Podoby korupcie vo verejnej správe

Vydáno: 21 minút čítania
Podoby korupcie vo verejnej správe
Korupcia je jednou z charakteristík modernej demokracie, ktorá základné demokratické princípy podrýva. Rozsah korupcie na Slovensku predstavuje výraznú bariéru pre politický, sociálny a ekonomický rozvoj krajiny. Korupcia má dve stránky - stránku ponuky a dopytu.
Jedna strana poskytuje peniaze, dary alebo iné formy nelegálnych výhod. Druhá strana sa dožaduje, ba často podmieňuje svoje konanie poskytnutím nelegálnej výhody.
Potvrdzuje sa, že zníženie rozsahu korupcie závisí od aktívnej účasti zástupcov súkromného aj verejného sektora. Decentralizácia verejnej moci, presun kompetencií, právomoci a verejných zdrojov na miestne a regionálne samosprávy priniesli na Slovensku mnoho pozitív, znamenajú však aj nárast korupcie na úrovni správy vecí verejných.
Problematiku boja proti korupcii môžeme chápať v užšom a v širšom slova zmysle. Užší pohľad na korupciu predstavuje záujem jednotlivca - občana, ktorý chce žiť v právnom štáte, kde má rovnakú šancu ako ktokoľvek iný, zúročiť svoju šikovnosť. Širší pohľad v sebe zahŕňa spôsob vnímania korupcie verejnosťou, kde o poskytovaní a prerozdelení verejných statkov a služieb nerozhodujú úplatky, klientelistické siete či rodinkárstvo.
Korupcia má mnoho podôb, preto existujú aj viaceré typológie korupcie podľa zvoleného kritéria či uhla pohľadu. Jednotlivé typy korupcie možno rozlíšiť podľa:
• oblastí, do ktorých zasahuje (
administratívna a politická
),
• vzťahu korumpovaného a korumpujúceho (
interná a externá
),
• toho, či jej následky doliehajú na občana priamo alebo nepriamo (
malá a velká
).
S malou korupciou sa môže občan stretnúť priamo v každodenných situáciách, ak na úplatok vynaloží časť vlastného príjmu. Veľká korupcia sa ho dotýka nepriamo, kedy neposkytuje časť svojho príjmu, ale v dôsledku poškodenia verejného záujmu je poškodený ako občan danej krajiny, napríklad predražený verejný statok a pod.
LOBING VERZUS KORUPCIA
Do „rodiny“ pojmov korupcia, klientelizmus, rodinkárstvo a pod. niektorí sociológovia a politológovia chybne zaraďujú výraz lobing.
Lobing predstavuje činnosť jednotlivcov alebo záujmových skupín, ktoré sa usilujú ovplyvniť legislatívny alebo regulačný proces
. Ak je vykonávaný profesionálne, ide o úplne legálny a dokonca žiaduci prvok demokratického rozhodovania. V spoločnosti totiž ľudia nemajú priamy prístup k informáciám o dopade konkrétneho legislatívneho návrhu na záujmy jednotlivých skupín. Najčastejšie sa za lobistu považuje profesionál, ktorý nehovorí vo svojom mene, ale zastupuje záujmy svojich klientov. Lobing na Slovensku je však vnímaný negatívne - najmä v súvislosti s verejnými zákazkami, ale tiež kvôli nejasnostiam, o čom