Vyhľadávanie v online časopise
Online časopis
Návrat k problematike mikroplastov
Dátum: Rubrika: Na aktuálnu tému
Príspevok analyzuje mieru výskytu a vplyvu mikroplastov na ľudské zdravie a životné prostredie. Mikroplasty posudzuje ako produkty nesprávneho nakladania s plastovými odpadmi a ako dôsledky nezodpovedného používania rôznych výrobkov. Zároveň sa snaží posudzovať prístupy jednotlivých štátov a Európskej únie k uvedenej problematike.
V predchádzajúcom čísle časopisu Odpady - minimalizácia, zhodnocovanie a zneškodňovanie 4/2022 som sa pokúsil analyzovať problematiku výskytu mikroplastov v životnom prostredí a previazanosť uvedenej oblasti s odpadovým hospodárstvom. Ako som uviedol, súčasné vedecké štúdie a poznatky preukázali výskyt uvedených mikročastíc v životnom prostredí, ekosystémoch, organizmoch živočíchov, ale aj v ľudskom tele. Vedecký výskum v uvedenej oblasti je zatiaľ opatrný a takpovediac až trochu "skúpy" na to, aby sa vyjadroval k dopadom výskytu mikroplastov na kvalitu ľudského života a zdravia a hodnotil získané dôkazy vo vzťahu ku kvalite životného prostredia a existencie ekosystémov. V čom sa však vedci zjednotili, je záver, že uvedený fenomén určite nie je pozitívny, a to najmä preto, že drobné plastové časti sú s najväčšou pravdepodobnosťou produktom ľudskej hospodárskej aktivity a v životnom prostredí ani v tele človeka by sa prirodzene vyskytovať nemali.
Výskumy v oblasti výskytu mikroplastov
Vplyv kontaminácie mikroplastmi na ľudské zdravie je v súčasnosti neznámy, keďže uvedený objav je relatívne nový. Veda sa momentálne snaží skúmať prevalenciu mikroplastov, čo znamená, že analyzuje výskyt uvedených častíc najčastejšie vo vzorkách 100 alebo 1 000 ľudí v určitom mieste a čase. Okrem uvedeného faktoru zohráva v oblasti výskumov významnú úlohu aj štúdium biologických a toxikologických účinkov uvedených látok na ľudský organizmus. Vo všeobecnosti možno konštatovať, že plastový odpad sa postupne rozpadá v životnom prostredí, zmenšuje sa a následne sa mení na vlákna. Tieto častice plastových odpadov sú charakteristické nasiakavosťou a absorbujú toxické chemikálie. Najčastejšie môže ísť o zložky hnojív, akými sú rastlinné pesticídy. Plastové vlákna rovnako môžu absorbovať znečistenie z komerčných lodí. Uvedeným spôsobom mikroplasty vstupujú do potravinového reťazca. Živé organizmy ich konzumujú. Chemické latky obsiahnuté v mikroplastoch tak postupujú nahor v potravinovom reťazci, kým sa
"nenaservírujú"
na naše taniere. Súčasné výskumy teda ešte nevedia presne špecifikovať vplyv mikroplastov na ľudské zdravie. Vedecké poznanie však už zahŕňa dostatočné množstvo poznatkov o vplyvoch toxínov na zdravie rýb a drobných organizmov. Odhady naznačujú, že vplyvy mikroplastov sa u uvedených živočíchoch prejavujú dvojnásobne silnejšie než u človeka. Vystavenie spomenutých organizmov účinkom mikroplastov spôsobuje predovšetkým poškodenie tkanív alebo aj pečeňovú toxicitu. [1]Agentúra pre ochranu životného prostredia Spojených štátov amerických (EPA) usporiadala v júni 2017 odborný workshop zameraný na problematiku mikroplastov. Cieľom uvedeného podujatia bolo predovšetkým identifikovať informácie potrebné na pochopenie rizík a vplyvov, ktoré mikroplasty predstavujú pre ľudský život a ekosystémy. Výstupom uvedeného podujatia boli odporúčania zamerané na prijatie štandardov odberu vzoriek mikroplastov. Uvedené odporúčania sa zamerali predovšetkým na výskum vplyvov dopravy, používania spotrebných výrobkov, plastových obalov potravín, poľnohospodárskych postupov a procesov (prúdov) odpadového hospodárstva, na distribúciu mikroplastov v životnom prostredí a na hodnotenie rizík vo vzťahu k ľudskému zdraviu a k zdraviu ekosystémov. [2]
Nórsky prístup k problematike mikroplastov
Podobne pristúpilo k tejto problematike aj Nórsko. Už v roku 2014 prezentovalo Zhromaždeniu OSN pre životné prostredie (UNEA) návrh zakotviť morský odpad a mikroplasty do rezolúcie v rámci programu OSN pre životné prostredie (UNEP). Orgány verejnej správy v Nórsku preto celkom zavčasu rozpoznali potenciálne problémy spojené s
"mikroplastovým"
znečistením. Z uvedeného dôvodu preto nórsky štátny rozpočet vyčlenil samostatné prostriedky na výskum uvedených častíc. Spolu s Nórskou radou pre výskum (RCN) nórske úrady stimulovali výskum plastového a mikroplastového znečistenia poskytovaním finančnej podpory pre národný a medzinárodný výskum od roku 2013. Nórske orgány starostlivosti o životné prostredie tak prevzali aktívnu úlohu pri hľadaní informácií a poznatkov o potenciálnych rizikách plastov nadviazaním otvoreného dialógu s výskumníkmi pracujúcimi v tejto oblasti. Súčasný stav poznania je založený na štyroch metódach výskumu mikroplastov, ktoré zahŕňajú:
Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.
Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.
Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).
Bezplatný odpovedný servis pre predplatiteľov
Vaše otázky môžete zadať na www.otazkyodpovede.sk.
