Praktické skúsenosti s používaním zákona o slobode informácií pri činnosti samospráv (III.)

Vydáno: 20 minút čítania
Praktické skúsenosti s používaním zákona o slobode informácií pri činnosti samospráv (III.)
JUDr.
Artúr
Soldán
JE POVINNOSŤ VYTVÁRAŤ INFORMÁCIE, KTORÉ OBEC NEMÁ K DISPOZÍCII?
V ust. § 3 ods. 1 zákona o slobode informácií sa uvádza, že:
„Každý má právo na prístup k informáciám, ktoré majú povinné osoby k dispozícii."
Toto veľmi jednoduché ustanovenie však v praxi spôsobuje mnohé problémy.
Pojem „mať informácie k dispozícii" sa dotýka širokého okruhu informácií, nie je teda napríklad podstatné, či informácia, ktorú žiada sprístupniť žiadateľ patrí kompetenčne do činnosti povinnej osoby.
Obec ako povinná osoba podľa ust. § 3 ods. 1 cit. zákona má k dispozícií najmä tieto údaje - informácie:
a)
ktorých pôvodcom je povinná osoba - teda spisová
agenda
, evidenčná
agenda
, s ktorou povinná osoba pracuje a zapísaná v registratúre príslušného úradu (na úseku originálnej kompetencie - napr. vydávanie územnoplánovacích informácii alebo na úseku preneseného výkonu štátnej správy - napr. vydávanie stavebných povolení),
b)
ktoré musí mať povinná osoba v súlade s platnou právnou úpravou,
c)
ktoré povinná osoba získala od iného subjektu verejnej alebo štátnej správy, prípadne fyzickej alebo právnickej osoby,
d)
s ktorými povinná osoba pri svojej činnosti pracovala, ktorých pôvodcom je iný subjekt než povinná osoba.
Praktický príklad:
V praxi môže nastať situácia, že napr. ústredný orgán štátnej správy - ministerstvo odmietne žiadateľovi sprístupniť informácie (projektovú dokumentáciu k investičnému zámeru ministerstva), pretože príslušný spis odoslala na vyjadrenie na iné orgány, teda aj na obec ako jeden z orgánov, ktorý bude o stavbe rozhodovať, následne sa žiadateľ o sprístupnenie informácie obráti so žiadosťou na obec, aby mu sprístupnila ním žiadanú inform