Praktické skúsenosti s používaním zákona o
slobode informácií pri činnosti samospráv
JUDr.
Artúr
Soldán
Zákon č. 211/2000 Z.z. o slobodnom
prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v z. n.
p. (ďalej len „zákon o slobode informácií") nadobudol účinnosť od 1. januára 2001. Nahradil pôvodný
zákon č. 171/1998 Z.z. o prístupe k informáciám o
životnom prostredí, ktorý v prechodnom období umožňoval občanom žiadať štátne a samosprávne orgány
informácie týkajúce sa životného prostredia. Počas svojej 10-ročnej existencie bol zákon o slobode
informácií desaťkrát novelizovaný a zásadným spôsobom zmenil pohľad občana na fungovanie verejnej
správy, pretože presadil jedinečnú zásadu „čo nie je tajné, je verejné". Verejná správa využíva
zákon o slobode informácií takmer denne a stretáva sa často s rôznymi situáciami, ktoré tento zákon
nerieši dostatočne, resp. jeho paragrafové znenie umožňuje veľmi rozdielny výklad. V ďalšom texte sa
pokúsim poukázať na rôzne praktické prípady, ktoré sa pri činnosti samosprávy vyskytli a ponúknuť
čitateľom návod na ich riešenie.
Sprístupnenie informácií o prebiehajúcom stavebnom konaní osobe
odlišnej od účastníka konania
Veľmi častými prípadmi, s ktorými sa stretávajú obce pri výkone originálnej kompetencie
(územné plánovanie) alebo pri prenesenom výkone štátnej správy (stavebný úrad), sú žiadosti o
informácie týkajúce sa poskytnutia územno-plánovacích informácií podľa
zákona o slobode informácií, resp. informácií
týkajúcich sa stavebného konania podľa zákona o slobode
informácií.
Otázka: