Registrácia platiteľa DPH

Zahraničná spoločnosť realizovala stavebné práce na Slovensku ešte v roku 2023, odberateľom prác bola tiež zahraničná spoločnosť, ktorá je registrovaná na Slovensku podľa § 5 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej len "zákon o DPH"). Zhotoviteľ vyhotovil faktúru nesprávne s prenesením daňovej povinnosti na príjemcu služby, pretože nie sú splnené podmienky uvedené v ustanovení § 69 ods. 2 zákona o DPH, lebo príjemca služby nemá v tuzemsku sídlo, miesto podnikania ani prevádzkareň. Zhotoviteľ vykonal oneskorenú registráciu za platiteľa DPH a po registrácii vystaviť opravnú faktúru podľa § 71 ods. 2 zákona o DPH s aktuálnym dátumom vystavenia a pôvodným dátumom dodania. V roku 2023 zhotoviteľ mal slovenských subdodávateľov, ktorí vyfakturovali svoje práce so slovenskou daňou (miesto dodanie na Slovensku podľa § 16 ods. 1 zákona o DPH) na zahraničné IČ DPH odberateľa, pretože v tomto období zhotoviteľ ešte nebol registrovaný za platiteľa DPH (iba oneskorene). Podľa § 55 ods. 4 zákona o DPH, zahraničná osoba si uplatní odpočítanie dane v tom istom mimoriadnom daňovom priznaní, v ktorom sa uvádza daň podľa § 78 ods. 9 zákona o DPH. Obdobie, v ktorom zahraničná osoba mala byť platiteľom, sa začína dňom, keď uskutočnila prvý zdaniteľný obchod v tuzemsku, z ktorého by jej vznikla povinnosť platiť daň, keby mala postavenie platiteľa. Za toto obdobie spoločnosť vystavila iba jednu faktúru so slovenskou daňou, ktorú je povinnú platiť podľa § 69 ods. 13 zákona o DPH. Má právo zahraničná osoba odpočítať DPH prostredníctvom mimoriadneho daňového priznania zo všetkých faktúr, ktoré prijal za obdobie, v ktorom mala byť platiteľom aj napriek tomu, že nevznikla jej povinnosť platiť daň v každom mesiaci horeuvedeného obdobia? Je potrebné opraviť údaje zahraničnej osoby na prijatých faktúrach, aby boli vystavené na už pridelené slovenské IČ DPH?

V príspevku sa venujeme registrácii pre daň z pridanej hodnoty v mestách a obciach, ktoré nie sú registrované pre DPH, ale pri určitých typoch dodania tovaru alebo služby im povinnosť registrácie vzniká.

Slovenský športovec vykonáva činnosť profesionálneho hokejistu v slovenskej najvyššej hokejovej súťaži. Má s klubom uzatvorenú profesionálnu zmluvu a mesačne fakturuje klubu odmenu ako SZČO. Popritom má ešte zdaniteľný príjem z prenájmu nehnuteľnosti. Výška príjmu z oboch činností dokopy za 12 mesiacov je 55 000 € (z hokeja 50 000 + 5 000 z prenájmu). Má sa takýto príjem brať do obratu pre povinnú registráciu pre platiteľa DPH? A je teda profesionálny športovec povinný sa registrovať v takomto prípade za platiteľa DPH?

Slovenská s. r. o. vlastní podiel na základnom imaní českej s. r. o. Slovenská s. r. o. je neplatiteľ DPH. Z českej s. r. o. bol v roku 2023 vyplatený podiel na zisku vo výške 80 000 €. Je takýto výnos z vyplateného podielu na zisku súčasťou obratu pre povinnú registráciu pre DPH na Slovensku pre slovenskú s. r. o.?

Slovenska spoločnosť (s. r. o.) presiahla v roku 2023 hranicu príjmov 49 790 € k povinnej registrácii ako platiteľ DPH. Daná spoločnosť dosahuje príjmy z predmetu podnikania, ktorým je dodávanie služieb. Príjmy pochádzajú z krajín mimo Európskej únie. Preto je otázka, či je táto spoločnosť povinná sa registrovať u správcu dane ako platiteľ DPH od momentu dosiahnutia hranice príjmov, alebo sa do tohoto limitu nezahrňujú príjmy z krajín mimo Európskej únie?

Mesto prevádzkuje mestské kúpele v rámci hlavnej činnosti. Mestské kúpele poskytujú pre širokú verejnosť služby bazéna a sauny a prenájom bazéna športovým klubom a školám za účelom plaveckého výcviku. Za mesiac január 2023 boli tržby za bazén a saunu v sume 10 410,60 € a nájom bol vo výške 2 556,65 €. Kúpele sú otvorené denne, bazén po celý rok a sauna je otvorená od októbra do konca apríla. Mesto má ešte ďalšie príjmy z nájmu iných nebytových priestorov. Za mesiac január 2023 bola výška nájmu iných nebytových priestorov 113 947,73 €. Činnosť mestských kúpeľov je pravidelná, dá sa zatriediť do služieb cestovného ruchu (príloha č. 8 zákona o DPH) a ak sa dosiahne výška obratu 49 790 €, môže sa to považovať za narušenie hospodárskej súťaže. Má byť mesto platiteľom DPH z dôvodu prevádzkovania mestských kúpeľov za uvedených podmienok? Bude sa do obratu za účelom registrácie započítavať aj suma nájmu? Je možné zabrániť nadobudnutiu titulu platiteľa zo zákona o DPH vydaním rezidenčných kariet? Rezidenčné karty by boli vydané len obyvateľom mesta a zároveň by boli za služby bazéna a sauny 2 ceny, cena pre držiteľov rezidenčných kariet a cena pre ostatných návštevníkov.

Fyzická osoba má 3 druhy príjmov. Príjem zo živnosti podľa § 6 ods. 1, ďalej príjem z vytvorenia diela podľa § 6 ods. 2 písm. a), a tiež príjem podľa § 6 ods. 4. Sleduje sa prekročenie obrat 49 790 € pre povinnú registráciu k DPH za všetky tri príjmy spolu?

Tuzemská spoločnosť vznikla v r. 2018. Účtovníctvo jej viedla účtovná agentúra XYZ. Spoločnosť je neplatiteľ DPH. Keďže neboli platitelia DPH, doklady s.r.o. posielala koncom roka účtovnej agentúre. Dňa 13.10.2022 celé účtovníctvo prebrala nová účtovníčka. Agentúra poslala odovzdávajúci protokol a šanóny s dokladmi. Ako postupovať keď v ÚZ za rok 2021 r. 01 Čistý obrat je =49.860 Eur. Od 01-12/2021 mala s.r.o. Tržby z predaja služieb-administratívne služby, Tržby za poskytovanie služieb -nastavenia a správa soc. siete, čistiace a upratovacie služby. Nie sú tu služby, ktoré sa do obratu nezapočítavajú. Obrat za posledných 12 mesiacov dosiahol obrat pre registráciu DPH viac ako 49.790 Eur. Prekročený o 70 Eur. Do 20.1.2022 nás mala účtovná agentúra registrovať? Ako mám postupovať ďalej? Za rok 2022 mala s.r.o. obrat zatiaľ =11.000 Eur. Musím spoločnosť registrovať? Ako ďalej? Nákladové faktúry s DPH budem za rok 2022 účtovať ako u platcu ? Poprosím o radu ako to celé v roku 2022 účtovať a kedy spoločnosť registrovať? 

Slovenská firma XY, s. r. o., ktorá má registráciu podľa § 7a dodá službu – školenie do EÚ. Odberateľ je zdaniteľná osoba z Rakúska a školenie prebehne v sídle tejto firmy vo Viedni. Firma XY, s. r. o., vystavuje faktúru pre odberateľa s prenosom daňovej povinnosti? Vstupujú do obratu pre povinnú registráciu služby dodané do EÚ? Školiteľom bude aj samotný autor, ktorý časť školenia vytvoril a následne ho predal firme XY, s. r. o., ktorá je v tomto prípade dodávateľom služby do EÚ. Pre samotného autora, keďže sa zúčastní ako školiaci v EÚ vyplýva nejaká registračná povinnosť?

Zahraničná spoločnosť (aj EU, aj mimo EU spoločnosti) si doviezol z tretieho štátu na Slovensko tovar, ktorý bude prepustený do voľného obehu na území Slovenska, t.j. bude predaný slovenským zdaniteľným osobám (registrovaným na DPH podľa § 4 ZoDPH). Zahraničná osoba nebude zastúpená daňovým zástupcom. Má zahraničná spoločnosť povinnosť registrácie na DPH v SR? Ak tovar preclenený na Slovensku bude dodaný taktiež na území Slovenska, ale osobám registrovaným na DPH podľa § 5 ZoDPH, miesto dodania tovaru je tuzemsko a zahraničná osoba nebude zastúpená daňovým zástupcom. V tomto prípade bude zahraničná osoba povinná registrovať na DPH v SR?

Zahraničná fyzická osoba (živnostenské oprávnenie vydané v Česku, ktoré naďalej trvá) bola registrovaná v tuzemsku ako platiteľ DPH podľa § 5 zákona o DPH. V SR momentálne nevykonáva a ani v budúcnosti už nebude vykonávať žiadnu činnosť. Môže požiadať o zrušenie registrácie pre DPH?

Poľská spoločnosť (prvý odberateľ) si objednala tovar od španielskej spoločnosti (dodávateľ). Španielska spoločnosť tovar dodala priamo slovenskej spoločnosti (druhý odberateľ). Dopravu si zabezpečila slovenská spoločnosť. Musí sa poľská spoločnosť registrovať v členskom štáte SR, kde sa skončila preprava tovaru?

Zahraničná osoba má sídlo v Maďarsku a je identifikovaná pre daň v tomto členskom štáte. Na území SR nemá prevádzkareň. Tovar nadobudnutý z Maďarska umiestňuje v prenajatom sklade na Slovensku. Tovar predáva v tuzemsku viacerým podnikateľom, ktorí majú sídlo v SR. Zahraničná osoba neuskutočňuje iné plnenia v SR. Je povinná sa zahraničná osoba registrovať pre DPH podľa § 5 zákona o DPH v SR alebo existuje nejaká iná možnosť vyriešenia prípadu (ak neberieme do úvahy § 11a zákona o DPH – call of stock)?

Zdaniteľná osoba podala žiadosť o registráciu DPH oneskorene, oneskorene je viac ako 30 dní, bude podávať mimoriadne daňové priznanie. S odberateľom sa dohodla, že im doúčtuje k cene plnenia sumu, ktorá predstavuje výšku DPH, t.j. bude vystavovať opravné faktúry podľa § 25. Platiteľom dane sa stal 1. 3. 2022, opravné faktúry vystaví s dátumom vystavenia 1. 3. 2022, dátum dodania podľa pôvodnej faktúry. Daň na výstupe z opravných faktúr odvedie v mimoriadnom daňovom priznaní. Je tento postup správny?

Zdaniteľná osoba je obchodníkom s elektrickou energiou. Fakturuje elektrickú energiu mesačne. Za 01/2022 fakturovala elektrickú energiu bez DPH za 50 000 EUR, takže prekročila obrat pre povinnú registráciu podľa par.4. V 01/2022 mala aj prijatú faktúru za túto elektrickú energiu 36 000 EUR (30 000+ DPH). Zdaniteľná osoba sa stala platiteľom 01.03.2022. Môže podľa § 55 odpočítať daň z tejto prijatej faktúry pri registrácii v DPH priznaní za 03/2022?

Je daný veterinárny lekár MVDR (slobodné povolanie), ktorý dosiahol obrat pre povinnú registráciu DPH. Otázkou je, či tieto príjmy spadajú do služieb zdravotnej starostlivosti podľa § 29 zákona o DPH? Alebo nevzťahuje sa na neho žiadna výnimka a musí sa registrovať pre DPH (paragraf 4/1) ?

Spoločnosť A (SK firma, platiteľ v SK podľa § 4) dodal tovar spoločnosti B (SK firma, platiteľ v SK podľa § 4). Následne spoločnosť B dodal tento tovar spoločnosti C (HU firma, platiteľ v HU). Prepravu zabezpečoval spoločnosť A takým spôsobom, že tovar fyzicky šiel priamo do skladu spoločnosti C. Fakturácia prebiehala tak, že spoločnosť A fakturovala s 20 % SK DPH, čo aj zaplatila. Následne spoločnosť B nárokovala naspäť túto DPH. Následne spoločnosť B fakturovala tovar s oslobodením podľa § 43 spoločnosti C. Daňový úrad skontroloval tento model (kontrola za obdobie november 2020), a aj podľa nás, správne to vyhodnotil ako reťazový obchod, kde pohyblivá dodávka je medzi spoločnosťami A a B. Takže Preprava (pohyblivá dodávka) sa má priradiť medzi prvého dodávateľa a prvého odberateľa. SK A (prvý D) uplatní oslobodenie v súlade s princípmi Smernice pri splnení podmienok intrakomunitránej dodávky (§ 43). Prvý odberateľ B by sa musel registrovať (v IČS) z titulu nadobudnutia tovaru v HU a následne fakturovať HU firme C podľa platného HU zákona o DPH. Samozrejme firme B neuznali nadmerný odpočet z hore uvedených dôvodov. Súhlasíme s ich názorom. Otázkou je, že ako môžeme vyriešiť tento nepriaznivý stav? Spoločnosť B sa spätne registruje na DPH v Maďarsku. Spätná registrácia na DPH v Maďarsku je podľa miestnych zákonov plne platná aj na obdobie spred podania žiadosti o registráciu – žiadateľ v žiadosti určuje, od ktorého dňa je IČ DPH platné. Ak žiadateľ požiada miestnu finančnú správu aby IČ DPH bolo platné ešte pred obdobím november 2020, tak už za obdobie november 2020 je spoločnosť plnohodnotným platiteľom dane v Maďarsku. Pod týmto maďarským IČ DPH následne spoločnosť B požiada dodávateľa A o opravné faktúry vystavené z dôvodu subjektívnej chyby - zmena režimu DPH. Spoločnosť A vystaví opravné faktúry ku kontrolovaným dodaniam za obdobie november 2020. Spoločnosť A bude mať plné právo oslobodiť dodanie tovaru podľa § 43 zákona o DPH, lebo nadobúdateľ je identifikovaný pre daň v inom členskom štáte v čase dodania a oznámil svoje identifikačné číslo pre daň pridelené v inom členskom štáte dodávateľovi. Spoločnosť B by potom zdanila nadobudnutie tovaru v Maďarsku v období november 2020. Ďalej by potom spoločnosť fakturovala tovar podľa maďarského zákona o DPH. Je hore uvedený postup správny, môžu firmy A a B takto postupovať alebo napadá Vás iné riešenie? Ďakujeme.

Slovenská spoločnosť, registrovaná osoba DPH podľa § 7 resp. 7a, prijala službu od zdaniteľnej osoby z IČŠ EÚ, od českej spoločnosti, ktorá na faktúre uviedla, že nie je platiteľ DPH, a teda neuviedla IČ DPH. Má slovenská spoločnosť povinnosť platiť DPH na Slovensku?

Česká spoločnosť SRO1 (CZ firma) v minulosti (rok 2017) kúpila (kúpna zmluva) rekreačný dom s pozemkami umiestnený na Slovensku. V roku 2018 bolo vykonané na nehnuteľnosti technické zhodnotenie. Pri kúpe nehnuteľnosti, ani pri technickom zhodnotení nebola nárokovaná naspäť DPH. SRO1 nie je obchodníkom s nehnuteľnosťami. SRO1 teraz chce predať nehnuteľnosť spoločnosti SRO2 (tiež CZ firma) alebo CZ fyzickej osobe. Ani SRO1, ani SRO2 nemá stálu prevádzkareň z hľadiska zákona o dani z príjmov, ani z hľadiska zákona o DPH na Slovensku. Tiež nemajú umiestnenú organizačnú zložku na Slovensku. V zmysle § 5 ods. 1 zákona o DPH, zahraničná osoba, je povinná podať žiadosť o registráciu pre daň Daňovému úradu Bratislava pred začatím vykonávania činnosti, ktorá je predmetom dane okrem dovozu tovaru. Žiadosť o registráciu pre daň nie je povinná podať zahraničná osoba, ak dodáva len vymenované výnimky (v tomto prípade je relevantný § 5/1g, tovar a služby oslobodené od dane podľa § 28 až 42). Otázkou je, či zahraničná osoba SRO1 sa musí registrovať podľa § 5 zákona o DPH, ak: 1., Spĺňa podmienky uvedené v paragrafu 38 zákona o DPH pre oslobodenie predaja nehnuteľnosti? (Predpokladáme že v tomto prípade nie je potrebná registrácia, budú fakturovať z CZ IČ DPH čísla s oslobodením.) 2., Nespĺňa podmienky uvedené v paragrafu 38 zákona o DPH? (Predpokladáme, že v tomto prípade je potrebná registrácia a SRO1 má fakturovať z SK IČ DPH so slovenskou DPH podľa § 69/1 však?)

Spoločnosť A je česká firma, platiteľ v CZ (neregistrovaný na Slovensku k DPH) predáva tovar slovenskej firme B (platiteľ podľa § 4 zákona o DPH) formou klasického medzinárodné predaja tovaru. Tovar sa prepravuje fyzicky z CZ do SK. Takže firma B je priamym odberateľom firmy A. Následne firma B predáva tento tovar finálnym slovenským zákazníkom, ktorí môžu byť platiteľmi DPH, aj neplatiteľmi DPH. Spoločnosť A vystavuje finančné dobropisy priamo finálnym slovenským zákazníkom, t. j. poskytuje zľavu osobám iným ako svojim priamym odberateľom. Na týchto dobropisoch pre finálnych zákazníkov by bol odkaz na výrobné číslo tovaru, číslo predajného dokladu firmy B, suma faktúry firmy B a poznámku, že podľa § 53 ods. 1 zákona o DPH je príjemca plnenia, ku ktorému sa zníženie ceny viaže, povinný opraviť odpočítanú daň. Aby samozrejme nedošlo k porušeniu princípu neutrality DPH. Podľa § 25 ods. 1 písm. b) zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej len „zákon o DPH“) platiteľ opraví základ dane pri znížení ceny tovaru alebo služby, ku ktorému dôjde po vzniku daňovej povinnosti. Podľa § 25 ods. 3 tohto zákona sa rozdiel medzi pôvodným základom dane a opraveným základom dane a rozdiel medzi pôvodnou a opravenou daňou uvedie v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie, v ktorom sa vyhotovil doklad o oprave základu dane. Ak sa pri oprave základu dane nevyhotovuje doklad o oprave základu dane, uvedie sa rozdiel medzi pôvodným základom dane a opraveným základom dane a rozdiel medzi pôvodnou daňou a opravenou daňou v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie, v ktorom nastala skutočnosť, ktorá má za následok opravu základu dane. Zároveň, podľa § 53 ods. 1 zákona o DPH je príjemca plnenia, ku ktorému sa zníženie ceny viaže, povinný opraviť odpočítanú daň, pričom oprava sa vykoná v tom zdaňovacom období, v ktorom platiteľ dostal doklad o oprave základu dane. Ak platiteľ doklad o oprave základu dane nedostane do 30 dní odo dňa, keď nastala skutočnosť podľa §25 ods. 1, ktorá má za následok zníženie základu dane, opraví odpočítanú daň v zdaňovacom období, v ktorom uplynulo 30 dní odo dňa, keď nastala skutočnosť podľa § 25 ods. 1. Zákon o DPH definuje základ dane pri dodaní tovaru a služby v § 22. Základom dane pri dodaní tovaru alebo služby je všetko, čo tvorí protihodnotu, ktorú dodávateľ prijal alebo má prijať od príjemcu plnenia alebo inej osoby za dodanie tovaru alebo služby, zníženú o daň. Z uvedeného výslovne nevyplýva, že oprava základu dane sa vzťahuje len na prípady, ak príjemca zľavy je tou istou osobou ako je príjemca plnenia. Preto ak spoločnosť A poskytne na základe splnenia určitých kritérií finálnym zákazníkom zľavu z tovaru, mala by spoločnosť A znížiť pôvodný základ dane z predaného tovaru o hodnotu poskytnutej zľavy, zníženú o daň. Takýto postup podporujú aj viaceré rozsudky Európskeho súdneho dvora, napr. rozsudky C-317/94, Elida Gibbs Ltd a C-427/98, Komisia vs. Nemecko. Oprava základu dane u Spoločnosti A nebude mať vplyv na odpočítanie dane u spoločnosti B, nakoľko títo nie sú do poskytnutia zľavy zainteresovaní. Finálny zákazník, ktorý získa zľavu priamo od Spoločnosti A, bude mať povinnosť (za predpokladu, že ide o platiteľa DPH) opraviť odpočítanú DPH. Tento postup vyplýva i z princípu zachovania neutrality DPH. Slovenský Zákon o DPH neukladá v predmetnom prípade českej Spoločnosti A povinnosť vystaviť doklad o oprave základu dane pre firmu B. Spoločnosť A nevystaví dobropis pre firmu B, a preto sa jej nemení ani CZ súhrnný výkaz. Tiež z tohto dôvodu ani firme B sa nemení SK DPH priznanie. Je hore uvedený postup v súlade so zákonom o DPH? Dúfame, že medzinárodné DPH priznania medzi firmou A a B sa nebudú meniť.