sa objaví po právoplatnosti uznesenia, ktorým sa konanie o dedičstve
skončilo, ďalší poručiteľov majetok, prípadne aj dlh, súd na návrh vykoná o tomto
majetku dodatočné konanie o dedičstve. Ak sa objaví iba dlh poručiteľa, dodatočné
konanie o dedičstve sa nevykoná.
(2) V odôvodnených prípadoch, najmä na podnet súdu, notára, štátneho
orgánu alebo orgánu územnej samosprávy môže súd o majetku uvedenom v odseku 1 začať
konanie aj bez návrhu.
(3) Súd dodatočné konanie o dedičstve zastaví, ak majetok označený v
návrhu nebol vo vlastníctve poručiteľa.
§ 212
(1) Nezaradenie majetku alebo dlhov, ktoré boli medzi účastníkmi sporné,
do dedičstva nebráni účastníkom, aby sa domáhali svojho práva žalobou.
(2) Skončenie konania o dedičstve nebráni tomu, kto nebol účastníkom
konania o dedičstve, aby sa domáhal svojho práva žalobou okrem prípadu, keď sa vykonala
likvidácia dedičstva.
§ 213
(1) Ak prejednanie dedičstva nepatrí do právomoci súdu Slovenskej republiky,
vykoná súd predbežné vyšetrenie a vydá účastníkom na ich žiadosť úradné potvrdenie
o výsledku tohto vyšetrenia.
(2) Ak sa má majetok vydať do cudziny, upovedomí o tom súd tuzemských
dedičov a veriteľov oznámením, ktoré sa zverejní na čas jedného mesiaca na úradnej
tabuli súdu, webovej stránke príslušného súdu a webovom sídle Notárskej komory Slovenskej
republiky; známym účastníkom sa toto oznámenie doručí.
Európske osvedčenie o dedičstve
§ 214
Orgánom štátu pôvodu s právomocou vydať európske osvedčenie o dedičstve
je notár poverený súdom na konanie o dedičstve. Po skončení konania o dedičstve je
ním notár, ktorý bol poverený na konanie o dedičstve. Ak takého notára niet, poverí
súd na konanie o žiadosti o vydanie európskeho osvedčenia o dedičstve notára spôsobom
podľa § 162.
§ 215
(1) Ak notár na základe žiadosti vydá európske osvedčenie o dedičstve,
zaregistruje ho v Notárskom centrálnom registri listín.
(2) Ak nie sú splnené podmienky na vydanie európskeho osvedčenia o dedičstve,
notár o tom bezodkladne upovedomí žiadateľa. V upovedomení uvedie dôvody nevydania
európskeho osvedčenia o dedičstve.
§ 216
(1) Osoba oprávnená podľa osobitného predpisu môže navrhnúť, aby súd
určil, že vydané európske osvedčenie o dedičstve nezodpovedá skutočnosti.
(2) Osoba oprávnená podľa osobitného predpisu môže navrhnúť, aby súd
určil, že odmietnutie vydať európske osvedčenie o dedičstve bolo nedôvodné.
§ 217
Notár upovedomí osoby oprávnené podľa osobitného predpisu o
a) oprave,
zmene alebo odvolaní európskeho osvedčenia o dedičstve,
b) pozastavení účinkov európskeho osvedčenia o dedičstve,
c) nevyhovení žiadosti o opravu, zmenu, odvolanie alebo pozastavenie účinkov európskeho
osvedčenia o dedičstve a o dôvodoch nevyhovenia.
§ 218
(1) Osoba oprávnená podľa osobitného predpisu môže navrhnúť, aby súd
určil, že oprava, zmena alebo odvolanie európskeho osvedčenia o dedičstve alebo pozastavenie
jeho účinkov, je nedôvodné.
(2) Osoba oprávnená podľa osobitného predpisu môže navrhnúť, aby súd
určil, že nevyhovenie žiadosti o opravu, zmenu alebo odvolanie európskeho osvedčenia
o dedičstve alebo o pozastavenie jeho účinkov bolo nedôvodné.
TRETIA HLAVA
KONANIA V NIEKTORÝCH STATUSOVÝCH VECIACH FYZICKÝCH OSÔB
Prvý diel
Konanie o vyhlásenie za mŕtveho
§ 220
Miestna príslušnosť súdu
Na konanie o vyhlásenie za mŕtveho je miestne príslušný všeobecný súd
toho, kto má byť vyhlásený za mŕtveho.
§ 221
(1) Návrh na začatie konania môže podať ten, kto má na veci právny záujem.
(2) Konanie začne súd aj bez návrhu, ak domnelú smrť fyzickej osoby nemožno
preukázať predpísanou prehliadkou mŕtveho tela.
§ 223
(1) Súd môže rozhodnúť bez nariadenia pojednávania.
(2) Ak súd zistí, že nie sú splnené predpoklady na vyhlásenie za mŕtveho,
uznesením konanie zastaví.
§ 224
(1) Ak je isté, že fyzická osoba nežije, súd vyhlási fyzickú osobu za
mŕtvu.
(2) Vo výroku rozsudku súd uvedie presnú identifikáciu fyzickej osoby
a deň jej smrti.
§ 225
(1) Ak je vzhľadom na všetky okolnosti pravdepodobné, že fyzická osoba
nežije, súd vydá verejnú vyhlášku, ktorou vyzve toho, kto má byť vyhlásený za mŕtveho,
aby sa prihlásil do jedného roka.
(2) Súd vo verejnej vyhláške vyzve každého, kto má o fyzickej osobe správy,
aby ich podal súdu alebo procesnému opatrovníkovi.
(3) Súd vo verejnej vyhláške uvedie podstatné okolnosti prípadu a poučenie,
že po márnom uplynutí lehoty môže byť fyzická osoba vyhlásená za mŕtvu.
§ 226
(1) Súd verejnú vyhlášku zverejní na úradnej tabuli súdu a na webovej
stránke príslušného súdu.
(2) Výzvu, ktorá je obsahom verejnej vyhlášky, môže súd zverejniť aj
iným spôsobom.
§ 228
(1) Ak aj po uplynutí lehoty podľa § 225 ods. 1 je vzhľadom na všetky
okolnosti pravdepodobné, že fyzická osoba nežije, súd vyhlási fyzickú osobu za mŕtvu.
(2) Vo výroku rozsudku súd uvedie presnú identifikáciu fyzickej osoby
a deň predpokladanej smrti, prípadne deň, ktorý fyzická osoba pravdepodobne neprežila.
Druhý diel
Konanie o spôsobilosti na právne úkony
§ 231
V konaní o spôsobilosti na právne úkony súd rozhoduje o
a) obmedzení
spôsobilosti fyzickej osoby na právne úkony,
b) zmene obmedzenia spôsobilosti fyzickej osoby na právne úkony,
c) navrátení spôsobilosti fyzickej osoby na právne úkony.
§ 232
Miestna príslušnosť súdu
Na konanie o spôsobilosti na právne úkony je miestne príslušný súd, v
ktorého obvode má bydlisko ten, o koho spôsobilosti sa koná.
§ 233
(1) Návrh na začatie konania môže podať blízka osoba, poskytovateľ zdravotnej
starostlivosti, poskytovateľ sociálnych služieb alebo ten, kto má na veci právny
záujem.
(2) Návrh na začatie konania môže podať aj ten, o koho spôsobilosti sa
má konať.
§ 234
Návrh na začatie konania musí obsahovať okrem všeobecných náležitostí
podania opísanie skutočností odôvodňujúcich zásah do spôsobilosti fyzickej osoby
na právne úkony a zdôvodnenie, že iné menej obmedzujúce opatrenia nie sú možné alebo
opísanie skutočností odôvodňujúcich zmenu obmedzenia spôsobilosti na právne úkony
alebo skutočností odôvodňujúcich navrátenie spôsobilosti na právne úkony.
§ 235
(1) Ak návrh na začatie konania podáva ten, kto má na veci právny záujem,
je náležitosťou návrhu aj opísanie skutočností odôvodňujúcich oprávnenie na podanie
návrhu.
(2) Súd môže navrhovateľovi podľa odseku 1 alebo navrhovateľovi, ktorým
je blízka osoba, uložiť, aby v lehote, ktorú mu určí, predložil lekársku správu o
zdravotnom stave osoby, o ktorej spôsobilosti sa koná.
(3) Ak navrhovateľ správu v lehote podľa odseku 2 nepredloží, súd konanie
zastaví.
§ 236
Účastníkmi konania o spôsobilosti na právne úkony sú navrhovateľ a ten,
o koho spôsobilosti na právne úkony sa koná.
§ 237
Blízka osoba alebo ten, kto osvedčí právny záujem, môže navrhnúť, aby
ho súd pribral ako účastníka do konania. Súd návrhu vyhovie, ak to považuje pre vedenie
konania a pre ochranu dotknutých práv za účelné.
§ 238
Súd podľa okolností prípadu zváži, či je o začatí konania potrebné informovať
blízku osobu alebo orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately.
§ 239
Ten, o koho spôsobilosti sa koná, má v konaní spôsobilosť samostatne
konať pred súdom v plnom rozsahu.
§ 240
(1) Súd ustanoví procesného opatrovníka tomu, o koho spôsobilosti sa
koná, ak nemá zákonného zástupcu.
(2) Ak sú procesné úkony zákonného zástupcu alebo procesného opatrovníka
v rozpore s procesnými úkonmi osoby, o ktorej spôsobilosti sa koná, alebo v rozpore
s procesnými úkonmi zástupcu, ktorého si táto osoba zvolí, posúdi súd, ktorý procesný
úkon je v záujme tejto osoby.
(3) Rozhodnutie vo veci samej súd okrem zákonného zástupcu alebo procesného
opatrovníka doručí aj osobe, o ktorej spôsobilosti sa koná. Osoba, o ktorej spôsobilosti
sa koná, môže požiadať, aby jej súd doručoval všetky písomnosti v konaní.
§ 241
(1) Súd poučí osobu, o ktorej spôsobilosti sa koná, o jej procesných
právach a povinnostiach, najmä o práve zvoliť si zástupcu.
(2) Poučenie podľa odseku 1 súd uskutoční spôsobom, ktorý zohľadňuje
zdravotný stav osoby, o ktorej spôsobilosti sa koná.
§ 242
Osoba, o ktorej spôsobilosti sa koná, môže požiadať, aby sa zúčastňoval
konania jej dôverník, ktorý nie je jej zástupcom. O tejto možnosti ju súd poučí.
§ 243
(1) Súd vyslúchne osobu, o ktorej spôsobilosti sa koná.
(2) Súd výsluch uskutoční spôsobom, ktorý je vhodný a primeraný s ohľadom
na zdravotný stav. Ak je výsluch na ujmu zdravotného stavu, možno od výsluchu upustiť.
Súd v takom prípade osobu, o ktorej spôsobilosti sa koná, vzhliadne.
(3) Ak o to požiada osoba, o ktorej spôsobilosti sa koná, vyslúchne ju
súd vždy.
§ 245
Na návrh znalca môže súd nariadiť, aby osoba, o ktorej spôsobilosti sa
koná, bola najviac na štyri týždne umiestnená v zdravotníckom zariadení ústavnej
zdravotnej starostlivosti (ďalej len "zdravotnícke zariadenie"), ak je to nevyhnutne
potrebné na vyšetrenie jej zdravotného stavu.
§ 246
Od znaleckého dokazovania možno upustiť, ak súd na zistenie skutočného
stavu veci považuje za postačujúce vyslúchnuť ošetrujúceho lekára.
Rozhodnutie o spôsobilosti na právne úkony
§ 247
(1) Ak nie sú splnené podmienky na obmedzenie spôsobilosti, zmenu obmedzenia
spôsobilosti alebo navrátenie spôsobilosti, súd konanie zastaví.
(2) Ak sa konanie o zmenu obmedzenia spôsobilosti alebo o navrátenie
spôsobilosti začalo na návrh osoby, o ktorej spôsobilosti sa koná, môže súd rozhodnúť,
že ďalší takýto návrh môže podať najskôr po uplynutí šiestich mesiacov, ak zlepšenie
alebo zmenu zdravotného stavu nemožno očakávať.
§ 248
(1) Konanie o obmedzení spôsobilosti na právne úkony je spojené s konaním
o ustanovení opatrovníka podľa § 272 až 277.
(2) Ak súd rozhodne o obmedzení spôsobilosti na právne úkony, vo výroku
rozsudku vymedzí rozsah, v akom spôsobilosť osoby na právne úkony obmedzil, a ustanoví
jej opatrovníka.
§ 249
(1) Ak sú dôvody na zmenu obmedzenia spôsobilosti na právne úkony alebo
na navrátenie spôsobilosti na právne úkony, súd rozsudkom skôr vydaný rozsudok zmení
alebo zruší.
(2) Súd rozsudok zruší aj vtedy, ak zistí, že na obmedzenie spôsobilosti
na právne úkony neboli dôvody.
§ 250
(1) Súd zabezpečí uloženie rozsudku o spôsobilosti na právne úkony
v Notárskom centrálnom registri listín.
(2) Uloženie cudzieho súdneho rozhodnutia o spôsobilosti na právne
úkony zabezpečí súd, ktorý rozhodol o uznaní tohto cudzieho súdneho rozhodnutia.
Ak cudzie súdne rozhodnutie o spôsobilosti na právne úkony nevyžaduje uznanie osobitným
rozhodnutím, zabezpečí uloženie tohto cudzieho súdneho rozhodnutia po preskúmaní
podmienok uznania takéhoto rozhodnutia súd na návrh opatrovníka osoby, ktorej sa
cudzie súdne rozhodnutie týka.
Tretí diel
Konanie o prípustnosti prevzatia a držania v zdravotníckom zariadení
§ 252
Miestna príslušnosť súdu
Na konanie o prípustnosti prevzatia a držania v zdravotníckom zariadení
je miestne príslušný súd, v ktorého obvode je toto zdravotnícke zariadenie.
§ 253
(1) Zdravotnícke zariadenie, v ktorom je osoba umiestnená z dôvodov uvedených
v osobitnom predpise (ďalej len "umiestnený"), je povinné oznámiť súdu do 24 hodín
prevzatie umiestneného bez jeho informovaného súhlasu. Oznamovaciu povinnosť má zdravotnícke
zariadenie aj vtedy, ak umiestnený svoj informovaný súhlas odvolá, a to do 24 hodín
od odvolania informovaného súhlasu.
(2) Ak je umiestnený, ktorý bol prijatý do zdravotníckeho zariadenia
s informovaným súhlasom, obmedzený vo voľnom pohybe alebo styku s vonkajším svetom,
je toto zdravotnícke zariadenie povinné urobiť oznámenie podľa odseku 1 do 24 hodín
od takého obmedzenia.
§ 254
(1) Návrh na začatie konania môže podať umiestnený.
(2) Súd začne konanie bez návrhu na základe oznámenia zdravotníckeho
zariadenia podľa § 253, ak sa konanie nezačalo už skôr na návrh.
§ 255
(1) Účastníkom konania o prípustnosti prevzatia a držania v zdravotníckom
zariadení je umiestnený a zdravotnícke zariadenie.
(2) Blízka osoba môže navrhnúť, aby ju súd pribral ako účastníka do konania.
Súd návrhu vyhovie, ak to považuje pre vedenie konania a ochranu umiestneného za
účelné.
§ 256
Súd môže ustanoviť procesného opatrovníka umiestnenému aj vtedy, ak to
považuje za potrebné na ochranu jeho záujmov, najmä ak má pochybnosti, či má umiestnený
spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu.
§ 257
(1) Ak je umiestnený plnoletý, má v konaní spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu aj vtedy, ak nemá spôsobilosť na právne úkony v plnom
rozsahu.
(2) Ak sú procesné úkony zákonného zástupcu alebo procesného opatrovníka
v rozpore s procesnými úkonmi umiestneného alebo v rozpore s procesnými úkonmi zástupcu,
ktorého si umiestnený zvolí, posúdi súd, ktorý procesný úkon je v záujme umiestneného.
(3) Rozhodnutie vo veci samej súd okrem zákonného zástupcu alebo procesného
opatrovníka doručí aj umiestnenému. Umiestnený môže požiadať, aby mu súd doručoval
všetky písomnosti v konaní.
§ 258
(1) Umiestneného súd poučí o jeho procesných právach a povinnostiach,
najmä o práve zvoliť si zástupcu.
(2) Poučenie podľa odseku 1 súd uskutoční spôsobom, ktorý zohľadňuje
zdravotný stav umiestneného.
§ 259
Umiestnený môže požiadať, aby sa zúčastňoval konania jeho dôverník, ktorý
nie je jeho zástupcom. O tejto možnosti ho súd poučí.
§ 260
(1) Súd umiestneného vyslúchne.
(2) Výsluch umiestneného súd uskutoční spôsobom, ktorý je vhodný a primeraný
s ohľadom na zdravotný stav. Ak je výsluch na ujmu zdravotného stavu, možno od výsluchu
upustiť. Súd v takom prípade umiestneného vzhliadne.
(3) Ak o to požiada umiestnený, vyslúchne ho súd vždy.
§ 261
Súd sa oboznámi s názorom ošetrujúceho lekára, prípadne ďalších osôb,
ktoré môžu objasniť stav veci, a so zdravotnou dokumentáciou umiestneného.
§ 262
(1) Súd rozhodne o prípustnosti prevzatia do zdravotníckeho zariadenia
uznesením bez nariadenia pojednávania.
(2) Súd vydá uznesenie do piatich dní od obmedzenia osobnej slobody umiestneného.
(3) Súd doručí uznesenie umiestnenému v zdravotníckom zariadení do 24
hodín od jeho vydania, najneskôr však do piatich dní od obmedzenia osobnej slobody.
§ 263
Zdravotnícke zariadenie umiestneného okamžite prepustí, ak súd rozhodol,
že prevzatie do zdravotníckeho zariadenia bolo neprípustné.
§ 264
Zdravotnícke zariadenie je vždy oprávnené umiestneného prepustiť, a to
aj keď súd rozhodol, že prevzatie do zdravotníckeho zariadenia bolo prípustné.
§ 265
Po právoplatnosti uznesenia, ktorým súd vyslovil, že prevzatie umiestneného
do zdravotníckeho zariadenia bolo prípustné, pokračuje súd v konaní o prípustnosti
držania v zdravotníckom zariadení.
§ 266
(1) Súd na prejednanie veci nariadi pojednávanie.
(2) Súd nariadi znalecké dokazovanie a vyslúchne znalca. Za znalca nemôže
súd ustanoviť lekára zdravotníckeho zariadenia, v ktorom sa umiestnený nachádza.
Od znaleckého dokazovania možno upustiť, ak súd s ohľadom na vykonané dokazovanie
má za to, že ďalšie držanie umiestneného v zdravotníckom zariadení je neprípustné.
(3) Pri výsluchu umiestneného súd postupuje podľa § 260.
§ 267
Uznesenie o prípustnosti držania v zdravotníckom zariadení musí byť vydané
do troch mesiacov od právoplatnosti uznesenia o prípustnosti prevzatia do zdravotníckeho
zariadenia.
§ 268
Zdravotnícke zariadenie umiestneného okamžite prepustí, ak súd rozhodol,
že držanie v zdravotníckom zariadení je neprípustné.
§ 269
(1) Najneskôr do uplynutia lehoty jedného roka od právoplatnosti uznesenia,
ktorým súd vyslovil, že držanie v zdravotníckom zariadení je prípustné, súd rozhodne
o začatí konania o prípustnosti ďalšieho držania v zdravotníckom zariadení za predpokladu,
že umiestnenie trvá a toto konanie sa nezačalo už skôr na návrh.
(2) V konaní o prípustnosti ďalšieho držania v zdravotníckom zariadení
podľa odseku 1 súd postupuje podľa § 252, 255 až 260, 264, 266 a 268.
§ 270
(1) Umiestnený, jeho zvolený zástupca, jeho zákonný zástupca alebo blízka
osoba môžu podať návrh na začatie konania o prípustnosti ďalšieho držania v zdravotníckom
zariadení aj pred uplynutím lehoty podľa § 269 ods. 1.
(2) V konaní o prípustnosti ďalšieho držania v zdravotníckom zariadení
podľa odseku 1 súd postupuje podľa § 252, 255 až 260, 264, 266 a 268.
(3) Ak súd rozhodne, že ďalšie držanie v zdravotníckom zariadení je prípustné,
môže vysloviť, že nový návrh možno podať najskôr po uplynutí lehoty troch mesiacov.
Štvrtý diel
Konanie o ustanovení opatrovníka
§ 273
Miestna príslušnosť súdu
Na konanie o ustanovení opatrovníka je miestne príslušný súd, v ktorého
obvode má fyzická osoba bydlisko; ak takýto súd nie je, súd, v ktorého obvode má
fyzická osoba majetok.
ŠTVRTÁ HLAVA
KONANIA VO VECIACH OBCHODNÉHO REGISTRA
§ 278
Konaniami vo veciach obchodného registra sú
a) konanie o zápise údajov
do obchodného registra (ďalej len "konanie o zápise údajov"),
b) konanie o zosúladenie údajov v obchodnom registri so skutočným právnym stavom
(ďalej len "konanie o zosúladenie údajov"),
c) konanie o zrušenie zápisu údajov do obchodného registra (ďalej len "konanie o
zrušenie zápisu údajov").
§ 279
(1) Na konania vo veciach obchodného registra je kauzálne príslušný registrový
súd, ak osobitný predpis neustanovuje inak.
(2) Registrovým súdom je okresný súd, ktorý je príslušný viesť obchodný
register. Obchodný register vedie okresný súd v sídle kraja.
(3) Obchodný register vedie:
a) Mestský súd Bratislava III pre obvod
Krajského súdu v Bratislave,
b) Mestský súd Košice pre obvod Krajského súdu v Košiciach,
c) Okresný súd Banská Bystrica pre obvod Krajského súdu v Banskej Bystrici,
d) Okresný súd Nitra pre obvod Krajského súdu v Nitre,
e) Okresný súd Prešov pre obvod Krajského súdu v Prešove,
f) Okresný súd Trenčín pre obvod Krajského súdu v Trenčíne,
g) Okresný súd Trnava pre obvod Krajského súdu v Trnave,
h) Okresný súd Žilina pre obvod Krajského súdu v Žiline.
§ 279a
Registrovým súdom spoločnosti s ručením obmedzeným založenej zjednodušeným
spôsobom prostredníctvom na to určeného elektronického formulára na vytvorenie spoločenskej
zmluvy a podniku zahraničnej právnickej osoby alebo organizačnej zložky podniku zahraničnej
právnickej osoby, ktorá sa zriaďuje zjednodušeným spôsobom, je Okresný súd Žilina.
§ 281
Zápisom údajov do obchodného registra sa rozumie aj zápis zmeny údajov
a výmaz zapísaných údajov.
Niektoré ustanovenia o konaní o zápise údajov
§ 282
(1) Ak registrový súd v konaní o zápise údajov do obchodného registra
odmietne vykonať zápis, môže navrhovateľ podať námietky proti odmietnutiu vykonania
zápisu.
(2) V námietkach môže navrhovateľ odstrániť nedostatky, najmä doplniť
chýbajúce údaje alebo opraviť nesprávne údaje, pre ktoré bolo vykonanie zápisu odmietnuté.
§ 283
Námietky sa podávajú na registrovom súde do 15 dní odo dňa vydania alebo
doručenia oznámenia o odmietnutí vykonania zápisu.
§ 283a
Námietky sa podávajú výlučne v elektronickej podobe. Námietky musia byť
registrovému súdu podané elektronickými prostriedkami prostredníctvom elektronického
formulára zverejneného na ústrednom portáli verejnej správy podľa osobitného zákona
alebo na špecializovanom portáli podľa osobitného zákona a autorizované navrhovateľom
podľa osobitného zákona, inak na námietky registrový súd neprihliada. Námietky sa
podávajú spolu s prílohami v elektronickej podobe, inak na ne registrový súd neprihliada.
§ 285
(1) O námietkach rozhoduje registrový súd bez nariadenia pojednávania
v lehote desiatich pracovných dní od ich doručenia. Odmietnutie vykonania zápisu
preskúma súd len z hľadiska splnenia podmienok podľa osobitného predpisu.
(2) Ak registrový súd námietkam vyhovie, vykoná zápis. Ak návrh na zápis
obsahuje deň, ku ktorému má byť navrhovaný údaj zapísaný, zapíše sa navrhovaný údaj
k tomuto dňu. Ak registrový súd vykonáva zápis neskôr alebo ak návrh na zápis neobsahuje
deň, ku ktorému má byť navrhovaný údaj zapísaný, zapíše sa navrhovaný údaj ku dňu
nasledujúcemu po dni vykonania zápisu.
(3) O vykonaní zápisu registrový súd vydá potvrdenie, ktoré bezodkladne
odošle navrhovateľovi. V potvrdení uvedie obsah vykonaného zápisu. Po zápise vydá
registrový súd výpis z obchodného registra, ktorý bezodkladne odošle navrhovateľovi.
Námietky proti vykonaniu zápisu nie sú prípustné.
Konanie o zosúladenie údajov
§ 289
Konaním o zosúladenie údajov sa má dosiahnuť zhoda zápisu v obchodnom
registri so skutočným právnym stavom inak, ako na základe návrhu na zápis údajov
do obchodného registra.
§ 290
(1) Návrh na začatie konania o zosúladenie údajov môže podať každý, kto
má právny záujem na správnosti údajov zapísaných v obchodnom registri alebo každý,
koho sa zapísané údaje týkajú, najmä spoločník zapísanej osoby alebo člen štatutárneho
orgánu zapísanej osoby.
(2) Zapísaná osoba nie je oprávnená na podanie návrhu na začatie konania
o zosúladenie údajov. Podanie zapísanej osoby, ktorého obsahom je návrh na zápis,
posúdi registrový súd vždy ako návrh na zápis údajov do obchodného registra.
§ 291
(1) Ak sa konanie o zosúladenie údajov začína bez návrhu, registrový
súd v uznesení o začatí konania uvedie, aké údaje majú byť do obchodného registra
zapísané.
(2) Súdy a iné orgány vždy upozornia registrový súd na nezhodu medzi
skutočným právnym stavom a stavom zápisu v obchodnom registri, ak tieto skutočnosti
zistia pri svojej činnosti.
§ 292
Účastníci
(1) Účastníkmi konania o zosúladenie údajov sú navrhovateľ, zapísaná osoba
a osoba, ktorej údaje majú byť do obchodného registra zapísané alebo z obchodného
registra vymazané.
(2) Každý, kto osvedčí právny záujem, môže navrhnúť, aby ho registrový
súd pribral ako účastníka do konania. Registrový súd o tom vydá uznesenie.
§ 293
(1) Súd môže spojiť na spoločné konanie veci, ktoré sa týkajú tej istej
zapísanej osoby.
(2) V záujme hospodárnosti konania môže súd vylúčiť na samostatné konanie
veci, ktoré sa týkajú tej istej zapísanej osoby.
§ 294
(1) Návrh na začatie konania alebo uznesenie o začatí konania doručí registrový
súd účastníkom a vyzve ich, aby sa vyjadrili, či s vykonaním zápisu údajov do obchodného
registra súhlasia, alebo aby uviedli skutkové tvrdenia alebo právne dôvody, ktoré
bránia vykonaniu zápisu.
(2) Registrový súd nepostupuje podľa odseku 1, ak je predmetom konania
oprava chýb v písaní a počítaní alebo iných zrejmých nesprávností.
§ 295
(1) Registrový súd nariadi pojednávanie, ak sú skutkové tvrdenia medzi
účastníkmi sporné.
(2) Registrový súd môže nariadiť pojednávanie aj vtedy, ak to považuje
za potrebné.
§ 296
Prerušenie konania
(1) Registrový súd môže konanie o zosúladenie údajov prerušiť aj vtedy,
ak prebieha konanie o žalobe o neplatnosť uznesenia valného zhromaždenia obchodnej
spoločnosti podľa predpisov obchodného práva alebo konanie o žalobe o neplatnosť
uznesenia členskej schôdze družstva podľa predpisov obchodného práva a ak takáto
žaloba nie je zjavne bezdôvodná.
(2) S výnimkou uvedenou v odseku 1 konanie o zosúladenie údajov nemožno
prerušiť z dôvodu, že prebieha iné súdne konanie, ktorého predmetom sú skutkové alebo
právne otázky, ktoré by mohli mať význam ako otázka predbežná.
§ 297
(1) Súd rozhoduje uznesením.
(2) Zápis údajov do obchodného registra vykoná registrový súd v deň vydania
uznesenia.
§ 298
(1) Ak registrový súd rozhodne o vykonaní zápisu do obchodného registra,
súčasne uloží pokutu podľa osobitného predpisu, ak už o nej nerozhodol skôr.
(2) Ak registrový súd rozhodne o vykonaní zápisu do obchodného registra,
súčasne uloží zapísanej osobe zaplatiť súdny poplatok vo výške, v ktorej by zapísaná
osoba bola povinná zaplatiť súdny poplatok za návrh na zápis údajov do obchodného
registra.
Konanie o zrušenie zápisu údajov
§ 299
(1) Každý, kto má právny záujem na správnosti údajov zapísaných v obchodnom
registri, alebo každý, koho sa zapísané údaje týkajú, najmä zapísaná osoba, spoločník
zapísanej osoby alebo člen štatutárneho orgánu zapísanej osoby, môže navrhnúť, aby
registrový súd zrušil zápis do obchodného registra.
(2) Návrh na zrušenie zápisu údajov do obchodného registra treba odôvodniť
tým, že skutkové a právne predpoklady na vykonanie zápisu neboli splnené.
(3) Konanie o zrušenie zápisu údajov sa začína na návrh.
§ 301
Účastníci
(1) Účastníkom konania o zrušenie zápisu údajov do obchodného registra
je navrhovateľ, zapísaná osoba a osoba, ktorej údajov sa návrh týka.
(2) Každý, kto osvedčí právny záujem, môže navrhnúť, aby ho registrový
súd pribral ako účastníka do konania. Registrový súd o tom vydá uznesenie.
§ 303
(1) Súd rozhoduje uznesením.
(2) Registrový súd zruší zápis údajov do obchodného registra bezodkladne
potom, čo uznesenie, ktorým sa návrhu vyhovelo, nadobudne právoplatnosť. Pri zapísanej
osobe sa v obchodnom registri poznamená, že zápis bol zrušený, pretože skutkové a
právne predpoklady pre vykonanie zápisu neboli splnené.
PIATA HLAVA
KONANIA V NIEKTORÝCH VECIACH PRÁVNICKÝCH OSÔB
§ 304
Konaním v niektorých veciach právnických osôb je konanie o
a) zrušení právnickej osoby,
b) ustanovení likvidátora, jeho odvolaní a nahradení inou osobou, ako aj rozhodovanie
o odmene likvidátora v prípadoch, keď bol ustanovený súdom,
c) nariadení dodatočnej likvidácie majetku právnickej osoby,
d) návrhu na vyhlásenie uznesenia členskej schôdze družstva o rozdelení likvidačného
zostatku za neplatné,
e) neplatnosti obchodnej spoločnosti,
f) potvrdení audítora na preskúmanie návrhu projektu premeny, cezhraničnej premeny
alebo cezhraničnej zmeny právnej formy a vypracovanie správy o návrhu projektu premeny,
cezhraničnej premeny alebo cezhraničnej zmeny právnej formy
g) poverení zvolať valné zhromaždenie,
h) poskytnutí informácie podľa predpisov obchodného práva,
i) práve akcionára na primeraný peňažný doplatok,
j) preskúmanie návrhu zmluvy určujúcej nový výmenný pomer akcií,
k) preskúmanie návrhu zmluvy o odkúpení akcií.
§ 305
(1) Na konanie v niektorých veciach právnických osôb je kauzálne príslušný
registrový súd.
(2) Na konanie je miestne príslušný registrový súd podľa adresy sídla právnickej
osoby.
(3) Na konanie podľa § 304 písm. f), ak sa navrhuje vymenovať jeden alebo
viacero spoločných audítorov podľa osobitného predpisu o premenách obchodných spoločností
a družstiev je miestne príslušný registrový súd podľa adresy sídla ktorejkoľvek právnickej
osoby, ktorá má zapísané sídlo v Slovenskej republike a ktorá podáva návrh.
§ 307
(1) Súd nariadi pojednávanie, ak sú skutkové tvrdenia medzi účastníkmi
sporné.
(2) Súd môže nariadiť pojednávanie aj vtedy, ak to považuje za potrebné.
Konanie o zrušení právnickej osoby
§ 309
Konanie o zrušení obchodnej spoločnosti na návrh
Na konanie o zrušení obchodnej spoločnosti, ktoré možno začať len na
návrh, sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku. Účastníkmi konania sú
žalobca a obchodná spoločnosť, ktorá má byť zrušená. Ak je na súd podaných viac návrhov,
súd ich spojí na spoločné konanie.
Konanie o zrušení obchodnej spoločnosti alebo družstva
§ 309a
V konaniach o zrušení obchodnej spoločnosti alebo družstva (ďalej len
"spoločnosť"), ktoré možno začať aj bez návrhu, je účastníkom konania iba spoločnosť.
§ 309b
Oznámenie o začatí konania o zrušení spoločnosti
(1) Ak je dôvod na zrušenie spoločnosti podľa osobitného predpisu, súd
spoločnosti doručí oznámenie o začatí konania o zrušení spoločnosti, ktoré obsahuje
označenie registrového súdu, ktorý vydal oznámenie o začatí konania o zrušení spoločnosti,
a označenie dôvodu pre začatie konania o zrušení spoločnosti.
(2) Ak je dôvod na zrušenie spoločnosti odstrániteľný, oznámenie o začatí
konania o zrušení spoločnosti obsahuje aj výzvu na odstránenie dôvodu, pre ktorý
sa začalo konanie o zrušení spoločnosti, a spôsob osvedčenia odstránenia dôvodu na
zrušenie spoločnosti, spolu s určením lehoty na odstránenie dôvodu na zrušenie spoločnosti
v trvaní 90 dní, ktorá začína plynúť od doručenia výzvy spoločnosti. Ak dôvod na
zrušenie spoločnosti nie je odstrániteľný, oznámenie o začatí konania o zrušení spoločnosti
obsahuje výzvu na vyjadrenie sa k dôvodu na zrušenie spoločnosti.
(3) Konanie o zrušení spoločnosti je začaté doručením oznámenia o začatí
konania o zrušení spoločnosti. Začatie konania o zrušení spoločnosti súd poznamená
v obchodnom registri.
(4) Oznámenie o začatí konania o zrušení spoločnosti, s poznamenaním
o začatí konania o zrušení spoločnosti v obchodnom registri možno uskutočniť aj automatizovane
prostredníctvom programových a technických prostriedkov schválených Ministerstvom
spravodlivosti Slovenskej republiky na základe údajov z obchodného registra a iných
registrov vedených orgánmi verejnej moci.
(5) Súd lehotu podľa odseku 2 primerane predĺži, ak zistí, že odstránenie
dôvodu na zrušenie spoločnosti závisí od výsledku iného konania.
(6) Na žiadosť spoločnosti súd lehotu podľa odseku 2 predĺži o 90 dní,
a to aj opakovane. O predĺžení lehoty súd spoločnosť upovedomí.
§ 309c
Osvedčenie odstránenia dôvodu na zrušenie spoločnosti
Ak spoločnosť osvedčí odstránenie dôvodu, pre ktorý sa začalo konanie
o zrušení spoločnosti, alebo ak súd zistí, že tu dôvod na zrušenie spoločnosti nie
je, upovedomí spoločnosť o ukončení konania o zrušení spoločnosti. Súd upovedomí
spoločnosť o ukončení konania aj v prípade, že spoločnosť vstúpila do likvidácie
pred rozhodnutím súdu o zrušení spoločnosti.
§ 309d
Rozhodnutie o zrušení spoločnosti
(1) Ak spoločnosť neosvedčí odstránenie dôvodu, pre ktorý sa začalo konanie
o zrušení spoločnosti, súd po márnom uplynutí lehoty na odstránenie dôvodu pre zrušenie
spoločnosti rozhodne o zrušení spoločnosti a rozhodnutie doručí spoločnosti.
(2) Proti rozhodnutiu o zrušení spoločnosti je prípustné odvolanie a
môže ho podať spoločnosť. V odvolaní nemožno namietať skutočnosti, ktoré nastali
po vydaní rozhodnutia o zrušení spoločnosti.
(3) Ak bolo podané odvolanie proti uzneseniu, súd prvej inštancie môže
uznesenie o zrušení spoločnosti zrušiť, ak odvolaniu v celom rozsahu vyhovie.
§ 309e
Oznámenie o zrušení spoločnosti
Ak rozhodnutie súdu o zrušení spoločnosti nadobudlo právoplatnosť, súd
zverejní oznámenie o zrušení spoločnosti v Obchodnom vestníku.
§ 309f
Predpoklad úpadku spoločnosti
Ak spoločnosť do 90 dní od zverejnenia oznámenia o zrušení spoločnosti
v Obchodnom vestníku nevstúpi do likvidácie, predpokladá sa, že je v úpadku.
§ 309g
Oznámenie o predpoklade úpadku spoločnosti
Ak sa predpokladá úpadok spoločnosti, súd bezodkladne zverejní v Obchodnom
vestníku oznámenie o predpoklade úpadku spoločnosti. V oznámení poučí veriteľov spoločnosti,
osoby, ktoré majú právo na likvidačný zostatok, a iné orgány a osoby dotknuté zrušením
spoločnosti, že ak do šiestich mesiacov od zverejnenia tohto oznámenia v Obchodnom
vestníku nebude podaný návrh na ustanovenie likvidátora spolu s osvedčením o zložení
preddavku na jeho odmenu a náhradu výdavkov alebo nebude podaný návrh na vyhlásenie
konkurzu na majetok spoločnosti, spoločnosť bude vymazaná z obchodného registra.
§ 309h
Rozhodnutie o výmaze spoločnosti
(1) Ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak, súd po uplynutí šiestich mesiacov
od zverejnenia oznámenia o predpoklade úpadku spoločnosti v Obchodnom vestníku rozhodne
o výmaze spoločnosti z obchodného registra bez likvidácie.
(2) Ak veriteľ spoločnosti, osoba, ktorá má právo na likvidačný zostatok,
orgán štátnej správy v oblasti daní, poplatkov a colníctva podľa osobitného zákona,
alebo ten, kto je dotknutý zrušením spoločnosti do výmazu spoločnosti z obchodného
registra, navrhne ustanovenie likvidátora, súd ustanoví likvidátora. Na návrh na
ustanovenie likvidátora sa neprihliada, ak nie je zložený preddavok na úhrady odmeny
a výdavkov likvidátora. Proti rozhodnutiu o ustanovení likvidátora nie je prípustné
odvolanie.
(3) Ak voči spoločnosti prebieha konkurzné konanie, súd pred rozhodnutím
o výmaze spoločnosti postupuje v závislosti od jeho výsledku. Ak sa na majetok spoločnosti
vyhlási konkurz, konanie o zrušení spoločnosti sa zastavuje.
(4) Súd lehotu podľa odseku 1 primerane predĺži, ak to navrhne orgán
štátnej správy v oblasti daní, poplatkov a colníctva podľa osobitného zákona, alebo
ten, kto osvedčí, že uplatňuje právo odporovať právnemu úkonu spoločnosti alebo sa
domáha neplatnosti prevodu majetku spoločnosti alebo vyslovenia neplatnosti právneho
úkonu týkajúceho sa majetku, ktorý patrí alebo patril spoločnosti.
(5) Rozhodnutie súdu o výmaze spoločnosti sa doručí uložením v spise.
Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.
Konanie o nariadení dodatočnej likvidácie majetku spoločnosti
§ 309j
Ak osoba, na návrh ktorej súd má nariadiť dodatočnú likvidáciu súčasne
s podaním návrhu na nariadenie dodatočnej likvidácie a ustanovenie likvidátora, najneskôr
však na výzvu súdu v stanovenej primeranej lehote súdu neosvedčí zloženie preddavku
na likvidáciu podľa osobitného zákona, súd konanie zastaví. Proti rozhodnutiu o zastavení
konania nie je prípustné odvolanie.
Konanie o potvrdení audítora na preskúmanie návrhu projektu premeny, cezhraničnej
premeny a zmeny právnej formy a vypracovanie správy o návrhu projektu premeny, cezhraničnej
premeny a zmeny právnej formy
ŠIESTA HLAVA
KONANIE O UMORENIE LISTINY
§ 310
Podmienky umorenia listiny
(1) Umoriť možno stratenú alebo zničenú listinu, ktorú treba predložiť
na uplatnenie práva.
(2) V konaní pred súdom nemožno umoriť také listiny, ktoré je podľa zákona
oprávnená umoriť právnická osoba, ktorá ich vystavila.
(3) Umoreniu nepodliehajú peniaze, lotériové žreby, tikety, lístky a známky
denného obehu, kupóny a talóny cenných papierov, listiny, s ktorými je spojené právo
uhrádzať určitej právnickej osobe v tuzemsku cenu tovaru a služieb, ako aj listiny,
na ktorých podklade možno uplatniť len nárok na vedľajšie plnenie.
§ 311
Miestna príslušnosť súdu
(1) Na konanie o umorenie cenného papiera vystaveného bankou alebo pobočkou
zahraničnej banky je miestne príslušný súd, v ktorého obvode má banka alebo pobočka
zahraničnej banky adresu sídla.
(2) Inak je na konanie o umorenie listiny miestne príslušný všeobecný súd
navrhovateľa. Ak navrhovateľ nemá v Slovenskej republike všeobecný súd, je miestne
príslušný súd, v ktorého obvode je platobné miesto.
Niektoré ustanovenia o úkonoch súdu prvej inštancie
§ 312
(1) V konaní o umorenie listiny poverí súd notára, aby vo veci konal
a rozhodoval.
(2) Poverenie podľa odseku 1 sa nevzťahuje na
a) žiadosť o poskytnutie
právnej pomoci v cudzine, ak z osobitného predpisu alebo medzinárodnej zmluvy, ktorou
je Slovenská republika viazaná, vyplýva, že o poskytnutie právnej pomoci môže požiadať
výlučne súd,
b) rozhodnutie o vylúčení notára a jeho zamestnancov.
§ 317
Účastníci
(1) Do vydania uznesenia o upovedomení o začatí konania o umorenie listiny
podľa § 331 je účastníkom navrhovateľ.
(2) Po vydaní uznesenia o upovedomení o začatí konania o umorenie listiny
sú účastníkmi navrhovateľ, ten, kto je podľa listiny povinný plniť, alebo ten, kto
by podľa listiny mohol byť povinný plniť, ten, kto má listinu v držbe, a ten, kto
podal námietky proti návrhu na umorenie listiny.
Začatie konania o umorenie listiny
§ 318
(1) Konanie o umorenie listiny možno začať iba na návrh.
(2) Návrh na umorenie listiny môže podať každý, kto má na jej umorení
právny záujem.
§ 319
(1) V návrhu na umorenie listiny treba uviesť skutočnosti, z ktorých
vyplýva, že z listiny alebo na jej základe možno uplatniť nejaké právo. K návrhu
treba predložiť odpis listiny alebo označiť listinu, jej vystaviteľa alebo aj iné
osoby podľa listiny zaviazané, ako aj také údaje, ktoré listinu odlišujú od iných
listín toho istého druhu.
(2) Ak je v listine uvedená peňažná suma, treba uviesť aj tento údaj.
Upovedomenie o začatí konania o umorenie listiny
§ 321
(1) Ak sa návrh neodmietol, súd uznesením upovedomí o začatí konania
o umorenie listiny.
(2) Súd v upovedomení uvedie odpis alebo označenie listiny, ktorej umorenie
sa navrhuje, a skutkové okolnosti tvrdené navrhovateľom, ktoré sú dôvodom na umorenie
listiny.
§ 322
(1) Upovedomenie obsahuje výzvu, aby sa ten, kto má listinu, prihlásil
do jedného roka od vydania upovedomenia prípadne predložil listinu alebo aby podal
proti návrhu námietky.
(2) Ak ide o listinu na doručiteľa, skončí sa lehota podľa odseku 1 až
o jeden rok po splatnosti pohľadávky z listiny.
§ 323
(1) Ak sa umoruje zmenka alebo šek, súd v upovedomení určí lehotu dvoch
mesiacov a súčasne zakáže, aby sa podľa umorovanej listiny platilo.
(2) Lehota podľa odseku 1 plynie od prvého dňa splatnosti pohľadávky,
ak pohľadávka z umorovanej listiny nie je ešte splatná. Ak je pohľadávka už splatná,
plynie táto lehota odo dňa vydania upovedomenia.
§ 324
(1) Upovedomenie obsahuje poučenie, že každý, kto má na veci právny záujem,
môže podať námietky proti návrhu na umorenie listiny v lehote podľa § 322 a 323.
(2) Namietať možno len to, že listina nebola vystavená, že nie je stratená
alebo zničená alebo že navrhovateľ nemá na umorení listiny právny záujem.
Právne účinky začatia konania o umorenie listiny
§ 327
Od začatia konania o umorenie listiny až do jeho právoplatného skončenia
neplynie proti navrhovateľovi premlčacia lehota, lehota pre zánik práva ani lehota
určená na výplatu peňažnej sumy podľa umorovanej listiny. To neplatí, ak bol návrh
na umorenie listiny odmietnutý.
§ 328
Ten, komu bolo upovedomenie o začatí konania o umorenie listiny doručené
alebo kto sa o ňom mohol pri náležitej starostlivosti dozvedieť, nesmie nakladať
s právami z umorovanej listiny, robiť výplaty alebo iné plnenia podľa nej, previesť
ju alebo vykonať na nej zmeny. Ten, kto je podľa listiny zaviazaný, je povinný zadržať
predloženú listinu a oznámiť súdu, kto ju predložil.
§ 329
Ak sa začalo konanie o umorenie zmenky alebo šeku, je navrhovateľ, ktorý
sa preukáže upovedomením o začatí konania o umorenie listiny, oprávnený žiadať zaplatenie
zmenky alebo šeku, ak zloží primeranú zábezpeku, dokiaľ zmenka alebo šek nie sú vyhlásené
za umorené. Ak túto zábezpeku nezloží, môže žalobou požadovať, aby dlžná suma bola
zložená do notárskej úschovy na účely splnenia záväzku.
Rozhodnutie o návrhu na umorenie listiny
§ 331
(1) Súd návrh na umorenie listiny uznesením zamietne, ak zistí, že listina
nebola vystavená, že nie je stratená alebo zničená alebo že navrhovateľ nemá na umorení
listiny právny záujem.
(2) Vydaniu uznesenia podľa odseku 1 nebráni skutočnosť, že uznesenie
o upovedomení o začatí konania o umorenie listiny nie je právoplatné alebo že lehota
na podanie námietok proti návrhu na umorenie listiny zatiaľ neuplynula.
§ 332
(1) Ak uplynula lehota na podanie námietok proti návrhu na umorenie listiny
a ak nie sú dôvody na zamietnutie návrhu, súd vyhlási listinu za umorenú.
(2) Uznesenie o umorení listiny nahrádza umorenú listinu, dokiaľ ten,
kto je podľa listiny zaviazaný, nevydá za ňu oprávnenému náhradnú listinu.
SIEDMA HLAVA
KONANIA VO VECIACH NOTÁRSKYCH ÚSCHOV
§ 333
Konaniami vo veciach notárskych úschov sú
a) konanie o námietkach proti
vydaniu predmetu notárskej úschovy zloženej na účely splnenia záväzku,
b) konanie o námietkach proti vydaniu výťažku z predaja zálohu zloženého do notárskej
úschovy,
c) konanie o prepadnutí predmetu notárskej úschovy štátu.
§ 334
Miestna príslušnosť súdu
Na konanie vo veciach notárskych úschov je miestne príslušný súd, v ktorého
obvode má sídlo notár, ktorý má peniaze, veci alebo cenné papiere v úschove.
Konanie o námietkach proti vydaniu predmetu notárskej úschovy zloženej
na účely splnenia záväzku
§ 335
Proti vydaniu predmetu úschovy, ktorý bol zložený do notárskej úschovy
na účely splnenia záväzku, možno podať námietky, ak
a) príjemca požiadal notára o
vydanie predmetu úschovy, ktorý bol zložený preto, že niekto iný než príjemca uplatňuje
právo na vydanie predmetu úschovy,
b) príjemca požiadal notára o vydanie predmetu úschovy, na ktorého vydanie je potrebný
súhlas ďalšej osoby,
c) zložiteľ notára požiadal, aby bol predmet úschovy vydaný jemu alebo inej osobe
ako príjemcovi.
§ 336
(1) Účastníkom konania o námietkach proti vydaniu predmetu notárskej
úschovy zloženej na účely splnenia záväzku je zložiteľ, príjemca, ten, komu má byť
predmet úschovy vydaný, a ten, koho súhlas je s vydaním predmetu úschovy potrebný.
(2) Ak k zloženiu došlo preto, že niekto iný než príjemca uplatňuje právo
na vydanie predmetu úschovy, je účastníkom aj ten, kto si takéto právo uplatňuje.
§ 337
(1) Zložiteľom je ten, kto predmet úschovy u notára zložil na účely splnenia
záväzku a vyhlásil, že záväzok, ktorého predmetom sú hodnoty skladané do úschovy,
nemožno splniť, pretože veriteľ je neprítomný alebo je v omeškaní, alebo že zložiteľ
má odôvodnené pochybnosti, kto je veriteľom, alebo že zložiteľ veriteľa nepozná.
(2) Príjemcom je ten, pre koho je predmet úschovy určený.
§ 338
Súhlas zložiteľa s vydaním predmetu úschovy príjemcovi je potrebný len
vtedy ak bolo plnenie zložené pre neznámeho veriteľa.
§ 339
Súhlas príjemcu s vydaním predmetu úschovy zložiteľovi alebo inej osobe
je potrebný, ibaže bolo plnenie zložené pre neznámeho veriteľa.
§ 340
(1) Ak nejde o prípad podľa § 335 písm. a) alebo písm. b), notár vydá
bezodkladne predmet úschovy príjemcovi na jeho žiadosť.
(2) Ak príjemca požiadal o vydanie predmetu úschovy a ide o prípad podľa
§ 335 písm. a) alebo písm. b) alebo ak zložiteľ požiadal, aby bol predmet úschovy
vydaný jemu alebo inej osobe ako príjemcovi, upovedomí notár o tejto žiadosti všetky
osoby uvedené v § 336. V upovedomení ich poučí, že ak v lehote 15 dní od doručenia
upovedomenia nepodajú u notára námietky proti vydaniu predmetu úschovy, bude predmet
úschovy vydaný v súlade s obsahom žiadosti. Upovedomenie sa doručuje do vlastných
rúk.
(3) Ak námietky neboli v lehote podané, notár vydá bezodkladne predmet
úschovy v súlade s obsahom žiadosti. Platí, že súhlas s vydaním predmetu úschovy
bol daný.
§ 343
(1) Súd nariadi pojednávanie, ak sú skutkové tvrdenia medzi účastníkmi
sporné.
(2) Súd môže nariadiť pojednávanie aj vtedy, ak to považuje za potrebné.
§ 344
(1) Súd námietky uznesením zamietne, ak ten, kto podal námietky, odopiera
súhlas s vydaním predmetu úschovy nedôvodne alebo ak uplatňuje právo na vydanie predmetu
úschovy nedôvodne. Inak námietkam uznesením vyhovie.
(2) Odvolanie proti uzneseniu podľa odseku 1 je prípustné.
(3) Právoplatné rozhodnutie o zamietnutí námietok nahrádza súhlas s vydaním
predmetu úschovy.
(4) Po právoplatnosti uznesenia o zamietnutí námietok vydá notár bezodkladne
predmet úschovy v súlade s obsahom žiadosti podľa § 340 ods. 2.
Konanie o námietkach proti vydaniu výťažku z predaja zálohu zloženého do
notárskej úschovy
§ 345
(1) Ak bol do notárskej úschovy zložený výťažok z predaja zálohu podľa
osobitného predpisu, notár pred vydaním výťažku z predaja zálohu upovedomí záložných
veriteľov, ktorých záložné právo predajom zálohu zaniklo, a záložcu o tom, komu a
z akých právnych dôvodov bude výťažok z predaja zálohu vydaný. V upovedomení ich
poučí, že v lehote 15 dní od doručenia upovedomenia môžu podať proti vydaniu výťažku
z predaja zálohu námietky.
(2) Ak námietky neboli v lehote podané, notár vydá bezodkladne výťažok
z predaja zálohu v súlade s obsahom upovedomenia.
§ 347
Účastníkmi konania o námietkach proti vydaniu výťažku z predaja zálohu
zloženého do notárskej úschovy sú záložca a záložní veritelia, ktorých záložné právo
predajom zálohu zaniklo.
§ 349
(1) Súd nariadi pojednávanie, ak sú skutkové tvrdenia medzi účastníkmi
sporné.
(2) Súd môže nariadiť pojednávanie aj vtedy, ak to považuje za potrebné.
§ 350
(1) Ak je obsahom námietok zapretie pravosti, výšky, poradia, splatnosti
alebo zabezpečenia pohľadávky záložného veriteľa a ak posúdenie dôvodnosti zapretia
závisí od zistenia sporných skutočností, odkáže súd uznesením toho účastníka, ktorého
skutkové tvrdenia sa javia ako menej pravdepodobné, aby svoje právo uplatnil na súde
žalobou, a konanie o námietkach preruší.
(2) Vo výroku uznesenia súd uvedie účastníkov a predmet konania o žalobe.
Na podanie žaloby určí lehotu, ktorá nesmie byť kratšia ako jeden mesiac.
(3) Ak žaloba nebola podaná v lehote, ak bolo konanie o žalobe zastavené
alebo ak bola žaloba odmietnutá, platí, že spor bol rozhodnutý v neprospech toho,
kto mal svoje právo uplatniť žalobou.
(4) Právoplatný rozsudok o žalobe je záväzný pre všetkých účastníkov
konania o námietkach.
§ 351
(1) Súd rozhoduje o námietkach uznesením, proti ktorému je odvolanie
prípustné.
(2) Po právoplatnosti uznesenia o zamietnutí námietok notár vydá bezodkladne
výťažok v súlade s obsahom upovedomenia podľa § 345.
(3) Ak bolo námietkam vyhovené, vydá notár nové upovedomenie podľa §
345. Notár je právnym názorom súdu viazaný.
Konanie o prepadnutí predmetu notárskej úschovy štátu
§ 352
(1) Ak sa notárovi nepodarí naložiť s predmetom notárskej úschovy do
desiatich rokov od zloženia, podá súdu podnet na začatie konania o prepadnutí predmetu
notárskej úschovy štátu. To neplatí, ak prebieha iné súdne konanie týkajúce sa predmetu
notárskej úschovy alebo ak sa o vydanie predmetu notárskej úschovy dôvodne hlási
určitá osoba.
(2) Súd začne konanie, ak sú splnené podmienky podľa odseku 1.
§ 353
Účastníkmi konania o prepadnutí predmetu notárskej úschovy štátu sú zložiteľ,
tí, o ktorých sa možno domnievať, že majú na vydanie predmetu notárskej úschovy právo,
a tí, ktorí v lehote podali žiadosť podľa § 354 o vydanie predmetu notárskej úschovy.
§ 354
(1) V uznesení o začatí konania súd vyzve tých, ktorí majú na vydanie
predmetu notárskej úschovy právo, aby na súde podali žiadosť o vydanie predmetu notárskej
úschovy s poučením, že ak sa nik neprihlási v lehote troch rokov od vydania uznesenia,
rozhodne o prepadnutí predmetu notárskej úschovy štátu.
(2) Uznesenie sa doručí účastníkom a zverejní sa na úradnej tabuli súdu
a na webovej stránke príslušného súdu.
§ 355
(1) Ak je v lehote podaná žiadosť o vydanie predmetu notárskej úschovy
a ide o prípad uvedený v § 335 alebo ak je predmetom notárskej úschovy výťažok z
predaja zálohu, postupuje sa primerane podľa § 335 až 351.
(2) Ak nejde o prípad uvedený v odseku 1, rozhodne o dôvodnosti žiadosti
uznesením súd. Proti tomuto uzneseniu je odvolanie prípustné.
(3) Po právoplatnosti uznesenia, ktorým sa žiadosti vyhovelo, vydá notár
predmet notárskej úschovy žiadateľovi.
§ 356
Ak došlo k vydaniu predmetu notárskej úschovy, súd konanie o prepadnutí
predmetu notárskej úschovy štátu zastaví.
ÔSMA HLAVA
KONANIE O POTVRDENÍ VYDRŽANIA
§ 359a
Predmet konania
Konaním o potvrdení vydržania je konanie o potvrdení vydržania vlastníckeho
práva k nehnuteľnosti alebo konanie o vydržaní práva zodpovedajúceho vecnému bremenu.
§ 359b
Miestna príslušnosť súdu
Na konanie o potvrdení vydržania je miestne príslušný súd, v ktorého obvode
je nehnuteľnosť.
§ 359c
Účastníci konania
(1) Návrh na začatie konania o potvrdení vydržania je oprávnený podať ten,
kto o sebe tvrdí, že vydržaním nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti alebo právo
zodpovedajúce vecnému bremenu.
(2) Účastníkom konania je
a) navrhovateľ,
b) ten, kto má v čase začatia konania o potvrdení vydržania zapísané na liste vlastníctva
vlastnícke právo k nehnuteľnosti alebo vecné právo k nehnuteľnosti, ktorej sa konanie
o potvrdení vydržania týka,
c) správca lesného pozemku a
d) Slovenský pozemkový fond.
(3) Po vydaní vyzývacieho uznesenia je účastníkom konania aj ten, kto podal
námietky podľa § 359h ods. 1, ak nie je účastníkom konania podľa odseku 2 písm. b),
c) alebo písm. d).
§ 359d
Návrh na začatie konania
(1) Konanie o potvrdení vydržania sa začína len na návrh.
(2) Návrh na začatie konania o potvrdení vydržania musí obsahovať okrem
všeobecných náležitostí podania opísanie skutočností, z ktorých vyplýva, že navrhovateľ
splnil predpoklady pre nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti alebo práva
zodpovedajúceho vecnému bremenu vydržaním, označenie nehnuteľnosti podľa údajov z
katastra nehnuteľností a označenie dňa, keď navrhovateľ nadobudol vlastnícke právo
k nehnuteľnosti alebo právo zodpovedajúce vecnému bremenu vydržaním. Skutočnosti
podľa prvej vety musí navrhovateľ osvedčiť.
(3) Návrh na začatie konania o potvrdení vydržania sa doručuje ostatným
účastníkom konania spolu s vyzývacím uznesením podľa § 359g.
§ 359e
Rozhodnutie o návrhu na začatie konania
(1) Ak sa návrh na začatie konania o potvrdení vydržania neodmietne podľa
§ 8 ods. 1, súd preskúma, či navrhovateľ osvedčil, že nadobudol vlastnícke právo
k nehnuteľnosti alebo právo zodpovedajúce vecnému bremenu vydržaním. Súd môže sám
vykonať potrebné šetrenia na overenie správnosti tvrdení navrhovateľa alebo môže
vyzvať navrhovateľa, aby označil ďalšie dôkazy na preukázanie skutočností, z ktorých
vyplýva, že splnil predpoklady pre nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti
alebo práva zodpovedajúceho vecnému bremenu vydržaním.
(2) Súd návrh na začatie konania o potvrdení vydržania uznesením zamietne,
ak zistí, že nie sú splnené podmienky na vydanie vyzývacieho uznesenia podľa § 359f
ods. 1.
(3) O odmietnutí alebo o zamietnutí návrhu na začatie konania o potvrdení
vydržania rozhoduje súd bez vyjadrenia ostatných účastníkov konania a bez nariadenia
pojednávania; uznesenie súdu o odmietnutí alebo o zamietnutí návrhu na začatie konania
o potvrdení vydržania podľa odsekov 1 a 2 sa doručuje len navrhovateľovi.
§ 359f
Vyzývacie uznesenie
(1) Ak navrhovateľ osvedčil, že splnil predpoklady pre nadobudnutie vlastníckeho
práva k nehnuteľnosti alebo práva zodpovedajúceho vecnému bremenu vydržaním, súd
vydá vyzývacie uznesenie.
(2) Vo vyzývacom uznesení súd vyzve na uplatnenie námietok proti vydaniu
uznesenia o potvrdení vydržania na súde, ktorý vo veci koná v prvej inštancii, a
to do dňa, ktorý súčasne určí.
(3) Lehota určená na uplatnenie námietok nesmie byť kratšia ako šesť mesiacov
od zverejnenia vyzývacieho uznesenia v Obchodnom vestníku podľa § 359g ods. 2 písm.
a) do dňa určeného vo vyzývacom uznesení podľa odseku 2.
(4) Vyzývacie uznesenie okrem výzvy podľa odseku 2 obsahuje označenie nehnuteľnosti
podľa údajov z katastra nehnuteľností a stručný opis skutočností, ktoré osvedčujú,
že navrhovateľ nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti alebo právo zodpovedajúce
vecnému bremenu vydržaním.
§ 359g
Doručenie a zverejnenie vyzývacieho uznesenia
(1) Vyzývacie uznesenie sa bezodkladne doručí
a) navrhovateľovi,
b) účastníkovi konania uvedenému v § 359c ods. 2 písm. b) do vlastných rúk spolu
s rovnopisom návrhu na začatie konania o potvrdení vydržania a jeho prílohami,
c) účastníkom konania uvedeným v § 359c ods. 2 písm. c) a d) spolu s rovnopisom návrhu
na začatie konania o potvrdení vydržania a jeho prílohami,
d) okresnému úradu v sídle kraja, v ktorého územnom obvode je nehnuteľnosť, ktorá
je predmetom konania o potvrdení vydržania, a
e) okresnému úradu príslušnému na úseku katastra nehnuteľností na vyznačenie poznámky
o vedení konania o potvrdení vydržania.
(2) Vyzývacie uznesenie sa bezodkladne zverejní verejnou vyhláškou
a)
v Obchodnom vestníku a
b) na úradnej tabuli obce, v ktorej katastrálnom území je nehnuteľnosť, ktorá je
predmetom konania o potvrdení vydržania; verejná vyhláška môže byť zverejnená aj
prostredníctvom hromadných oznamovacích prostriedkov.
(3) Doručenie a zverejnenie vyzývacieho uznesenia zabezpečí súd prvej inštancie.
§ 359h
Námietky
(1) Námietky môže podať
a) účastník konania podľa § 359c ods. 2 písm.
b) a jeho právny nástupca,
b) ten, koho vecné právo k nehnuteľnosti môže byť tvrdeným vydržaním inak dotknuté
a jeho právny nástupca,
c) účastník konania podľa § 359c ods. 2 písm. c) alebo písm. d), alebo
d) iná osoba.
(2) Námietky sa podávajú na súde, ktorý vo veci koná v prvej inštancii.
Námietky podané osobou uvedenou v odseku 1 písm. a) sa považujú za podané včas, ak
sú doručené súdu, ktorý vo veci koná v prvej inštancii, najneskôr do vydania uznesenia
o potvrdení vydržania.
(3) V námietkach okrem všeobecných náležitostí podania musí osoba
a)
uvedená v odseku 1 písm. a) a b) opísať skutočnosti, ktoré osvedčujú, že má k nehnuteľnosti
vecné právo, ktoré môže byť vydržaním dotknuté; ak ide o právneho nástupcu osoby
uvedenej v odseku 1 písm. a) a b), v námietkach opíše aj skutočnosti, ktoré osvedčujú,
že je jej právnym nástupcom,
b) uvedená v odseku 1 písm. c) osvedčiť, že vydržaním môžu byť dotknuté práva k nehnuteľnosti,
ktorú táto osoba podľa osobitných predpisov spravuje, alebo práva osôb, ktoré podľa
osobitných predpisov zastupuje, a
c) uvedená v odseku 1 písm. d) osvedčiť skutočnosti, ktoré vyvracajú, že navrhovateľ
splnil predpoklady nadobudnutia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti alebo práva zodpovedajúceho
vecnému bremenu vydržaním.
(4) Súd bez nariadenia pojednávania uznesením odmietne námietky, ktoré
boli podané oneskorene, alebo ktoré neobsahujú náležitosti podľa odseku 3.
§ 359i
Zamietnutie návrhu na začatie konania
(1) Súd uznesením zamietne návrh na začatie konania o potvrdení vydržania,
ak sa námietky neodmietli a ak sú dôvodné (§ 359h ods. 3).
(2) Pred rozhodnutím o námietkach môže súd vykonať potrebné šetrenia na
overenie skutočností uvedených v námietkach alebo môže vyzvať osobu, ktorá podala
námietky, aby predložila ďalšie dôkazy preukazujúce jej tvrdenia; na tento účel môže
nariadiť pojednávanie.
(3) Právoplatné uznesenie podľa odseku 1 súd bezodkladne doručí okresnému
úradu príslušnému na úseku katastra nehnuteľností na účel výmazu poznámky vyznačenej
podľa § 359g ods. 1 písm. e).
§ 359j
Potvrdenie vydržania
(1) Ak súd nezamietol návrh na začatie konania o potvrdení vydržania podľa
§ 359i ods. 1, vydá uznesenie o potvrdení vydržania; to platí aj vtedy, ak márne
uplynula lehota na podanie námietok alebo ak boli námietky odmietnuté.
(2) Uznesenie o potvrdení vydržania obsahuje označenie
a) účastníkov
konania,
b) nehnuteľnosti podľa údajov z katastra nehnuteľností, ktorá je predmetom vydržania
vlastníckeho práva alebo práva zodpovedajúceho vecnému bremenu navrhovateľa, a
c) dňa, keď navrhovateľ nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti alebo právo zodpovedajúce
vecnému bremenu vydržaním.
§ 359k
Účinky uznesenia o potvrdení vydržania
(1) Právoplatné uznesenie o potvrdení vydržania je záväzné pre každého.
(2) Právoplatné uznesenie o potvrdení vydržania nie je prekážkou, aby sa
ten, kto je vydržaním dotknutý, domáhal svojho vecného práva k nehnuteľnosti žalobou,
ak osvedčí, že existujú skutočnosti, ktoré bez vlastnej viny nemohol uplatniť námietkami
podľa tohto zákona.
(3) Kto dobromyseľne nadobudol vecné právo k nehnuteľnosti od toho, komu
bolo právoplatne potvrdené vydržanie podľa tohto zákona, je chránený tak, ako keby
ho nadobudol od vlastníka.
TRETIA ČASŤ
NIEKTORÉ USTANOVENIA O NEODKLADNÝCH A INÝCH OPATRENIACH SÚDU
§ 360
(1) Neodkladné opatrenie možno nariadiť aj bez návrhu v konaniach, ktoré
možno začať aj bez návrhu.
(2) Ak súd nariadi neodkladné opatrenie bez návrhu pred začatím konania vo
veci samej, začne konanie vo veci samej alebo poučí účastníkov o možnosti podať návrh
na začatie konania vo veci samej.
§ 362
O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý bol podaný v priebehu
odvolacieho konania, je príslušný rozhodnúť odvolací súd. Odvolací súd môže neodkladné
opatrenie nariadiť aj bez návrhu v konaniach, ktoré možno začať aj bez návrhu.
§ 363
Súd môže aj bez návrhu zrušiť nariadené neodkladné opatrenie, ak sa zmenia
pomery alebo ak odpadli dôvody, pre ktoré bolo nariadené.
§ 364
Ak bolo nariadené neodkladné opatrenie podľa tohto zákona, ustanovenia Civilného
sporového poriadku o zodpovednosti za škodu spôsobenú neodkladným opatrením sa nepoužijú;
všeobecné ustanovenia o zodpovednosti za škodu tým nie sú dotknuté.
§ 365
Neodkladné opatrenie vo veciach ochrany maloletého
(1) Ak sa ocitne maloletý bez akejkoľvek starostlivosti alebo ak je jeho
život, zdravie a priaznivý vývoj vážne ohrozený alebo narušený, súd neodkladným opatrením
nariadi, aby bol maloletý dočasne, najdlhšie na šesť mesiacov, zverený do starostlivosti
fyzickej osoby alebo právnickej osoby, ktorú v uznesení určí. Obmedzenie času trvania
neodkladného opatrenia neplatí, ak do šiestich mesiacov od nariadenia neodkladného
opatrenia je začaté konanie vo veci samej, ak bolo do starostlivosti fyzickej osoby
alebo právnickej osoby zverené maloleté dieťa bez sprievodu alebo ak nebolo možné
v lehote šiestich mesiacov zlúčiť maloletého cudzinca s jeho rodinou.
(2) O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr
do 24 hodín od doručenia návrhu. V tejto lehote súd uznesenie vyhotoví.
(3) Uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia je vykonateľné vyhlásením;
ak sa nevyhlasuje, je vykonateľné, len čo bolo vyhotovené.
(4) V konaní o nariadenie neodkladného opatrenia netreba ustanovovať maloletému
procesného opatrovníka.
(5) Uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia sa doručuje účastníkom až
pri uskutočnení jeho výkonu. Účastníkom, ktorí neboli prítomní pri výkone uznesenia,
doručí súd uznesenie spolu so zápisnicou o priebehu výkonu dodatočne.
(6) Ak do šiestich mesiacov od nariadenia neodkladného opatrenia nebol podaný
návrh na začatie konania vo veci samej a súd zistí, že existujú dôvody pre ďalšie
zotrvanie maloletého v náhradnej starostlivosti, začne konanie vo veci samej aj bez
návrhu.
(7) Súd zruší neodkladné opatrenie, ak sa zmenia pomery alebo ak odpadli
dôvody, pre ktoré bolo nariadené.
(8) O návrhu na zrušenie neodkladného opatrenia rozhodne súd do desiatich
dní od jeho doručenia.
§ 366
Neodkladné opatrenie vo veciach výživného
Neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere.
§ 367
Neodkladné opatrenie vo veciach osobnej starostlivosti o maloletého
(1) Neodkladným opatrením môže súd nariadiť, aby ten, kto má maloletého pri
sebe, maloletého dočasne odovzdal do starostlivosti toho, koho označí súd, alebo
do striedavej osobnej starostlivosti.
(2) Ak súd neodkladným opatrením nariadi odovzdanie maloletého do starostlivosti
zariadenia na výkon rozhodnutia súdu, určí zároveň čas trvania neodkladného opatrenia,
a to najdlhšie na šesť mesiacov.
(3) O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr
do siedmich dní od doručenia návrhu. V tejto lehote súd uznesenie vyhotoví.
(4) Uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia je vykonateľné vyhlásením;
ak sa nevyhlasuje, je vykonateľné, len čo bolo vyhotovené.
(5) Uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia súd môže doručiť účastníkom
až pri uskutočnení jeho výkonu, ak je predpoklad, že by bol výkon rozhodnutia inak
zmarený. Účastníkom, ktorí neboli prítomní pri výkone uznesenia, doručí súd uznesenie
spolu so zápisnicou o priebehu výkonu dodatočne.
(6) Ak do šiestich mesiacov od nariadenia neodkladného opatrenia nebol podaný
návrh na začatie konania vo veci samej a súd zistí, že existujú dôvody pre ďalšie
zotrvanie maloletého v náhradnej starostlivosti, začne konanie vo veci samej aj bez
návrhu.
(7) Súd zruší neodkladné opatrenie, ak sa zmenia pomery alebo ak odpadli
dôvody, pre ktoré bolo nariadené.
(8) O návrhu na zrušenie neodkladného opatrenia rozhodne súd do desiatich
dní od jeho doručenia.
§ 368
Neodkladné opatrenie o povolení súdu na výkon oprávnenia vo veci starostlivosti
o maloletých
(1) V odôvodnených prípadoch môže súd na návrh orgánu sociálnoprávnej ochrany
detí a sociálnej kurately neodkladným opatrením povoliť vstup do obydlia, v ktorom
sa nachádza maloletý na účely výkonu právomocí orgánu sociálnoprávnej ochrany detí
a sociálnej kurately.
(2) Účastníkom konania o nariadenie neodkladného opatrenia je orgán sociálnoprávnej
ochrany detí a sociálnej kurately.
(3) Súd rozhodnutie vydá a doručí do 24 hodín od doručenia návrhu.
ŠTVRTÁ ČASŤ
VÝKON ROZHODNUTIA VO VECIACH MALOLETÝCH
§ 370
Exekučný titul
(1) Podľa tejto časti sa postupuje pri výkone rozhodnutia, ktorým bola upravená
starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu
k maloletému.
(2) Podľa tejto časti sa postupuje aj pri výkone rozhodnutia o návrat maloletého
do cudziny pri neoprávnenom premiestnení alebo zadržaní.
(3) Podľa tejto časti sa postupuje aj vtedy, ak z osobitného predpisu alebo
z medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná, vyplýva vykonateľnosť
dohody alebo verejnej listiny, ktorou bola upravená starostlivosť o maloletého, styk
s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému.
§ 371
Miestna príslušnosť súdu
(1) Na výkon rozhodnutia vo veciach maloletých je miestne príslušný súd,
v ktorého obvode má maloletý bydlisko určené dohodou rodičov alebo iným zákonným
spôsobom.
(2) Ak sa zákonným spôsobom zmenia okolnosti, podľa ktorých sa posudzuje
miestna príslušnosť podľa odseku 1, môže súd preniesť svoju miestnu príslušnosť na
iný súd, ak to vyžaduje záujem maloletého. Ak tento súd nesúhlasí s prenesením miestnej
príslušnosti, rozhodne jeho nadriadený súd.
(3) Ak nie je miestne príslušný súd známy alebo ak nemôže včas zakročiť,
nariadi a uskutoční výkon súd, v ktorého obvode sa maloletý zdržuje. Len čo je to
však možné, postúpi vec miestne príslušnému súdu.
(4) Na výkon neodkladného opatrenia je miestne príslušný súd, ktorý neodkladné
opatrenie nariadil a ak neodkladné opatrenie nariadil odvolací súd, je miestne príslušný
súd prvej inštancie; odseky 2 a 3 a § 113 sa nepoužijú.
(5) Na výkon rozhodnutia o návrat maloletého do cudziny pri neoprávnenom
premiestnení alebo zadržaní je miestne príslušný súd, ktorý vo veci konal v prvej
inštancii.
§ 372
Účastníkmi konania o výkone rozhodnutia sú maloletý, ten, kto je z exekučného
titulu oprávnený a povinný.
§ 373
Na konanie o výkone rozhodnutia sa použijú ustanovenia prvej časti a piateho
dielu prvej hlavy druhej časti, ak nie je ustanovené inak.
§ 374
(1) Súd na prejednanie veci nariadi pojednávanie.
(2) Pojednávanie netreba nariadiť, ak ide o výkon rozhodnutia
a) o návrat
maloletého do cudziny pri neoprávnenom premiestnení alebo zadržaní,
b) o nariadení ústavnej starostlivosti,
c) o uložení výchovného opatrenia, ktorým súd nariadil maloletému pobyt v zariadení
podľa osobitného predpisu, alebo
d) o nariadení neodkladného opatrenia podľa § 365, § 367 ods. 2 alebo § 368.
§ 376
(1) Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul,
môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia.
(2) Súd môže nariadiť výkon rozhodnutia aj bez návrhu.
(3) Konanie o výkone neodkladného opatrenia nariadi súd aj bez návrhu.
§ 377
(1) Súd rozhodne o nariadení výkonu rozhodnutia alebo o zamietnutí návrhu
na nariadenie výkonu rozhodnutia do šiestich mesiacov od začatia konania.
(2) Proti uzneseniu o nariadení výkonu rozhodnutia a proti uzneseniu o zamietnutí
návrhu na nariadenie výkonu rozhodnutia je odvolanie prípustné.
(3) Odvolanie proti nariadeniu výkonu rozhodnutia možno odôvodniť len tým,
že exekučný titul nie je vykonateľný alebo že okolnosti, ktoré nastali po vzniku
exekučného titulu, spôsobili zánik uloženej povinnosti.
(4) Odvolanie proti uzneseniu o nariadení výkonu rozhodnutia nie je prekážkou,
aby súd prvej inštancie výkon rozhodnutia uskutočnil.
§ 378
Postup súdu pred uskutočnením výkonu rozhodnutia
(1) Po vydaní uznesenia o nariadení výkonu rozhodnutia alebo súčasne s vydaním
tohto uznesenia môže súd vykonať úkony a opatrenia smerujúce k tomu, aby došlo k
dobrovoľnému splneniu povinnosti.
(2) Pri výkone cudzieho rozhodnutia vydaného podľa osobitného predpisu súd
pred alebo súčasne s vykonaním úkonov a opatrení smerujúcich k tomu, aby došlo k
dobrovoľnému splneniu povinnosti, doručí povinnému osvedčenie podľa osobitného predpisu
a cudzí exekučný titul, ak povinnému nebol doručený už skôr.
(3) Ak súd rozhodne, že uskutoční výkon rozhodnutia aj bez vykonania úkonov
a opatrení smerujúcich k tomu, aby došlo k dobrovoľnému splneniu povinnosti, súd
doručí písomnosti podľa odseku 2 pred uskutočnením výkonu rozhodnutia.
§ 379
Výzva na plnenie
(1) Pred uskutočnením výkonu rozhodnutia môže súd nariadiť pojednávanie a
predvolať povinného, oprávneného, maloletého alebo orgán sociálnoprávnej ochrany
detí a sociálnej kurately. Na pojednávaní vyzve povinného, aby sa rozhodnutiu podrobil
a upozorní tiež na následky neplnenia povinností ustanovených v rozhodnutí.
(2) Ak sa javí, že účel pojednávania možno dosiahnuť aj písomnou výzvou,
súd vyzve povinného na dobrovoľné plnenie a upozorní ho na následky neplnenia.
(3) Ak má súd za to, že postup podľa odsekov 1 a 2 by mohol viesť k zmareniu
odňatia dieťaťa, súd vykoná výzvu pred uskutočnením výkonu rozhodnutia na mieste
samom.
§ 380
Pred uskutočnením výkonu rozhodnutia môže súd požiadať príslušný orgán sociálnoprávnej
ochrany detí a sociálnej kurately, prípadne príslušný orgán obce o poskytnutie súčinnosti
pri zisťovaní informácií o dôvodoch nepodrobenia sa rozhodnutiu a o poskytnutie súčinnosti
pri preverení týchto dôvodov.
§ 381
Ak je to účelné, môže súd pred uskutočnením výkonu rozhodnutia uložiť účastníkom
účasť u mediátora zapísaného v registri mediátorov.
§ 382
(1) Ak výzva súdu na dobrovoľné splnenie povinnosti zostane bezvýsledná,
súd môže uložiť povinnému pokutu do 1 000 eur.
(2) Pokutu možno uložiť aj opakovane za každé porušenie povinnosti vyplývajúcej
z rozhodnutia.
§ 383
(1) Ak výzva súdu na dobrovoľné splnenie povinnosti zostane bezvýsledná
a ak to povaha veci pripúšťa, súd môže rozhodnúť o tom, že príslušný štátny orgán
zastaví výplatu
a) rodičovského príspevku povinnému podľa osobitného predpisu,
b) prídavku na dieťa a príplatku k prídavku na dieťa povinnému podľa osobitného predpisu.
(2) Ak povinný začal dobrovoľne plniť, súd rozhodne, aby príslušný štátny
orgán obnovil výplatu dávok zastavených podľa odseku 1.
Uskutočnenie výkonu rozhodnutia
§ 384
(1) Ak úkony a opatrenia súdu smerujúce k dobrovoľnému splneniu povinnosti
zostali bezvýsledné, súd výkon rozhodnutia uskutoční.
(2) Ak je to vzhľadom na okolnosti prípadu potrebné, súd uskutoční výkon
rozhodnutia aj bez vykonania úkonov a opatrení smerujúcich k dobrovoľnému splneniu
povinnosti.
(3) Výkon rozhodnutia možno uskutočniť, len čo bolo uznesenie o nariadení
výkonu rozhodnutia vydané. Uskutočneniu výkonu rozhodnutia nebráni, že uznesenie
o nariadení výkonu rozhodnutia nebolo účastníkom doručené.
§ 385
(1) Súd písomne, elektronickými prostriedkami alebo telefonicky upovedomí
oprávneného o mieste a čase uskutočnenia výkonu rozhodnutia.
(2) Súd povinného o uskutočnení výkonu rozhodnutia upovedomí až na mieste
samom. Ak sa povinný nenachádza pri odňatí maloletého, upovedomí sa o odňatí bezodkladne
po ňom.
§ 386
(1) Súd odníme maloletého tomu, u koho podľa rozhodnutia nemá byť, a postará
sa o jeho odovzdanie tomu, komu bol podľa rozhodnutia zverený, alebo tomu, komu rozhodnutie
priznáva právo na styk s maloletým po obmedzený čas, alebo tomu, kto je oprávnený
neoprávnene premiestneného alebo zadržaného maloletého prevziať.
(2) Sudca je oprávnený poveriť súdneho úradníka zabezpečením odňatia maloletého;
to neplatí pri výkone rozhodnutia, ktorým sa priznáva právo na styk s maloletým po
obmedzený čas alebo pri výkone rozhodnutia o návrate maloletého do cudziny pri neoprávnenom
premiestnení alebo zadržaní. Poverený súdny úradník má pri výkone rozhodnutia rovnaké
oprávnenia podľa tohto zákona ako sudca.
§ 388
(1) Každý je povinný poskytnúť súdu súčinnosť a informácie na objasnenie
skutočností dôležitých pre výkon rozhodnutia.
(2) Súd je oprávnený vydávať pokyny orgánom a osobám, ktoré sa zúčastňujú
na výkone rozhodnutia.
(3) Ak je to nevyhnutné pre výkon rozhodnutia, sudca je oprávnený každému
prikázať, aby
a) v nevyhnutne potrebnom čase nevstupoval na určené miesto, ani sa
na ňom nezdržiaval,
b) na nevyhnutne potrebný čas zotrval na určenom mieste.
(4) Tomu, kto nesplní povinnosti podľa odsekov 1 až 3, môže súd uložiť
uznesením poriadkovú pokutu do 1 000 eur.
§ 389
Odklad výkonu rozhodnutia
(1) Súd môže odložiť výkon rozhodnutia aj bez návrhu, ak je život, zdravie
alebo priaznivý vývoj maloletého výkonom rozhodnutia vážne ohrozený.
(2) Na návrh súd môže odložiť výkon cudzieho rozhodnutia, ak bolo v štáte,
v ktorom bolo vydané, napadnuté opravným prostriedkom, až do rozhodnutia o opravnom
prostriedku.
(3) Súd odloží výkon rozhodnutia aj vtedy, ak to vyplýva z osobitného predpisu.
§ 390
Zastavenie výkonu rozhodnutia
(1) Súd aj bez návrhu uznesením konanie o výkon rozhodnutia zastaví, ak
a) sa exekučný titul dovtedy nestal vykonateľným,
b) exekučný titul bol po nariadení výkonu rozhodnutia zrušený,
c) výkon rozhodnutia bol súdom vyhlásený za neprípustný, pretože je tu
iný dôvod, pre ktorý rozhodnutie nemožno vykonať,
d) okolnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu spôsobili zánik
uloženej povinnosti,
e) došlo k splneniu povinnosti,
f) došlo k uskutočneniu výkonu rozhodnutia,
g) to vyplýva z osobitného predpisu.
(2) Súd pokračuje v konaní o výkon rozhodnutia do času, kým exekučný titul
nebol právoplatne zrušený alebo právoplatne zmenený. Ak bol exekučný titul právoplatne
zmenený, súd pokračuje v konaní o výkon rozhodnutia, ak je to možné s ohľadom na
povahu zmeny a ak s tým oprávnený súhlasí.
(3) Ak súd nevydá uznesenie o zastavení konania o výkon rozhodnutia o návrate
maloletého do cudziny pri neoprávnenom premiestnení alebo zadržaní do šiestich týždňov
od začatia konania, o dôvodoch omeškania vykoná bezodkladne záznam v súdnom spise.
PIATA ČASŤ
SPOLOČNÉ, PRECHODNÉ A ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA
Spoločné ustanovenia
§ 392
Splnomocňovacie ustanovenie
Všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá Ministerstvo spravodlivosti
Slovenskej republiky po dohode s Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej
republiky, Ministerstvom školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky a
Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky, ustanoví podrobnosti o výkone rozhodnutia
vo veciach maloletých.
Prechodné ustanovenia
§ 395
(1) Ak § 396 neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté
predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
(2) Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
(3) Na lehoty, ktoré dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona neuplynuli,
sa použijú ustanovenia tohto zákona; ak však zákon doteraz ustanovoval lehotu dlhšiu,
uplynie lehota až v tomto neskoršom čase.
§ 396
(1) Konania o dedičstve začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto
zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov.
(2) Rozvrh práce vydaný podľa doterajších predpisov predsedom krajského
súdu na návrh Notárskej komory Slovenskej republiky, podľa ktorého sú poverovaní
notári úkonmi v konaní o dedičstve, sa použije do 31. decembra 2016.
(3) Konania o úschovách začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto
zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov.
(4) Konania o umorenie listín začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti
tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov.
(5) Konania vo veciach obchodného registra a rozhodovanie o námietkach
začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších
predpisov.
§ 396a
Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. októbra 2020
(1) Konanie o zrušení právnickej osoby a nariadení jej likvidácie a konanie
o ustanovení likvidátora, jeho odvolaní alebo nahradení inou osobou, ako aj rozhodovanie
o odmene a náhrade výdavkov likvidátora, ktoré sa začalo a právoplatne neskončilo
do 30. septembra 2020, sa dokončí podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. septembra
2020.
(2) Konania o zápise údajov do obchodného registra začaté pred 1. októbrom
2020 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. septembra 2020.
§ 396b
Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. júna 2023
Konania začaté a právoplatne neskončené do 31. mája 2023 sa dokončia na
súdoch vecne a miestne príslušných podľa predpisov účinných do 31. mája 2023; to
neplatí, ak podľa osobitného predpisu výkon súdnictva prechádza z vecne a miestne
príslušného súdu na iný súd.
§ 396c
Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2023
(1) Ak k 1. januáru 2023 prebieha na súde konanie podľa § 6a ods. 1, ďalšie
návrhy na začatie konania týkajúce sa toho istého maloletého alebo jeho súrodencov,
ak majú spoločných oboch rodičov ako maloletý, sa prideľujú sudcovi, ktorý je k 1.
januáru 2023 zákonným sudcom v tomto konaní; to platí aj vtedy, ak sa ďalšie konanie
týkajúce sa toho istého maloletého alebo jeho súrodencov začne bez návrhu.
(2) Ak k 1. januáru 2023 prebiehajú na súde dve alebo viac konaní podľa
§ 6a ods. 1, ďalšie návrhy na začatie konania týkajúce sa toho istého maloletého
alebo jeho súrodencov, ak majú spoločných oboch rodičov ako maloletý, sa prideľujú
sudcovi, ktorý je k 1. januáru 2023 zákonným sudcom v konaní, ktoré sa začalo ako
posledné; to platí aj vtedy, ak sa ďalšie konanie týkajúce sa toho istého maloletého
alebo jeho súrodencov začne bez návrhu.
§ 397
Účinnosť
Tento zákon nadobúda účinnosť 1. júla 2016.
Zákon č. 137/2019 Z.z. nadobudol účinnosť 1. júnom 2019.
Zákon č. 390/2019 Z.z. nadobudol účinnosť 1. októbrom 2020.
Zákon č. 68/2021 Z.z. nadobudol účinnosť 1. májom 2021.
Zákon č. 108/2022 Z.z. nadobudol účinnosť 1. júlom 2022.
Zákon č. 398/2022 Z.z. nadobudol účinnosť 1. decembrom 2022.
Zákony č. 338/2022 Z.z. a č. 466/2022 Z.z. nadobudli účinnosť 1. januárom
2023.
Zákon č. 8/2023 Z.z. nadobudol účinnosť 1. februárom 2023.
Zákon č. 150/2022 Z.z. v znení zákona č. 398/2022 Z.z. nadobudol účinnosť
1. júnom 2023.
Zákon č. 309/2023 Z.z. v znení zákona č. 298/2024 Z.z. nadobudol účinnosť
1. marcom 2024 okrem čl. IV bodov 3 a 5, ktoré nadobudli účinnosť 1. októbrom 2025.
Zákon č. 298/2024 Z.z. nadobudol účinnosť 1. decembrom 2024.
Andrej Kiska v.r.
Peter Pellegrini v.r.
Robert Fico v.r.