Zodpovednosť za schodok na zverených hodnotách

V pracovnom pomere medzi zamestnancom a zamestnávateľom môže dôjsť k vzniku škody buď na jednej alebo druhej strane. Zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákonník práce“) presne vymedzuje situácie, v ktorých zodpovedá za škodu zamestnanec a v ktorých zamestnávateľ.

Zákonník práce upravuje okrem všeobecnej zodpovednosti zamestnanca za škodu spôsobenú pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním aj osobitné druhy zodpovednosti (ust. § 182 až § 185).

Rozdiel medzi všeobecnou zodpovednosťou za škodu a osobitnými druhmi zodpovednosti spočíva najmä v predpokladoch vzniku zodpovednosti a v rozsahu náhrady škody.

Jedna z koncepcií osobitnej zodpovednosti vychádza z predpokladu zavinenia, keď zamestnanec nesplní povinnosť vyúčtovať zverené hodnoty. Uvedené vychádza z toho, že zamestnanec, s ktorým bola uzavretá dohoda o hmotnej zodpovednosti, nevyúčtoval hodnoty zverené mu na základe takejto dohody, hoci ich bol povinný vyúčtovať, čím vznikol schodok. Schodkom je teda aj účtovný rozdiel vzniknutý tým, že chýba hodnota, o ktorej zamestnanec tvrdí, že mu bola odcudzená.

Zodpovednosť zamestnanca za schodok

Tento druh zodpovednosti zamestnanca má oproti všeobecnej zodpovednosti zamestnanca svoje špecifiká.

Osobitosť tohto druhu zodpovednosti zamestnanca spočíva v tom, že:

• pri tejto zodpovednosti sa uplatňuje prezumpcia viny zamestnanca,
• dochádza k úhrade celej skutočnej škody.

Zamestnávateľ pri tomto druhu zodpovednosti nie je povinný dokazovať zavinenie zamestnanca, ktorý preukazuje len nasledovné:

• existenciu pracovného pomeru,
• platné uzavretie dohody o hmotnej zodpovednosti,
• existenciu schodku na hodnotách, ktoré je zamestnanec povinný vyúčtovať,
• nevyúčtovanie hodnôt, ktoré zamestnávateľ zveril zamestnan­covi.

Hmotne zodpovedný zamestnanec

Hmotne zodpovedným subjektom je zamestnanec v pracovnom pomere, bez ohľadu na to, či pracuje na plný alebo čiastočný úväzok.

Čo sa týka zamestnancov pracujúcich na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru (t. j. dohody o pracovnej činnosti, dohody o vykonaní práce alebo dohody o brigádnickej práci študenta), tak platí ust. § 223 ods. 2 Zákonníka práce, podľa ktorého sa „Na pracovnoprávny vzťah založený dohodami o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru vzťahujú ustanovenia prvej časti, § 85 ods. 1 a 2, § 90 ods. 10, § 91 až 95, § 98, § 119 ods. 1 a šiestej časti.“ Ako je z uvedeného zrejmé, na pracovnoprávny vzťah založený niektorou z dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru sa nevzťahujú ust. § 182 až § 18