Pojmom verejné financie rozumieme špecifické finančné vzťahy a operácie, kde na jednej strane vystupuje štát (reprezentovaný predovšetkým orgánmi verejnej správy) a na druhej strane vystupujú ďalší aktéri (napr. občania, ich domácnosti, podnikateľské subjekty, mimovládne organizácie) (Hamerníková a kol., 2010).
Verejné financie vlastne opisujú rolu vlád, ich príjmov a výdavkov, ako aj ich vzťahy k týmto ostatným aktérom. Rola vlád je vymedzovaná spravidla určením služieb a spôsobov, ktorými tieto služby poskytujú ostatným aktérom a zainteresovaným subjektom (teda napr. občanom).
Okrem konceptov, ako sú právny štát či minimálny štát (napr. Klimovský, 2014), už niekoľko desaťročí sa diskutuje aj o koncepte sociálneho štátu, resp. štátu blahobytu (
welfare state
). Práve takto vnímaný štát poskytuje celú paletu verejných statkov (najmä rôznych verejných služieb). Ide o široko chápané zasahovanie štátu (orgánov verejnej moci) do života bežných občanov. V tomto kontexte je asi najčastejšie diskutovanou otázkou hraníc takto chápaného štátu: Čo všetko by štát mal poskytovať, resp. zabezpečovať v prospech svojich občanov, a čo by si títo občania mali byť schopní zabezpečovať samostatne? Rozsah verejných financií pri snahe o zodpovedanie tejto otázky ponúka istú predstavu o tom, kde je možné danú hranicu načrtnúť. Predmetom tejto časti však nie je analýza štátu blahobytu ani vymedzenie spomínanej hranice, ale povaha verejných financií a možnosť jednotlivcov alebo ich skupín vstupovať do roz