Počnúc rokom 1990 prebiehal na Slovensku postupne, v jednotlivých etapách s pomocou viacerých reforiem, proces decentralizácie, v dôsledku ktorého nadobudli obce finančnú samostatnosť v rámci rozhodovania a používania jednotlivých finančných nástrojov riadenia obce. Z obcí sa stali právnické osoby s vlastným majetkom, príjmovou základňou, ako aj s legislatívne zverenými kompetenciami, čo im poskytlo väčší priestor na rozvoj svojho územia, ako aj efektívnejšie zabezpečovanie služieb pre občanov. Dôležitým krokom bolo aj schválenie koncepcie v roku 2000, ktorá sa zaoberala priestorovou organizáciou verejnej správy a tiež prerozdelením finančných zdrojov prostredníctvom štátneho rozpočtu.
Dôsledkom týchto reforiem a s tým súvisiaceho prechodu pôsobnosti štátnej správy na samosprávu bol vznik tzv. originálnych a prenesených kompetencií obcí, ktoré si žiadali individuálny systém financovania. Medzníkom, ktorý určoval prechod kompetencií zo štátu na samosprávu, bol zákon č. 416/2001 Z. z. o prechode niektorých pôsobností z orgánov štátnej správy na obce a na vyššie územné celky v znení neskorších predpisov. Decentralizácia bola sprevádzaná zmenami vo financovaní verejnej správy, daňovou reformou a odovzdaním majetku, ktorý by umožňoval realizovať odovzdané právomoci. Decentralizácia, tak ako každé nóvum na spoločensko-právnej úrovni, so sebou priniesla aj nejasnosti v podobe legislatívou nedostatočne vymedzeného delenia kompetencií, ktoré v praxi pripúšťalo viaceré interpretácie.
Hlavnými predpismi a nástrojmi fiškálnej decentralizácie obcí a VÚC sa stali tieto zákony:
-
zákon č. 564/2004 Z.z. o rozpočtovom určení výnosu dane z príjmov územnej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p.,
-
zákon č. 582/2004 Z.z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v z. n. p.,
-
zákon č. 583/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p.
ROZPOČET OBCE
Obec je samostatným územným samosprávnym a správnym celkom Slovenskej republiky, ktorý za podmienok ustanovených zákonom samostatne hospodári s vlastným majetkom a s vlastnými príjmami. Obce vlastnia svoj majetok a rozpočet, čím disponujú finančnou nezávislosťou, vyberajú miestne dane a poplatky vrátane správnych poplatkov, môžu podnikať a taktiež participovať na medzinárodnej, cezhraničnej a vnútroštátnej spolupráci.
Najdôležitejším finančným nástrojom verejnej správy je verejný rozpočet príslušný pre jednotlivú úroveň verejnej správy. Nemenej dôležitou skutočnosťou je optimalizácia finančných vzťahov medzi rozpočtami a stanovenie daňového určenia, rozdelenie príjmov a financovanie výdavkov jednotlivých rozpočtov v rámci rozpočtovej sústavy.
Základom finančného hospodárenia obce je taktiež jej rozpočet, ktorý sa zostavuje na obdobie jedného kalendárneho roka. Rozpočet je základným nástrojom finančného hospodárenia v príslušnom rozpočtovom roku, ktorým sa riadi financovanie úloh a funkcií obce v príslušnom rozpočtovom roku. Rozpočet obce je súčasťou rozpočtu sektora verejnej správy. Návrh rozpočtu je ešte pred jeho schválením zverejnený na úradnej tabuli obce vrátane webového sídla obce, najmenej 15 dní pred rokovaním obecného zastupiteľstva. Dňom vyvesenia návrhu začína plynúť najmenej desaťdňová lehota, počas ktorej môžu fyzické a právnické osoby uplatniť pripomienku k návrhu.
Rozpočet obce vyjadruje samostatnosť hospodárenia obce a vyššieho územného celku. Obsahuje príjmy a výdavky, v ktorých sú vyjadrené finančné vzťahy k právnickým osobám a fyzickým osobám - podnikateľom pôsobiacim na území obce, ako aj k obyvateľom žijúcim na tomto území, vyplývajúce pre ne zo zákonov a z iných všeobecne záväzných právnych predpisov, zo všeobecne záväzných nariadení obce a všeobecne záväzných nariadení vyššieho územného celku, ak
