V príspevku prinášame odpovede na najčastejšie otázky týkajúcich sa pravidiel prijímania a použitia návratných zdrojov financovania v obci a vo vyššom územnom celku.
Návratné zdroje financovania sú prostriedky rozpočtu obce/rozpočtu vyššieho územného celku (ďalej len „VÚC“) z prijatých úverov (aj dodávateľských úverov), pôžičiek, návratných finančných výpomocí, zo zmeniek a z komunálnych obligácií vydaných obcou/VÚC.
Prijatie a používanie návratných zdrojov financovania je regulované prostredníctvom pravidiel, ktoré ustanovuje zákon č. 583/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. (ďalej len „zákon č. 583/2004 Z. z.“) v § 17 ods. 2 až 7; tieto pravidlá by mali zamedziť neodôvodnenému zadlžovaniu obce/VÚC.
? Čo chápeme pod investičným dodávateľským úverom? Započítava sa investičný dodávateľský úver do celkovej sumy dlhu?
V súlade s opatrením Ministerstva financií SR z 8. augusta 2007 č. MF/16786/2007-31, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a rámcovej účtovej osnove pre rozpočtové organizácie, príspevkové organizácie, štátne fondy, obce a vyššie územné celky v z. n. p. a manuálom Ministerstvom financií SR k obsahu finančných výkazov je investičný dodávateľský úver definovaný ako dlhodobý záväzok, pri ktorom sa na základe zmluvy medzi obcou/VÚC a dodávateľom po dodaní diela začne uplatňovať jeho splácanie (splátkový kalendár) vrátane splácania úrokov. Charakteristickou a typickou črtou investičného dodávateľského úveru je jeho úročenie, t. j. splácanie úrokov. Ak obec/VÚC spláca investičný dodávateľský úver, používa ekonomickú rozpočtovú klasifikáciu:
821 – Splácanie tuzemskej istiny/821009 – Z dodávateľských úverov