Ing. Marián Drozd

Zaměstnavatel (1 zaměstnanec) tvoří sociální fond ve výši povinného přídělu 0,6% z hrubé mzdy každý měsíc. Zaměstnavatel poskytuje aktuálně zaměstnanci stravenky ve výši 8,3 € za den, 55 % 4,57 € si uplatňuje zaměstnavatel jako denní daňovou položku, 3,73 €/den odečítá z čisté mzdy zaměstnanci a účtuje interním dokladem 331/213. Dotaz je, zda by se uvedená denní částka stravenky, kterou odečítá firma zaměstnanci ve výši 45 % z hodnoty stravenky dala zúčtovat jako příspěvek ze sociálního fondu zaměstnanci? Konkrétně by to znamenalo, že by se hodnota 45 % ze stravenky již neodečítala zaměstnanci z čisté mzdy. Pouze by se interním dokladem zaúčtovala měsíční částka na účty 472/213. Zaměstnanec by si na stravné nic nepřispíval, vše by za něj platil až do vyčerpání fondu zaměstnavatel. Je takováto varianta možná? A ještě dotaz, pokud je to takto možné a v pořádku, jedná se o nezdanitelnou částku jak na straně zaměstnance, tak zaměstnavatele, je to tak správně? K žádnému navýšení o daň a sociální a zdravotní odvody pojistného zde nedojde?

SZČO rekonštruovala budovu, ktorú vložila do majetku. Z nákupu si odpočítavala DPH. Keďže už nemá dostatočný obrat, chce zrušiť registráciu pre DPH a následne previesť nehnuteľnosť do osobného vlastníctva. Aký by to malo vplyv na daň z príjmov a DPH (keďže už by nebola platiteľ).

Podnikateľ - platiteľ DPH má v obchodnom majetku nehnuteľnosť (budovu - výrobné a administratívne priestory). Tieto nebytové priestory prenajíma inej firme - platiteľ DPH. Nájomca raz ročne na základe rozhodnutia mesta prefakturuje poplatky za komunálne odpady a drobné stavebné odpady nájomcovi ako služby spojené s nájmom. Je toto dodanie služby podľa § 2 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty predmetom dane - poskytnutie služby za protihodnotu ..., kde sa na faktúre pri prefakturovaní uvedie základ dane a k tomu DPH?

Slovenský dodávateľ - platiteľ DPH dodal tovar slovenskému odberateľovi platiteľovi DPH. Tovar bol doručený na adresu do Maďarska. Vo faktúre od dodávateľa je tovar uvedený 0 % DPH a nie je na nej uvedená ani "Prenesená daňová povinnosť". Je táto faktúra vystavená v súlade so zákonom o DPH a akú povinnosť má odberateľ?

Firma (platitľ  DPH) má vo svojom obchodnom majetku pozemok (momentálne vylúčený z odpisovania), na ktorom v budúcnosti niekoľkých rokov plánuje postaviť výrobno-administratívnu budovu. V danom roku mala firmy výdavky (náklady) vo výške ZD: 377,18 €, DPH: 75,44 €, spolu 453,62 € na materiál, ktorý použila na odvodnenie pozemku. Má firma nárok na odpočet DPH podľa § 49 zákona o DPH z nakúpeného materiálu a ako je to z výdavkami (náklady) na obstaranie majetku vylúčeného z odpisovania z hľadiska dane z príjmov s uznaním daňových výdavkov?

Slovenská s.r.o., platiteľ DPH, má obstaranú nehnuteľnosť na predaj, evidovanú v zásobách. Túto nehnuteľnosť bude firma predávať na bývanie a už teraz vie, že ju bude predávať bez DPH. Pri vyúčtovacej faktúre za plyn a energiu si firma neuplatnila odpočet DPH na vstupe, keďže vie, že nehnuteľnosť bude predávať bez dane, tak aby nemusela dodatočne upravovať odpočítanú DPH. V tomto momente už existuje predkúpna zmluva a firma sa s kupcom dohodla, že náklady na vyššie uvedený plyn a energie už znesie budúci kupca. Firma mu teda dodávku plynu a energie prefakturovala a neuplatnila DPH na výstupe, keďže na nákladovej strane si DPH neodpočítala. Je takýto postup správny?

Zahraničná súkromná vysoká škola bude zaisťovať akreditované vzdelávanie na Slovensku (za účelom dosiahnutia zisku). Akreditáciu už získala. Výučba bude prebiehať dennou formou štúdia v Bratislave (teda existuje konkrétne miesto na poskytnutie služby), ako aj online formou. Všetky úlohy s prevádzkovaním činnosti, ako aj organizovanie vzdelávania sú zabezpečené slovenskou spoločnosťou (platiteľ DPH), ktorá bola poverená výkonom týchto úloh zahraničnou súkromnou vysokou školou na základe zmluvy. Aj všetky profesori sú v zmluvnom vzťahu so slovenskou spoločnosťou. Slovenská spoločnosť môže fakturovať služby súvisiace so vzdelávacími službami bez DPH, môže si uplatniť oslobodenie podľa § 31 zákona o DPH, a tým pádom nevzniká jej nárok na odpočet DPH z tovarov a služieb, ktoré boli použité na horeuvedené služby?

Sovenská s.r.o., platiteľ DPH na SK, plánuje kúpiť nehnuteľnosť v Chorvátsku. Nehnuteľnosť je úplne nová a obstaraná bude od chorvátskeho developera, platiteľa DPH v Chorvátsku. Slovenská firma plánuje uvedenú nehnuteľnosť používať na krátkodobý prenájom pre turistov. Akým spôsobom sa vysporiada DPH pri obstaraní, respektíve aká je možnosť odpočtu DPH v slovenskej firme? Akým spôsobom sa budú zdaňovať výnosy z prenájmu v slovenskej firme, respektíve zdaňujú sa takéto výnosy v SR, keďže majiteľom nehnuteľnosti bude firma, ktorá má sídlo v tuzemsku?

Zahraničná spoločnosť realizovala stavebné práce na Slovensku ešte v roku 2023, odberateľom prác bola tiež zahraničná spoločnosť, ktorá je registrovaná na Slovensku podľa § 5 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej len "zákon o DPH"). Zhotoviteľ vyhotovil faktúru nesprávne s prenesením daňovej povinnosti na príjemcu služby, pretože nie sú splnené podmienky uvedené v ustanovení § 69 ods. 2 zákona o DPH, lebo príjemca služby nemá v tuzemsku sídlo, miesto podnikania ani prevádzkareň. Zhotoviteľ vykonal oneskorenú registráciu za platiteľa DPH a po registrácii vystaviť opravnú faktúru podľa § 71 ods. 2 zákona o DPH s aktuálnym dátumom vystavenia a pôvodným dátumom dodania. V roku 2023 zhotoviteľ mal slovenských subdodávateľov, ktorí vyfakturovali svoje práce so slovenskou daňou (miesto dodanie na Slovensku podľa § 16 ods. 1 zákona o DPH) na zahraničné IČ DPH odberateľa, pretože v tomto období zhotoviteľ ešte nebol registrovaný za platiteľa DPH (iba oneskorene). Podľa § 55 ods. 4 zákona o DPH, zahraničná osoba si uplatní odpočítanie dane v tom istom mimoriadnom daňovom priznaní, v ktorom sa uvádza daň podľa § 78 ods. 9 zákona o DPH. Obdobie, v ktorom zahraničná osoba mala byť platiteľom, sa začína dňom, keď uskutočnila prvý zdaniteľný obchod v tuzemsku, z ktorého by jej vznikla povinnosť platiť daň, keby mala postavenie platiteľa. Za toto obdobie spoločnosť vystavila iba jednu faktúru so slovenskou daňou, ktorú je povinnú platiť podľa § 69 ods. 13 zákona o DPH. Má právo zahraničná osoba odpočítať DPH prostredníctvom mimoriadneho daňového priznania zo všetkých faktúr, ktoré prijal za obdobie, v ktorom mala byť platiteľom aj napriek tomu, že nevznikla jej povinnosť platiť daň v každom mesiaci horeuvedeného obdobia? Je potrebné opraviť údaje zahraničnej osoby na prijatých faktúrach, aby boli vystavené na už pridelené slovenské IČ DPH?

Hlavné mesto SR vyrubuje komunálny odpad rozhodnutím podľa zákona č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach v z. n. p., platiteľ DPH komunálny odpad ďalej refakturuje nájomníkom. Má vystaviť sumu s DPH alebo bez DPH?

Zahraničná spoločnosť realizovala stavebné práce na Slovensku ešte v roku 2022, odberateľom prác bola tiež zahraničná spoločnosť, ktorá je registrovaná na Slovensku podľa § 5 zákona o DPH. Zhotoviteľ vyhotovil faktúru nesprávne s prenesením daňovej povinnosti na príjemcu služby, pretože nie sú splnené podmienky uvedené v ustanovení § 69 ods. 2 zákona o DPH, lebo príjemca služby nemá v tuzemsku sídlo, miesto podnikania ani prevádzkareň. Zhotoviteľ plánuje vybaviť oneskorenú registráciu za platiteľa DPH a po registrácii vystaviť opravnú faktúru podľa § 71 ods. 2 zákona o DPH s aktuálnym dátumom vystavenia a pôvodným dátumom dodania. Môže vystaviť zhotoviteľ opravnú faktúru s prenesením daňovej povinnosti na príjemcu služby podľa § 69 ods. 12 písm. j) s uvedením svojho nového IČ DPH aj za obdobie, v ktorom mala byť platiteľom dane? V tomto prípade by daňové priznanie za mimoriadne obdobie neobsahovalo žiadne údaje a zahraničná osoba nie je povinná podať kontrolný výkaz za toto obdobie. Je náš predpoklad a horeuvedený postup správny? Ak nie, ako má postupovať zahraničná osoba, aby správne vysporiadal vo veci spomínanej vyššie z hľadiska DPH. Uvedie odberateľ opravnú faktúru v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie, v ktorom sa vyhotovil doklad o oprave podľa § 25 ods. 3 zákona o DPH, alebo podá dodatočné daňové priznanie za obdobie podľa pôvodného dátumu dodania služby? Za odpoveď Vám vopred ďakujem!

Môže daňový subjekt, ktorý bol zrušený bez likvidácie (zlúčenie s inou s. r. o.) podať oznámenie o predĺžení lehoty na podanie DP v zmysle § 49 odst. 3 písm a)?

Slovenská s. r. o., platiteľ DPH na SK vlastní budovu, kde sú priestory, ktoré prenajíma iným podnikateľským subjektom na obchodné účely (nie na bývanie). Priestorov na prenájom je desať. Deviatim sa fakturuje prenájom s DPH a jednému bez DPH. Povedzme, že koeficient odpočítania DPH teda bude 0,9. Musí firma použiť uvedený koeficient pri krátení odpočtu DPH na vstupe len z plnení, ktoré vyslovene súvisia s činnosťou prenájmu? Alebo, ak má firma aj ďalšie činnosti, napríklad advokátske služby, tak musí koeficient použiť plošne na krátenie odpočtu pri všetkých činnostiach? Firma pri obstaraní budovy odpočítala DPH. Má začatie používania koeficientu, ako je uvedené v príklade, vplyv na pôvodne odpočítanú daň pri obstaraní nehnuteľnosti?

Sme slovenský platiteľ DPH, českým platiteľom DPH nám bola vyfakturovaná "cestovní služba podle § 89 zákona o dani z přidané hodnoty" za účasť na kongrese v Poľsku. Sazdba DPH uvedená na FA je 0 % , DPH je 0 Kč - vniká nám daňová povinnosť k DPH z tejto služby na Slovensku alebo v ČR?

Konateľ s. r. o. previedol 55 % podiel bezodplatne na svojho syna - zamestnanca s. r. o. Je potrebné o tejto zmene účtovať? Má to nejaký vplyv z hľadiska zdanenia? Na budúci rok chce konateľ znížiť ZI na minimálnu sumu a započítať si ho s pôžičkou. Keďže už časť previedol na svojho syna, je možné aj tento podiel započítať, alebo môže len svoj a synov podiel by mu mal vyplatiť?

Dobrý deň, FO (živnostník) platca DPH účtujúci v sústave jednoduchého účtovníctva vedie vo svojej evidencii pohľadávku po splatnosti 15 rokov. Na spoločnosť, ktorá neuhradila svoje záväzky voči daňovníkovi je vyhlásený konkurz. Daňovník oslovil správcu konkurzného konania a ten zaslal oznámenie o stave konkurzného konania v takomto znení: Na základe žiadosti ohľadne informácie o stave konkurzného konania spis... ohľadne vymáhania pohľadávok i Vám oznamujem nasledovné: - na majetok spoločnosti XX..., bol uznesením Okresného súdu ... a za správcu bol vymenovaný JUDr. ... - ako správca neevidujem, aby z Vašej strany došlo k prihláseniu pohľadávok do konkurzného konania úpadcu - predmetné konkurzné konanie je v štádiu speňažovania majetku úpadcu, pričom k dnešnému dňu došlo k takmer všetkému speňaženiu majetku, resp. jeho vylúčeniu - vzhľadom na predpokladaný výťažok zo speňaženia pohľadávok úpadcu nie je predpoklad, že budú uspokojené nároky riadne prihlásených a uznaných pohľadávok jednotlivých veriteľov a z uvedeného dôvodu rovnako nemôžu byť uspokojené nároky veriteľov, ktorí si neprihlásili pohľadávky do konkurzného konania. Na základe uvedeného oznámenia chce živnostník vykonať odpis pohľadávky. Otázka: Má daňovník pri trvalom upustení od vymáhania pohľadávky - odpise pohľadávky povinnosť zvýšiť základ dane o sumu vo výške menovitej hodnoty pohľadávky (platca DPH z hodnoty pohľadávky bez DPH) ? Alebo len pohľadávku odpíše z evidencie pohľadávok ?

Spoločnosť s r. o. prenajíma osobný automobil - elektromobil (OC = 50 000 €). Príjem z dlhodobého prenájmu je 10 800 €/rok,. základ dane vykázaný v daňovom priznaní bude predpokladajme 7 000 €/rok. Ako môže elektromobil daňovo odpisovať?

Zamestnanec pracuje u zamestnávateľa nepretržite 10 rokov v kancelárii so zobrazovacou jednotkou. Počas tohto obdobia sa mu postupne zhoršuje zrak, zvyšujú sa mu dioptrie, o čom svedčia pravidelné kontroly u očného lekára. Je pre uplatnenie nároku zamestnanca u svojho zamestnávateľa na preplatenie výdavkov na nové dioptrické okuliare postačujúca lekárska správa o zmene dioptrie, predpis nových okuliarov a potvrdenie o vyhotovení nových okuliarov? Je postačujúce pre zamestnávateľa mať takto upravenú svoju povinnosť a nárok zamestnanca vo svojom vnútornom predpise, aby si mohol uplatniť výdavok na okuliare preplatený zamestnancovi? Je potom takto vnútorne upravená povinnosť zamestnávateľa daňovým výdavkom podľa § 19 ods. 2 písm. a) bod 1 alebo 2 zákona o dani z príjmov? Je takýto výdavok preplatený zamestnancovi jeho zdaniteľným príjmom zo závislej činnosti? Prípadne, je možné na tento spôsob plnenia zamestnávateľom zamestnancovi uplatniť ustanovenie § 5 ods. 7 písm. o) zákona o dani z príjmov?

Spoločnosť s. r. o. prenajíma osobný automobil - elektromobil (OC = 50 000 €). Ročný príjem z dlhodobého prenájmu je 10 800 € - aký veľký ročný daňový odpis si môže (prenajímateľ) uplatniť? = 10 800 € do výšky príjmu z prenájmu? - časť daňového odpisu, kt.si nemohla uplatniť v čase odpisovania majetku si môže uplatniť aj v ďalších rokoch? (za predpokladu, že bude prenájom pokračovať) napr. : 1. rok 10 800 2. rok 10.800 3.rok 10.800 4.rok 10.800 5.rok 6.800 Predpokladajme, že vykázaný základ dane v daňovom priznaní bude 7 000 €.

Je daná s. r. o. (platiteľ podľa § 4), ktorá predáva v stánku pekárenské výrobky. Takže nejde o stravovacie služby, ide o tovar, lebo zákazníci tovar zoberú so sebou. Nie sú dané podporné služby umožňujúce okamžitú spotrebu takýchto jedál. Takže pri výbere sadzby DPH berieme do úvahy prílohu č. 7 a číselný kód 1905. Príloha č. 7 je tak nejasne formulovaná, tu by sme potrebovali trošku usmerniť. (Číselný kód spol. coln. Sadzobníka 1905: Chlieb, sladké pečivo, koláče, sušienky a ostatné pekárske výrobky, tiež obsahujúce kakao; hostie, prázdne oblátky druhu vhodného na farmaceutické účely, oblátky na pečenie, ryžový papier a podobné výrobky – len čerstvý chlieb podľa osobitného predpisu3)a len čerstvé pečivo podľa osobitného predpisu v hmotnosti 40 g až 50 g.) Takže spoločnosť predáva najmä rôzny čerstvý chlieb, rôzne čerstvé sladké pečivo a rôzne slané pečivo (rožky, sendviče). Príloha sa odvoláva na osobitný predpis č. 3 a 4: pri chlebe na § 2 písm. c) a i) vyhlášky Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky č. 24/2014 Z. z. o pekárskych výrobkoch, cukrárskych výrobkoch a cestovinách, pri ostatnom pečive na § 2 písm. e) a i) vyhlášky č. 24/2014 Z. z. Takže, ak dobre rozumieme: Chlieb: 10 % DPH, ak sú splnené podmienky: c, a i, vyhlášky. Ostatné veci: rôzne čerstvé sladké pečivo a rôzne slané pečivo (rožky, sendviče): 10 % DPH, ak sú splnené podmienky: e, a i, vyhlášky a zároveň musia mať váhu 40 g až 50 g? Takže, keď nejde o chlieb, ale o tieto ostatné uvedené pečivá, musí byť splnená aj hmotnostná podmienka? Ak napr. ide o sladké pečivo (koláč, zákusok) alebo slané pečivo (rožky, sendviče) musí byť splnená aj hmotnostná podmienka? Ide nám o to, aby sme správne nastavili sadzby DPH.