Príspevok sa zaoberá právnou úpravou symbolov obce a štátnych symbolov používaných v podmienkach obcí. Článok poukazuje najmä na vymedzenie symbolov obce, súvisiace príklady z praxe, podmienky používania symbolov obce, právne prostriedky ochrany symbolov obce a všeobecne aj na štátne symboly v podmienkach samosprávy.
Právna úprava symbolov v podmienkach samosprávy
Právna úprava symbolov v samospráve nie je jednotná, keďže príslušné právne predpisy ustanovujú pre obce, mesto Bratislava, mesto Košice a samosprávne kraje rozdielne symboly:
-
podľa § 1b ods. 1 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v z. n. p. (ďalej len "zákon o obecnom zriadení") symbolmi obce sú erb obce, vlajka obce, pečať obce, prípadne aj znelka obce;
-
podľa § 20 ods. 1 zákona č. 377/1990 Zb. o hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave v z. n. p. (ďalej len "zákon o hlavnom meste SR") symbolmi mesta Bratislava sú erb Bratislavy, zástava Bratislavy a pečať Bratislavy;
-
podľa § 19 ods. 1 zákona č. 401/1990 Zb. o meste Košice v z. n. p. (ďalej len "zákon o meste Košice") symbolmi mesta Košice sú erb mesta, vlajka a zástava mesta, pečať mesta a znelka mesta;
-
podľa § 1 ods. 6 zákona č. 302/2001 Z.z. o samospráve vyšších územných celkov (zákon o samosprávnych krajoch) v z. n. p. symboly samosprávneho kraja sú erb, vlajka a pečať, prípadne znelka.
Rovnaké symboly sú právnou úpravou ustanovené len pre obce a samosprávne kraje. Na rozdiel od obcí a samosprávnych krajov, v prípade ktorých sa medzi symboly zaraďuje vlajka, právna úprava zaraďuje medzi symboly mesta Bratislava zástavu a v prípade mesta Košice vlajku a zástavu súčasne. Okrem toho môže byť otázne, prečo na rozdiel od obcí, mesta Košice a samosprávnych krajov sa aj v prípade mesta Bratislava nezaraďuje medzi symboly znelka. Odlišnosti sa vyskytujú aj v samotnej zákonnej formulácii týkajúcej sa znelky ako symbolu, keď v prípade obcí ide o formuláciu "prípadne aj znelka obce", v prípade samosprávnych krajov "prípadne znelka", pri meste Koši