Príjmy zo závislej činnosti

Zamestnanci spĺňajúci zákonom stanovené podmienky môžu požiadať svojho zamestnávateľa o vykonanie ročného zúčtovania dane za rok 2023. V príspevku sa dozviete, aké podmienky musí zamestnanec splniť, v akom termíne a na akom tlačive je potrebné zamestnávateľa požiadať o ročné zúčtovanie dane.

Občan (fyzická osoba – rezident Slovenska) uzavrela pracovnú zmluvu s medzinárodnou donorskou organizáciou so sídlom v USA, ktorá pôsobí v krízových regiónoch (Irak, Macedónsko), v ktorých vykonávajú humanitárnu činnosť, teda zamestnanci sú vysielaní do spomínaných krajín. Príjmy vyplácal zamestnávateľ vždy zo štátu pôsobenia, teda zdroj príjmov bol Irak a Macedónsko. Potvrdenie o príjmoch vystavila zamestnávateľ (medzinárodná organizácia so sídlom v USA). Na základe potvrdenia o príjmoch, zamestnancovi neboli zrazené žiadne odvody ani preddavky na daň z príjmov, pretože podľa ich tvrdenia ide o činnosť, ktorá je v štáte pôsobenia oslobodená od dane. Ak daná fyzická osoba dosiahla v predmetnom zdaňovacom období iba horeuvedené príjmy, musí ich priznať v daňovom priznaní k dani z príjmov FO (príjmy presiahli limit na podanie daňového priznania), alebo sú skutočne oslobodené od dane. Ak dané príjmy nie sú oslobodené od dane, ktorá zmluva o zamedzení dvojitého zdanenia a ktorý metóda zamedzenia dvojitého zdanenia sa uplatní pri daňového priznania k dani z príjmov FO. 

Postupovala Sociálna poisťovňa pri výpočte denného vymeriavacieho základu (DVZ) pri výpočte nároku na PN správne, ak pri výpočte použila predpokladaný DVZ? Matka bola na svojej prvej rodičovskej dovolenke (predtým niekoľko rokov pracovala), ktorá sa jej skončila 13. júla 2020. Dňa 14. júla 2020 nastúpila do zamestnania po ukončení rodičovskej dovolenky Dňa 15. júla 2020 ukončila pracovný pomer dohodou. Za obdobie 14. – 15. júl 2020 dostala mzdu a odstupné, keďže došlo k rozviazaniu pracovného pomeru. Dňa 16. júla 2020 čerpala pandemickú OČR na dieťa. Sociálna poisťovňa pri výpočte DVZ na výpočet výšky nároku na ošetrovné vychádzala z pravdepodobného DVZ a nie zo skutočného DVZ. Postupovala správne? Podľa § 54 bod 8 zákona č. 461/2003 o sociálnom poistení v z. n. p., nárok na nemocenskú dávku vznikol v ochrannej lehote, rozhodujúce obdobie na zistenie denného vymeriavacieho základu sa zisťuje ku dňu zániku nemocenského poistenia. A podľa nášho názoru je týmto dňom, v uvedenej situácii 15. júl 2020. Samozrejme, ak by Sociálna poisťovňa počítala DVZ zo skutočného príjmu, DVZ by bol maximálny. Pravdepodobný DVZ je samozrejme nižší.

Od roku 2011 do roku 2014 som pracovala ako prednostka obecného úradu. V novom volebnom období pôsobím ako poslankyňa obecného zastupiteľstva a zástupkyňa starostu obce na plný úväzok. V podstate robím to, čo som robila ako prednostka obecného úradu, v rovnakom pracovnom čase, len v inom zamestnaneckom postavení. Z funkcie prednostky obecného úradu som nemohla byť uvoľnená, nakoľko funkcia zástupcu starostu obce je nezlučiteľná s postavením zamestnanca obce. Z uvedeného dôvodu bol môj pracovný pomer ukončený dohodou. Aké nároky mi vyplývajú z výkonu funkcie zástupcu starostu obce? Do funkcie ma vymenoval starosta obce, poveril povinnosťami vyplývajúcimi z funkcie, určil mi plat v súlade so schválenými zásadami o odmeňovaní poslancov v obci. Potrebujem ozrejmiť, na čo mám nárok, keďže som zamestnancom obce, ale nie som v pracovnom pomere podľa Zákonníka práce. Z uvedeného dôvodu nemám nárok na dovolenku, odstupné, odchodné a pod. Mohla by som mať nárok na stravné lístky, ak by to bolo upravené v Kolektívnej zmluve? V minulosti sme tak mali ošetrené stravné lístky starostu obce. Ako je to v prípade, ak budem práceneschopná? Mám nárok na nemocenské dávky? Ktorý právny predpis možno aplikovať na moju funkciu? Tiež mi nie je jasné, či podávam majetkové priznanie k 31. 3. príslušného roka. Ne­viem, o ktorý právny predpis sa mám opierať, a zákon o obecnom zriadení je v tomto smere dosť všeobecný a zásady odmeňovania tiež nedokážu vyriešiť všetko – tiež vychádzajú z tohto zákona.

Plánujeme uzatvoriť príkaznú zmluvu zo zahraničnou fyzickou osobou - obsahom má byť vypracovanie posudku. Nie je mi však celkom jasné, či sa príjem z dohodnutej odmeny bude posudzovať ako príjem zo závislej činnosti (§ 5 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p. - ďalej len "ZDP") alebo ako ostatný príjem (§ 8 ZDP). Ak je závislá činnosť posudzovaná v kontexte závislej práce podľa Zákonníka práce (§ 1, ods. 2 a 3 Zákonníka práce), potom činnosť vykonávaná na základe príkaznej zmluvy nemôže byť závislou činnosťou (kedže ide o občianskoprávny vzťah). Nie som si ale istá, či sa to dá chápať takto. Ak sa závislosť činnosti posudzuje striktne podľa § 5 ZDP, kto má posúdiť, či konkrétna činnosť upravená v príkaznej zmluve je závislá alebo nie? Ďalšou vecou je potom platenie odvodov na zdravotné a sociálne poistenie z príkaznej zmluvy. Je potrebné tieto odvody odviesť (aj keď ide o zahraničnú osobu poistenú v inej krajine?).

Považujú sa štátne sociálne dávky z Rakúska (manželka poberá rodičovský príspevok a rodinné prídavky z Rakúska, ale býva spolu s manželom na Slovensku) za príjem manželky, ktorý sa na účely nezdaniteľnej sumy nezapočítava do celkových príjmov manželky?

FO - nepodnikateľ mala okrem príjmov z pracovného pomeru aj príjmy z prenájmu nehnuteľnosti, z predaja cenných papierov z prvej kupónovej privatizácie a z predaja družstvených podielových listov, ktoré zdedila v tomto roku. Aké výdavky a oslobodenia - do akej výšky môže uplatniť v daňovom priznaní?

Spoločnosť podávala mesačné hlásenia k vyúčtovaniu dane zo závislej činnosti a podala aj ročné hlásenie za rok 2012. Po termíne podania ročného hlásenia, spoločnosť obdržala spracované mzdy zo stálej prevádzkarne v Nemecku, ktoré sa spracovávali spätne za rok 2012. Zamestnanci mali zúčtované mzdy v celkovom úhrne (príjem na Slovensku aj v Nemecku) aj zrazenú daň aj odvody z úhrnu celkového príjmu. Ako sa vystaví potvrdenie o príjme fyzickej osoby  zo závislej činnosti? Príjem v zahraničí sa výjme zo zdaniteľných príjmov na Slovensku? Vystaví sa potvrdenie o príjme fyzickej osoby  zo závislej činnosti  tak, že v r. 01 bude len príjem zdaňovaný na Slovensku,  v r. 03 - budú poistné príspevky z celkového vymeriavacieho základu (poistné na odvádzalo na Slovensku  z celkového príjmu) a úhrn preddavkov na daň bude v skutočnej zrazenej výške? Zamestnanci požiadali o odklad podania daňového priznania  dani z príjmom FO za rok 2012 a z podania daňového priznania z takto uvedených príjmov na potvrdení im vznikne preplatok na dani. Je takýto postup správny?

Bývalý zamestnanec, toho času už riadny poberateľ starobného dôchodku, má záujem odkúpiť od bývalého zamestnávateľa hnuteľný hmotný majetok a kompenzovať takto vzniknutý záväzok voči firme so svojou pohľadávkou z titulu nevyplatených mzdových nárokov. Akú sadzbu dane použiť pri výplate mzdových nárokov ? Z ust. § 52t zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p. (ďalej len „ZDP“) vyplýva, že by sa mali použiť sadzby podľa § 15 cit. zákona. Kompenzovaná suma bude viacnásobne vyššia ako 2 866,81 eura, ale ročne pravdepodobne neprekročí hranicu 176,8 násobku životného minima. Nemožno v tomto prípade použiť 19 % preddavkovú daň? Aké odvody musí zamestnávateľ a bývalý zamestnanec – dôchodca platiť ? Podľa stavu v roku 2012 alebo 2013? Firma už nemá zamestnancov v pracovnom pomere. Aké povinnosti z tejto skutočnosti pre ňu vyplývajú ? Môže bývalý zamestnanec požiadať o prepočítanie dôchodku?

Zamestnanec - lekár, príjmy má len podľa § 5 zákona  č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p. (ďalej len "ZDP"), sa zúčastnil na kongrese, kde ho pozvala firma XZ a na konci roku mu poslala potvrdenie o nepeňažnom plnení, poskytnuté poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti vo výške 4 100 eur. Ako vykázať tento nepeňažný príjem v daňovom priznaní? Je potrebné ho uviesť v daňovom priznaní typu B ( v ktorých riadkoch)? Odvádzajú sa z tohto príjmu aj odvody do zdravotnej, alebo sociálnej poisťovne?

Príspevok na mzdu - na podporu udržania v zamestnaní zamestnancov, podlieha odvodom poistného na zdravotné poistenie a na sociálne poistenie, resp. dani z príjmov zo závislej činnosti?

Pár dní po výplatnom termíne za mesiac marec, oznámila spoločnosť svojej externej účtovníčke, že jediný zamestnanec ukončil k 31. 3. 2012 pracovný pomer a vybavuje si dôchodok. Účtovníčka zaúčtovala v mesiaci apríl 2012 záväzok voči zamestnancovi za odstupné, odchodné a odmenu, ktorá mu prislúchala. Kvôli platobnej neschopnosti však nemohol byť poukázaný na účet a zrejme väčšia  časť nároku nikdy vyplatená nebude. Treba účtovať záväzok voči daňovému úradu, alebo nechať sumu v hrubej mzde (záväzok voči zamestnancovi by bol týmto skreslený)?

Kde mám zaradiť príjem zo zahraničia, a ako vypracovať daňové priznanie fyzickej osoby, keď som pracoval ako zamestnanec 10 mesiacov na Slovensku a 4 mesiac som bol zamestnaný v ČR, kde som odvádzal preddavky na daň z príjmov a mám aj potvrdenie o zdaniteľných príjmoch zo závislej činnosti?

Zuzana poberala v roku 2011 príjmy z prenájmu garáže v sume 450 €. Pracovala aj na dohodu o vykonaní práce, na základe ktorej jej plynuli príjmy v celkovej sume 500 €. Okrem toho mala uzatvorený pracovný pomer u zamestnávateľa, u ktorého mala podpísané vyhlásenie na zdanenie príjmov a poberala príjmy zo závislej činnosti v celkovej sume 4 000 €. Aké daňové priznanie je Zuzana povinná podať, resp. môže požiadať zamestnávateľa o vykonanie ročného zúčtovania preddavkov na daň?

Zamestnanec zamestnaný na plný pracovný úväzok mal príjem len od jedného zamestnávateľa a od inej firmy z príkaznej zmluvy uzatvorenej v roku 2010 mal vyplatenú jednorazovú odmenu v máji 2011. Je tento príjem zdaňovaný, alebo môže byť považovaný za oslobodený od dane z príjmu? Má si uviesť zamestnanec tento príjem aj do ročného zúčtovania preddavkov na zdravotné poitenie?

V roku 2011 som poberala rodičovský príspevok a prenajímala som nehnuteľnosť. Celkový príjem z prenájmu s odpočítaním 500eur (oslobodenie od dane) je 3080eur. Priame výdavky spojené s nehnuteľnosťou boli vo výške 1280eur. Základ dane je teda 1800eur. Z prenájmu si nemôžem uplatniť nezdaniteľnú časť základu dane.  Keď vypočítanú daň zaplatím, má manžel právo žiadať o vrátenie nezdaniteľnej časti základu dane na manželku? Do manželovho zamestnania som odovzdala prehľad mojich príjmov.

Spoločnosť (s. r. o. - platiteľ DPH) poskytuje svojim zamestnancom motorové vozidlo na služobné a súkromné účely, pričom sa predpokladá použitie na súkromné účely vo výške 20 % z celkových kilometrov. Automobily  sú vo vlastníctve spoločnosti, zakúpené boli v rokoch 2010 a 2011. Pri obstaraní vozidiel bola odpočítaná len časť dane z pridanej hodnoty vo výške 80 %, zostatok vo výške 20% bol zaúčtovaný do nákladov ako neodpočítateľná časť DPH v zmysle § 19 ods.3 písm. k) bodu 2 zákona č.595/2003 Z .z. o dani z príjmov v z. n. p. (ďalej len „ZDP“). Vstupnou cenou pre odpisovanie vozidiel je teda obstarávacia cena bez dane z pridanej hodnoty. Postupuje spoločnosť  správne, keď pri zdaňovaní príjmov zamestnancov, ktorí používajú vozidlá na služobné a súkromné účely, zahrňuje do základu dane 1 % zo vstupnej ceny vozidla podľa § 25 ZDP bez dane z pridanej hodnoty?

Študent nastúpil po skončení vysokej školy od 16. 7. do zamestnania. Má nárok na zamestnaneckú prémiu?

Výplaty  za december 2011 boli zúčtované, ale neboli vyplatené  do 31. januára 2012. Má mzdová účtovníčka, ktorá vykoná ročné zúčtovanie preddavkov a vystavuje potvrdenia o príjmoch zo závislej činnosti za rok 2011, zahrnúť do nich len príjem za  1. – 11. mesiac 2011? Ako má uviesť údaje v mzdovom liste za rok 2011 a v prehľade za IV. štvrťrok 2011 ?

Fyzická osoba mala za zdaňovacie obdobie príjmy z prenájmu neprevyšujúce sumu 500 eur a príjmy zo závislej činnosti. Je povinná podať daňové priznanie, alebo môže požiadať zamestnávateľa o vykonanie ročného zúčtovania?