Daň z príjmov PO

Obec v roku 2024 kúpila nehnuteľnosť s pozemkom za 165 000 €. V roku 2025 plánuje predať túto nehnuteľnosť aj s pozemkov za cenu 200 000 €. V akej výške bude platiť daň z príjmu za tento predaj?

Zahraničná právnická osoba s daňovým domicilom v krajine EÚ podniká v SR prostredníctvom: stálej prevádzkarne (SP). Na účel jej fungovania jej hlavná spoločnosť poskytla finančné prostriedky. Ako sa tieto prostriedky správajú z hľadiska účtovania a daní, ak:  tieto finančné prostriedky boli poskytnuté formou pôžičky za obvyklých podmienok - sú úroky z pôžičky daňovo uznané na strane SP a aplikuje sa ich daňová uznateľnosť splnením pravidla 25 % EBITDA? sú vyplácané svojej hlavnej spoločnosti uplatňujú sa články zmluvy o zamedzení dvojakého zdanenia? organizačnej zložky (OZ). - Ako sa správajú transakcie a) b) vyššie - môže vyplácať organizačná zložka podiel na zisku / dividendu?

Sovenská s.r.o., platiteľ DPH na SK, plánuje kúpiť nehnuteľnosť v Chorvátsku. Nehnuteľnosť je úplne nová a obstaraná bude od chorvátskeho developera, platiteľa DPH v Chorvátsku. Slovenská firma plánuje uvedenú nehnuteľnosť používať na krátkodobý prenájom pre turistov. Akým spôsobom sa vysporiada DPH pri obstaraní, respektíve aká je možnosť odpočtu DPH v slovenskej firme? Akým spôsobom sa budú zdaňovať výnosy z prenájmu v slovenskej firme, respektíve zdaňujú sa takéto výnosy v SR, keďže majiteľom nehnuteľnosti bude firma, ktorá má sídlo v tuzemsku?

Spoločnosť s ručením obmedzeným prijala účelový finančný dar na obnovu už existujúceho majetku. Prijatý dar bude nedaňovým príjmom? Výdavky, ktoré boli dosiahnuté na obnovu majetku a zaplatené z prijatého účelového finančného daru budú daňovými výdavkami alebo nedaňovými výdavkami.

Nezisková organizácia na základe Zmluvy o výkupe elektriny fakturuje odberateľovi elektrinu (má slnečné kolektory na streche). Čo sa týka DPH, je to tovar. Z hľadiska zákona o dani z príjmov je to zdaňovaná činnosť. Účtovne na aký výnosový účet máme toto zaúčtovať? 311/601, 648, 604?

Firma A (sprostredkovateľ- slovenská s.r.o., reg. 7A) pomohol firme B (Kft., platiteľ v HU) uzatvoriť zmluvu s firmou C (Kft., platiteľ v HU). Zmluva je o vykonávaní daňového poradenstva medzi firmou B a C. Takže firma B bude fakturovať firme C na základe mandátnej zmluvy o poradenstve. Firma A (naša firma) zas uzatvorí s firmou B zmluvu o sprostredkovaní, v ktorej bude uvedené, že mesačne dostane x % z mesačne fakturovanej sumy firmy B vzťahujúcu sa na zmluvu č. xxx (medzi firmou B a C). Takže firma A toto bude fakturovať firme B. Je toto v súlade so zákonmi? Nevadí že sprostredkovateľská odmena je opakujúca sa (nie jednorazová) a na základe mesačného vyúčtovanie (nie pevná suma)? Ďakujeme

Firma mi nezaplatila za dodanie služieb, pravdepodobne ani nezaplatí. V DPH sa dostali do mínusu. Ak by zaplatil, vráti sa to späť. Ako sa správa nezaplatený príjem? Musí sa zaplatiť daň 21% aj tak? Započítava sa do príjmu spoločnosti s.r.o.?

Do ktorej odpisovej skupiny má daňovník zaradiť autodróm a miniautíčka?

Spoločnosť s r. o., ktorá je  platiteľ DPH obdržala v súlade s § 8 ods. 9 zákona č. 336/2015 Z. z. o podpore najmenej rozvinutých okresov z kapitoly Ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR za účelom realizácie podporeného projektu: regionálny príspevok v maximálnej výške 67 514,32 €. Tento príspevok sa poskytuje zo štátneho rozpočtu SR prostredníctvom kapitoly spomínaného ministerstva. Účelom poskytnutia regionálneho príspevku je realizácia podporeného projektu: Zvýšenie konkurenčnej schopnosti firmy XY... o kúpu lešenia a prepravného vozidla. Prijímateľ sa zaväzuje financovať podporený projekt z vlastných zdrojov - najmenej 25 % z celkových oprávnených kapitálových výdavkov. Rozpočet podporeného projektu na rok 2023 je: kapitálový výdavok - celkový oprávnený výdavok 90 019,10 € a z toho max. výška regionálneho príspevku: 67 514,32 €. Otázka: Keďže ide o nákup dlhodobého hmotného majetku, ktorý SRO bude nakupovať až v roku 2024, ako zaúčtujem spomínaný regionálny príspevok v roku 2023, a potom následne v ostatných rokoch? 1. priznanie dotácie na základe zmluvy: 346/384 2. prijatie dotácie na účet: 221/346 3. zúčtovanie dotácie do výnosov vo výške odpisov až v nesledujúcich rokoch: 384/648 1. Je takéto účtovanie správne? 2. dopad na daň z príjmov z titulu dotácie bude: 0?

Spoločnosť mala v pláne obstarať dlhodobý majetok (strojné vybavenie), pričom toto obstaranie chcela čiastočne financovať z prostriedkov EÚ. Za účelom získania týchto prostriedkov si dala vypracovať projekt, za ktorý zaplatila dodávateľovi. Projekt bol úspešný a spoločnosť získala dotáciu a strojné vybavenie obstarala, následne projektovej spoločnosti vznikli ďalšie náklady za služby súvisiace s vyúčtovaním grantových prostriedkov. Sú náklady na vypracovanie grantového projektu a na vyúčtovanie projektu súčasťou obstarávacej ceny dlhodobého majetku (strojného vybavenia), alebo sa považujú za bežné náklady účtované v nákladoch v čase vypracovania projektu, resp. vypracovania vyúčtovania?

Existuje právny predpis, ktorý by bránil obci, zverejniť na svojom webovom sídle reklamu tretích osôb. 

Prosím, mala by som otázku k odpovedi č. ID3075 z 13.11.2017: z akého dôvodu skončila platnosť odpovede 31.12.2017? Rovnaký prípad ako v ID3075, ale v roku 2023: Slovenský platiteľ si objednal právne služby u dodávateľa z EU. Predmetom fakturácie by bola likvidácia dcérskej spoločnosti tohto slovenského platiteľa, ktorá sídli v zahraničí. Otázka: je možné odpočítať DPH z faktúry za právne služby, služba bude daňovým náklad slovenského subjektu?

Spoločnosť účtujúca v podvojnom účtovníctve platí recyklačný poplatok. Doteraz ho prenášala na zákazníkov tak, že bol zahrnutý v cene tovaru. Môže tento poplatok uvádzať na faktúre pre zákazníka osobitne? Ako by sa to účtovalo?

Materská spoločnosť ALFA s. r. o. zo Slovenska vlastní väčšinový podiel v slovenskej dcérskej spoločnosti BETA s. r. o. Dcérska spoločnosť BETA s. r. o. dosiahla za zdaňovacie obdobie 2021 zisk, ktorý sa rozhodla v nasledujúcom období vyplatiť vlastníkom. Materská spoločnosť v roku 2022 prijala dividendu z dcérskej spoločnosti za rok 2021 v sume 5 000 €. Materská spoločnosť mala za zdaňovacie obdobie 2022 finančné náklady v sume 1 000 € a výnosy z hospodárskej činnosti 10 000 €. Účtovník materskej spoločnosti zaúčtoval výnosy z hosp. činnosti 10 000 €, finančné výnosy z prijatých dividend 5 000 €, zaúčtoval finančné náklady v sume 1 000 €, z čoho vypočítal zisk pred zdanením 14 000 € (10 000 € + 5 000€ - 1 000 €), a vypočítal 15 % daň z prijímu 2 100 €. Bol takýto postup správny, resp. je správne zdaňovať príjem z vyplatenej dividendy?

Má zamestnávateľ pri nástupe zamestnanca povinnosť poslať zamestnanca na vstupnú prehliadku? Ak áno, je následne preplatenie tejto prehliadky uznaný daňový náklad?

Spoločnosť A (daňovník, ktorého hlavná činnosť spočíva v poskytovaní úverov) nadobudla dňa 7.2.2003 od spoločnosti B postúpením za dohodnutú cenu 50 000 € (menovitá cena=obstarávacej cene) pohľadávku (istina 40 000 + úrok 10 000) voči spoločnosti C. Dohodnutá cena vo výške 50 000 € bola uhradená. Spoločnosť A túto pohľadávku úročila a pohľadávka sa tak navýšila o úroky z omeškania v sume 2 000 €. Na spoločnosť C následne vyhlásil súd dňa 30.04.2003 konkurz. Spoločnosť A svoju pohľadávku riadne prihlásila na súde. Konkurz nie je do dnešného dňa ukončený. Pohľadávka je nepremlčaná. K pohľadávke v celkovej výške 52 000 € boli vytvorené opravné položky v 100 % výške (t.j. 52 000 €). Prosím o usmernenie, či bude hodnota pohľadávky v celkovej výške 52 000 € (istina, úrok + úroky z omeškania) daňovo uznaným výdavkom v prípade, že spoločnosť A sa rozhodne pohľadávku voči dlžníkovi C v konkurze ďalej postúpiť (v roku 2023) spoločnosti D za cenu 1 €?

Sme rozpočtová organizácia, ktorá organizuje kultúrne podujatie. Na podujatí bude vystupovať aj hudobná skupina so spevákom z Českej republiky. Vystúpenie skupiny zabezpečí česká sprostredkovateľská agentúra, ktorá má pridelené číslo registrácie dane z pridanej hodnoty v ČR. Zmluva bude uzatvorená medzi rozpočtovou organizáciou a českou sprostredkovateľskou agentúrou s platbou za vystúpenie na účet uvedený v zmluve. Je možné zapracovať do zmluvy dohodu podľa § 43 ods. 14 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov (t.j., že zrážkovú daň nevyberie rozpočtová organizácia a umelci si tejto príjem zdania sami)? Môže takúto dohodu podľa § 43 ods. 14 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov uzatvoriť sprostredkujúca agentúra z ČR (za vystupujúcich umelcov, v tomto prípade hudobnú skupinu) s rozpočtovou organizáciou?

Chcel by som sa poradiť ohľadom úročenia pôžičky konateľovi. Konateľovi bola poskytnutá pôžička (355/221). Následne chceme správne postupovať z hľadiska DPH, DzP a riešiť úročenie uvedenej pôžičky. Uvažujeme správne, ak: 1. uvedená pôžička bude bezúročná, tak spoločnosť si na riadku 110 DP k DzP zvýši základ dane, ale následne "darovaný" úrok je pre konateľa príjmom podľa § 5 a spoločnosť mu musí z uvedeného bezúročného poskytnutia pôžičky zradiť poistné a daň. V daňovom priznaní k DPH sa to v danom prípadne nerieši. Chápeme tomu správne? 2. uvedená pôžička bude úročená podľa úrokovej sadzby, napr. hypotekárneho úveru v čase poskytnutia pôžičky konateľovi. Následne na konci roka sa vypočíta úrok, ktorý sa zaúčtuje 355/662 a uvedie sa v daňovom priznaní k DPH ako oslobodenie od dane podľa § 39 na príslušnom riadku. Pre spoločnosť je to normálne daňový výnos, ktorý uvedie ešte aj v tabuľke pre kontrolované transakcie závislých osôb v daňovom priznaní DzP. Uvažujeme správne v 1. a aj v 2. prípade, resp. aký je spraný postup poskytnutej úročnej, resp. bezúročnej pôžičky spriaznenej osobe?

Daňový subjekt má daňovú kontrolu dane z príjmov právnickej osoby, a daňový úrad nechce uznať odpisy vozidla za daňový výdavok za obdobie január – jún daného roka – čo je podľa nás veľmi spochybniteľné. Je potrebné dodať, že vozidlo bolo v júli predané za predajnú cenu vyššiu, ako jeho daňová zostatková cena, a predajná cena bola zahrnutá do zdaniteľných príjmov. Z nášho názoru, ak správca dane neuzná daňové odpisy vozidla pred predajom, to vedie k zvýšeniu daňovej zostatkovej ceny, vzniká rozdiel medzi účtovnou a daňovou zostatkovou cenou. Ak je zostatková cena zaúčtovaná do nákladov nižšia ako daňová zostatková cena, rozdiel sa od výsledku hospodárenia odpočíta, teda tvorí odpočítateľnú položku a to vo výške neuznaných odpisov. To znamená, že neuznanie odpisov by nemal žiadny vplyv na základ dane daňovníka, a nevznikla by dodatočná daňová povinnosť. Je náš predpoklad správny?

Prosím o radu v nasledujúcom prípade (v článkoch o predaji obchodného podielu, ktoré boli zverejnené v časopise Dane a účtovníctvo v praxi 12/22 a 1/23 som podobný príklad nenašla): akciová spoločnosť predáva svoj obchodný podiel v zahraničnej spoločnosti. Sú splnené podmienky pre oslobodenie príjmu z predaja podľa § 13c ZDP. Spoločnosti vznikajú s predajom obchodného podielu náklady v tuzemsku aj zahraničí, napr. právne, poradenské služby. Podľa § 21 ods.1 písm. j) ZDP nie sú daňovými výdavkami náklady vynaložené na príjmy nezahŕňané do základu dane. Sú náklady na uvedené služby podľa cit. ustanovenia ZDP nedaňovými nákladmi predávajúcej spoločnosti? Je možné považovať za ekonomickú činnosť (§ 2 zákona o DPH) predaj obchodného podielu a odpočítať DPH z uvedených služieb?