Prenájom

Máme otázku, či v prípade prenájmu pozemku obce podľa § 9aa ods. 2 písm. c) zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v z. n. p. (ďalej len "zákon o majetku obcí") je alebo nie je potrebné zverejniť zámer prenájmu, nakoľko ustanovenie § 9aa ods. 1 cit. zákona sa na takýto prenájom neuplatňujú.

Spoločnosť s r. o. prenajíma osobný automobil - elektromobil (OC = 50 000 €). Príjem z dlhodobého prenájmu je 10 800 €/rok,. základ dane vykázaný v daňovom priznaní bude predpokladajme 7 000 €/rok. Ako môže elektromobil daňovo odpisovať?

Mesto poskytuje občanom mesta dom smútku na obrady a chladiace zariadenie v dome smútku. Podobne poskytuje priestory kultúrneho domu na rôzne vystúpenia a akcie. Ide o prenájom alebo službu (poskytnutie, použitie)? Na akých účtoch má účtovať - 318 alebo 378, 602 alebo 648, EK 223001 predaj služieb alebo 212003, 212004?

Dobrý deň prajem, mal by som otázky ohľadom medzinárodného prenájmu pracovnej sily. Slovenská spoločnosť zamestnáva zamestnancov, pre ktorí momentálne nie je schopná zabezpečiť prácu. Z tohto dôvodu plánuje ich prenajímať maďarskej spoločnosti. Teda prenájom pracovnej sily nie je hlavnou činnosťou spoločnosti, ani nie je uvedená táto činnosť medzi predmetmi podnikania. Otázky: 1. Môže spoločnosť vykonávať horeuvedenú činnosť aj bez toho, aby bola definovaná medzi predmetmi podnikania? 2. Je možné realizovať medzinárodný prenájom pracovnej sily aj medzi závislými osobami, alebo existujú nejaké obmedzenia? 3. Čo sa týka dane z príjmov, podľa stanoviska finančnej správy SR je potrebné prekvalifikovať osobu zamestnávateľa. Napriek tomu, že z právneho hľadiska bude naďalej formálnym „právnym“ zamestnávateľom slovenský poskytovateľ pracovnej sily, na daňové účely sa skutočným („ekonomickým“) zamestnávateľom stane zahraničný (maďarský) objednávateľ (užívateľ) pracovnej sily, u ktorého bude daňovník (rezident SR) vykonávať činnosť podľa jeho pokynov a príkazov, resp. v jeho mene a na jeho zodpovednosť. Ak je v zmysle uvedeného skutočným ekonomickým zamestnávateľom maďarský užívateľ pracovnej sily, príjmy zo závislej činnosti vykonávanej na území HU sú podľa zmluvy zdaniteľné na území HU bez ohľadu na dĺžku výkonu tejto činnosti. Je horeuvedený predpoklad platný aj v našom prípade? Môžete to potvrdiť, prosím? Za odpoveď Vám vopred a veľmi pekne ďakujem!

Môže obec prenajať poľnohospodárovi pozemky vedené ako ostatná plocha, tzv. „vetrolamy“, ktoré sa nachádzajú medzi parcelami vedenými ako orná pôda? Môže poľnohospodár takto prenajatú ostatnú pôdu zorať a posiať?

Platiteľ podľa § 4 prenajíma nebytový priestor zdaniteľným osobám. V zmluve je uvedená mesačná suma nájomného samostatne (podľa dohody strán a podľa m2). Pri nájme platiteľ v tomto prípade sa môže rozhodnúť, že nájom oslobodí podľa § 38 ods. 3 a 5 zákona o DPH alebo zdaní. Takže toto je jasné. Samotný nájom pravdepodobne oslobodí. Spolu s nájomným bude nájomca uhrádzať mesačne aj preddavkové platby za služby poskytované s nájmom, zjednodušene energie. Takže každý mesiac nájomcovia vlastne budú platiť paušálnu sumu za energiu a raz ročne, na konci roka sa energia vyúčtuje na základe skutočnej spotreby (takto je to uvedené aj v zmluve). Tu sme sa stretli s rôznymi názormi. Otázkou je, že pri refakturácií týchto mesačných preddavkových platieb za energie vzniká prenajímateľovi daňová povinnosť 20 % každý mesiac (takže ak keď oslobodí samotný nájom, tu pri energiách musí fakturovať mesačne s DPH, lebo to oslobodené nie je) a vykonanie vyúčtovania je potom považované za opravu základu dane podľa § 25 ods. 1 zákona o DPH, alebo v tomto prípade sa nejedná o presnú spotrebu energií a máme postupovať inak? 

Mesto má uzatvorenú zmluvu o užívaní priestorov s autobusovými spoločnosťami. Predmetom zmluvy je užívanie priestorov autobusovej stanice (tá je vo vlastníctve mesta) na vykonanie počtu spojov pre cestujúcich, na parkovanie autobusov. Ako správne zaúčtovať - na účet 318 alebo 378? A súvzťažne ako službu na 602 alebo nájom na 648?  Podľa § 4 ods. 3g) zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v z. n. p. obec zabezpečuje aj miestnu dopravu, ide teda o činnosť, na ktorú bola zriadená, vychádza nám to skôr na 318. Po novom sa nájom účtuje na účet 378, toto však nie je nájomná zmluva. Niektoré mestá majú uvedenú zmluvu pod názvom Zmluva o užívaní služieb, naše mesto ju má ako Zmluva o užívaní priestorov autobusovej stanice. Je to teda služba alebo nájom? 318/602 alebo 378/648?

Mesto prevádzkuje mestské kúpele v rámci hlavnej činnosti. Mestské kúpele poskytujú pre širokú verejnosť služby bazéna a sauny a prenájom bazéna športovým klubom a školám za účelom plaveckého výcviku. Za mesiac január 2023 boli tržby za bazén a saunu v sume 10 410,60 € a nájom bol vo výške 2 556,65 €. Kúpele sú otvorené denne, bazén po celý rok a sauna je otvorená od októbra do konca apríla. Mesto má ešte ďalšie príjmy z nájmu iných nebytových priestorov. Za mesiac január 2023 bola výška nájmu iných nebytových priestorov 113 947,73 €. Činnosť mestských kúpeľov je pravidelná, dá sa zatriediť do služieb cestovného ruchu (príloha č. 8 zákona o DPH) a ak sa dosiahne výška obratu 49 790 €, môže sa to považovať za narušenie hospodárskej súťaže. Má byť mesto platiteľom DPH z dôvodu prevádzkovania mestských kúpeľov za uvedených podmienok? Bude sa do obratu za účelom registrácie započítavať aj suma nájmu? Je možné zabrániť nadobudnutiu titulu platiteľa zo zákona o DPH vydaním rezidenčných kariet? Rezidenčné karty by boli vydané len obyvateľom mesta a zároveň by boli za služby bazéna a sauny 2 ceny, cena pre držiteľov rezidenčných kariet a cena pre ostatných návštevníkov.

Konateľ a spoločník slovenskej s. r. o. na základe zmluvy o prenájme prenajal svoj súkromný automobil do spoločnosti na dva roky. V zmluve je uvedené, že všetky náklady (PHL, opravy, poistky, DzMV...) bude znášať spoločnosť a že tento prenájom vozidla je bezodplatný. Je možnosť, aby takýmto spôsobom spoločník a konateľ prenajal bezodplatne automobil do (vlastnej) spoločnosti? Nie je takýto prenájom považovaný za dlhodobý, a teda by mal byť poskytovaný za pravidelnú odplatu? Ak áno, tak nie je to považované za podnikateľskú činnosť, kedy by mal mať spoločník živnostenské oprávnenie? 

Sme stavebná spoločnosť platiteľ DPH. Na základe Zmluvy o nájme dopravného prostriedku plánujeme prenajať auto inej spoločnosti, ktorá bude pre nás vykonávať stavebné práce v rámci SR. Môžu sa zmluvné strany dohodnúť na paušálnom mesačnom nájomnom, v ktorom bude zahrnutá aj spotrebovaná PHL? Prenajímateľ auta bude platiť Nájomcovi celú zakúpenú/ spotrebovanú PHL. Prenajímateľ náklady vo svojej spoločnosti za spotrebovanú PHL bude účtovať v pomere 80:20, lebo nebude viesť knihu jázd. Môže takto Prenajímateľ postupovať a do nákladov si zahrnúť 80 % a 20 % budú nedaňové náklady? Nájomca bude prenajaté auto používať pri presunoch na stavbách a prevoze materiálu podľa potreby. Nájomca má všetky náklady v cene mesačného paušálu. Môžeme takto postupovať a účtovať spotrebovanú PHL?

Zamestnanci spoločnosti majú možnosť parkovať bezodplatne na parkoviskách zamestnávateľa počas výkonu práce. Zamestnávateľ si budovy spolu s parkoviskami prenajíma od PO. Zamestnávateľ samozrejme zabezpečuje aj celoročnú údržbu týchto prenajatých parkovísk a budov. Považuje sa na základe uvedeného parkovanie v prípade využitia za nepeňažný príjem zamestnanca podľa § 5 ods. 7 písm. o) Z. z. o dani z príjmov? 

SZČO, ktorá podniká v SR, kúpila spolu s manželom (BSM ) predajný stánok, v ktorom chce prevádzkovať svoju SZČ a tiež zvyšný priestor prenajímať. Predajný stánok kúpili ako manželia, spoluvlastnícky podiel 1 / 1. Musí SZČO, ktorá má pridelené IČO, DIČ zaradiť komerčnú budovu do majetku alebo ju môže mať ako súkromná osoba a následne príjem z prenájmu uvedie v DP v riadku 11, ako príjem z prenájmu nehnuteľností? Ak by budovu mali ako súkromné osoby, môže si uplatniť SZČO do výdavkov platby za energie a v akom pomere? Môže mať faktúry za energie písané na súkromnú osobu, nie na IČO alebo je jednoduchšie a „čistejšie“ komerčnú budovu dať do majetku SZČO?

Stavebná spoločnosť platiteľ  DPH v SR ide prenajať lešenie, ktoré aj zmontuje okolo nehnuteľnosti. Od 11/2022 - do 10/2023. Ako postupovať pri fakturácii? Musím fakturovať mesačne ? Ak áno prvá a posledná fakturácia bude s prenosom DP, lebo sme dodali lešenie s montážou a na konci s demontážou. Tie ostatné mesačné faktúry budú s DPH, lebo je to iba prenájom lešenia? Alebo na základe Zmluvy o prenájme stavebných zariadení s obsluhou - v našom prípade Lešenie s montážou budem/môžem fakturovať za prenájom a montáž na konci roka za obdobie 11-12/2022 s prenosom DP a v 1-10/2023 budem fakturovať za prenájom a demontáž lešenia s prenosom DP. Toto nám nevyhovuje, lebo nemáme financie za prenájom lešenia. Aký je správny postup / ako fakturovať.

Spoločnosť platiteľ DPH vlastní byt, ktorý prenajíma platiteľovi DPH. Je možné aj pri nájomnom, prípadne podnájomnom vzťahu pri prenesení nákladov od správcovskej spoločnosti na nájomcu, resp. podnájomcu využiť ustanovenie § 22 ods. 3 zákona č. 222/2004 Z. z. o DPH a požadovať len ich preplatenie prenajímateľovi od nájomocu, resp.podnájomcu, a teda nerefaktúrovať tieto položky, keďže pri refakturácii nákladov vzniká povinnosť zdaniť príslušnou sadzbou DPH?

Nejedna obec alebo mesto by potrebovali peniaze na rozvoj, a hoci ich aj „majú“, v skutočnosti to tak nie je. Obce majú často zdroje v podobe mnohých pohľadávok voči ich dlžníkom, ale nedokážu ich rýchlo alebo prípadne už vôbec vymôcť. Jedným z týchto peňažných zdrojov sú často aj daňové nedoplatky z miestnych daní. V prípade týchto daňových nedoplatkov je dôležité vedieť efektívne a rozumne uplatňovať prístupy k daňovým dlžníkom. Predkladaný príspevok sa zameriava na daňové nedoplatky nájomcu pozemkov nachádzajúcich sa v katastrálnom území obce. Príspevok zodpovie najčastejšie kladené otázky: Kto je daňovníkom miestnej dane z prena­jatých pozemkov? Je možné rozhodnutia o vyrubení dane zrušiť a vyrubiť daň spätne? Ako má správca dane postupovať v prípade nezaplatenia dane daňovým subjektom?

Slovenská s. r. o. obstarala budovu s obchodnými priestormi, kde si odpočítala DPH na vstupe. Uvedené obchodné priestory prenajíma iným zdaniteľným osobám. V budove sa nachádza 10 obchodných priestorov a spoločnosť sa na základe § 38 ods. 5 zákona o DPH rozhodla, že 8 priestorov bude prenajímať s DPH (nájomca je platiteľ DPH) a 2 priestory prenajíma bez DPH (nájomca nie je platiteľ DPH). Ak je časť plnení na výstupe s oslobodením a na časť sa uplatňuje DPH, ako v tomto prípade, tak musí spoločnosť vrátiť pomernú časť pôvodne odpočítanej DPH na vstupe pri obstaraní budovy?

Vlastníme výrobnú halu s kancelárskymi priestormi, ktorú máme zaradenú v odpisovej skupine 5 na 20 rokov. Časť výrobnej haly sme prenajali firme, ktorá si postavila v hale kancelárske priestory. Tieto priestory ideme teraz od nich odkúpiť. Nájomca si technické zhodnotenie zaradil do odpisovania na 40 rokov. Faktúra od nájomcu je vystavená ako vstavok do haly - kancelárske priestory na sumu 120 000 €. Môžeme to zaúčtovať ako technické zhodnotenie našej výrobnej haly a navýšiť vstupnú cenu? Výrobnú halu budeme odpisovať ešte 11 rokov. Alebo máme zaradiť technické zhodnotenie samostatne a do akej odpisovej skupiny? Výrobná hala má väčsiu výmeru ako kancelárske priestory.

Daná je slovenská s.r.o. so sídlom v Trnave. Konateľ spoločnosti má trvalý pobyt v Trenčíne, ale pracovne veľa cestuje, hlavne do zahraničia. Spoločnosť sa rozhodla, že prenajme byt pre konateľa, aby mal kde bývať, keď sa vracia zo zahraničia do Trnavy do prevádzkarne spoločnosti. Môže dať spoločnosť takýto prenájom do daňových nákladov? Daňový úrad by v prípade daňovej kontroly neargumentoval, že konateľ má trvalý pobyt v Trenčíne, čo nie je až tak ďaleko?

Slovenská s. r. o., platiteľ DPH, plánuje kúpiť nehnuteľnosť. Ide o chatku, ktorú by spoločnosť využívala na krátkodobé ubytovanie pre návštevníkov, čiže víkendové pobyty a podobne. Dajú sa takéto služby klasifikovať ako ubytovacie služby a tým pádom by sa mohol pri nákupe uplatniť odpočet DPH? Druhá časť otázky je, či by sa pri uvedenom type služby uplatňovalo DPH na výstupe?

Naša spoločnosť je prenajímateľ (A) a prenajímame nehnuteľnosť nájomcovi (B). V nájomnej zmluve udeľujeme súhlas, že môže časť nehnuteľnosti prenajať podnájomníkovi (C). Nájomca B vykonal aj uhradil technické zhodnotenie na nehnuteľnosti. Podnájomca C vykonal aj uhradil ďalšie technické zhodnotenie na nehnuteľnosti. Nájomný vzťah je len medzi prenajímateľom A a nájomcom B. Ďalšia nájomná zmluva je medzi nájomcom B a podnájomníkom. C. Prenajímateľ A udeľuje súhlas nájomcovi B s odpisovaním jeho časti technického zhodnotenia s tým, že prenajímateľ A nezvýši vstupnú cenu majetku (§ 24 ods. 2). Možno § 24 ods. 2 aplikovať aj u podnájomcu C? Zmluvný vzťah medzi prenajímateľom A a podnájomcom C nie je. Môže dať prenajímateľ A ako majiteľ nehnuteľnosti len súhlas na odpisovanie nehnuteľnosti podnájomcovi C, v prípade, keď nájomná zmluva je len medzi nájomcom B a podnájomcom C. Akým spôsobom sa dá vyriešiť, aby podnájomca C mohol odpisovať svoju časť technického zhodnotenia?