Praktické skúsenosti s používaním zákona o slobode informácií pri činnosti samospráv

Vydáno: 15 minút čítania
Praktické skúsenosti s používaním zákona o slobode informácií pri činnosti samospráv
JUDr.
Artúr
Soldán
Zákon č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v z. n. p. (ďalej len „zákon o slobode informácií") nadobudol účinnosť od 1. januára 2001. Nahradil pôvodný zákon č. 171/1998 Z.z. o prístupe k informáciám o životnom prostredí, ktorý v prechodnom období umožňoval občanom žiadať štátne a samosprávne orgány informácie týkajúce sa životného prostredia. Počas svojej 10-ročnej existencie bol zákon o slobode informácií desaťkrát novelizovaný a zásadným spôsobom zmenil pohľad občana na fungovanie verejnej správy, pretože presadil jedinečnú zásadu „čo nie je tajné, je verejné". Verejná správa využíva zákon o slobode informácií takmer denne a stretáva sa často s rôznymi situáciami, ktoré tento zákon nerieši dostatočne, resp. jeho paragrafové znenie umožňuje veľmi rozdielny výklad. V ďalšom texte sa pokúsim poukázať na rôzne praktické prípady, ktoré sa pri činnosti samosprávy vyskytli a ponúknuť čitateľom návod na ich riešenie.
Sprístupnenie informácií o prebiehajúcom stavebnom konaní osobe odlišnej od účastníka konania
Veľmi častými prípadmi, s ktorými sa stretávajú obce pri výkone originálnej kompetencie (územné plánovanie) alebo pri prenesenom výkone štátnej správy (stavebný úrad), sú žiadosti o informácie týkajúce sa poskytnutia územno-plánovacích informácií podľa zákona o slobode informácií, resp. informácií týkajúcich sa stavebného konania podľa zákona o slobode informácií.
Otázka: