Ročné zúčtovanie preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti za rok 2016

Zamestnanec, ktorý v ­zdaňovacom období 2016 poberal ­zdaniteľné príjmy len zo závislej činnosti a nepoberal príjmy, pri ktorých by sa rozhodol daň vyberanú zrážkou z týchto príjmov považovať za preddavok (§ 43 ods. 7 ZDP), alebo ktorý nie je povinný zvýšiť základ dane z dôvodu, že porušil podmienky pre uplatnenie nezdaniteľných častí (§ 11 ods. 9 a 13 ZDP), môže najneskôr do 15. 2. 2017 písomne požiadať o vykonanie RZ:

• Posledného zamestnávateľa, u ktorého si uplatňoval nezdaniteľnú časť základu dane (ďalej len „NČZD“) na daňovníka a daňový bonus.
• Ktoréhokoľvek zamestnávateľa, u ktorého poberal zdaniteľné príjmy zo závislej činnosti, ak v zdaňovacom období 2016 neuplatňoval NČZD na daňovníka a daňový bonus u žiadneho zamestnávateľa. Tento zamestnávateľ na NČZD na daňovníka a daňový bonus prihliadne dodatočne pri RZ, ak zamestnanec preukáže, že na uplatnenie týchto výhod mal nárok.

RZ zamestnávateľ vykoná len u to­ho zamestnanca, ktorý nie je povinný podať daňové priznanie (§ 32 ZDP).

♦ Príklad č. 1:

Zamestnanec si v mesiaci september 2016 u svojho zamestnávateľa zobral neplatené voľno. Počas tohto mesiaca vykonával brigádnické práce v zahraničí, za čo mu zahraničný zamestnávateľ vyplatil zdaniteľný príjem zo závislej činnosti v sume 1 630 €. Zamestnanec v lehote do 15. 2. 2017 požiadal svojho slovenského zamestnávateľa o vykonanie RZ. Môže zamestnávateľ vykonať tomuto zamestnancovi RZ a do úhrnnej sumy zdaniteľnej mzdy zahrnúť aj sumu, ktorá zamestnancovi plynula od zahraničného zamestnávateľa?

V súlade s § 32 ods. 2 písm. b) ZDP daňové priznanie je povinný podať aj ten zamestnanec, ktorému plynuli zdaniteľné príjmy zo zdrojov v zahraničí. Z uvedeného dôvodu zamestnávateľ zamestnancovi RZ nevykoná (§ 38 ods. 1 ZDP), ale doručí tomuto zamestnancovi potvrdenie o príjme (§ 39 ods. 5 ZDP), aby zamestnanec mohol podať daňové priznanie z titulu poberania príjmov zo zdrojov v zahraničí.

* * *

♦ Príklad č. 2:

Zamestnanec v roku 2016 mal postupne dvoch zamestnávateľov, u ktorých si uplatňoval NČZD. Okrem toho mal aj živnosť, z ktorej ale nedosiahol žiadne príjmy. Môže druhý zamestnávateľ tomuto zamestnancovi vykonať RZ?

Ak má zamestnanec živnosť, avšak z tejto činnosti za rok 2016 nedosiahol žiadne príjmy a nevykázal z tejto činnosti ani stratu, môže zamestnávateľ tomuto zamestnancovi za ustanovených podmienok vykonať RZ.

* * *

Neprehliadnite: Podľa prechodného ustanovenia § 52zg ods. 4 ZDP sa v období od 1. 1. 2016 do 31. 12. 2017 pri poukázaní sumy podielu zaplatenej dane použijú ustanovenia § 38 ods. 1 až 3, § 39 ods. 7 a 9 písm. b) a § 50 ods. 6 písm. a) ZDP v znení účinnom do 31. 12. 2015. Rovnako platí pre zamestnávateľa aj to, že pri RZ za rok 2016 použije ustanovenia § 38 ods. 1 až 3 ZDP v znení účinnom do 31. 12. 2015.

Zamestnávateľ vykoná výpočet dane a súčasne prihliadne na zrazené preddavky na daň, na NČZD, na zamestnaneckú prémiu a na daňový bonus, ak zamestnanec do 15. februára po uplynutí zdaňovacieho obdobia žiada o vykonanie RZ a podpíše žiadosť, ktorej vzor určuje FR SR. Vzor žiadosti o vykonanie RZ za zdaňovacie obdobie 2016 sa nemení, znamená to, že zamestnanec použije rovnakú žiadosť, akú použil za zdaňovacie obdobie 2015. RZ je teda vždy viazané na žiadosť zamestnanca, v ktorej zamestnanec uvedie rozhodné skutočnosti. K žiadosti zamestnanec prikladá všetky potvrdenia o príjme od ďalších zamestnávateľov, ale aj všetky potrebné doklady.

NČZD na daňovníka (§ 11 ods. 2 ZDP) si môže uplatniť každý zamestnanec, s výnimkou zamestnanca, ktorý k 1. 1. 2016 bol poberateľom starobného dôchodku, vyrovnávacieho príplatku alebo predčasného starobného dôchodku zo sociálneho poistenia, starobného dôchodkového sporenia alebo dôchodku zo zahraničného povinného poistenia rovnakého druhu, alebo výsluhového dôchodku (ďalej len „dôchodok“). Takémuto zamestnancovi sa základ dane o NČZD na daňovníka neznižuje, ale má právo si uplatniť len rozdiel medzi NČZD na daňovníka a vyplatenou sumou dôchodku. Do úhrnnej sumy dôchodku za rok 2016 sa nezapočíta vianočný príspevok, vdovský a vdovecký dôchodok. V žiadnom prípade sa do úhrnu dôchodku nezapočíta invalidný dôchodok, nakoľko na poberateľa invalidného dôchodku sa takéto obmedzenie nevzťahuje. Nárok na uplatnenie NČZD na daňovníka bežne zamestnanec zamestnávateľovi nepreukazuje, výnimkou je však zamestnanec, ktorý je poberateľom dôchodku. Tento zamestnanec, ak si v RZ uplatní rozdiel medzi NČZD a vyplatenou sumou dôchodku, preukáže zamestnávateľovi túto skutočnosť posledným rozhodnutím o priznaní dôchodku alebo dokladom o ročnom úhrne vyplateného dôchodku.

♦ Príklad č. 3:

Zamestnanec (vdovec), bol celý rok 2016 poberateľom dôchodkov v úhrnnej sume 5 980 €. Táto suma pozostáva zo starobného dôchodku 2 480 € a vdovského dôchodku 3 500 €. Môže si zamestnanec v RZ uplatniť NČZD na daňovníka?

Keďže úhrnná suma starobného dôchodku nepresahuje sumu NČZD na daňovníka, t. j. sumu 3 803,33 €, zamestnanec si môže v RZ uplatniť NČZD v sume 1 323,33 €, t