Mikroplasty a ich potenciálne riziká pre človeka a životné prostredie

V posledných rokoch početné štúdie našli stopy plastov na najodľahlejších miestach sveta vrátane oboch polárnych kruhov. Obavy z tohto typu kontaminácie viedli k zákazu plastových príborov alebo trblietok. Tento materiál kontaminuje nielen celé predmety, ktorých degradácia trvá storočia, ale aj menšie častice, ktoré sa z neho uvoľňujú. Mikroplasty, úlomky v rozmedzí od piatich milimetrov do jednej milióntiny metra, 50-krát tenšie ako ľudský vlas, sústredili pozornosť až doteraz, no je známe, že plasty možno naďalej deliť na ešte menšie časti, takmer do nekonečna. [2]

Nanoplasty, dosahujúce až miliardtinu metra, sú také malé, že dokážu prejsť všetkými ľudskými tkanivami, prejsť krvným obehom a dostať sa až do mozgu či placenty tehotných žien. Hoci existujú obavy z jeho zdravotných účinkov, štúdie sú v počiatočnom štádiu a dokonca aj poznatky o jeho prítomnosti sú obmedzené. V januári tohto roka publikovali vedci z Kolumbijskej univerzity v New Yorku v Zborníku Americkej Akadémie Vied [1] analýzu, v ktorej skúmali, či sa v balenej vode nachádzajú nanoplasty, akého druhu a v akom množstve. Pomocou techniky nazývanej stimulovaná Ramanova rozptylová mikroskopia, ktorej jedným z vynálezcov je Wei Min, spoluautor štúdie, zistili, že v priemere sa v každom litri balenej vody našlo asi štvrť milióna spomenutých plastových častíc. [2]

Jednou z najčastejších zložiek uvedených nanoplastov bol polyetyléntereftalát, materiál, z ktorého sa zvyčajne vyrábajú plastové fľaše. Podľa zodpovedných za štúdiu sa tieto častice môžu uvoľňovať pri zahrievaní fliaš, pri ich stláčaní alebo pri otváraní a zatváraní uzáveru. Častejšie sa však v uvedených obaloch vyskytoval polyamid, typ nylonu, ktorý podľa komunikátu z Kolumbijskej univerzity pravdepodobne pochádza z plastových filtrov používaných na čistenie fliaš pred ich plnením. Zvyšok najbežnejších nájdených materiálov pravdepodobne pochádza z rôznych priemyselných procesov súvisiacich s plnením do fliaš. Vedcom sa podarilo vyvinúť na pozorovanie nanočastíc, avšak ich následná identifikácia bola zložitejšia. Následne však dokázali pozorovať množstvá nanočastíc patriacich do skupiny siedmich druhov bežných plastov a jednotlivo ich spočítať. Tento výber však predstavuje len 10 % nájdených častíc. Dosiaľ však nie je známe, či ostatné množstvá častíc predstavujú zvyšky plastov alebo iných typov častíc, čo zároveň ukazuje, aké komplikované je analyzovať takéto drobné prvky a koľko informácií je stále neznámych o zložení vecí, ktoré konzumujeme. [2]

Prehľad štúdií publikovaných v mesiaci január tohto roka v časopise varuje, že stále viac dôkazov naznačuje, že expozícia mikroplastom a nanoplastom môže mať negatívne účinky na rôzne ľudské orgány. Autori však zároveň upozorňujú na skutočnosť, že mechanizmy, ktorými by sa tieto účinky mohli prejavovať, alebo či dlhodobá expozícia uvedeným časticiam zvyšuje riziko ochorenia, zatiaľ nie sú známe. Hoci sa doterajší výskum venoval účinkom niektorých špecifických plastových častíc s cieľom zhodnotenia ich toxicity, vo všeobecnosti možno povedať, že výskyt drobných plastových častíc vedci potvrdili v životnom prostredí a v bežne konzumovaných produktoch, ich účinky na ekosystémy a ľudský organizmus zatiaľ ale plošne nevyhodnotili. Veda sa preto zhoduje v jednom závere, a to, že budúce štúdie by mali skúmať expozíciu človeka mikroplastom a nanoplastom. Mali by analyzovať reálne koncentrácie uvedených častíc v ľudskom tele, citlivosť každého jednotlivca na spomenuté látky a množstvá, ktoré majú výrazne negatívny vplyv na naše organizmy. [2]

Autori štúdie chcú pomocou prezentovanej techniky analyzovať aj vodu z vodovodu. V systémoch verejných vodovodov sa taktiež potvrdila prítomnosť a výskyt mikroplastov, avšak v oveľa nižšej koncentrácii ako v spotrebiteľsky balenej vode. Vo svete sa každý rok vyrobí približne 400 miliónov ton plastov a uvedený materiál sa používa na výrobu takmer všetkého. Aj preto existuje nekonečné množstvo možností, ako sa plastové nanočastice naďalej uvoľňujú a rozptyľujú v prostredí alebo ako sa integrujú do živých organizmov. Presnejšia identifikácia koncentrácií a zloženia predmetných častíc sa z odborného hľadiska považuje za krok k vyhodnoteniu problému mikroplastov a nanoplastov. A prečo je dôležité zamerať sa na identifikáciu uvedených častíc? Pokiaľ nebudeme mať podrobnejšie poznatky o ich výskyte v životnom prostredí, nebudeme môcť hovoriť o ich reálnych