Skládky odpadov na Slovensku pred Súdnym dvorom EÚ (2.)

Rozsudok vo veci C-341/23 sa týka porušenia smernice o skládkach odpadov vo vzťahu k vybraným skládkam odpadov. [8] Predmetný rozsudok však nie je prvý svojho druhu. SR bola s nedostatočnou implementáciou smernice o skládkach odpadov konfrontovaná aj v rozsudkoch Súdneho dvora EÚ C-331/11 z 25. apríla 2013 a C-626/16 zo 4. júla 2018.

Jedným zo spoločných menovateľov týchto rozsudkov Súdneho dvora EÚ voči SR vo veci porušenia smernice o skládkach odpadov je, že ich prešetrovanie bolo pôvodne iniciované v rámci projektu „EU Pilot 1767/11/ENVI“. [9]

Rozsudok vo veci C-331/11 sa týkal skládky odpadov Žilina-Považský Chlmec, ktorá bola do istej miery dedičstvom minulého režimu. Pôvodná skládka - bez dostatočných tesniacich prvkov - fungovala od 50-tych rokov 20. storočia. V roku 1989 bola rozšírená o novú časť, ktorá bola uvedená do prevádzky k 1. januáru 1993. Príslušný orgán v roku 1992 pôvodne nariadil uzatvorenie starej časti skládky do roku 1994. Toto rozhodnutie bolo však v dôsledku zmeny legislatívy preskúmané a v roku 2002 bolo nahradené novým rozhodnutím, v ktorom príslušný orgán konštatoval nedostatočnosť tesniacich prvkov, ale napriek tomu konštatoval, že dovtedy navezené množstvo odpadov vytvorilo dostatočne tesniaci systém. Zároveň mala byť časť skládky čiastočne utesnená. Zavážanie starej časti skládky podmienené splnením niektorých podmienok bolo časovo ohraničené rokom 2008. [10] Následne bola vydaná séria integrovaných povolení, ktorej cieľom bolo odstrániť nedostatky skládky aj prostredníctvom tzv. kazetovej úpravy priestoru medzi starou a novou skládkou. [11]

Súdny dvor EÚ konštatoval, že kroky príslušných orgánov SR v podobe integrovaných povolení stanovujúcich postup na nápravu nedostatkov nespĺňajú náležitosti smernice o skládkach odpadov. Dôvodom bolo, že príslušné orgány nestanovili povinnosť vypracovať plán úpravy podľa čl. 14 smernice o skládkach odpadov. Tento plán úpravy bol predpokladom pre rozhodnutie o tom, či mohla predmetná skládka pokračovať vo svojej prevádzke. Keďže SR si tieto povinnosti nesplnila, porušila povinnosti vyplývajúce zo smernice o skládkach odpadov. [12]

Rozsudok Súdneho dvora EÚ z 25. apríla 2013 nebol poslednou bodkou v príbehu skládky odpadov Žilina-Považský Chlmec. V rozsudku vo veci C-626/16 zo 4. júla 2018 Súdny dvor EÚ konštatoval, že SR v nadväznosti na rozsudok vo veci C-331/11 neprijala opatrenia na uzatvorenie predmetnej skládky odpadov, ktoré by boli v súlade so smernicou o skládkach odpadov. SR v stanovenom časovom rámci neprijala konečné rozhodnutie o pokračovaní prevádzkovania skládky, t.j. bola v omeškaní. Zároveň SR nebola schopná ukončiť postup uzatvárania skládky v súlade s čl. 13 smernice o skládkach