Ochrana drevín v podmienkach obce

V prostredí obce sa stretávame na jednej strane s verejnou drevinou, ktorá je súčasťou širšieho pojmu verejná zeleň, a na druhej strane taktiež s drevinami, ktoré rastú na súkromných pozemkoch. Spoločne tieto dreviny vytvárajú v obci silnú verejnoprospešnú kooperáciu, ktorej výsledkom je vytvorenie vhodnej mikroklímy pre život, v rámci ktorej dreviny zadržiavajú prachové častice, eliminujú hluk, absorbujú zrážkovú vodu, zlepšujú psychiku človeka a dotvárajú pozitívny obraz obce, a to je len zlomok funkcií, ktoré dreviny v prostredí obývanom ľuďmi plnia.

Vzťah ľudí k drevinám je v súčasnej dobe vlažný, predovšetkým vzťah tých, ktorí vlastnia pozemky, na ktorých dreviny rastú a je potrebné sa o ne starať, a to bez ohľadu na to, či je to súkromná osoba alebo verejná inštitúcia. Dá sa to odôvodniť tým, že náklady na údržbu zelene nie sú malé, to ale nezakladá právo na to, aby dreviny ostali ponechané bez odborného ošetrovania a takto sa znižovala ich šanca na dlhodobejšie prežitie.

Preto štát prevzal úlohu „ochrancu drevín“ a v zákone č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny v z. n. p. (ďalej len „zákon o ochrane prírody“) zadefinoval základný rámec, ktorý má zabezpečiť ich ochranu.

definuje zákon o ochrane prírody v § 2 ods. 2 písm. m) ako strom alebo ker vrátane jeho koreňovej sústavy rastúce jednotlivo alebo v skupinách mimo lesného pôdneho fondu.

sa zase chápe ako činnosť zameraná na udržanie ich ekologických a estetických funkcií v prírode a krajine a v urbánnom priestore a na predchádzanie ich neodôvodnenému výrubu [§ 17 ods. 1 vyhlášky Ministerstva životného prostredia SR č. 24/2003, ktorou sa vykonáva zákon č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody v z. n. p. (ďalej len „vyhláška“)].

Všeobecne pri charakterizovaní ochrany drevín treba vychádzať z§2 ods. 1 zákona o ochrane prírody, ktorý definuje ochranu prírody a krajiny ako obmedzovanie zásahov, ktoré môžu ohroziť, poškodiť alebo zničiť podmienky a formy života, prírodné dedičstvo, vzhľad krajiny, znížiť jej ekologickú stabilitu, ako aj odstraňovanie následkov takých zásahov. Ochranou prírody sa rozumie aj starostlivosť o ekosystémy.

Zákon o ochrane prírody zakladá pre fyzické a právnické osoby a podnikateľov na ochranu prírody a krajiny, t.j. aj na ochranu drevín:

• je povinný chrániť prírodu a krajinu pred ohrozovaním, poškodzovaním a ničením a starať sa podľa svojich možností o jej zložky a prvky na účel ich zachovania a ochrany, zlepšovania stavu životného prostredia a vytvárania a udržiavania územného systému ekologickej stability (§ 3 ods. 1),

• je pri vykonávaní činnosti, ktorou môže ohroziť, poškodiť alebo zničiť rastlin