Špecifické právne konania prebiehajúce v daňovom procese

V daňovom konaní má daňový subjekt právnu povinnosť dokazovať niektoré tvrdenia. Podľa § 24 ods. 1 daňového poriadku ide o skutočnosti, ktoré sú potrebné a majú vplyv na správne určenie daňovej povinnosti alebo majú vzťah k predmetu daňového konania. Pokiaľ je daňový subjekt vyzvaný na predloženie dôkazných prostriedkov počas daňovej kontroly alebo kedykoľvek počas daňového konania správcom dane, musí dôkazné prostriedky správcovi dane predložiť. Pokiaľ v súvislosti s evidenciou, záznamami alebo podkladmi, ktoré je daňový subjekt povinný viesť v súvislosti so svojou činnosťou, vzniknú určité pochybnosti, nejasnosti, nezrovnalosti, ktoré treba preukázať, tak daňový subjekt tieto musí vyvrátiť a situáciu objasniť prostredníctvom dôkazov v daňovom konaní. Daňový subjekt je takisto povinný preukázať skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane pri správe daní. Preto možno uviesť, že príslušný správca dane konal v súlade s platným právom. Súkromná listina je pritom spôsobilým dôkazom v daňovom konaní, a to aj napriek tomu, že ju v § 24 ods. 4 daňový poriadok výslovne neustanovuje za dôkazný prostriedok.

Vedenie dôkazného konania, vykonávanie dôkazov, posúdenie dôkazov je výlučnou kompetenciou príslušného správcu dane, ktorý si však v odôvodnení rozhodnutia a v prípadnom odvolacom konaní musí preukázať, že dokazovanie bolo vykonané správne. Odmietnutie vykonania akéhokoľvek dôkazného prostriedku predloženého daňovým subjektom zo strany správcu dane preto musí byť riadne preukázané. O uvedenom svedčí aj § 63 ods. 5 daňového poriadku, podľa ktorého rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak daňový poriadok neustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo.

Odvolanie však nemôže smerovať len proti odôvodneniu rozhodnutia. Podľa § 72 ods. 8 písm. c) daňového poriadku je odvolanie neprípustné, ak smeruje len proti odôvodneniu rozhodnutia. Preto v tomto prípade je príslušný správca dane povinný takéto odvolanie zamietnuť podľa § 73 ods. 4 písm. a) daňového poriadku. Preto možno uviesť, že podané odvolanie nebolo v súlade s platným právom.