Zdaňovanie v komunálnom sektore na Slovensku má svoje problémy, ktoré súvisia najmä s potrebou šetriť zdroje, navyšovať daňové príjmy a prispievať tak nielen k prosperite takmer 3 000 obcí a miest v SR, ale aj k ozdraveniu a konsolidácii verejných financií štátu. V takejto zložitej situácii sa počíta každý dobrý nápad, zaujímavá inšpirácia aj pragmatický názor na zlepšenie vo vývoji zdaňovania v oblasti miestnych daní. Ambíciou nasledovného článku je na príklade niekoľkých obcí a miest ponúknuť čitateľom vzdelávanie v daňovej oblasti na báze porovnania (komparácie a benchmarkingu). Prečo? Lebo niekedy, keď sa nám minú vlastné nápady a tvorivé invencie, treba sa oprieť o všímavosť. Zmapovať konkurenciu a porovnať najlepšie praktiky, ktoré nám ponúka domáce alebo zahraničné prostredie. Nasledovný článok prináša vybrané informácie o aktuálnom komunálnom zdaňovaní v 5 mestách – Košiciach, Bratislave, Trnave, Prešove a Čadci.
Košice – kritika nepomeru riešenia výnosu z cestnej dane v porovnaní s Bratislavou
Košický samosprávny kraj (KSK) sa stará o takmer 2 000 km ciest a výnos z dane dosahuje okolo 12 miliónov eur ročne. V Bratislave je to takmer trojnásobok, pričom sa starajú len o štvrtinu ciest v porovnaní s KSK. Takýto model vníma VÚC Košice ako aj Združenie cestných dopravcov ČESMAD Slovakia za značne nespravodlivý. V bratislavskom regióne majú totiž dopravcovia zaregistrovaných najviac automobilov, hoci ich využívajú po celom Slovensku. Bratislava tak má najvyššie príjmy z výberu tejto dane, hoci má najmenej regionálnych ciest, a teda aj nákladov na ich prevádzku, opravy a údržbu.
Podľa predbežných informácií by nový systém určovania výšky a výberu dane z motorových v