Príspevok sa zaoberá problematikou monitorovania kamerovým systémom prevádzkovaným obcou z hľadiska ochrany osobných údajov. V príspevku je poukázané najmä na právne základy monitorovania, povinnosti obce týkajúce sa informovania dotknutých osôb o monitorovaní, požiadavky na primeranosť doby uchovávania videozáznamov, bezpečnosť pri spracúvaní osobných údajov, právo dotknutej osoby na prístup k videozáznamu, ako aj na niektoré nedostatky vyskytujúce sa v praxi a návrhy na ich odstránenie.
Obec môže monitorovať kamerovým systémom obec, časť obce, niektorú ulicu, verejné priestranstvá obce, ako aj priestory obecného úradu, obecnej knižnice a iných budov za podmienok ustanovených v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov) (ďalej len "nariadenie GDPR"), a v zákone č. 18/2018 Z.z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. (ďalej len "zákon o ochrane osobných údajov").
V praxi sa však možno pomerne často stretnúť s porušovaním povinností týkajúcich sa monitorovania kamerovým systémom, keď napríklad obec:
-
neposkytne dotknutým osobám informácie o spracúvaní osobných údajov,
-
monitoruje kamerovým systémom priestor v rozsahu nepotrebnom na dosiahnutie stanoveného účelu spracúvania,
-
uchováva videozáznamy po dobu dlhšiu, ako je doba nevyhnutná na dosiahnutie stanoveného účelu spracúvania
(správa Úradu na ochranu osobných údajov SR o stave ochrany osobných údajov za obdobie 25. máj 2019 až 31. december 2019)
.______________________________
Upozorňujeme,
že v týchto prípadoch Úrad na ochranu osobných údajov SR (ďalej len "úrad") môže uložiť obci
pokutu
do 20 000 000 eur. Preto možno obc