Ustanovenie § 5 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p. (ďalej len „ZDP“) vymedzuje, ktoré príjmy sa považujú za príjmy zo závislej činnosti. Aby tieto príjmy boli správne zdanené, je potrebné vedieť niekoľko základných informácií týkajúcich sa príjmov zo závislej činnosti, napr. kto sa považuje za poberateľa týchto príjmov alebo kto je platiteľom týchto príjmov.
Poberateľom týchto príjmov je vždy zamestnanec a platiteľom týchto príjmov je vždy zamestnávateľ. Zamestnávateľom môže byť nielen zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, ale aj zamestnávateľ, ktorý nie je platiteľom dane. Rozdiel medzi týmito zamestnávateľmi je v tom, že zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, je tá osoba, ktorá vypláca príjmy zo závislej činnosti a má povinnosti vypočítať a vybrať daň (preddavok na daň) z týchto príjmov v súlade s § 35, resp. s § 43 ZDP.
Za zamestnávateľa, ktorý nie je platiteľom dane, sa považuje ten zamestnávateľ, ktorý síce vypláca príjmy zo závislej činnosti, ale nie je povinný z týchto príjmov zrážať preddavky na daň podľa ustanovení ZDP. Táto skutočnosť je dôležitá nielen z pohľadu správneho zdanenia príjmov zo závislej činnosti, ale je dôležitá aj z pohľadu podávania tlačív v súlade s § 39 ods. 9 ZDP (prehľad a hlásenie). Tieto tlačivá podáva každý zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane okrem zamestnávateľa, ktorý je platiteľom dane alebo zahraničným platiteľom dane, ktorý v príslušnom období nevyplácal príjmy zo závislej činnosti. Zamestnávateľ, ktorý nie je platiteľom dane, takúto povinnosť nemá.
V súčasnosti zdanenie príjmov zo závislej činnosti upravujú v ZDP tri ustanovenia, a to § 34, § 35, § 43. Zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, príjmy zo závislej činnosti zdaňuje v súlade s § 35 alebo s § 43 pri výplate, poukázaní alebo pripísaní príjmu zo závislej činnosti zamestnancovi k