Počnúc rokom 1990 prebiehal na Slovensku postupne, v jednotlivých etapách s pomocou viacerých reforiem, proces decentralizácie, v dôsledku ktorého nadobudli obce finančnú samostatnosť v rámci rozhodovania a používania jednotlivých finančných nástrojov riadenia obce. Z obcí sa stali právnické osoby s vlastným majetkom, príjmovou základňou, ako aj s legislatívne zverenými kompetenciami, čo im poskytlo väčší priestor na rozvoj svojho územia, ako aj efektívnejšie zabezpečovanie služieb pre občanov. Dôležitým krokom bolo aj schválenie koncepcie v roku 2000, ktorá sa zaoberala priestorovou organizáciou verejnej správy a tiež prerozdelením finančných zdrojov prostredníctvom štátneho rozpočtu.
Dôsledkom týchto reforiem a s tým súvisiaceho prechodu pôsobnosti štátnej správy na samosprávu bol vznik tzv. originálnych a prenesených kompetencií obcí, ktoré si žiadali individuálny systém financovania. Medzníkom, ktorý určoval prechod kompetencií zo štátu na samosprávu, bol zákon č. 416/2001 Z. z. o prechode niektorých pôsobností z orgánov štátnej správy na obce a na vyššie územné celky v znení neskorších predpisov. Decentralizácia bola sprevádzaná zmenami vo financovaní verejnej správy, daňovou reformou a odovzdaním majetku, ktorý by umožňoval realizovať odovzdané právomoci. Decentralizácia, tak ako každé nóvum na spoločensko-právnej úrovni, so sebou priniesla aj nejasnosti v podobe legislatívou nedostatočne vymedzeného delenia kompetencií, ktoré v praxi pripúšťalo viaceré interpretácie.