Zálohy, recyklácia a kilometre

V súčasnosti sa často hovorí o potrebe ukončiť, resp. aspoň utlmiť tzv. dobu plastovú. Skončila doba, keď sa hľadalo, čo možno nahradiť plastmi (v minulosti známy a aj efektívny program náhrady kovov plastmi) a dnes sa naopak hľadajú spôsoby a materiály, ktorými možno nahradiť práve plasty. Na vine pritom nie sú zlé či nevyhovujúce vlastnosti plastov, ale ich niektoré „prednosti“, najmä ich dlhá, takmer nekonečná životnosť. Aj preto je snaha hľadať alternatívy výrobkov z plastov šetrnejšie k životnému prostrediu. Týka sa to hlavne obalov a výrobkov krátkodobej či jednorazovej spotreby. Významnú úlohu tu hrá recyklácia, keď sa časť odpadu vráti do obehu a spotreby vo forme výrobkov z plne recyklovaného materiálu, resp. aspoň s výrazným podielom recyklovaného odpadu. Využitím a recykláciou odpadu na obdobné výrobky, ako sú výrobky z primárneho materiálu, sa síce aktuálny objem odpadov nezníži (pretože to, čo sa recykluje, sa po čase opäť dostane do odpadu vo forme identického výrobku, ktorý síce nie je z primárneho materiálu, ale je z odpadu), ale aspoň sa zníži spotreba a úspora primárnej suroviny. Z časového hľadiska je prínosom aj použitie degradovateľných plastov, najmä na obalové materiály, keď sa takýto odpad v relatívne kratšom čase na skládke, v prírode rozloží na ekologicky prijateľnú formu.

Nie je tajomstvom, že v súvislosti s ekologickými problémami sú najviac diskutovanými výrobkami z plastov plastové tašky a PET fľaše. Časť problémov sa rieši ich legislatívnymi opatreniami, zákazmi, spoplatnením alebo ako v prípade PET nápojových fliaš ich zálohovaním. Svoju úlohu zohrala aj smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/904 z 5. júna 2019 o znižovaní vplyvu určitých plastových výrobkov na životné prostredie. A tak sa povinne na etiketách plastových PET fliaš objavujú údaje o podiele recyklovaného materiálu pri výrobe fľaše alebo údaje na odnosnej taške, že je vyrobená z recyklovaného či degradovateľného materiálu. Tieto údaje sú, samozrejme, zaujímavé aj pre spotrebi