Príspevok je venovaný zániku výkonu funkcie hlavného kontrolóra obce, pričom autor kladie dôraz na jeden zo spôsobov zániku výkonu funkcie, a to na odvolanie hlavného kontrolóra obce z funkcie. Prínos príspevku spočíva predovšetkým v tom, že autor okrem rozboru platnej právnej úpravy analyzuje dostupnú rozhodovaciu činnosť súdov na tomto úseku.
Novela zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v z. n. p. a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o obecnom zriadení“) vykonaná zákonom č. 102/2010 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v z. n. p. a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa dotkla aj zániku funkcie hlavných kontrolórov obcí.
Ide o novú úpravu v procese odvolávania hlavných kontrolórov obcí z ich funkcie. Kým podľa stavu účinného do 1. apríla 2010 na odvolanie hlavného kontrolóra obce z funkcie postačovala nadpolovičná väčšina hlasov prítomných poslancov obecného zastupiteľstva, podľa novely sa na odvolanie hlavného kontrolóra obce vyžaduje súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých poslancov obecného zastupiteľstva.
Táto, na prvý pohľad v porovnaní s inými novelizovanými ustanoveniami zákona o obecnom zriadení nevýrazná zmena, je však výsledkom dlhodobej kritiky zo strany odbornej verejnosti, ako aj výsledkom snahy o novelu zo strany Združenia hlavných kontrolórov miest a obcí SR. Sprísnenie podmienok odvolania hlavného kontrolóra obce z funkcie pri hlasovaní v obecnom zastupiteľstve má posilniť jeho postavenie pri výkone kontrolnej činnosti. Pôvodná možnosť odvolania hlavného kontrolóra obce nadpolovičnou väčšinou prítomných poslancov obecného zastupiteľstva systémovo odporovala pravidlám pri voľbe hlavného kontrolóra obce.
Podľa § 18a ods. 3 zákona o obecnom zriadení je totiž na zvolenie hlavného kontrolóra obce v prvom kole potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých poslancov obecného zastupiteľstva. Až v prípade, ak ani jeden z kandidátov takú väčšinu nezíska, obecné zastupiteľstvo ešte na tej istej schôdzi vykoná druhé kolo volieb, do ktorého postúpia dvaja kandidáti, ktorí získali v prvom kole volieb najväčší počet platných hlasov. V prípade rovnosti hlasov do druhého kola volieb postupujú všetci kandidáti s najväčším počtom platných hlasov. V druhom kole volieb je zvolený ten kandidát, ktorý získal najväčší počet platných hlasov. Pri rovnosti hlasov v druhom kole volieb sa rozhoduje žrebom.
Uvedený stav viedol k opodstatneným námietkam odvolávaných hlavných kontrolórov obcí, že „v právnom poriadku SR neexistuje prípad, kde na odvolanie z verejnej funkcie by bol postačujúci menší počet hlasov, než hlasov potrebných na voľbu do príslušnej verejnej funkcie“. K uvedenému problému však Ústavný súd SR nezaujal v merite veci právne stanovisko z dôvodu, že ústavnú sťažnosť dotknutého hlavného kontrolóra obce odmietol pre nedostatok právomoci Ústavného súdu SR na jej prerokovanie. V uznesení konštatoval, že nebol príslušný na preskúmanie postupu a uznesenia mestského zastupiteľstva č. 178/2006 v bodoch A), B) a C) z 20. októbra 2006, na základe ktorého bol sťažovateľ odvolaný z funkcie hlavného kontrolóra. Ústavný súd SR zastáva názor, že v danom prípade ide o pracovnoprávnu vec patriacu v prvom rade do právomoci všeobecných súdov. Práve všeobecné súdy sú orgánmi verejnej moci, ktoré primárne poskytujú ochranu základným právam a slobodám fyzických osôb a právnických osôb. Právomoc Ústavného súdu SR sa v takýchto prípadoch uplatňuje subsidiárne, teda už vtedy, ak možnosť domáhať sa ochrany základných práv a slobôd na všeobecnom súde už zo zrejmých dôvodov neexistuje. (Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky III. ÚS 199/07 zo 17. júla 2007.)
Novela zákona o obecnom zriadení spočívajúca v zosúladení kvóra pre voľbu a odvolanie hlavného kontrolóra obce je v súlade s princípmi právneho štátu a právnej istoty hlavného kontrolóra obce a zároveň je garanciou posilnenia nezávislého postavenia hlavného ko