Mikroplasty a nakladanie s odpadmi

Mikroplasty sú pojmom, ktorý rezonuje v oblasti ochrany životného prostredia, ochrany ľudského zdravia a kvality produkcie potravín a pitnej vody len od nedávneho obdobia. V minulom mesiaci zarezonovala v médiách štúdia zameraná na skúmanie výskytu drobných plastových častíc v ľudskej krvi.

Podľa publikovaných príspevkov holandskí vedci objavili v ľudskej krvi po prvý raz drobné plastové častice. Vo vedeckej komunite zatiaľ neexistuje jednotné presvedčenie a istota, či uvedené častice môžu predstavovať zdravotné riziko a v duchu predbežnej opatrnosti si uvedený problém vyžaduje ďalší výskum. [1]

Holandská štúdia z databázy pojednáva o výskyte plastových častíc, ktoré charakterizuje ako znečisťujúce látky nachádzajúce sa v životnom prostredí a v potravinovom reťazci. Doterajšie výskumy však nepotvrdili prítomnosť uvedených častíc v ľudskej krvi. Cieľom holandskej štúdie bolo určiť množstvo plastových častíc menších než 700 nanometrov vo vzorkách krvi 22 dobrovoľníkov. [1]

Výskum potvrdil hromadnú koncentráciu plastových polymérov v ľudskej krvi. Holandskí vedci v ľudskom tele zistili prítomnosť štyroch polymérov. Najpočetnejším z nich bol polyetylénteref­talát (PET), ktorý sa používa aj pri výrobe plastových fliaš. Jeho prítomnosť potvrdili u polovice dobrovoľníkov. Predbežné závery štúdie naznačujú, že uvedené častice sa do ľudského tela dostali vdýchnutím alebo konzumáciou potravín. Ich zdrojmi preto mohli byť vzduch vo vonkajšom prostredí, voda a potraviny, alebo prostriedky starostlivosti o telo. [1]

Výsledky predmetnej štúdie potvrdili, že plastové častice sú schopné preniknúť do krvného obehu. Na to, či prítomnosť týchto plastov môže predstavovať zdravotné riziko, je však potrebný ďalší výskum. [1] Odborníci však považujú uvedené zistenie za znepokojujúce, aj keď nepoznajú presný vplyv mikroplastov na zdravie človeka. V laboratóriu však už preukázali, že môžu poškodzovať ľudské bunky. Až v polovici vzoriek krvi našli vedci plast PET, v tretine polystyrén a vo štvrtine vzoriek objavili polyetylén. [2]

Mikroplasty, ktoré pochádzajú z vlákien oblečenia, pneumatík, kozmetiky a mnohých ďalších zdrojov, boli nájdené po celej planéte, od vrcholu Mount Everestu až po najhlbšie oceány. Vedci už predtým našli mikroplasty v ľudskej stolici. Z nedávno publikovaného výskumu vyplynulo, že mikroplasty sa môžu zachytiť na vonkajších membránach červených krviniek a obmedziť ich schopnosť prenášať kyslík. Odborníci tiež odhalili mikroplasty v placentách tehotných žien. V uvedenom kontexte tak uvedená štúdia naznačuje, že je rozumné mať obavy. [2]

Už v predchádzajúcom období sa však vedecká komunita ustálila v názore, že z plastových výrobkov a odpadov sa uvoľňuje obrovské množstvo mikroskopických častíc a vlákien. Predchádzajúce výskumy postupne odhaľovali riziká spojené s týmto všadeprítomným "neviditeľným" znečistením, ktoré stále závratne rastie. O jeho škodlivosti sa však stále špekuluje. Istota však prevláda v názore, že výskyt uvedených častíc v životnom prostredí, potravinách, vo vode a vo vzduchu nič dobrého pre ľudstvo neznamená. [3]

Odhady naznačujú, že ľudská spoločnosť ročne vyprodukuje až 400 miliónov ton umelých hmôt a do roku 2050 plánuje ich produkciu zvýšiť na dvojnásobok. Predpokladá sa, že na skládkach odpadov a v životnom prostredí sa už teraz v globálnom meradle nachádza päť miliárd ton plastov. V dôsledku nezodpovedného nakladania s plastovými odpadmi by malo v oceánoch skončiť približne až 13 miliónov ton odpadov ročne. Zo všetkých odpadov, ktoré ľudským pričinením skončia vo svetovom oceáne, tvoria plasty približne 80%. Najčastejšie ide o polyetylén, polypropylén a polystyrén. Podľa dosiaľ dostupných vedeckých poznatkov ide o veľký problém, a to najmä preto, že morské a vodné živočíchy od drobných planktónových kôrovcov až po veľryby plasty konzumujú. Podobne sa už teraz odhaduje, že v roku 2040 sa bude plast, resp. plastové častice vyskytovať v telách 99% morských vtákov. Plasty preto môžu poškodzovať tráviaci trakt a vnútorné orgány živočíchov. [3]