V odborných, ale aj populárnych médiách sa v poslednom období dáva veľa priestoru téme mikroplastov. Popisujú sa problémy vo svetových moriach a oceánoch, uvádza sa veľa príkladov, kde a z čoho vznikajú, diskutuje sa o vplyvoch a potencionálnej škodlivosti na ľudský organizmus či zdravie človeka. Európsky parlament definoval mikroplasty ako častice menšie než 5 mm a podľa vzniku ich rozdelil na primárne a sekundárne. [1] Napriek množstvu publikácií vieme, že mikroplasty existujú, kde môžu vznikať, ale ich presné zloženie nepoznáme. Navyše, mnohé informácie sú ešte len v štádiu predpokladov, mnohé nadhodnotené a žiaľ niektoré i protichodné a zavádzajúce.
Primárne mikroplasty
vznikajú pri výrobe a spracovaní plastov, pri výrobe granulátov. Môžu sa uvoľňovať do ovzdušia, do technologických vôd a prípadne z vôd aj do pôdy. Podľa Európskeho parlamentu tvoria primárne mikroplasty 15% až 31% všetkých mikroplastov v oceánoch. Nie je však jasné ani ich zloženie a ani to, ako sa tam dostali, keďže primárne mikroplasty vznikajú primárne (len) pri výrobe a spracovaní plastov.
Sekundárne mikroplasty
vznikajú pri opotrebovávaní rôznych výrobkov z plastov ako obrusy z pneumatík, z prania syntetických textílií, sú obsiahnuté v kozmetických výrobkoch, drogérií, farbách atď. a podľa Európskeho parlamentu tvoria 69% až 81% všetkých mikroplastov v oceánoch. [1]
Akú presnosť a vypovedaciu schopnosť majú tieto údaje? Ide o odborný odhad alebo len tip? Od čoho sú tieto odhady odvodené? Dá sa v tomto obsahu plastov definovať a určiť napríklad podiel mikroplastov (skutočne v mikro rozmeroch) z kozmetických prípravkov, z prania textílií alebo u obrusov opotrebovaných pneumatík? Nie sú tieto údaje skresľujúce a trocha aj zavádzajúce?
Podobné pochybnosti vyvoláva aj údaj o výskyte mikroplastov v krajinách Európskej únie, kde ich má každoročne vznikať 75 000 - 300 000 ton. [2]Ak má mikroplast maximálnu veľkosť 5 mm, hmotnosť možno zlomok gramu, tak koľko plastov by sa muselo v EÚ vyrobiť? Údaje za rok 2018 hovoria o výrobe 359 milióna ton plastov v Európe [3], resp. o spotrebe 61,8 milióna ton plastových výrobkov [4]. Potom by vzniknuté mikroplasty predstavovali približne 0,85% z vyrobených plastov, resp. až 4,85% zo spotrebovaných plastov (rok 2018 sa uvádza ako rok pred vypuknutím pandémie, v ďalších rokoch výroba plastov i spotreba klesali). Mikroplasty sú v podstate úbytkom z objemu vyrábaných, resp. spotrebovaných plastov. Aj v ich prípade však platí zákon zachovania hmoty, a teda sa niekde tých 300 000 ton mikroplastov musí nájsť. Sú v ovzduší, v pôde, vo vode a o aké plasty z hľadiska zloženia vôbec ide? Ak hmotnosť mikro častice plastu je rádovo v miligramoch, asi koľko miliárd mikroplastov je vo vzduchu? Je to realita alebo len zveličovanie situácie? Nie je problematika mikroplastov súčasťou "boja" proti plastom všeobecne?
Mikroplasty sú realita. Vznikali, vznikajú a budú vznikať. Je len otázkou, koľko ich vzniká, aký majú pôvod, čo okrem plastu ešte obsahujú a ako ich vznik minimalizovať, regulovať a objektívne stanoviť ich dopad na životné prostredie a zdravie človeka. Dôležitou je informácia, že v súčasnosti nie je dostatok relevantných údajov o negatívnych dopadoch a úč
Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.
Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.
Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).
