1. Zavedenie povinných požiadaviek na ekodizajn
Najúčinnejším spôsobom, ako výrazne znížiť vplyv textilných výrobkov na klímu a životné prostredie, je predĺženie ich životnosti. Na tento účel zohráva kľúčovú úlohu koncepčné riešenie výrobku. Nedostatky kvality, ktoré sa týkajú napríklad stálofarebnosti, odolnosti materiálu voči trhaniu alebo kvality zipsov a švov, patria k hlavným dôvodom, prečo spotrebitelia textílie vyhadzujú
1)
. Vďaka vyššej trvanlivosti výrobkov budú môcť spotrebitelia nosiť odevy dlhšie, čím sa zároveň podporia obehové obchodné modely, ako je opätovné použitie, prenajímanie a opravy či služby spätného zberu, ako aj maloobchodný predaj použitého tovaru, a to spôsobom, ktorý pre občanov vytvára príležitosti na úspory nákladov.
K ďalším aspektom koncepčného riešenia, ktoré ovplyvňujú environmentálne vlastnosti textílií, patrí ich materiálové zloženie vrátane použitých vlákien a ich spájania alebo prítomnosť látok vzbudzujúcich obavy, ktoré brzdia recyklovanie textilného odpadu, z ktorého sa menej ako 1 % globálne používa ako vstupný materiál pre nové oblečenie
2)
. Až 25 % až 40 % všetkých použitých tkanín v závodoch predstavuje buď zvyšky, alebo sa stáva odpadom
3)
. Okolo 20 % použitých textílií, ktoré boli v Európe predmetom triedeného zberu, sa recykluje na výrobky nižšej hodnoty (tzv. downcycling) slúžiace na použitie ako priemyselné utierky či na iné použitia
4)
, pričom zvyšok sa nevyužije.
Hoci treba ďalej rozvíjať triediace a moderné recyklačné technológie, prvým krokom riešenia technických výziev je zlepšenie koncepčného riešenia výrobkov. Napríklad vlákna sa často miešajú s inými (napr. polyesterové vlákna s bavlnenými), čo sťažuje recykláciu z dôvodu nízkej dostupnosti technológií na triedenie textilného odpadu podľa vlákien. Okrem toho elastan, ktorý sa často pridáva na zlepšenie funkcií tkanín, môže pôsobiť ako kontaminant v takmer všetkých technológiách recyklácie textilných vlákien, čo ovplyvňuje ekonomickú realizovateľnosť a environmentálne náklady recyklačného procesu. Miešanie rôznych typov polyesteru môže v prípade termomechanickej recyklácie takisto nepriaznivo ovplyvniť spracovanie textilného odpadu a kvalitu recyklačného výstupu
5)
.
Dobrovoľné systémy vypracované Komisiou, ako sú
kritériá udeľovania environmentálnej značky EÚ textilným výrobkom
6)
a kritériá EÚ pre zelené verejné obstarávanie textilných výrobkov a služieb
7)
, už obsahujú požiadavky týkajúce sa environmentálnych aspektov textilných výrobkov. Zahŕňajú napríklad podrobné kritériá výrobkov s dobrou kvalitou a trvanlivosťou, obmedzenia nebezpečných látok, ako aj požiadavky na environmentálne udržateľné získavanie zdrojov textilných vlákien. V spolupráci so zástupcami textilného priemyslu práve prebiehajú analýzy týkajúce sa
environmentálnej stopy odevných a obuvníckych výrobkov
, ktoré sa majú dokončiť do roku 2024.
Komisia na základe týchto poznatkov a v súlade s
nariadením o ekodizajne udržateľných výrobkov
8)
(v závislosti od jeho schválenia spoluzákonodarcami a od súvisiaceho posúdenia vplyvu) vypracuje
záväzné požiadavky na ekodizajn konkrétnych výrobkov
s cieľom zlepšiť vlastnosti textílií z hľadiska ich trvanlivosti, opätovnej použiteľnosti, opraviteľnosti, recyklovateľnosti vlákien a povinného obsahu recyklovaných vlákien, minimalizovať a sledovať prítomnosť látok vzbudzujúcich obavy a znížiť nepriaznivé vplyvy na klímu a životné prostredie. Osobitná pozornosť sa pri tom bude venovať nákladovej efektívnosti a primeranosti opatrení, ako aj cenovej dostupnosti textílií. Komisia v rámci požiadaviek a s prihliadnutím na posúdenie vplyvu na účely vymedzenia rozsahu pôsobnosti zavedie
povinné kritériá zeleného verejného obstarávania
, ktorých rozsah bude vymedzený na základe posúdenia vplyvu, ako aj požiadavky týkajúce sa stimulov členských štátov týkajúce sa textilných výrobkov.
Komisia bude priorizovať výrobky s najvyšším potenciálom a vplyvom z hľadiska environmentálnej udržateľnosti. Z úvodného posúdenia Komisie vyplýva, že by k týmto výrobkom mali patriť napríklad osobný a bytový textil, koberce a matrace. Konečný zoznam bude definovaný na základe konzultácie na účely prijatia prvého pracovného programu v kontexte nariadenia o ekodizajne pre udržateľné výrobky, ktorá sa má začať do konca roka 2022.
Prítomnosť nebezpečných látok používaných v textilných výrobkoch
uvedených na trh EÚ, z ktorých asi 60 sa považuje za karcinogénne, mutagénne alebo toxické pre reprodukciu, je zdrojom obáv, ktoré Komisia rieši v rámci nariadenia REACH
9)
. Okrem toho Komisia vypracovaním
kritérií týkajúcich sa chemikálií a materiálov, ktoré sú z hľadiska ich koncepcie bezpečné a udržateľné
, bude podporovať priemysel v tom, aby
čo najviac nahrádzal a inak minimalizoval látky vzbudzujúce obavy v textilných výrobkoch
uvádzaných na trh EÚ, ako sa oznamuje v stratégii Chemikálie - stratégia udržateľnosti
10)
. Toto je v súlade s opatreniami na zvýšenie ochrany pracovníkov vystavených nebezpečným látkam, ako sa vymed