Stravovanie zamestnancov (I.)

Pracovnoprávny vzťah je dobrovoľný vzťah medzi zamestnávateľom a zamestnancom, v ktorom zamestnanec vykonáva pre zamestnávateľa závislú prácu výlučne:

• v pracovnom pomere, t. j. v pracovnoprávnom vzťahu založenom pracovnou zmluvou alebo
• v obdobnom pracovnom vzťahu, t. j. na základe štátnozamestnaneckého alebo služobného pomeru založeného služobnou zmluvou (ak to ustanovuje osobitný predpis) alebo
• výnimočne aj v inom pracovnoprávnom vzťahu, ktorý sa zakladá jednou z dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru (dohoda o vykonaní práce, dohoda o brigádnickej práci študentov a dohoda o pracovnej činnosti).

Podľa § 223 ods. 2 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákonník práce“) sa na pracovnoprávny vzťah založený dohodami o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru vzťahujú ustanovenia prvej časti, § 85 ods. 1 a 2, § 90 ods. 10, § 91 až 95, § 98, § 119 ods. 1 a šiestej časti Zákonníka práce.

Na pracovnoprávny vzťah založený dohodami o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru (ďalej len „dohody o práci“) sa nevzťahujú ustanovenia siedmej časti Zákonníka práce, v ktorej sú okrem iného upravené aj podmienky pre stravovanie zamestnancov. Zamestnávateľ preto nemá právnu povinnosť voči zamestnancom (v praxi označovaných aj ako „dohodári)“ zabezpečovať stravovanie. Túto povinnosť má len voči zamestnancom v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu.

V prípade, že sa zamestnávateľ, v nadväznosti na ust. § 152 ods. 8 Zákonníka práce, rozhodne po prerokovaní so zástupcami zamestnancov rozšíriť okruh fyzických osôb, ktorým zabezpečí stravovanie, aj o dohodárov, potom je zamestnávateľ povinný zabezpečiť stravovanie aj im.

! Upozornenie: V prípade nesplnenia povinnosti zamestnávateľa (zabezpečiť stravovanie pre zamestnancov) ide o porušenie pracovnoprávnych predpisov, za ktoré môže byť zamestnávateľ sankcionovaný orgánom oprávneným vykonávať u zamestnávateľa kontrolu dodržiavania pracovnoprávnych predpisov.

Takýmto orgánom je podľa § 150 Zákonníka práce Inšpektorát práce. Zamestnanci, ktorí sú poškodení porušením povinností vyplývajúcich z pracovnoprávnych vzťahov, ako aj zástupcovia zamestnancov (v pracovnom pomere u zamestnávateľa), ktorí kontrolnou činnosťou podľa § 239 Zákonníka práce zistili porušenie pracovnoprávnych predpisov, môžu podať podnet na príslušnom orgáne inšpekcie práce. Právna úprava inšpekcie práce je ustanovená v zákone č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p.

Inšpekcia práce predstavuje okrem iného aj vykonávanie dozoru nad dodržiavaním pracovnoprávnych predpisov, ktoré upravujú pracovnoprávne vzťahy, najmä ich vznik, zmenu a skončenie, mzdové podmienky a pracovné podmienky zamestnancov vrátane pracovných podmienok žien, mladistvých, domáckych zamestnancov, osôb so zdravotným postihnutím a osôb, ktoré nedovŕšili 15 rokov veku, a kolektívne vyjednávanie.

♦ Príklad č. 1:

Zamestnanec má so zamestnávateľom uzavretý pracovný pomer na dobu neurčitú s týždenným pracovným časom 37,5 hodiny a súčasne má s tým istým zamestnávateľom na prácu iného druhu uzatvorený pracovný pomer na kratší pracovný čas. V oboch prípadoch má zamestnanec pracovný čas rozvrhnutý rovnomerne od pondelka do piatka.

U zamestnanca, ktorý má uzatvorených niekoľko pracovných pomerov, sa práva a povinnosti z týchto pracovných pomerov posudzujú samostatne. Z uvedeného vyplýva, že nárok zamestnanca na zabezpečenie stravovania sa posudzuje u každého pracovného pomeru osobitne. Ak zamestnanec odpracuje denne v každom pracovnom pomere viac ako 4 hodiny, zamestnávateľ je povinný zabezpečiť mu stravovanie, t. j. môže mu vzniknúť nárok až na dve jedlá denne.

Osobný okruh zamestnancov

V praxi sa stretávame v súvislosti so stravovaním zamestnancov s dvoma základnými pojmami, pričom každý z nich predstavuje samostatný inštitút.

Stravovanie je plnenie, ktoré je zamestnávateľ povinný poskytovať pre zamestnancov v súvislosti s výkonom ich závislej činnosti na pravidelnom pracovisku, a to za podmienok a v rozsahu, ktorý ustanovuje Zákonník práce.

* * *

Zabezpečovanie stravovania sú­visí nepriamo aj s pojmom stravné. Stravné (v praxi používaný aj pojem „diéty“) sa považuje za cestovnú náhradu, ktorá sa zamestnancovi vypláca v súvislosti s jeho účasťou na pracovnej ceste.

Výška stravného pri tuzemských pracovných cestách je ustanovená príslušným opatrením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR. Od 1. 9. 2012 do 31. 10. 2014 ustanovovalo Opatrenie MPSVR SR č. 248/2012 Z. z. sumu stravného pre časové pásmo 5 až 12 hodín vo výške 4,20 €. Od 1. 11. 2014 je účinné Opatrenie MPSVR SR č. 296/2014 Z. z., ktoré ustanovuje sumu stravného pre časové pásmo 5 až 12 hodín vo výške 4,20 €; od tejto výšky stravného je odvodená:

• minimálna hodnota stravovacej poukážky pri zabezpečovaní stravovania zamestnancov prostredníctvom právnickej osoby alebo fyzic