V príspevku hľadáme odpoveď na legitimitu prijímania rozhodnutí obecným zastupiteľstvom v zložení poslancov zvolených v predchádzajúcich komunálnych voľbách v roku 2014 po uskutočnení nových komunálnych volieb v roku 2018. Zásadnou právnou otázkou je to, akú povahu má ustanovujúce zasadnutie obecného zastupiteľstva, teda, či ustanovujúcim zasadnutím obecného zastupiteľstva sa rozumie vždy prvé konané zasadnutie obecného zastupiteľstva po uskutočnených komunálnych voľbách, alebo naopak, či ustanovujúcim zasadnutím obecného zastupiteľstva sa rozumie prvé zasadnutie obecného zastupiteľstva v "novom zložení" bez ohľadu na to, či sa pred jeho konaním v zákonom ustanovenej lehote uskutočnilo po vykonaných komunálnych voľbách ešte zasadnutie (prípadne viac zasadnutí) obecného zastupiteľstva v "starom zložení."
Zasadnutie "starého" zastupiteľstva po komunálnych voľbách
Vydáno:
29 minút čítania
Zasadnutie "starého" zastupiteľstva po komunálnych voľbách
Doc. JUDr.
Jozef
Tekeli
PhD.
Problematický charakter konania zasadnutia obecného zastupiteľstva po vykonaných komunálnych voľbách zákonodarca nepredvídal a priniesla ho až aplikačná prax slovenských obecných samospráv.
Ide o faktický stav v činnosti a rozhodovaní obecného zastupiteľstva, objavujúci sa raz za štyri roky, ktorý má však zásadné právne následky na rozhodovanie o základných otázkach života a rozvoja obce.
Aplikácia právnych noriem obcami, ktorú opisujem nižšie, má však zo strany obcí
charakter právnej špekulácie
a predstavuje deformovanú aplikáciu práva.Špecifikum a nebezpečenstvo častej deformovanej aplikácie práva v obecnej samospráve v porovnaní napr. so štátnou správou je podmienené viacerými paralelne pôsobiacimi faktormi, najmä:
-
náchylnosťou obcí nekriticky prijímať aplikačnú prax iných obcí (notorickým vyhľadávaním a osvojením si nesprávnej právnej praxe a informácií najmä z webových sídel iných obcí);
-
výrazným laickým prvkom vo fungovaní priamo volených orgánov obce;
-
rýchlym šírením a akceptáciou dostatočne právne nepodložených právnych výkladov subjektmi bez náležitej znalosti komunálneho práva;
-
medzerovitosťou právnej úpravy slovenského obecného zriadenia aj po takmer 30 rokoch jej obnovenej existencie;
-
komunálnou politikou neustále usilujúcou o hľadanie a dosiahnutie takej interpretácie právnych noriem, ktorá
ad hoc
"vyhovuje" očakávaniam a vôli konkrétnych predstaviteľov orgánov obce.Fenomén konania zasadnutí zastupiteľstva po vykonaných komunálnych voľbách sa stal mimoriadne vypuklým najmä po posledných komunálnych voľbách uskutočnených
15. novembra 2014
. Zásadnejší význam nadobudol aj vzhľadom na skutočnosť, že tento fenomén sa presadil nielen v mnohých malých samosprávach (za ktoré považujeme obce do 1 000 obyvateľov), kde by spoločensky prichádzala do úvahy potenciálna liberácia nízkym právnym povedomím, ale uplatnil sa aj vo viacerých mestách, dokonca na okresnej úrovni. V prípadoch väčších samospráv je predpoklad, že konanie orgánov obce po uskutočnených novembrových komunálnych voľbách bolo spomedzi všetkých vymenovaných determinantov právne nekonformného výkladu práva ovplyvnené predovšetkým posledným z nich, a to
komunálnou politikou
.Ide o aplikáciu ustanovení § 12 ods. 1 a 3 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v z. n. p. (ďalej len zákon o obecnom zriadení") o konaní ustanovujúceho zasadnutia obecného zastupiteľstva viacerými slovenskými obcami.
Podľa § 12 ods. 1 tretej vety zákona o obecnom zriadení:
"Ustanovujúce zasadnutie obecného zastupiteľstva zvolá starosta zvolený v predchádzajúcom volebnom období tak, aby sa uskutočnilo do 30 dní od vykonania volieb."
Zásadnou právnou otázkou je to,
akú povahu má ustanovujúce zasadnutie obecného zastupiteľstva
.Teda, či ustanovujúcim zasadnutím obecného