Hospodárska mobilizácia z právneho hľadiska? Prácu môže štát nariadiť komukoľvek, obce môžu spočítať vaše sliepky či odvážiť úrodu

Problematiku hospodárskej mobilizácie upravuje zákon č. 179/2011 Z.z.. Zjednodušene ide o súbor hospodárskych a organizačných činností a opatrení v období krízovej situácie alebo v stave bezpečnosti, kedy sa na krízovú situáciu pripravujeme. Pomocou jednotlivých opatrení sa má zabezpečiť ochrana základných bezpečnostných záujmov našej krajiny, príprava na obranu, či riešenie krízových situácií a zmenšenie ich dôsledkov.[1]

„Cieľom je tiež zabezpečiť základné a životne dôležité tovary a službynevyhnutné na prežitie obyvateľstva, ako napríklad mäso, cukor, múku a mlieko, zo služieb napríklad dopravu osôb a vecí. Rovnako je podstatné aj zabezpečenie dodávky elektriny a vody,“ vysvetľuje JUDr. Ján Azud, partner advokátskej kancelárie RUŽIČKA AND PARTNERS.

Hospodárska mobilizácia ďalej vytvára predpoklady na zabezpečenie aktivít najdôležitejších subjektov verejnej moci, resp. štátnej aparatúry, ktorým sú najmä ústredné orgány, ako napríklad Ministerstvo vnútra SR, ozbrojené bezpečnostné zbory, napríklad Zbor väzenskej a justičnej stráže, Policajný zbor a záchranné zložky.

Príkaz bez možnosti odvolania

Subjektmi hospodárskej mobilizácie sú v prvom rade ústredné orgány určené vládou, VÚC, obce a mestá, okresné úrady, Národná banka Slovenska, RTVS, Sociálna poisťovňa, ako aj Štátna pokladnica. Za subjekty hospodárskej mobilizácie ale môžu byť označení príkazom alebo rozhodnutím kompetentných orgánov aj podnikatelia, rozpočtové a príspevkové organizácie, ako aj verejné vysoké školy. A aj na túto skupinu sa vzťahujú špecifické práva a povinnosti.

Na Slovensku pritom od 12. marca 2020 trvá mimoriadna situácia, ktorá bola vyhlásená Vládou SR z dôvodu ochorenia COVID-19. Navyše 26. februára tohto roku Vláda SR vyhlásila mimoriadnu situáciu v súvislosti s hromadným prílevom cudzincov na územie SR pred ozbrojeným konfliktom na Ukrajine. To znamená, že z pohľadu platnej legislatívy sa nachádzame v období krízovej situácie.

„Z tohto dôvodu je možné, aby kompetentné orgány príkazom určili podnikateľa, napríklad spoločnosť s ručeným obmedzením, ako subjekt hospodárskej mobilizácie. Zaujímavosťou je, že proti príkazu nie je prípustný opravný prostriedok, teda odvolanie. Čo znamená, že takýto podnikateľ nemôže príkaz napadnúť,“ dodáva Ján Azud.

Medzi opat