Informačná povinnosť zamestnávateľov voči zamestnancom podľa nariadenia GDPR

V súlade so zásadou transparentnosti je prevádzkovateľ povinný informovať dotknuté osoby o spracúvaní osobných údajov, ktoré sa dotknutej osoby týkajú. Právo na poskytnutie informácií o spracúvaní osobných údajov je podľa zákona o ochrane osobných údajov aj povinnosťou prevádzkovateľa, ale v rámci tejto povinnosti nastali určité zmeny.

Právna úprava účinná do 24. mája 2018 poznala výnimku, keď v prípade, ak bol právnym základom spracúvania osobitný zákon, napríklad zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v z. n. p. (ďalej len „Zákonník práce“) vo vzťahu k spracúvaniu osobných údajov zamestnancov, prevádzkovateľ podľa § 15 ods. 1 zákona č. 122/2013 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. (ďalej len „zákon č. 122/2013 Z. z.“) nebol povinný poskytnúť informácie dotknutej osobe (zamestnancovi), t. j. uplatňovala sa výnimka z informačnej povinnosti podľa § 15 ods. 3 zákona č. 122/2013 Z. z.

Táto výnimka sa po nástupe nariadenia GDPR a zákona o ochrane osobných údajov prestala uplatňovať, to znamená, že prevádzkovateľ je od 25. mája 2018 povinný informovať všetky dotknuté osoby bez ohľadu na to, čo je právnym základom spracúvania ich osobných údajov. Je teda povinný informovať aj zamestnancov.

Príspevok sa venuje zmenám, ktoré nastali v právnej úprave informačnej povinnosti prevádzkovateľa ako zamestnávateľa voči dotknutým osobám, čiže zamestnancom, ktorých osobné údaje sú spracú­vané.

Právny základ spracúvania osobných údajov zamestnancov

V rámci pracovnoprávnych vzťahov dochádza k spracúvaniu osobných údajov zamestnancov a ich rodinných príslušníkov podľa článku 6 ods. 1 písm. c) nariadenia GDPR (resp. podľa § 13 ods. 1 písm. c) zákona o ochrane osobných údajov), t. j. spracúvanie osobných údajov je nevyhnutné na splnenie zákonnej povinnosti prevádzkovateľa.

                                                          Ustanovenie § 13 ods. 1 písm. c)
                                                        zákona o ochrane osobných údajov
Spracúvanie osobných údajov je zákonné, ak sa vykonáva na základe aspoň jedného z týchto právnych základov:
...
c) spracúvanie osobných údajov je nevyhnutné podľa osobitného predpisu alebo medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná,
...

Podľa § 13 ods. 2 zákona o ochrane osobných údajov platí, že: „Právny základ na spracúvanie osobných údajov podľa odseku 1 písm. c) a e) musí byť ustanovený v tomto zákone, osobitnom predpise alebo v medzinárodnej zmluve, ktorou je Slovenská republika viazaná; osobitný zákon musí ustanovovať účel spracúvania osobných údajov, kategóriu dotknutých osôb a zoznam spracúvaných osobných údajov alebo rozsah spracúvaných osobných údajov. Spracúvané osobné údaje na základe osobitného zákona možno z informačného systému poskytnúť, preniesť alebo zverejniť len vtedy, ak osobitný zákon ustanovuje účel poskytovania alebo účel zverejňovania, zoznam spracúvaných osobných údajov alebo rozsah spracúvaných osobných údajov, ktoré možno poskytnúť alebo zverejniť, prípadne príjemcov, ktorým sa osobné údaje poskytnú.“

Osobitným zákonom podľa uvedeného sú v rámci pracovnoprávnych vzťahov napr. tieto právne pred­pisy:

• Zákonník práce,
• zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťo