Oslobodenie od dane

Blíži sa termín účtovnej závierky subjektov verejnej správy a územnej samosprávy za rok 2024. Hoci samotný termín daňového priznania má ešte svoj čas, do účtovníctva je potrebné zaúčtovať účtovný prípad, ktorým je splatná daň z príjmov. V prípade, že daňová povinnosť nevznikne, o daňovej strate alebo nulovom daňovom priznaní sa neúčtuje.

Zahraničná súkromná vysoká škola bude zaisťovať akreditované vzdelávanie na Slovensku (za účelom dosiahnutia zisku). Akreditáciu už získala. Výučba bude prebiehať dennou formou štúdia v Bratislave (teda existuje konkrétne miesto na poskytnutie služby), ako aj online formou. Všetky úlohy s prevádzkovaním činnosti, ako aj organizovanie vzdelávania sú zabezpečené slovenskou spoločnosťou (platiteľ DPH), ktorá bola poverená výkonom týchto úloh zahraničnou súkromnou vysokou školou na základe zmluvy. Aj všetky profesori sú v zmluvnom vzťahu so slovenskou spoločnosťou. Slovenská spoločnosť môže fakturovať služby súvisiace so vzdelávacími službami bez DPH, môže si uplatniť oslobodenie podľa § 31 zákona o DPH, a tým pádom nevzniká jej nárok na odpočet DPH z tovarov a služieb, ktoré boli použité na horeuvedené služby?

SK spoločnosť - platiteľ DPH kúpil tovar z Číny s dodacími podmienkami DDP. SK spoločnosť uhradila zálohovú faktúru a následne jej bola vystavená riadna faktúra s údajmi SK spoločnosti. Dodávateľ je uvedený na faktúre čínska spoločnosť, bez uvedenia jeho IC-DPH a bez textu, že dodanie je oslobodené od dane v rámci EU 2006/112/EU dodanie z Rotterdamu na Slovensko. Dodávateľ uviedol, že clo a poplatky boli uhradené - tovar preclený. Máme prepravné doklady (CMR). Tovar išiel z Holandska (Rotterdam) slovenskou prepravnou spoločnosťou na Slovensko. Aké povinnosti má odberateľ (SK spoločnosť) v rámci zákona o DPH ? Je potrebné takéto nadobudnutie tovaru samozdaniť?

Tovar mi je dodávaný z Poľska bez DPH – čiže prenos. Príležitostný predaj môjmu známemu: súkromná osoba, čiže mu vystavím FA ako súkromnej osobe s DPH a odvediem DPH štátu? Správne? Či je potrebné registračnú pokladňu, aj keď to bude cca 1-2-krát do mesiaca v hodnote 400 €? Alebo je postačujúca Faktúra? Z poľskej firmy dostanem na konci roka odmenu 2 %, kde je registrovaná moja firma z tržby. K tej odmene prirátam DPH, či je oslobodená od DPH? Samozrejme v DP PO bude zdanená 21 % ako klasický príjem, či sa to dáva niekam inam v DP PO?

Slovenská spoločnosť (platiteľ v SK § 4) kúpi tovar (luxusnú loď) z USA. Loď sa priplaví do prístavu v Slovinsku, kde ho preclí slovinská spoločnosť (zástupca slovenskej spoločnosti). Následne sa použijú slovinské/európske ustanovenia zákona o DPH podobné tomu nášmu: „Podľa § 48 ods. 3 colný orgán nevymeria daň pri dovoze tovaru z tretieho štátu, ak bezprostredne po prepustení tovaru v tuzemsku do voľného obehu nasleduje intrakomunitárne dodanie tovaru do iného členského štátu (preprava tovaru skončí v inom členskom štáte ako v tuzemsku), ktoré spĺňa podmienky oslobodenia od dane podľa § 43 ods. 1 až 4 zákona o DPH)“. Takže slovinský orgán nevymeria DPH pri dovoze ak sú splnené podmienky. Následne slovenská spoločnosť A predá tento tovar maďarskej spoločnosti B (platiteľ v Maďarsku). Tovar (loď) však fyzicky nevstúpi na územie SR, ani HU, fyzicky sa plaví priamo do Talianska. Riešením je, že Slovenská spoločnosť sa registruje v Taliansku na DPH, slovinská spoločnosť oslobodí tovar v rámci intrakomunitárnej dodávky (obdoba nášho § 43). Daňový zástupca (slovinská spoločnosť) podá za zastúpeného dovozcu (slovenská spoločnosť) daňové priznanie a súhrnný výkaz, v ktorých uvedie dodanie tovaru do Talianska. Slovenská spoločnosť nadobudne tovar v Taliansku, samozdaní tovar v Taliansku a podľa talianskych DPH zákonov vyfakturuje tovar maďarskej spoločnosti B. Maďarská spoločnosť rieši taliansku DPH prostredníctvom refundácie. Nie je prípustné, že slovenská spoločnosť sa neregistruje v Taliansku, napr. ak by sa registrovala len maďarská spoločnosť v Taliansku, lebo SK spoločnosti vznikne nadobudnutie tovaru v Taliansku. Sú hore uvedené úvahy správne? Ak tovar fyzicky nepríde na územie SR alebo HU, nemožno to riešiť inak však?

Obecná samospráva patrí k územnej samospráve, čo znamená, že obyvatelia určitého územia majú právo rozhodovať o veciach, ktoré sú samospráve zverené. Obecné samosprávy sú základnými bunkami samosprávneho systému, na úrovni regiónov predstavujú samosprávu vyššie územné celky.

Platiteľ podľa § 4 prenajíma nebytový priestor zdaniteľným osobám. V zmluve je uvedená mesačná suma nájomného samostatne (podľa dohody strán a podľa m2). Pri nájme platiteľ v tomto prípade sa môže rozhodnúť, že nájom oslobodí podľa § 38 ods. 3 a 5 zákona o DPH alebo zdaní. Takže toto je jasné. Samotný nájom pravdepodobne oslobodí. Spolu s nájomným bude nájomca uhrádzať mesačne aj preddavkové platby za služby poskytované s nájmom, zjednodušene energie. Takže každý mesiac nájomcovia vlastne budú platiť paušálnu sumu za energiu a raz ročne, na konci roka sa energia vyúčtuje na základe skutočnej spotreby (takto je to uvedené aj v zmluve). Tu sme sa stretli s rôznymi názormi. Otázkou je, že pri refakturácií týchto mesačných preddavkových platieb za energie vzniká prenajímateľovi daňová povinnosť 20 % každý mesiac (takže ak keď oslobodí samotný nájom, tu pri energiách musí fakturovať mesačne s DPH, lebo to oslobodené nie je) a vykonanie vyúčtovania je potom považované za opravu základu dane podľa § 25 ods. 1 zákona o DPH, alebo v tomto prípade sa nejedná o presnú spotrebu energií a máme postupovať inak? 

Spoločnosť nie je platiteľom DPH, vykonáva iba činnosti oslobodené od dane podľa § 29 zákona o DPH. Spomenutá spoločnosť plánuje nakúpiť stavebný pozemok (tiež od neplatiteľa DPH), na ktorom bude vybudovaná nejaká budova (napr. bytový dom). Stavebné práce nebude realizovať uvedená spoločnosť, ale budú zabezpečené dodávateľmi zo stavebného sektora. Spoločnosť potom plánuje predať budovu spolu s pozemkom (kupujúci je vopred známy), predpokladaná predajná cena bude presahovať 100 000 €. 1. Vzniká spoločnosti povinnosť registrácie pre DPH z dôvodu predaja nehnuteľnosti, alebo ide o príležitostný predaj, pretože nejde o sústavnú činnosť? 2. Stavebné práce budú dodané spoločnosti s DPH bez nároku na odpočet DPH, pretože nie sú splnené podmienky tuzemského prenosu daňovej povinnosti podľa § 69 ods. 12 písm. j). Je náš predpoklad správny? 3. Kupujúci nehnuteľnosti je spoločnosť, ktorá je platiteľom DPH. Nehnuteľnosť bude obstaraná bez DPH, pri obstaraní nevzniká žiadny nárok na odpočet DPH, aj keď spoločnosť bude používať nehnuteľnosť na činnosti, pri ktorých vzniká daňový povinnosť (nie sú oslobodené od dane). Je nás predpoklad správny?

Obec je vlastníkom obecných kúpeľov, ktoré poskytujú bazén a saunu obyvateľom obce, ostatným návštevníkom, školám a športovým klubom. Okrem toho poskytuje prenájom nebytových priestorov, napr. priestor pre automat na nápoje. Obec sleduje obrat. Za uvedené služby sa vyberá poplatok podľa schváleného cenníka. Poskytovanie služieb obecných kúpeľov je stále stratové a tieto služby sa poskytujú za účelom umožnenia športovania a regenerácie v obci. Tieto služby sú poskytované za iným účelom ako je dosiahnutie zisku. Môžu byť poskytované služby obecných kúpeľov zaradené medzi oslobodené služby § 33 služby súvisiace so športom alebo telesnou výchovou? Za odpoveď vopred ďakujeme.

Chcel by som sa poradiť ohľadom úročenia pôžičky konateľovi. Konateľovi bola poskytnutá pôžička (355/221). Následne chceme správne postupovať z hľadiska DPH, DzP a riešiť úročenie uvedenej pôžičky. Uvažujeme správne, ak: 1. uvedená pôžička bude bezúročná, tak spoločnosť si na riadku 110 DP k DzP zvýši základ dane, ale následne "darovaný" úrok je pre konateľa príjmom podľa § 5 a spoločnosť mu musí z uvedeného bezúročného poskytnutia pôžičky zradiť poistné a daň. V daňovom priznaní k DPH sa to v danom prípadne nerieši. Chápeme tomu správne? 2. uvedená pôžička bude úročená podľa úrokovej sadzby, napr. hypotekárneho úveru v čase poskytnutia pôžičky konateľovi. Následne na konci roka sa vypočíta úrok, ktorý sa zaúčtuje 355/662 a uvedie sa v daňovom priznaní k DPH ako oslobodenie od dane podľa § 39 na príslušnom riadku. Pre spoločnosť je to normálne daňový výnos, ktorý uvedie ešte aj v tabuľke pre kontrolované transakcie závislých osôb v daňovom priznaní DzP. Uvažujeme správne v 1. a aj v 2. prípade, resp. aký je spraný postup poskytnutej úročnej, resp. bezúročnej pôžičky spriaznenej osobe?

Obec je samostatný územný samosprávny a správny celok Slovenskej republiky. Postavenie obce upravuje zákon č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov. Obec je právnickou osobou, ktorá za stanovených podmienok samostatne hospodári s vlastným majetkom a s vlastnými príjmami.

Organizácia cestovného ruchu poskytuje činnosť ako: 1.) organizuje podujatia pre členov, kde sú animátori, propagácia regiónu, bolo by túto činnosť možné priradiť ku kultúrnym službám podľa § 34 zákona o DPH. citujem: "Oslobodené od dane sú kultúrne služby a dodanie tovarov úzko s nimi súvisiacich, ak sú poskytované a)právnickou osobou zriadenou zákonom,14) b) právnickou osobou zriadenou Ministerstvom kultúry Slovenskej republiky, vyšším územným celkom alebo obcou podľa osobitného predpisu,15) c)právnickou osobou alebo fyzickou osobou, ktorá spĺňa jednu podmienku alebo viac podmienok podľa § 30 ods. 2." Bolo by možné organizáciu cestovného ruchu podriadiť pod písm. c? 2. ) Provízie z predaja vstupeniek na kultúrne podujatia organizované inými organizátormi (Ticketportal, divadlá, kino) - mohlo by to byť oslobodené podľa § 34 zákona o DPH? 3.) Vstupenka a jazda astrovlakom - jazda vlakom na astronomické pozorovanie oblohy - bolo by to možné oslobodiť v podľa § 34 zákona o DPH? 4.) Predaj regionálnych kariet (zľavované karty na podujatia) - bolo by to možné oslobodiť podľa § 34 zákona o DPH? 

Slovenská s. r. o. obstarala budovu s obchodnými priestormi, kde si odpočítala DPH na vstupe. Uvedené obchodné priestory prenajíma iným zdaniteľným osobám. V budove sa nachádza 10 obchodných priestorov a spoločnosť sa na základe § 38 ods. 5 zákona o DPH rozhodla, že 8 priestorov bude prenajímať s DPH (nájomca je platiteľ DPH) a 2 priestory prenajíma bez DPH (nájomca nie je platiteľ DPH). Ak je časť plnení na výstupe s oslobodením a na časť sa uplatňuje DPH, ako v tomto prípade, tak musí spoločnosť vrátiť pomernú časť pôvodne odpočítanej DPH na vstupe pri obstaraní budovy?

Občianske združenie zriadené podľa zák. č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov má v zmysle Stanov zriadené svoje orgány a to Predstavenstvo Republikového výboru , ktoré zasadá 6 x do roka a Republikový výbor, ktorý zasadá 2x do roka. Na zasadaniach v Bratislave sa zúčastňujú členovia týchto orgánov z celého Slovenska, ktorí sú volení najvyšším orgánom občianskeho združenia na 5 rokov. Predstavenstvo RV a Republikový výbor sú najvyššími orgánmi medzi konaniami zjazdov. Prijímajú rozhodnutia, uznesenia, stanoviská, rozdeľujú úlohy, schvaľujú plány práce, a ďalšie kompetencie, ktoré im vyplývajú zo Stanov. Bez ich schválenia nie sú tieto právne úkony platné. Okrem tajomníka, ktorý svoju funkciu vykonáva v pracovnom pomere ako jeden zo štatutárnych orgánov, žiaden iný člen týchto orgánov nemá voči zväzu uzatvorený pracovnoprávny vzťah. To znamená, že ich práca je dobrovoľná, nedostávajú za ňu žiadnu odmenu za čas a úsilie, ktoré poskytujú pre naše občianske združenie. Vzhľadom na náklady súvisiace s cestou na zasadania a späť do miesta bydliska a pobytom v Bratislave im preplácame paušálnu odmenu cestovných náhrad rozdelenú do 6 kategórií podľa vzdialenosti a obtiažnosti dopravy (väčšina zasadaní sa koná v sobotu) a určili sme im paušálnu sumu 15.-€ (miestne cestovné) + hodnota cestovného lístka vlakom .Nepredkladajú žiadne doklady (cestovné lístky). Uhrádza sa im podľa toho, kde je ich miesto trvalého bydliska a vzdialenosti (kilometrov), teda sa určí kategória 1 až 6. Sú takéto náklady oprávnenými nákladmi občianskeho združenia prislúchajúce k oslobodeným príjmom? Sú príjmy takýmto spôsobom vyplatené jednotlivým členom týchto orgánov oslobodené od dane (ako príjmy z cestovných náhrad)?

Chcela by som sa opýtať na zdaňovanie stavieb kanalizácie a vodovodov, ktoré sú oslobodené  podľa  § 10 ods. 3 bod b) zákona č. 582/2004 Z. z. Z oslobodenia nie je úplne jasné, či sa to týka aj stavieb, ktoré s kanalizáciou a vodovodmi súvisia, teda napr. budova ČOV, vodojem a pod.

Je daný veterinárny lekár MVDR (slobodné povolanie), ktorý dosiahol obrat pre povinnú registráciu DPH. Otázkou je, či tieto príjmy spadajú do služieb zdravotnej starostlivosti podľa § 29 zákona o DPH? Alebo nevzťahuje sa na neho žiadna výnimka a musí sa registrovať pre DPH (paragraf 4/1) ?

Obec je členom urbárskej a pasienkovej spoločnosti, má majetkový podiel, obci sú vyplácané podiely na zisku, pri vyplácaní podielov sa fyzickým osobám zdaňuje podiel nad 500 € zrážkovou daňou 7 %. Chcem sa opýtať, či sa má zdaniť aj podiel, ktorý je vyplácaný obci, keďže obec je oslobodená od dane z výnosov z vlastného majetku.

Spoločnosť A (SK firma, platiteľ v SK podľa § 4) dodal tovar spoločnosti B (SK firma, platiteľ v SK podľa § 4). Následne spoločnosť B dodal tento tovar spoločnosti C (HU firma, platiteľ v HU). Prepravu zabezpečoval spoločnosť A takým spôsobom, že tovar fyzicky šiel priamo do skladu spoločnosti C. Fakturácia prebiehala tak, že spoločnosť A fakturovala s 20 % SK DPH, čo aj zaplatila. Následne spoločnosť B nárokovala naspäť túto DPH. Následne spoločnosť B fakturovala tovar s oslobodením podľa § 43 spoločnosti C. Daňový úrad skontroloval tento model (kontrola za obdobie november 2020), a aj podľa nás, správne to vyhodnotil ako reťazový obchod, kde pohyblivá dodávka je medzi spoločnosťami A a B. Takže Preprava (pohyblivá dodávka) sa má priradiť medzi prvého dodávateľa a prvého odberateľa. SK A (prvý D) uplatní oslobodenie v súlade s princípmi Smernice pri splnení podmienok intrakomunitránej dodávky (§ 43). Prvý odberateľ B by sa musel registrovať (v IČS) z titulu nadobudnutia tovaru v HU a následne fakturovať HU firme C podľa platného HU zákona o DPH. Samozrejme firme B neuznali nadmerný odpočet z hore uvedených dôvodov. Súhlasíme s ich názorom. Otázkou je, že ako môžeme vyriešiť tento nepriaznivý stav? Spoločnosť B sa spätne registruje na DPH v Maďarsku. Spätná registrácia na DPH v Maďarsku je podľa miestnych zákonov plne platná aj na obdobie spred podania žiadosti o registráciu – žiadateľ v žiadosti určuje, od ktorého dňa je IČ DPH platné. Ak žiadateľ požiada miestnu finančnú správu aby IČ DPH bolo platné ešte pred obdobím november 2020, tak už za obdobie november 2020 je spoločnosť plnohodnotným platiteľom dane v Maďarsku. Pod týmto maďarským IČ DPH následne spoločnosť B požiada dodávateľa A o opravné faktúry vystavené z dôvodu subjektívnej chyby - zmena režimu DPH. Spoločnosť A vystaví opravné faktúry ku kontrolovaným dodaniam za obdobie november 2020. Spoločnosť A bude mať plné právo oslobodiť dodanie tovaru podľa § 43 zákona o DPH, lebo nadobúdateľ je identifikovaný pre daň v inom členskom štáte v čase dodania a oznámil svoje identifikačné číslo pre daň pridelené v inom členskom štáte dodávateľovi. Spoločnosť B by potom zdanila nadobudnutie tovaru v Maďarsku v období november 2020. Ďalej by potom spoločnosť fakturovala tovar podľa maďarského zákona o DPH. Je hore uvedený postup správny, môžu firmy A a B takto postupovať alebo napadá Vás iné riešenie? Ďakujeme.

Slovinská spoločnosť priamo dodáva výrobky do Rakúska. Ale fakturácia ide cez slovenskú spoločnosť. Slovinská a slovenská spoločnosť sú prepojené osoby. Je správne, ak sa DPH uplatňuje ako oslobodené plnenie? Prepravu si zabezpečuje zákazník z Rakúska. Tovar ide zo Slovinska do Rakúska, mimo Slovenska. Prípadne, pohľad z dane z príjmov, nie je potrebné, aby sa slovenská spoločnosť registrovala pre daň z príjmov v Slovinsku? 

Fyzická osoba (rezident Slovenska) vykonáva svoju umeleckú činnosť nezávisle ako slobodné povolanie. To znamená, že ide o príjem podľa § 6 ods. 2a zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov. Ide o speváčku, ktorá vystupuje skoro vždy v Maďarsku. Preto v súlade s článkom 17 zmluvy tieto osobne vykonávané činnosti na území HU bude musieť zdaňovať podľa HU vnútroštátnych predpisov. Následne príjmy z umeleckej činnosti daňovníka s NDP, plynúce zo zdrojov v zahraničí prizná na Slovensku prostredníctvom daňového priznania (§ 32a) a uplatní metódu jednoduchého zápočtu. Tento spevák je členom neziskovej organizácie. (Nie je zamestnancom n.o.) Predmetom činnosti neziskovej organizácie sú, okrem iných, nasledujúce činnosti: organizovanie kultúrnych podujatí, koncertov, podpora umenia. Ak táto nezisková organizácia dostane objednávku z Maďarska na hudobné vystúpenie tejto osoby za protihodnotu (faktúra) tak predpokladám tento výnos na Slovensku je oslobodený od dane. Je táto úvaha správna? Zdaňuje sa to v Maďarsku tiež so zrážkovou daňou na základe uvedených?