Príspevok sa v druhej časti zaoberá najmä hodnotiacimi kritériami v súvislosti so zisťovaním neoprávneného zásahu do osobnostných práv, t. j. hranicami kritiky a primeranosťou jej obsahu a formy, ako aj ochranou dobrej povesti právnických osôb.
V súvislosti s ochranou osobnosti v médiách je potrebné vnímať
rozdiel medzi kritikou a neoprávneným zásahom
, pričom rozdiel medzi nimi treba zohľadniť v súvislosti s rozhodujúcim hľadiskom pravdivosti, objektívnosti a cieľa, ktorý je konkrétnym prejavom sledovaný.Kritika sa
vo všeobecnosti
považuje za oprávnenú
, ak-
nie sú prekročené medze vecnej kritiky (opierajúcej sa o pravdivé skutočnosti a z nich vychádzajúce logické závery, ktoré tieto skutočnosti odôvodňujú) a
-
je primeraná obsahom i formou.
Tieto kritériá treba vyhodnocovať individuálne vzhľadom na špecifické okolnosti konkrétneho prípadu. Bez ohľadu na konkrétnosti, hranice vecnej kritiky (a s tým súvisiaca pravdivosť informácií) a primeranosť vo vzťahu k obsahu a forme sú dve základné hodnotiace kritériá pri zisťovaní neoprávneného zásahu do osobnostných práv.
I. Hranice kritiky
V judikatúre všeobecných súdov, ako aj Ústavného súdu SR a ESĽP sa ustálil názor, že
hranice vecnej kritiky sú u verejných činiteľov, resp. u osôb verejného záujmu "posunuté" v porovnaní so súkromnými osobami
, ktoré nemajú dočinenia s verejným životom, resp. so správou verejných vecí. Verejní činitelia sú povinní znášať vyššiu mieru kritiky.V náleze Ústavného súdu SR, sp. zn. III. ÚS 385/2012, sa uvádza:
"Osoby verejné možno ďalej rozčleniť na osoby verejne činné a osoby verejne známe. Kategória osôb verejne činných zahŕňa všetky osoby, ktoré sa nejakým spôsobom podieľajú