Dňa 11. mája 2023 poslanci Európskeho parlamentu schválili návrh smernice, ktorej cieľom je zlepšiť označovanie výrobkov, zabezpečiť ich dlhšiu životnosť a skoncovať s používaním zavádzajúcich tvrdení.
Cieľom návrhu je posilniť práva spotrebiteľa zmenou dvoch smerníc, ktorými sa chránia záujmy spotrebiteľov na úrovni EÚ. Ide o smernicu 2005/29/ES o nekalých obchodných praktikách [1] a smernicu 2011/83/EÚ o právach spotrebiteľov [2]. Konkrétne je cieľom návrhu prispieť k obehovému, čistému a zelenému hospodárstvu EÚ tým, že sa v ňom spotrebiteľom umožní prijímanie kvalifikovaných rozhodnutí o kúpe, čím sa prispeje k udržateľnejšej spotrebe. Zameriava sa aj na nekalé obchodné praktiky, ktoré odrádzajú spotrebiteľov od rozhodnutí predstavujúcich udržateľnú spotrebu. Okrem toho ním zabezpečuje lepšie a konzistentnejšie uplatňovanie pravidiel EÚ v oblasti ochrany spotrebiteľa.
V článku sa stretneme s výrazom "greenwashing", ktorý sa používa aj v rámci slovenského jazyka a neprichádza v odbornej diskusii a bežnej hovorovej reči k jeho prekladu. Oficiálny preklad slova greenwashnig tak, ako je uvedený v návrhu smernice je "praktiky zeleného vymývania mozgov (t.j. klamlivé tvrdenia týkajúce sa životného prostredia)".
Pohľad do histórie
V úvode sa pozrime, kde sa slovo greenwashnig objavilo a čo stojí za jeho vznikom. Termín greenwashing bol prvýkrát spomenutý v roku 1986 aktivistom Jayom Westerveldom v článku, kde kritizoval bežnú prax hotelov, ktoré žiadajú hostí, aby opätovne používali uteráky, pričom tvrdili, že ide o firemnú stratégiu v záujme úspory vody, hoci nemali