Článok je pokračovaním analýzy rozsudku Súdneho dvora Európskej únie, ktorý vydal v septembri 2024 a v ktorom sa venoval vybraným skládkam odpadov na Slovensku.
(dokončenie z predchádzajúceho čísla)
Skládky odpadov v SR vo svetle relevantnej judikatúry
Rozsudok vo veci C-341/23 sa týka porušenia smernice o skládkach odpadov vo vzťahu k vybraným skládkam odpadov. [8] Predmetný rozsudok však nie je prvý svojho druhu. SR bola s nedostatočnou implementáciou smernice o skládkach odpadov konfrontovaná aj v rozsudkoch Súdneho dvora EÚ C-331/11 z 25. apríla 2013 a C-626/16 zo 4. júla 2018.
Jedným zo spoločných menovateľov týchto rozsudkov Súdneho dvora EÚ voči SR vo veci porušenia smernice o skládkach odpadov je, že ich prešetrovanie bolo pôvodne iniciované v rámci projektu „EU Pilot 1767/11/ENVI“. [9]
Rozsudok vo veci C-331/11 sa týkal skládky odpadov Žilina-Považský Chlmec, ktorá bola do istej miery dedičstvom minulého režimu. Pôvodná skládka - bez dostatočných tesniacich prvkov - fungovala od 50-tych rokov 20. storočia. V roku 1989 bola rozšírená o novú časť, ktorá bola uvedená do prevádzky k 1. januáru 1993. Príslušný orgán v roku 1992 pôvodne nariadil uzatvorenie starej časti skládky do roku 1994. Toto rozhodnutie bolo však v dôsledku zmeny legislatívy preskúmané a v roku 2002 bolo nahradené novým rozhodnutím, v ktorom príslušný orgán konštatoval nedostatočnosť tesniacich prvkov, ale