Postavenie starostov, poslancov, členov komisií a hlavného kontrolóra v mzdovej učtárni (I.)

Na posúdenie skutočnosti, či sa tieto osoby považujú na účely zdravotného a sociálneho poistenia za zamestnanca je rozhodujúce, či:

1. sú za výkon funkcie odmeňovaní,
2. ide o pravidelný alebo nepravidelný príjem alebo
3. sa nároku na odmenu vzdali a vykonávajú funkciu bezodplatne.

Cieľom článku je oboznámiť sa, ako správne určiť rozsah platenia poistného u starostov a primátorov (ďalej len „starosta“), u poslancov OZ, členov komisií pri OZ a hlavného kontrolóra a ako postupovať pri registrácii týchto osôb do zdravotnej a sociálnej poisťovne. Vzhľadom na to, že právne postavenie týchto osôb a ich odmeňovanie upravujú osobitné predpisy, budeme sa v článku venovať aj ďalším náležitostiam (určenie platu, odmeny, vznik nároku na dovolenku), ktoré súvisia s výkonom ich funkcie.

Postavenie starostu

Starosta je predstaviteľom obce/mesta a jej najvyšším výkonným orgánom. Predpokladom na výkon funkcie starostu je aspoň stredné vzdelanie. Funkčné obdobie starostu sa skončí zložením sľubu novozvoleného starostu. Prvotnou povinnosťou starostu je teda zložiť sľub (Poznámka autora: Text sľubu starostu obce je uvedený v ustanovení § 13 ods. 2 zákona č. 369/1990 Z. z. o obecnom zriadení v z. n. p.) Prax potvrdzuje, že starosta spravidla skladá sľub na ustanovujúcom zasadnutí OZ. Mandát starostu nevznikne, ak zvolená osoba odmietne sľub zložiť alebo sľub zloží s výhradou. Spôsob voľby starostu upravuje osobitný zákon, ktorým je zákon č. 346/1990 Zb. o voľbách do orgánov samosprávy obcí v z. n. p.

Funkcia starostu je považovaná za verejnú funkciu, ktorá sa však nevykonáva v pracovnom pomere.

Výkon tejto funkcie je nezlučiteľný s výkonom práce zamestnanca obce. Právne postavenie starostov a ďalšie náležitosti súvisiace s výkonom ich funkcie upravuje zákon č. 253/1994 Z. z. o právnom postavení a platových pomeroch starostov obcí a primátorov miest v z. n. p. (ďalej len „zákon o platových pomeroch starostov“).

Starosta sa teda nepovažuje za zamestnanca obce, čo v praxi znamená, že na starostu sa nevzťahuje:

• zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v z. n. p. okrem ustanovení, na ktoré sa zákon o platových pomeroch starostov (ktorý upravuje ich postavenie) priamo odvoláva (napríklad ustanovenia o dovolenke),
• zákon č. 2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní v z. n. p., t. j. ani Kolektívna zmluva vyššieho stupňa, ktorá je záväzná pre všetkých zamestnávateľov, ktorí pri odmeňovaní zamestnancov postupujú podľa zákona č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. (ďalej len „zákon o odmeňovaní pri výkone práce vo verejnom záujme“).

Obec vo vzťahu k starostovi vystupuje ako zamestnávateľ a:

• starosta sa počas výkonu funkcie na účely zdravotného poistenia, nemocenského poistenia a dôchodkového zabezpečenia, podpory v nezamestnanosti a platenia príspevku na poistenie v nezamestnanosti posudzuje ako zamestnanec v pracovnom pomere, a súčasne
• starosta nesmie byť pre výkon svojej funkcie ukrátený na nárokoch vyplývajúcich z pracovného pomeru alebo obdobného pomeru.

Odmeňovanie starostu

Odmeňovanie starostov a ďalšie náležitosti súvisiace s výkonom tejto funkcie upravuje zákon o platových pomeroch starostov, ktorý o. i. ustanovuje minimálnu výšku mesačného platu starostov. Plat patrí starostovi odo dňa zloženia predpísaného sľubu.

Starostovi patrí plat, ktorý je súčinom priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v národnom hospodárstve vyčíslenej na základe údajov Štatistického úradu SR (ďalej len „štatistický úrad“) za predchádzajúci kalendárny rok a zákonom ustanoveného násobku, ktorého rozpätie je dané na základe počtu obyvateľov obce, ktorí majú na území obce trvalý pobyt (ustanovenie § 3 a § 4 zákona o platových pomeroch starostov).

V súčasnosti sa daný násobok pohybuje v rozmedzí od 1,49 do 3,58.

Počtom obyvateľov obce/mesta sa rozumie počet obyvateľov zistený na základe údajov štatistického úradu k 31. decembru predchádzajúceho kalendárneho roku. Plat sa zaokrúhľuje na celé euro nahor.

Plat starostu = priemerná mesačná mzda x zákonný násobok.

Plat starostu určuje obecné zastu­piteľstvo a môže ho zvýšiť až o 70 %. Ide o fakultatívnu možnosť, nie o povinnosť. Obecné zastupiteľstvo môže touto formou oceniť prácu starostu na základe ním zdôvodnených skutočností a využiť svoju právomoc na zvýšenie základného platu starostu. Som toho názoru, že ustanovenie o zaokrúhľovaní platu na celé euro sa v tomto prípade uplatní až pri takto určenom výslednom (zvýšenom) plate, ktorý musí byť v presnej výške stanovenej v eurách uvedený aj v zápisnici zo zasadnutia obecného zastupiteľstva.

Tzv. úväzkovému starostovi, ktorý nevykonáva funkciu v celom rozsahu, patrí plat v pomere k rozsahu vykonávanej funkcie.

Tento plat nemôže byť nižší ako súčin zákonného platu a koeficientu 0,3. Obecné zastupiteľstvo v obci s počtom obyvateľov do 500 môže kedykoľvek, so súhlasom starostu, znížiť 1,49-násobok platu až na 0-násobok počas jeho funkčného obdobia.

Počas ozdravného režimu alebo nútenej správy obce podľa § 19 zákona č. 583/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p., patrí starostovi minimálna zákonom ustanovená výšku mesačného platu. Obecné zastupiteľstvo počas tejto doby starostovi plat zvýšiť nemôže. Nárok na plat starostovi zaniká dňom zániku jeho mandátu.